Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. január 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 10C/73/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716202381
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Bureš

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8716202381.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Richardom Burešom v právnej veci žalobcu: D. Q., nar. X.X.XXXX,

bytom P. XXX, U., právne zastúpený PUCHALLA, SLÁVIK & partners, s.r.o., Kmeťova 24, Košice,
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne
zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, o zaplatenie
399,75 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 399,75 eur s 5,05 % úrokom z omeškania
ročne od 1.3.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, pričom o
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.3.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
vrátenie bezdôvodného obohatenia za naviac zaplatené sumy zo zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 22.11.2013, a to vo výške 399,75 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od
1.3.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že podľa zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch má spotrebiteľský úver obligatórne náležitosti uvedené v § 9 ods. 2

písm. a) až k), r), y) citovaného zákona, ktoré v zmluve o revolvingovom úvere absentujú, a preto
je táto zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným bezúročná a bez poplatkov. Podľa žalobcu v
zmluve o revolvingovom úvere chýbajú viaceré podstatné náležitosti. V zmluve nie je uvedený údaj
o konečnej splatnosti úveru, tiež nie je určená výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov a z obsahu zmluvy nie je zrejmé, aká časť splátky sa započítava na istinu, úroky a iné poplatky.
V zmluve o revolvingovom úvere nie je skutočná hodnota RPMN po započítaní všetkých nákladov
spotrebiteľského úveru, vrátane odplaty za poskytnutie dohodnutej služby, po započítaní ktorej dosahuje

RPMN až 92,98 %. Žalobca ďalej tvrdí, že dohoda o poskytnutí služby, ktorá je súčasťou zmluvy
o úvere, nebola žalobcom individuálne dojednaná a žalobca nemohol ovplyvniť ich obsah, pretože
zmluva bola formulárovo pripravená. V tejto dohode si žalovaný dojednal neprimeranú výšku poplatku
za poskytnutie služby, a to vo výške 14,38 % zo sumy poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 215,75
eur. Na základe zmluvy o revolvingovom úvere žalovaný poskytol žalobcovi úver 1.500 eur s ročnou
úrokovou sadzbou 70,01 % , ktorá je 5-násobne vyššia ako priemerná úroková sadzba, čo spôsobuje jej
absolútnu neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Na základe týchto skutočností

je podľa žalobcu zmluva o poskytnutí úveru 1.500 eur bezúročná a bez poplatkov. Žalovaný reálne
vyplatil žalobcovi len sumu 1.284,25 eur, pretože sumu úveru 1.500 eur znížil o poplatok za poskytnutie
služby v sume 215,75 eur, na ktorú ale žalovaný nemal nárok. Žalobca žalovanému zaplatil celkom
sumu 1.684 eur (1.680,97 eur + 3,03 eur). Zaplatený rozdiel oproti reálne vyplatenej sume žalobcovi vovýške 1.284,25 eur činí 399,75 eur a žalobca žiada vrátiť túto sumu titulom bezdôvodného obohatenia
podľa § 451 ods. 1 a § 456 OZ. Vo výzve na zaplatenie pohľadávky pred podaním žaloby z 22.2.2016
poskytol žalobca žalovanému lehotu na zaplatenie do 29.2.2016, ktorú žalovaný nedodržal, preto si

žalobca uplatňuje od nasledujúceho dňa, t.j. od 1.3.2016 ročný úrok z omeškania vo výške 5,05 % zo
žalovanej sumy až do zaplatenia. Zároveň žalobca poukázal na rozhodnutia v obdobných súdnych
konaniach a to: na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 9Co/323/2014 a 10Co/862/2014, na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 20C/200/2014, na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 7Co/220/2014, sp.
zn. 17Co/183/2014 a sp. zn. 15Co/70/2015 a na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 5Co/584/2014.

2. Súd doručil žalobu na vyjadrenie žalovanému. Žalovaný vo svojom vyjadrení žiadal žalobu
zamietnuť a uviedol, že Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere
číslo XXXXXXXXXX zo dňa 22.11.2013 (ďalej Zmluva) pozostáva z ustanovení nachádzajúcich sa na
prednej (lícnej) strane listiny, zmluvných dojednaní na zadnej (rubovej) strane listiny a príloh, ktoré
tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Právny poriadok výslovne predpokladá to, že časť zmluvy je určená

odkazom na obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené. Aj podľa právnej praxe "Celistvosť listiny je zachovaná aj vtedy, ak jednota viacerých listín
je spoznateľná z obsahu právneho úkonu a ak spolunáležitosť jednotlivých listín je nesporná. Pevné
spojenie listín napr. zošitím alebo zviazaním nie je v takom prípade potrebné. Na celistvosť listiny možno
usudzovať z priebežného číslovania strán alebo z číslovania ustanovení zmluvy, vzájomných odvolávok,

obsahovej súvislosti textu, jednotnej formy písma alebo z iného označenia, ak je tým vylúčená ďalšia
manipulácia s textom." V tomto prípade je Zmluva tvorená ustanoveniami na listine označenej ako
Zmluva o revolvingovom úvere, zmluvnými dojednaniami a oznámením veriteľa o schválení úveru. K
takémuto záveru dospel aj Krajský súd v Prešove, ktorý v rozsudku č. k. 13Co/111/2014-166 ohľadne
oznámenia veriteľa ako súčasti zmluvy súd uviedol: V zmysle čl. 7 zmluvných dojednaní (č.l.138)

predstavuje zároveň toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných strán toto
oznámenie tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi jej účastníkmi. Z textu Zmluvy, bodu 13., vyplýva, že
zmluvné dojednania sú nielen neoddeliteľnou súčasťou (čo do právnej povahy), ale sú súčasťou aj
zmluvy aj z hľadiska technického vyhotovenia Zmluvy. K tvrdeniu žalobcu o neuvedení doby trvania
zmluvyatermínukonečnejsplatnostižalovanýuvádza,žepodľačlánku9,ods.9.1.zmluvnýchdojednaní

je Zmluva uzavretá na dobu neurčitú s tým, že revolving sa uskutoční sa uskutoční za podmienok
stanovených touto Zmluvou a zo znenia tohto článku je zrejmé, že Zmluva obsahuje údaj o dobe trvania.
Ďalej z ustanovenia článku 4, ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva, že deň splatnosti poslednej splátky
revolvingu resp. revolving podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru.
Pojem termín konečnej splatnosti nie je požiadavkou na uvedenie presného dátumu, pretože v takom

prípade by zákonodarca použil spojenie dátum. Žalovaný poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora
EÚ vo veci C-42/15. Zmluva obsahuje určenie termínu konečnej splatnosti viacerými spôsobmi: určením
podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok, spôsobom podľa
článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva pritom nielen
zo spomenutého splátkového kalendára, ale aj z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktorý

je súčasťou Zmluvy ako takej, nielen akceptáciou návrhu na uzavretie Zmluvy. Vzhľadom k uvedeným
skutočnostiam bol v prípade predmetnej zmluvy termínom konečnej splatnosti dátum 8.5.2019. K
tvrdeniu žalobcu, že Zmluva neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splatnosti splátok žalovaný
uviedol, že Zmluva obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky (80,37 eur), termín splatnosti splátky
(ku ktorému dňu sa platí - 1. deň v mesiaci, uvedené v Oznámení Veriteľa o schválení úveru Dlžníkovi,

ako aj v Splátkovom kalendári, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy) a počet splátok (18 splátok),
teda aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. Zmluva tak jednoznačne obsahuje
náležitosť aj podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. Ustanovenia zákona č.129/2010
Z. z. sú výsledkom implementácie Smernice Rady 2008/48, je dôležité a podstatné vychádzať pri
výklade § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. aj z jej ustanovení. Osobitne to určuje ako

povinnosť aj článok 22 odstavec 1 smernice. Podľa článku 10, ods. 1 písm. h) spomenutej smernice
má zmluva obsahovať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa
budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na
účely splatenia. Skutočnosť, že tvrdenia žalovaného ohľadne nedostatkov v zmluve sú nesprávne, je
možné podporiť aj poukázaním na fakt vyplývajú z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15.

Výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. ako to prezentuje žalobca, predstavuje v
podstate požiadavku, aby sa v Zmluve o úvere uvádzala amortizačná tabuľka. Tou je (§ 9 ods. 5 zákona
č. 129/2010 Z. z.) tabuľka, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady
vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovejsadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady. Podotýka ale, že taký právny záver
vyslovil aj Súdny dvor EÚ vo veci C-42/15, podľa ktorého Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48
sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe

nasledujúcimi splátkami nemusí vo vorme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky
bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice
bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. K tvrdeniu
žalobcu o nesprávne určenej RPMN, do ktorej nebol započítaný poplatok podľa Dohody o poskytnutí
služby uviedol, že tvrdenie je nepravdivé. Podľa žalovaného v zmysle § 2 písm. g) zákona č. 129/2010

Z. z. v znení ku dňu 22.11.2013: celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom
sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych
poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí
takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

Podľa ustanovenia § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom. V prípade Zmluvy predstavuje celková čiastka, ktorú mal žalobca zaplatiť,
výška splátky 80,37 x počet splátok 42, čo predstavuje 3.375,54 eur. Vychádzajúc zo znenia písm. g)
by podľa žalovaného započítaním odplaty za poskytnuté služby podľa Dohody o poskytnutí služby bod

8 Zmluvy do celkovej RPMN došlo k porušeniu zákona. Služba v zmysle Dohody o poskytnutí služby
je voliteľná a ak by ju žalobca nepodpísal, táto by nikdy nevznikla. Preto by započítaním poplatku za
túto službu bola do výpočtu celkových nákladov započítané náklady, ktoré nepredstavujú podmienku
na získanie úveru. Žalovaný v tomto smere poukázal aj na záver Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 43Co/5/2016. Vzhľadom k tomu, že Dohoda o poskytnutí služby predstavovala fakultatívne

dojedanie, je vylúčené, aby nezapočítanie poplatku do RPMN malo spôsobiť nesprávnosť tohto údaja,
nakoľko ani nemohol byť zahrnutý do vzorca výpočtu. K tvrdeniu žalobcu o Dohode o poskytnutí služby,
ktorá nebola individuálne dojednaná, a teda je neprijateľnou podmienkou Zmluvy, žalovaný uvádza,
že tvrdenie je nevierohodné a žalobca neuviedol žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorou by preukázal
svoje tvrdenie. Dohoda o poskytnutí služby (ďalej len Dohoda) je samostatným právnym úkonom,

ktoré vznik nie je podmienkou pre vznik Zmluvy a má povahu individuálneho dojednania. Individuálne
dojednanie znamená v spotrebiteľskom práve nielen reálnu možnosť spotrebiteľa určitú podmienku
formulačne ovplyvniť, ale predovšetkým možnosť spotrebiteľa dosiahnuť, že takáto podmienka sa
nestane súčasťou jeho vzťahu s dodávateľom. Dohoda je osobitne podpisovaná a dlžník pri podpise
žiadosti o uzavretie Zmluvy nepodpisuje automaticky Dohodu. Dohoda bola v predmetnom prípade

uzavretá dňa 26.11.2013, na jej základe došlo k úhrade dojednanej odplaty a žalobca ani následne
nereklamoval uzavretie tejto dohody. Podľa § 53 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretiu Zmluvy:
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak neboli neprijateľné podmienky individuálne

dojednané. Predmetná odplata podľa Dohody je cenou plnenia, čiže z hľadiska citovaného zákonného
ustanovenia úvaha o neprijateľnosti dojednania o tejto odplate je vylúčená. Žalovaný popiera tvrdenia
žalobcu o výške úrokovej sadzby. Zmluva bola medzi sporovými stranami uzavretá v roku 2013. Úverová
zmluva, kam patrí aj zmluva uzavretá medzi účastníkmi, sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka
a v otázkach, ktoré neupravuje Obchodný zákonník, ustanoveniami OZ. Prednostné použitie OZ na

spotrebiteľské vzťahy bolo totiž do OZ zavedené zákonom č. 102/2014 Z. z. a účinné od 1.4.2015.
Na uzavreté zmluvy sa preto môžu použiť len tie predpisy z OZ, ktoré v roku 2013 osobitne upravili
otázky neregulované Obchodným zákonníkom. Úprava výšky úrokov pre úverovú zmluvu je uvedená
v § 502 Obchodného zákonníka. Podľa daného ustanovenia, ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej

výške. Z uvedeného vyplýva, že argument žalobcu zneplatňujúci dojednanie o úrokovej sadzbe ako
celku je nielen nedôvodný, ale v rozpore s ustanoveniami zákona. Poukázal na skutočnosť, že v zmysle
§ 502 Obchodného zákonníka nie je v prípade úverovej zmluvy podľa zákona možné vysloviť neplatnosť
celého dojednania o odplate ani v prípade, ak by tieto boli v rozpore so zákonom. Právna norma
jednoznačne určuje iný následok, ako sa navrhuje podaným návrhom. Samotná výška odplaty (úrokov)

bola v čase uzavretia Zmluvy upravená v § 53 ods. 6 OZ. Uvedené ustanovenie teda predstavuje
"zákon", na ktorý sa odvoláva spomenutý § 502 Obchodného zákonníka. Výška odplaty za úver
poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy bola teda k obdobiu uzatvorenia zmluvy, t.j. k 26.11.2013
upravená v zmysle ustanovenia § 53 ods. 6 OZ, podľa ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy jeposkytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku,

objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Odplata, ktorá je regulovaná v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 6 OZ vyjadruje celkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa (teda okrem úroku aj
prípadne ďalšie poplatky, ktoré v súvislosti s úverom má zaplatiť s výnimkou tých, ktoré nie sú povinné
a teda predpokladom pre získanie úveru). Pri porovnaní výšky odplaty s hodnotu priemernej odplaty
za spotrebiteľské úvery je na mieste záver, že táto nebola podstatne prevýšená. Obvyklou odplatou,

vzhľadom na spôsob jej určovania v korelácii s tým, že ide o odplatu na finančnom trhu (nie na bankovom
trhu) je práve hodnota priemernej odplaty určovanej Ministerstvom financií SR. Tá bola pre zmluvu
vo výške 45,94 %. Dohodnutá odplata v zmluve priemernú odplatu na finančnom trhu podstatným
spôsobom neprevyšovala - za podstatné prevýšenie by bolo možné považovať odklon od priemernej
sadzby o 25 - 27 %.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k tvrdeniam žalovaného uviedol, že tvrdenie žalovaného o skutočnosti,
že Zmluva obsahuje údaje o dobe trvania a konečnej splatnosti, nakoľko tieto sú uvedené v Oznámení
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, je nesprávne. V predmetnom prípade je spotrebiteľskou zmluvou
Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere. Nakoľko Oznámenie o
schválení úveru dlžníkovi je z iného dátumu, nie je možné ho považovať za súčasť resp. prílohu Zmluvy.

Žalobca nemal možnosť v deň podpísania Zmluvy oboznámiť sa s Oznámením o schválení úveru
dlžníkovi, ergo táto listina sa pri podpise Zmluvy vôbec nedostala pri podpise Zmluvy do je dispozičnej
sféry. Žalobca tak nemal možnosť participovať sa na dojednávaní tam uvedených skutočností, ktoré sú
obligatórnymi náležitosťami v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a ktoré absentujú v samotnej
Zmluve. Oznámenie o schválení úveru dlžníkovi je iba jednostranným prejavom vôle veriteľa o schválení

výšky úveru, s ktorým žalobca neprejavil súhlas svojím podpisom. Žalobca poukazuje na rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/90/2015 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/177/2014. Vo
vzťahu k tvrdeniu o ďalšej chýbajúcej obligatórne náležitosti Zmluvy, a to neuvedeniu údaja o počte,
výške a termínoch splátok, ktoré žaloba už rozviedol vo svojej žalobe, doplnil rozhodnutia súdov,
ktorého jeho tvrdenie podporujú. Krajský súd v Prešove sp. zn. 6Co/155/2014 zo dňa 25.6.2015, sp.

zn. 9Co/153/2014 zo dňa 19.1.2016, sp. zn. 2Co/276/2014 zo dňa 26.8.2015, Krajský súd v Žiline sp.
zn. 7Co/694/2015 zo dňa 27.1.2016. Žalobca ďalej l tvrdeniu o nesprávnosti postupu žalovaného pri
výpočte RPMN nezapočítaním poplatku za službu podľa Dohody poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 10Co/862/2014 zo dňa 25.6.2015. Žalobca k tvrdeniu žalovaného, že pri skúmaní
primeranosti výšky úrokov nie je možné porovnávať úrokové sadzby bankových a nebankových

subjektov,uviedol,žetototvrdenieneobstojívzhľadomnarozhodovaciupraxsúdovSlovenskejrepubliky
napr. Krajský súd v Trenčíne sp. zn. 5Co/584/2014 zo dňa 24.9.2014, Krajský súd v Trenčíne sp. zn.
5Co/583/2014 zo dňa 20.5.2015. K hodnoteniu Dohody ako neprijateľnej zmluvnej podmienky žalobca
doplnil, že táto Dohoda nebola individuálne dojednaná. Žalobca nemal možnosť ovplyvniť jej obsah
a podpis Zmluvy ako celku vrátane Dohody bol podmienkou poskytnutia úveru zo strany žalovaného.

Žalobca poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 27.1.2016 zo dňa 15Co/261/2015.

4. Žalovaný dňa 23.1.2018 k vyjadreniu žalobcu uviedol, že Oznámenie veriteľa o schválení úveru
predstavuje dokument, ktorý má len informatívnu povahu a je potvrdením už dojednaných náležitostí
medzi zmluvnými stranami, ktoré sú dohodnuté už v samotnej Zmluve, a neobsahuje žiadne nové

skutočnosti. Žalovaný znovu zdôraznil, že žiadny zákon platný a účinný v Slovenskej republike a rovnako
ani predpis únijného práva neurčuje nejaké rozdelenie splátok tak, ako to uvádza žalobca. Poukazuje
na právo spotrebiteľa žiadať amortizačnú tabuľku, ktoré by zákonodarca neupravoval ako jeho osobitné
právo, ak by mal dodávateľ povinnosť priamo v spotrebiteľskej zmluve uviesť členenie každej splátky.
Žalovaný poukazuje aj na názor Národnej banky SR prijatý po rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-42/15.

Vo vzťahu k uzavretiu Dohody žalovaný zopakoval, že jej uzavretie nebolo podmienkou pre uzavretie
Zmluvy, preto sa odplata podľa tejto Dohody nezapočítava do výpočtu RPMN ako to aj konštatoval
Krajský súd v Banskej Bystrica sp. zn. 43Co/5/2016-14.

5. Žalobca na pojednávaní na žalobe trval. Poukázal na dôvody žaloby a žiadal žalobe vyhovieť. Uplatnil

si trovy konania.

6. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, svoju neprítomnosť ospravedlnil.7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to so Žiadosťou o poskytnutie
revolvingového úveru/ Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, Zmluvnými dojednaniami
Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDTI Slovakia, s.r.o., Oznámením veriteľa o

schváleníúverudlžníkovi,Prehľadomúhradrealizovanýchztituluposkytnutéhoúveruazistilnasledovný
skutkový stav:

8. Dňa 22.11.2013 žalobca podpísal Žiadosť o poskytnutie úveru/Zmluva o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX, ktorou žiadal žalovaného po skytnutie úveru vo výške 1.500 eur, pri splatnosti

(počte splátok) 42, mesačnej splátky 80,37 eur, celkovej čiastky, ktorú musí dlžník zaplatiť 3.375,54
eur, predpokladanej RPMN 70,01 %, ročnej úrokovej sadzbe 70,01 %, pri priemernej RPMN 45,94
%, poskytnutej čiastke revolvingu 790,84 eur, celkovej čiastke revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť
1.928,88 eur, predpokladanej RPMN pri poskytnutí revolvingu 63,32 %, ročnej úrokovej sadzbe
revolvingu 76,21 %. V bode 8. Zmluvy dlžník podpísal Dohodu o poskytnutí služby, ktorou žalovaný
umožní odklad maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru pri práceneschopnosti za poplatok určený

žalovaným vo výške 215,75 eur a za odklad splátok revolvingu, ak bude poskytnutý, 112,08 eur.
Podľa bodu 8.4. Dohody bolo dohodnuté medzi stranami započítanie pohľadávky žalovaného na
zaplatenie tohto poplatku voči pohľadávke žalobcu na poskytnutie úveru. Dňa 26.11.2013 žalovaný
ako veriteľ podpísal Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX, kde uviedol ako údaje o schválenom úvere: výška úveru 1.500 eur, splatnosť 42

mesiacov, výška mesačnej splátky 80,37 eur, dátum splatnosti prvej splátky 1.1.2014, dátum splatnosti
poslednej splátky úveru 1.6.2017, periodicita splácania úveru mesačná, celkovej výške úveru 1.500 eur,
RPMN úveru 69,06 %, priemernej RPMN 45,94 %, schválenej výške revolvingu 902,92 eur, zvýšenie
celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu 902,92 eur, výške mesačnej splátky po vykonaní revolvingu
80,37 eur, RPMN po vykonaní revolvingu 70,01 %, úverový limit 1.500 eur, celková čiastka, ktorú

musí dlžník zaplatiť 3.375,54 eur, Odplata za poskytnutie služby 215,75 eur, ročnej úrokovej sadzby
úveru 70,01 %, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu 1.928,88 eur, ročná
úroková sadzba revolvingu 76,21 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,25 %, dátum platnosti
a účinnosti Zmluvy 26.11.2013. Na základe Zmluvy bolo žalobcovi žalovaným skutočne vyplatených
1.284,25 eur (1.500 eur - 215,75 eur). Žalobca uhradil žalovanému celkovo 1.684 eur.

9. Podľa § 37 ods. 1 OZ účinný k 26.11.2013, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

10. Podľa § 52 ods. 1 OZ účinný k 22.11.2013, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 2 OZ účinný k 22.11.2013, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

12. Podľa § 52 ods. 3 OZ účinný k 22.11.2013, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 52 ods. 4 OZ účinný k 22.11.2013, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného k 22.11.2013, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 2 OZ účinného k 22.11.2013, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.16. Podľa § 53 ods. 3 OZ účinného k 22.11.2013, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 5 OZ účinného k 22.11.2013, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinný k 22.11.2013 (ďalej len zákon č.

129/2010 Z. z.), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana
dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je
dostupné spotrebiteľovi.

19. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. účinný k 22.11.2013, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

20. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. účinný k 22.11.2013, od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené
v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách.

21. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., účinný k 22.11.2013, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.
a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí

splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v
zmluveospotrebiteľskomúverejeuvedenánesprávneročnápercentuálnamieranákladovvneprospech
spotrebiteľa.

22. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., účinný k 22.11.2013, ak veriteľ nekonal s

odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa§ 7 ods. 1 sa považuje
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a
rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajovo spotrebiteľoch na

účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

23. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

25. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

26. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

27. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí

za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

28.Nazákladevykonanéhodokazovaniaavsúladescitovanýmizákonnýmiustanoveniamisúdzistil,že:
zmluva uzavretá medzi stranami je zmluva spotrebiteľská, keďže žalobca ako právnická osoba poskytol
v rámci svojho podnikania spotrebiteľský úver žalovanému ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v rámci

predmetu svojho povolania alebo podnikania. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv.
„formulárovú“ zmluvu. Predtlač formulára mal žalobca už pripravenú, dopisoval do nej iba konkrétne
údaje týkajúce sa žalovaného a žalovaný nemohol obsah tejto zmluvy žiadnym spôsobom ovplyvniť.
Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľaapokiaľzmluvaobsahujetakétoneprijateľné
podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z obsahu Zmluvy vyplýva, že v čase, keď ju podpisoval

žalobca ako spotrebiteľ, nebola v nej uvedená končená splatnosť úveru t.j. dátum splatnosti poslednej
splátky úveru, ani termín splatnosti jednotlivých splátok. Tieto údaje doplnil žalovaný až v Oznámení
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi dňa 26.11.2013, kde uviedol dátum splatnosti poslednej splátky
1.6.2017, periodicitu splácania úveru - mesačná, ako aj splatnosť každej ďalšej splátky úveru k 1. dňu v
mesiaci. Takýto postup uzatvárania Zmluvy vyplýva z bodu 2 Zmluvných dojednaní, kde je stanovené, že

dlžník súhlasí s tým, aby veriteľ jeho žiadosť o poskytnutie úveru posúdil podľa jeho schopností splácať
úver a následne upravil parametre požadovaného úveru. Až takto posúdené a upravené podmienky sú
tými podmienkami, s akými je úver dlžníkovi nakoniec poskytnutý. Tieto konečné podmienky (parametre)
však nie sú známe v čase, keď zmluvu podpisuje dlžník - spotrebiteľ, ale až v oznámení, ktoré vystavuje
veriteľ - dodávateľ. Žalovaný svoju procesnú obranu založil na tvrdení, že Oznámenie je neoddeliteľnou
súčasťou Zmluvy, ako je to upravené v bode , z čoho vyplýva, že Zmluva má všetky náležitosti

stanovené zákonom č. 129/2010 Z. z. S týmto tvrdením žalovaného by sa bolo možné stotožniť len za
podmienky, že účinnosť Zmluvy a Oznámenia by bola viazaná na akceptáciu, napríklad podpísaním,
podmienok uvedených v Oznámení samotným dlžníkom. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi
Krajského súdu v Žiline v rozhodnutí sp. zn. 6Co/90/2015 zo dňa 29.4.2015, ako aj Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 18Co/177/2014 zo dňa 23.9.2015, sp. zn. 18Co/178/2014 zo dňa 23.9.2015, sp.

zn. 17Co/296/2015 zo dňa 21.4.2016. Krajský súd v Žiline v rozhodnutí sp. zn. 6Co/90/2015 zo
dňa 29.4.2015 konštatuje: „Údaje určujúce základné parametre poskytnutého spotrebiteľského úveru
požadované kogentnými ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch musia
byť v zmluve definované jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom tak, aby mal spotrebiteľ
možnosť jednoducho zistiť, aká je výška úveru, prípadne aj dojednaného revolvingu, výška úrokovej

sadzby, odmeny ročne percentuálnej miery nákladov atď. Pokiaľ spomínané podstatné náležitosti
zmluvy obsahovalo až neskôr doručené oznámenie veriteľa o schválení úveru a toto nebolo podpísané
dlžníkom, nejednalo sa o dvojstranný právny úkon a nebolo možné ho považovať za súčasť zmluvy
uzavretej medzi účastníkmi. Ak odvolateľ argumentoval, že spomínané oznámenie je súčasťou zmluvy
o úvere, s uvedeným sa nemožno stotožniť. Vzniku zmluvy predchádza ponuka, následná akceptácia

znamená uzavretie zmluvy, ak však táto akceptácia obsahuje nové podmienky, treba ju považovať
za nový návrh na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pretože predstavuje nový
jednostranný prejav vôle účastníka zmluvy. Krajský súd vyhodnotil oznámenie veriteľa zaslané dlžníkovi
až následne po uzavretí zmluvy ako jednostranný prejav vôle, ktorý sa mohol stať súčasťou zmluvy až
jehoakceptovanímzostranyžalovaného.“Zuvedenýchdôvodovneobstojíprocesnáobranažalovaného

a jeho tvrdenie, že Oznámenie je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy a že splnenie všetkých náležitostí
zmluvy treba posudzovať aj s ohľadom na obsah Oznámenia. Súd vychádzajúc zo znenia Zmluvy ku
dňu 23.11.2016, kedy ju podpísal žalobca, má za to, že neobsahuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy
stanovenékogentnýmiustanoveniami§9ods.2písm.f),k)zákonač.129/2010Z.z.,čomázanásledok,
že úver poskytnutý žalobcovi žalovaným je v súlade s § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. bezúročný

a bez poplatkov.

29. Žalobca v žalobe namietal výšku úrokovej sadzby, ktorá bola 70,01 % z poskytnutého úveru. V
tejto súvislosti ako dôkaz poukázal na internetovú stránku Národnej banky Slovenska, s ktorou sa
súd oboznámil a zistil, že priemerné úrokové miery z úverov poskytnuté do domácnosti, pričom išlo o

spotrebiteľské a ostatné úvery s dobou splatnosti od 1 do 5 rokoch, sa pohybovali pri úrokovej sadzbe
v posudzovanom období, t. j. november 2013 12,93 %. Žalovaný namietal, že ustanovenie § 52 ods. 2
OZ o jeho prednostom používaní na všetky spotrebiteľské vzťahy je prípustný len pre vzťahy založené
po jeho účinnosti, preto je potrebné hodnotiť výšku úrokov v predmetnom podľa ustanovenia § 502 ods.
2 Obchodného zákonníka a v nadväznosti podľa § 53 ods. 6 OZ účinnom v čase uzavretia zmluvy. Z

tohto hľadiska nie je potom dojednaný úrok neprimeraný, resp. nie je možné vysloviť neplatnosť celého
dojednania o odplate ani v prípade, ak by boli v rozpore so zákonom. Súd k tomuto tvrdeniu žalovaného
poukazuje na závery vyslovené Najvyšším súdom SR sp. zn. 3Mcdo/14/2014, prípadne 3Cdo/87/2017,
podľa ktorých je potrebné na všetky vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použiť
ustanovenia OZ, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, čo sa vzťahuje aj na právne

vzťahy založené pred účinnosťou ustanovenia § 52 ods. 2 OZ. Súd preto považoval ustanovenia Zmluvy
o dojednanom úroku z úveru vo výške 70,01 % ročne za odporujúce dobrým mravom, Podľa § 39, § 41
OZ sú preto tieto ustanovenia neplatné a žalobca nemá povinnosť tieto zaplatiť. Obdobný právny názor
čosatýkažalovanéhoakoveriteľaavýškyúrokovejsadzbyvyslovilajOkresnýsúdNitravrozhodnutísp.zn. 7C/126/2014, Krajský súd Prešov sp. zn. 17Co/296/2015, sp. zn. 17Co/183/2014 zo dňa 20.11.2014,
Krajský súd v Trenčíne sp. zn. 5Co/584/2014 zo dňa 24.9.2014.

30. Žalobca v žalobe namietal aj neplatnosť Dohody uzavretej v bode 8. Zmluvy. Po preskúmaní
Dohody súd túto vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Na základe tejto Dohody
žalovaný umožnil žalobcovi v budúcnosti odložiť splatnosť splátok a za túto službu si žalovaný žiadal
odplatu vo výške 215,75 eur, teda 14,38 % z celkovej výšky poskytnutého úveru. Následne ešte žalovaný
v rámci zmluvy určil započítanie poplatku vo výške 215,75 eur za túto službu k poskytnutej sume úveru

(a teda žalobcovi bola skutočne poskytnutá výška úveru podstatne nižšia, ako je uvedené v zmluve);
takýto postup sa považuje za umelé znižovanie celkovej odplaty úveru - žalobca musel už pri poskytnutí
úveru zaplatiť poplatok za poskytnutú službu a o túto čiastku sa mu znížil skutočne poskytnutý úver.
Spotrebiteľovi sú na základe Dohody o poskytnutí služby vnútené služby, o ktoré vôbec nepožiadal, ide o
záväzokspotrebiteľazaplatiťzaniečočomuaninebolododané.Dohodaoposkytnutíslužbyuzatvorenej
v bode 8 Zmluvy bola už súdom vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku (Okresný súd Stará

Ľubovňa sp. zn. 1C/125/2013 zo dňa 9.1.2014 určil: " za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti vyhodnotil
dohodu o poskytnutí služby v zmysle časti 8. Zmluvy, a to osobitne čo sa týka tam dohodnutého
poplatku vo výške 147,88 eur). Obdobný právny názor zaujal aj Krajský súd Banská Bystrica v
rozsudku spisová značka 15Co/39/2016 zo dňa 24.2.2016. Pokiaľ ide o formu dojednania Dohody,
súd konštatuje, že samotný podpis dohody nemožno považovať za splnenie podmienky preukázania

individuálnedojednanejzmluvnejpodmienkytak,akototvrdížalovaný.Dohodajenepochybnesúčasťou
formulárovej zmluvy. OZ obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To
znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania štandardnej
formulárovej zmluvy, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom
a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 OZ. Žalobca ako spotrebiteľ a ako slabšia

strana sporu, nemal možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je z hľadiska
informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou. V zmluve o revolvingovom úvere v článku 8
je upravená "dohoda o poskytnutí služby". Už len samotné zakotvenie v rámci formulárovej zmluvy
nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, že nejde zo strany spotrebiteľa o osobitne vyjednanú zmluvnú
podmienku. Žalovaný nepreukázal, že v danom prípade išlo o zmluvnú podmienku, ktorú si vymienil

žalobca, resp. že žalobca mal možnosť výberu, či predmetnú dohodu podpíše, alebo nepodpíše, ak
chcel, aby mu bol zo strany žalovaného poskytnutý úver. Zmluvné dojednanie v bode 8 tejto úverovej
zmluvy nie je formulované tak, že ak spotrebiteľ skutočne chce odklad splátok, môže si ju aktivovať
(prípadne vykonať úkon, ktorý by bolo možné považovať za súhlas s jej využívaním za poplatok), ale
naopak tak, že za službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ ešte nepotrebuje a zjavne ani nechce, zaplatí

poplatokvovýške215,75eur.Mesačnásplátkajevovýške80,37eur.Zaodkladtrochsplátok,t.j.splátok
vo výške 241,11 eur by mal žalovaný ako spotrebiteľ podľa dojednania vopred, t. j. už pri uzavretí zmluvy,
uhradiť poplatok vo výške takmer dosahujúcej samotný súčet odložených splátok. Hrubá nerovnováha
v právach a povinnostiach je preto nepochybná.

31. Zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, a taktiež termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, preto je potrebné ju považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Vo vzťahu
k bezúročnosti, táto je ešte zdôraznená tým, že súd Zmluvu v časti dojednania úroku vyhodnotil ako
absolútne neplatnú. Taktiež poplatok 215,75 eur žalobca plnil žalovanému na základe podmienky v
Zmluve, ktorú súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluve. Preto plnenia žalobcu,

ktoré platil žalovanému z titulu platenia týchto úrokov a poplatkov, predstavujú na strane žalovaného
majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu a neplatného právneho úkonu, čím na jeho strane
vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať žalobcovi. Súd preto zaviazal žalovaného
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že z reálne
poskytnutého úveru 1.284,25 eur žalobca zaplatil sumu 1.684 eur. Na základe vyššie uvedených

dôvodov súd žalobe ako dôvodnej vyhovel, a žalobcovi priznal bezdôvodné obohatenie v rozdiele
zaplatenej čiastky úveru a poskytnutej čiastky úveru, tak ako žiadal, vo výške 399,75 eur.

32. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o

deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.33.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

34. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

35. Súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania a to počnúc odo dňa 1.3.2016 do zaplatenia, z dôvodu
že žalobca preukázal, že predžalobnou výzvou zo dňa 22.2.2016 sa obrátil na žalovaného a vyzval
žalovaného na zaplatenie sumy 399,75 eur v lehote najneskôr do 29.2.2016. Súd podotýka, že začiatok
omeškania zo strany žalovaného ani namietaný nebol.

36. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súd prizná strane náhradu trov

konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

38.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko bol úspešný v celom rozsahu. O ich výške
súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú

vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo kvadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.