Rozsudok – Vlastníctvo bytov a nebytových… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. január 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/119/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614201462
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4614201462.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.
Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v spore žalobcu: O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H., H. XXXX/XX, zastúpený: JUDr. Carmen Linkeschová, advokátka v Topoľčanoch, Škultétyho 10, proti
žalovanej: L. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., H. XXXX/XX, toho času Z. XXXX/A, zastúpená: JUDr.
Edit Balážiková s.r.o., so sídlom Jesenského 231/5, Partizánske, IČO: 47 239 948, zast. konateľkou
a advokátkou JUDr. Editou Balážikovou, o určenie vlastníctva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Topoľčany č. k. 7C/41/2014-207 zo dňa 07. novembra 2016 (v spojení s opravným
uznesením č. k. 7C/41/2014-248 zo dňa 10. marca 2017), takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, o
výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou prvoinštančnému súdu dňa 21.02.2014 domáhal, aby súd určil
neplatnosť Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 18.05.2001 uzavretej medzi
Stavebným bytovým družstvom Topoľčany na jednej strane a O. A., nar. XX.XX.XXXX na strane druhej,
a to v časti ustanovenia týkajúceho sa označenia L. S. t.č. A., ako člena družstva a nadobúdateľa
vlastníctva nehnuteľností nachádzajúcich sa v meste H., na ulici H. vedených na LV č. XXXX, k.ú.
H. ako byt č. XX, vchod: D, 1.p., nachádzajúci sa v bytovom dome XX b.j. súpisné číslo XXXX
stojaci na parcele registra „C“ č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu
na spoločných častiach a zariadeniach domu vo výške 212/10000-in. Ďalej žiadal, aby súd určil, že
žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v meste H., na ulici H., k.ú. H. vedené
na Okresnom úrade Topoľčany, katastrálny odbor na LV č. XXXX ako byt. č. XX, vchod: D, 1.p.
nachádzajúci sa v bytovom dome XX b.j. súpisné číslo XXXX stojaci na parcele registra „C“ č. XXXX,
č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu
vo výške 212/10000-in. V žalobe uviedol, že on a žalovaná vyššie menované nehnuteľnosti nadobudli
na základe Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 18.05.2001. Tvrdil, že Zmluva je
v časti neplatná, konkrétne v tej časti, v ktorej označuje L. S., t.č. A. ako členku bytového družstva a
nadobúdateľa vlastníctva k nehnuteľnostiam. Žalovaná nespĺňala a ani nespĺňa zákonné podmienky na
to, aby sa stala vlastníkom vyššie menovaných nehnuteľností. Navrhol, aby súd v tomto konaní ako
predbežnú otázku určil absolútnu neplatnosť Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu, a to v
časti ustanovenia ohľadne označenia L. S., t.č. A. ako členky družstva a nadobúdateľky vlastníctva
predmetných nehnuteľností a následne rozhodol, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je výlučne
on.

2. Okresný súd Topoľčany rozsudkom č. k. 7C/41/2014-50 zo dňa 30.04.2014 žalobu (návrh) žalobcu
(navrhovateľa) zamietol a súčasne rozhodol tak, že žalovanému (odporkyni) náhradu trov konania
nepriznal.

3. Proti uvedenému rozsudku žalobca podal odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia vo veci
požadovaného určenia jeho výlučného vlastníctva a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil existenciu naliehavosti
právneho dôvodu tzv. určovacej žaloby, nakoľko on sa dovoláva určenia, že je výlučným vlastníkom
označenej nehnuteľnosti a oprava zápisu vlastníckeho práva v príslušnej evidencii nehnuteľností sa
nedá uskutočniť inou formou, ako na základe súdneho rozhodnutia.

4. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 8Co/620/2014-71 zo dňa 23.04.2015 napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa určenia vlastníctva zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
z dôvodu, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a následne pre nesprávny právny záver
nevykonal dokazovanie a rozhodol teda nesprávne a predčasne. Vo svojom odôvodnení uviedol, že v
požadovanej časti určenia, že žalobca (navrhovateľ) je výlučným vlastníkom predmetného bytu, je u
žalobcu (navrhovateľa) daný naliehavý právny záujem, nakoľko rozhodnutím o tomto predmete konania
sa môže predísť i prebiehajúcemu a prerušenému konaniu o vyporiadanie BSM, v ktorom by prípadný
vyhovujúci rozsudok záväzným spôsobom vyriešil predbežnú otázku pre vyporiadanie BSM a zároveň
bude spôsobilým právnym titulom na zápis výlučného vlastníctva v evidencii nehnuteľností. V závere
odôvodnenia uviedol, že nakoľko sa súd prvého stupňa nezaoberal dôvodmi podanej žaloby z hľadiska
hmotného práva, musí tak učiniť v ďalšom konaní a rozhodovaní, po vykonaní dokazovania podľa
návrhov strán sporu (účastníkov), resp. v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci a zároveň
rozhodne aj o trovách strán sporu (účastníkov) v celom konaní.

5. Napadnutým zhora označeným (v poradí druhým) rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu o
určenie jeho výlučného vlastníctva k predmetnému bytu zamietol a súčasne o trovách strán sporu voči
sebe navzájom rozhodol tak, že žalovanej priznáva (nárok na) náhradu trov konania vo výške 100%.

6. Skutkový stav sporu súd prvej inštancie zistil nasledovne:

Strany sporu boli manželmi, pričom prvé manželstvo uzavreli dňa 10.09.1988. Okresný súd Topoľčany
rozsudkom č.k. 6C/166/1991-14 zo dňa 05.11.1991, právoplatný dňa 12.11.1991 ich manželstvo
rozviedol. Strany sporu následne druhýkrát uzavreli manželstvo dňa 19.09.1998, ktoré bolo rozsudkom
Okresného súdu Topoľčany č. k. 5C/404/2013-11 zo dňa 27.11.2013, právoplatným dňa 20.12.2013
rozvedené.

7. Dňa 02.12.1991 bola podpísaná Darovacia zmluva a dohoda o prevode práv a povinností s členstvom
v bytovom družstve medzi prevodkyňou W. A. nadobúdateľom O. A.. V zmluve bolo uvedené, že darkyňa
je výlučnou členkou bytového družstva a užívateľkou 3-izbového družstevného bytu v H. na ulici H. č.
XXXX na 1. poschodí, ako i majiteľkou členského podielu k tomuto bytu. Touto zmluvou sa darkyňa
rozhodla previesť svoje práva a povinnosti spojené s členstvom v bytovom družstve na obdarovaného
O. A., ktorý je jej synom a súčasne mu darovať členský podiel k tomuto bytu.

8. Dňa 18.05.2001 bola stranami sporu podpísaná Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu
medzi Stavebným bytovým družstvom Topoľčany ako prevádzajúcimi a spoločnými členmi družstva O.
A. a L. S., t.č. A. ako nadobúdateľmi. Predmetom zmluvy bol prevod vlastníctva bytu č. XX na 1. poschodí
bytového domu súpisné číslo XXXX na ul. H., orientačné číslo XX v H., stavba na parcelách XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
uvedených v čl. X vo veľkosti 212/10000 in.

9. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na uvedený skutkový stav, citované ustanovenia
zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (§ 28, § 5 ods. 1) a Občianskeho
zákonníka (OZ - zákon č. 40/1964 Zb. - § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1, § 143, § 143a ods.
1 - 3) a citované ustanovenia Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. - § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 a 2) odôvodnil nasledovne:

10. Za osobitný predpis sa v danom prípade považuje zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových
vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepožiadal
o prevod vlastníctva podľa tohto osobitného predpisu, vzťahujú sa na predmetnú zmluvu ustanovenia
zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

11. Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu bola podpísaná a uzatvorená v čase, keď strany
sporu žili v spoločnej domácnosti. Žalobca aj žalovaná v čase podpísania tejto zmluvy boli manželmi.
Žalovaná nebola v tom čase členkou SBD Topoľčany, avšak podľa Stanov platných v čase uzatvorenia
zmluvy členstvo v SBD nepredstavovalo žiadnu podmienku pre platné uzatvorenie zmluvy o prevode
vlastníctva družstevného bytu a zároveň to nebránilo a nijak neodporovalo nadobudnutiu bytu do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobca aj žalovaná uzatvorili predmetnú zmluvu slobodne,
vážne, určito a zrozumiteľne a boli si vedomí následkov jej uzatvorenia, čo na znak svojho súhlasu
preukázali podpisom tejto zmluvy.

12. V danom prípade sú podľa predpisov hmotného práva splnené všetky zákonné podmienky pre
nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanou ako oprávnenou držiteľkou nehnuteľnosti. Súd má z
listinných dôkazov za preukázané, že žalovanej povolením vkladu do katastra nehnuteľnosti Okresným
úradom Topoľčany, katastrálnym odborom pod č. 1419/01 dňom 20.08.2001 začala plynúť 10 ročná
vydržacia lehota, počas ktorej žalovaná až do roku 2013 žila v spoločnej domácnosti so žalobcom, a
teda počas tejto doby dobromyseľne užívala danú nehnuteľnosť a nakladala s ňou ako s vlastnou, čím
naplnila všetky zákonom stanovené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
oprávnenou držbou.

13. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a
preto ju v celom rozsahu zamietol. Dôvodom podania žaloby z hmotnoprávneho hľadiska bolo určenie
neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu, a to v časti určenia žalovanej ako členky
družstva. Z pohľadu hmotného práva nie je možné rozhodnúť o neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva
družstevného bytu, nakoľko s poukazom na § 28 a § 5 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy, táto zmluva spĺňa všetky zákonné náležitosti pre jej platné uzatvorenie.

14. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok - zák. č.
160/2015 Z. z.) tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania
tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia. O výške trov konania s poukazom na § 262 ods. 2
CSP rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

15. Uvedený rozsudok v čas podaným odvolaním napadol len žalobca domáhajúci sa jeho zmeny tak,
aby jeho žalobe bolo vyhovené a aby mu bola priznaná aj náhrada trov prvostupňového a odvolacieho
konania vo výške 100%. Súdu prvej inštancie vyčítal nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov,
čo následne viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Prvoinštančný súd pochybil, keď skonštatoval
skutkový záver, že na strane žalovaného sú podľa predpisov hmotného práva splnené všetky zákonné
podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva ako oprávnenou držiteľkou nehnuteľností, súčasne
pochybil s konštatovaním, že zmluva spĺňa zákonné náležitosti pre jej platné uzatvorenie. V zmysle
podanej žaloby žiada, aby súd v rámci vyriešenia predbežnej otázky vyslovil neplatnosť zmluvy o
prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 18.05.2001 v časti týkajúcej sa označenia L. A. ako člena
družstva a nadobúdateľa vlastníctva a následne sa domáha určenia toho, že je výlučným vlastníkom
predmetného bytu. Má za to, že v priebehu súdneho konania dostatočne preukázal všetky potrebné
skutočnosti na uplatnenie si žalovaného nároku. Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu
zo dňa zo dňa 18.05.2001 vo svojom záhlaví deklaruje, že je uzavretá podľa zákona číslo 42/1992
Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní nárokov v družstvách a súčasne v zmysle zákona
č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keď tvrdí, že zmluva je v rozpore s
menovanými právnymi predpismi a menované zákony obchádza. Prevod vlastníctva družstevného
bytu je podľa zákona č. 182/1993 Z.z. podľa svojej povahy formou vyporiadania medzi družstvom a
jeho členom, preto nie je rozhodujúce, kto je nájomcom bytu, ale členom družstva, pretože v zmysle
tohto zákona možno previesť družstevný byt len do vlastníctva člena družstva, pričom osobitnú úpravu
nemožno preklenúť žiadnym právnym výkladom alebo iným predpisom. SBD Topoľčany vo svojom
písomnom podaní neoprávnene uskutočňuje extenzívny výklad svojich ustanovení v tom čase platných
Stanov, priam možno konštatovať, že zavádza, keďže Stanovy neobsahujú také ustanovenie, o ktoré
SBD svoje stanovisko opiera. Opierajúc sa o konkrétne článok 3 bod 2 Stanov SBD tvrdí, že v

zmysle transformačného zákona č. 42/1992 Zb. Stanovy umožňovali prevod bytu do vlastníctva iba
členovi družstva. Čisto hypoteticky, pokiaľ by príslušné stanovy SBD aj takéto ustanovenia obsahovali
a teda umožňovali nadobudnutia vlastníctva družstevného bytu aj nečlenovi, tak by takéto ustanovenie
bolo v rozpore so zákonom č. 182/1993 Z.z. a zákonom č. 42/1992 Zb. a takéto Stanovy by v
danej časti boli absolútne neplatné. Žalovaná nikdy nebola a ani toho času nie je členkou družstva,
vzhľadom na ktorú skutočnosť tvrdí, že z tohto dôvodu na jej strane nemohla nikdy vzniknúť zákonná
podmienka dobromyseľnosti a vlastnícke právo k bytu nemohla nadobudnúť ani formou vydržania.
Členský podiel k predmetnému bytu nadobudol darovacou zmluvou v čase keď bol rozvedený, preto
uzavretím druhého manželstva síce vznikol spoločný nájom bytu, ale nie spoločné členstvo v SBD
Topoľčany. Tvrdí preto, že Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 18.05.2001 je
v časti ustanovenia týkajúceho sa označenia L. A. ako člena družstva a následne nadobúdateľa
vlastníctva predmetného bytu neplatná, teda tvrdí, že jedine on ako výlučný člen družstva spĺňal zákonnú
dikciu pre prevod vlastníctva do svojho výlučného vlastníctva (§ 28 zákona č. 182/1993 Z.z.). SBD
Topoľčany pochybilo dvakrát, keď žalovanú označilo ako členku družstva a zároveň keď zmluvu
aj s ňou uzavrelo, tieto pochybenia spôsobujú absolútnu neplatnosť zmluvy o prevode vlastníctva
družstevného bytu, resp. jej príslušných ustanovení, ktorú nemožno dodatočne konvalidovať, neplatnosť
nemôže byť zhojená a absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade,
keď na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníctva do katastra nehnuteľností. Na
základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže začať plynúť ani vydržacia doba; povolenie
kladu síce spôsobilo vecno-právne účinky zmluvy, ale na platnosť zmluvy vplyv nemá. Správny orgán
neposudzuje zmluvu z hľadiska jej platnosti a neprináleží mu preskúmavať, či na uzavretie zmluvy boli
splnené zákonné podmienky. Stranám sporu nevzniklo spoločné členstvo v bytovom družstve a ak toto
nevzniklo, potom byt, ktorý nadobudol do vlastníctva ten z manželov, ktorý sa stal členom družstva,
nie je bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov. Prvoinštančný súd síce uskutočnil dostatočné
dokazovanie, ale uskutočnené dôkazy nesprávne vyhodnotil, keď ohľadom svojho právneho názoru
poukazuje na ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 39, § 143 a § 74 - zrejme 704) a ustanovenie §
28 zákona č. 182/1993 Z.z. a § 23 zákona č. 42/1992 Zb., ako aj na existujúcu súdnu prax (R 39/1998)
+ rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/291/2006 zo dňa 28.02.2008.

16. Žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať jej aj
náhradu trov odvolacieho konania. S právnou argumentáciou žalobcu sa nestotožňuje a rozhodnutie
považuje za vecne správne. Žalobcom prezentovaný právny názor je nesprávny a jeho žaloba nemá
oporu v hmotnom práve, nakoľko zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu je platným právnym
úkonom uzatvoreným v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z.z., ustanoveniami
Občianskeho zákonníka ako aj ustanoveniami Stanov SBD Topoľčany. Nespochybňuje, že členom SBD
Topoľčany nikdy nebola, absencia členského vzťahu k SBD Topoľčany však na platnosť zmluvy o
prevode vlastníctva družstevného bytu nevplýva, nakoľko ani zákon č. 182/1993 Z.z. ani Občiansky
zákonník a ani Stanovy SBD Topoľčany nepodmieňovali a nepodmieňujú nadobudnutie vlastníctva
družstevného bytu iba a výlučne členom družstva. Ustanovenie § 28 zákona č. 182/1993 Z.z. zakotvuje
totiž iba právo nájomcu družstevného bytu, ktorý je zároveň členom družstva, požiadať družstvo o prevod
bytu do jeho vlastníctva, avšak nevylučuje možnosť previesť daný byt so súhlasom dotknutého člena
aj do vlastníctva osoby, ktorá členom družstva nie je. V čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva
boli so žalobcom manželmi, zmluvu uzatvárali spoločne na základe jeho slobodného rozhodnutia a
s jeho vedomím o tom, že byt nadobúdajú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo žalobca
po dobu takmer 13. rokov akceptoval a nikdy nespochybňoval; akékoľvek opačné tvrdenia žalobcu sú
preto nezákonné a len účelové. Pokiaľ takáto podmienka nie je v Stanovách SBD Topoľčany zakotvená,
je prípustný jediný a celkom logický záver, že takáto podmienka, teda členstvo v družstve, sa pre
platný prevod bytu do vlastníctva nevyžaduje. Ak by aj odvolací súd dospel k záveru, že zmluva o
prevode nebola platne uzatvorená, poukazuje na tú právne významnú skutočnosť, že na jej strane sú
splnené všetky zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva bytu i vydržaním podľa ust.
§ 134 OZ, keď vydržacia lehota začala plynúť odo dňa 20.08.2001, t. j. odo dňa povolenia vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na podklade dotknutej zmluvy, keď práve neplatný úkon
je najbežnejším domnelým právnym titulom držby, o ktorý sa dobrá viera držiteľa opiera. Žalobcom
označený rozsudok rieši iba otázku či byt nadobudnutý za trvania manželstva titulom zmluvy o prevode
vlastníctva družstevného bytu uzavretej len jedným z manželov patrí alebo nepatrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, predmetný rozsudok teda rieši úplne odlišnú právnu situáciu.

17. Žalobca sa vyjadroval aj k vyjadreniu žalovanej k jeho odvolaniu, keď výklad žalovanej považuje za
účelovo zavádzajúci, hraničiaci s čistou demagógiou, pričom sa vôbec nevysporiadala so skutočnosťou,
kedy a akým právne určitým a relevantným úkonom mal on ako člen družstva udeliť žalovanej súhlas na
prevod vlastníctva. Zákon chráni majetkové právo toho, kto získal právo na pridelenie družstevného bytu
a uzavrel nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu pred uzavretím manželstva. Uzavretie zmluvy o
prevode vlastníctva družstevného bytu s nečlenom bytového družstva spôsobuje absolútnu neplatnosť
tejto zmluvy, resp. jej príslušných ustanovení, ktoré nemožno dodatočne konvalidovať, táto absolútne
neplatnosť nastáva priamo zo zákona a absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky;
teda na základe takéhoto právneho úkonu na strane žalovanej nemohla začať ani plynúť zákonná
vydržacia lehota.

18. Žalobca učinil aj doplnenie podaného odôvodnenia odvolania - po uplynutí mu odvolacej lehoty, v
ktorom spochybnil oprávnenosť držby žalovanej, keď na jej strane nikdy nebola splnená podmienka
dobromyseľnosti držiteľa, pričom ju zaťažovalo dôkazné bremeno. Táto podmienka u nej nebola splnená
práve z dôvodu, že od počiatku vždy vedela, že predmetný byt, resp. členský podiel v bytovom družstve
patrí jemu, keď on ho nadobudol do svojho výlučného vlastníctva od svojej matky, pričom súčasne
vedela, že iba on je členom bytového družstva. Nadobúdací titul - napádanú neplatnú zmluvu o prevode
vlastníctva k družstevnému bytu žalovaná síce podpísala, ale nie s vedomím, že tento byt nadobúda do
svojho vlastníctva, keďže vždy vedela, že sa jedná o tzv. družstevný byt a ona ho nadobudnúť nemôže
do svojho vlastníctva, lebo vedela, že nikdy nebola členkou SBD. Obe strany sporu mali za to, že
žalovaná pri podpise zmluvy vystupuje ako nájomca a chyby bytového družstva si v inkriminovanom
čase neuvedomovali. V súčasnosti je situácia samozrejme iná a žalovaná účelovo s vidinou majetkového
prospechu tvrdí, že bola dobromyseľným držiteľom. Keby nadobúdacím titulom bol iný druh zmluvy,
tak by preukazovanie poctivého zámeru žalovanej bolo adekvátne, ale samotné dlhodobé užívanie
nehnuteľností automaticky nezakladá vznik vlastníckeho práva.

19. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s verejným vyhlásením rozhodnutia, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalobcu podaného v odvolacej lehote (na doplnenie neprihliadal) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil
súd prvej inštancie a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako rozhodnutie (vo výroku) vecne správne a že o trovách odvolacieho
konania je potrebné rozhodnúť v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej
žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keď o výške náhrady trov
konania následne rozhodne súd prvej inštancie, po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

20. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi pre zamietnutie žaloby (uvedenými
v bodoch 17, 26 a 28 až 32), obmedzuje sa v odôvodnení svojho rozhodnutia len na skonštatovanie ich
správnosti, keď na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia aj s ohľadom na odvolacie dôvody
poukazuje na to, že

- žalobca v podanom odvolaní podanom v odvolacej lehote nenamietal (teda nebolo odvolacím dôvodom
to), že jeho vôľa pri uzatváraní zmluvy o prevode bytu do osobného vlastníctva nezodpovedala vôli
vyjadrenej v zmluve o nadobudnutí predmetného bytu do bezpodielového vlastníctva (účastníkov ako)
manželov (BSM),
- konštantná judikatúra Najvyššieho súdu SR (rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/291/2006, 3Cdo/172/2012 a
2MCdo/8/2013) neriešila doposiaľ prípad zhodujúci sa s touto vecou (t.j. prípad, keď zmluvu o prevode
vlastníctva podpisovali obaja manželia, i keď členom družstva v čase jej podpisu bol výlučne len jeden
z manželov), preto nemôže ísť o odklon od ustálenej rozhodovacej praxe,
- zákon upravuje tri zásadné podmienky, za ktorých môže dôjsť k prevodu družstevného bytu do
vlastníctva fyzickej osoby, prvou a rozhodujúcou je členstvo v bytovom družstve, druhou podmienkou
rovnakej závažnosti je skutočnosť, že žiadateľ o prevod je nájomcom bytu a treťou podmienkou je
uplatnenie žiadosti na prevod bytu do svojho vlastníctva,
- zákon č. 42/1992 Zb. a rovnako zákon č. 182/1993 Z.z. upravujúce prevod vlastníctva k tzv.
družstevným bytom neobsahuje výslovnú úpravu toho, že byt môže nadobudnúť len do výlučného
vlastníctva člen a nájomca družstva žiadajúci o prevod vlastníctva a nevylučuje tak (dispozičnú) možnosť
tohto výlučného člena a nájomcu družstva nadobudnúť byt aj do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov za predpokladu, že sa tak rozhodne a že aj jeho manželka prejaví podpisom zmluvy o prevode
vlastníctva vôľu nadobudnúť byt do BSM, keď k obdobnému záveru (za v podstate obdobnej situácie

právnej úpravy v Českej republike) dospel aj veľký senát Najvyššieho súdu Českej republiky v rozsudku
sp. zn. 31Cdo/51/2010 zo dňa 11.01.2012, ktorý prijal tento záver: „zmluvu o prevode bytovej jednotky,
uzavretú medzi bytovým družstvom ako prevodcom a oboma manželmi ako nadobúdateľmi, v ktorej
manželia prejavia vôľu nadobudnúť bytovú jednotku do svojho spoločného majetku manželov, nemožno
považovať za neplatnú pre rozpor s ustanovením § 23 ods. 1 zákona č. 72/1994 Zb. (o vlastníctve bytov,
znenia „Byt v budove vo vlastníctve, prípadne spoluvlastníctve bytového družstva, ktorého nájomcom
je fyzická osoba - člen družstva, možno previesť len tomuto členovi družstva. Uvedená podmienka
platí i pre byty vo vlastníctve, poprípade spoluvlastníctve družstva v domoch“) len preto, že v dobe jej
uzatvorenia bol členom bytového družstva len jeden z manželov“,
- po jasnom prejavení vôle žalobcu a žalovanej nadobudnúť byt do BSM spoločným právnym úkonom
zodpovedala zmluva o prevode vlastníctva bytu ich vôli a nebola neplatnou len z toho dôvodu, že v
dobe jej uzatvorenia žalovaná členom bytového družstva nebola,
- na platnosť zmluvy o prevode vlastníctva nemá vplyv ani to, kedy došlo k naplneniu požiadaviek zákona
č. 182/1993 Z. z. pre uzatvorenie zmluvy o prevode bytu do osobného vlastníctva, t. j. že k tomu došlo
pred manželstvom,
- zmluva o prevode vlastníctva nemôže byť neplatným právnym úkonom len v časti týkajúcej sa prevodu
bytu aj do osobného vlastníctva žalovanej, teda tento úkon by musel (mohol) byť neplatný len ako
celok, nakoľko išlo o neoddeliteľné spoluvlastníctvo kupujúcich a časť zmluvy týkajúca sa žalovanej je
obsahovo neoddeliteľná od časti týkajúcej sa žalobcu,
- pri absolútnej neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu ako celku by potom ani samotný žalobca
nemal právny titul pre určenie jeho výlučného vlastníctva bytu a teda na základe tejto zmluvy výlučné
vlastníctvo k predmetnému bytu nadobudnúť nemohol,
- i vzhľadom na časové súvislosti - podanie žaloby až po rozvode manželstva strán sporu bolo
preukázané, že úmyslom a vôľou oboch strán sporu v čase podpisu zmluvy bolo nadobudnúť predmetný
byt do BSM; i keď toto právo na prevod vlastníctva vzniklo len žalobcovi, avšak uvedené jeho právo
vyplývajúce zo zákona nevylučovalo jeho právo na dispozíciu s predmetným bytom v tom smere, že tento
nadobudne do BSM so žalovanou, ktorá s týmto súhlasila podpisom zmluvy o prevode vlastníctva, a že
- ani Stanovy SBD Topoľčany rovnako neobsahujú také ustanovenie, ktoré by zmluvnú voľnosť žalobcu
obmedzovali.

21. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď pri nevzhliadnutí neplatnosti spornej zmluvy o prevode vlastníctva
družstevného bytu sa ďalej nezaoberal okolnosťami, či by žalovanej pre nadobudnutie vlastníckeho
práva svedčil aj právny titul vydržania práva, pričom svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 28. 2. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.