Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. január 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/50/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200227
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5017200227.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany

Jančárovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu:
Martin Laštiak L + S, Rudinská č. 189, 023 31 Rudina, IČO: 37 621 696, právne zastúpený: JUDr. Anna
Žedényiová, advokát, so sídlom D.X/X, XXX XX F., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o všeobecnej správnej žalobe proti
rozhodnutiu žalovaného č. 101051953/2017 zo dňa 24.05.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Žilina rozhodnutím č. 100397433/2017 zo dňa 06.03.2017 podľa § 68 ods.
5 zákona č. 563/2009 Z.z. vo vzťahu k žalobcovi vyrubil rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za
zdaňovacie obdobie 2011 v sume 67 271,27 €, ktorá sa odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní.
V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že daňový subjekt (žalobca) vykázal v daňovom priznaní
príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa § 6 zákona č. 595/2003
Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov vo výške 431 970,84 € a prislúchajúce výdavky
vo výške 426 784,39 €. Za zdaňovacie obdobie 2011 bol vykázaný základ dane vo výške 5 186,45

€. Daňový úrad vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu dane z príjmov fyzickej osoby za
zdaňovacie obdobie 2011, o výsledku ktorej vyhotovil protokol zo dňa 17.01.2013. Daňový subjekt si
uplatnil v daňových výdavkoch úhrady vystavených faktúr, špecifikovaných v odôvodnení rozhodnutia
od D. G. - KOZUBY, Chotárska 21, Bratislava - Jarovce, pričom predmetom fakturácie od uvedeného
dodávateľa boli stavebné práce, všetky faktúry boli uhradené v hotovosti. Ústnym pojednávaním zo
dňa 27.11.2012 bolo zistené, že v účtovnej evidencii daňového subjektu D. G. sa nenachádzajú faktúry
vystavené pre daňový subjekt. D. G. uvedené faktúry nevystavoval, ani príjmové pokladničné doklady,

nepozná daňový subjekt, formát faktúr a číslovanie faktúr sa nezhoduje s číslovaním a formátom,
ktoré používa D. G., podpis na faktúrach a príjmový pokladničný doklad nepatrí daňovému subjektu
D. G., pričom pečiatka na dokladoch nie je zhodná s pečiatkou, ktorú používa. D. G. s daňovým
subjektomnepodpísalžiadnuzmluvuodielo.Okremtohosidaňovýsubjekt(žalobca)uplatnilvdaňových
výdavkoch úhrady vystavených faktúr, špecifikovaných v odôvodnení rozhodnutia, od D. D., R. XXX/X,
H., pričom predmetom fakturácie od uvedeného dodávateľa boli stavebné práce, faktúry boli uhradené
v hotovosti. Ústnym pojednávaním dňa 23.11.2012 s D. D. v rámci dožiadania bolo zistené, že v jeho

účtovnej evidencii sa nenachádzajú faktúry vystavené pre daňový subjekt, D. D. uvedené faktúry ani
príjmové pokladničné doklady nevystavoval, nepozná daňový subjekt, formát faktúr a číslovanie faktúr
sa nezhoduje s číslovaním a formátom, ktoré používa, podpis na faktúrach a príjmových pokladničných
dokladochmunepatrí,pečiatkaniejezhodnáspečiatkou,ktorúpoužíva,jehozamestnancinevykonávaližiadne práce pre daňový subjekt a medzi ním a daňovým subjektom neexistuje žiadna zmluva ani
objednávka na práce. Preverením účtovných dokladov D. D. bolo zistené, že pre daňový subjekt
nevystavoval za rok 2011 žiadne faktúry. Ďalej si daňový subjekt uplatnil v daňových výdavkoch

úhrady faktúr špecifikovaných v odôvodnení rozhodnutia od daňového subjektu R. L. - R., D. H. XXX,
predmetom fakturácie od uvedeného dodávateľa boli stavebné práce a všetky faktúry boli uhradené v
hotovosti. Ústnym pojednávaním s R. L. v rámci dožiadania bolo zistené, že v jeho účtovnej evidencii
sa nenachádzajú faktúry vystavené pre daňový subjekt. R. L. uvedené faktúry ani príjmové pokladničné
doklady nevystavoval, nepozná daňový subjekt, v roku 2011 pre neho nevykonával žiadnu prácu, formát

faktúr a ich číslovanie sa nezhoduje s číslovaním a formátom, ktoré používa, podpis na faktúrach nie
je jeho. Príjmový pokladničný doklad mu nepatrí, neprijal žiadnu hotovosť. Pečiatka nie je zhodná s
jeho pečiatkou, medzi ním a daňovým subjektom neexistuje žiadna zmluva ani objednávka na stavebné
práce. Daňový subjekt nevedel preukázať, že uvedené faktúry vystavili R. L., D. G. a D. D., že práce
boli skutočne zrealizované a došlo k úhrade týchto faktúr. Kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal,
resp. nevysvetlil vyššie uvedené pochybnosti, neuniesol dôkazné bremeno podľa § 24 ods. 1 Daňového

poriadku. Fakt, že predmetné faktúry boli zaúčtované v účtovníctve daňového subjektu, nepostačuje ako
dôkaz, že uvedené fakturované práce boli skutočne dodané a zrealizované dodávateľmi uvedenými na
faktúrach. Realizáciu, dodanie prác a vystavenie faktúr popreli i samotní dodávatelia D. G., D. D. a R. L..
Daňový subjekt vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly navrhol doplniť dôkazy preukazujúce jeho
tvrdenia o výsluch svedkov, na základe čoho bol dňa 14.03.2013 vypočutý svedok D. D., ktorý uviedol,

že daňový subjekt (žalobcu) nikdy nevidel a osobne ho nepozná, nikdy od neho peniaze neprevzal,
faktúry a príjmové doklady nie sú jeho a podpisy na týchto dokladoch nesúhlasia s jeho podpisom,
úhrady vykonával v hotovosti aj bankovým prevodom, v roku 2011 fiškálnu pokladňu nevlastnil ani
nepoužíval, predmetom jeho činnosti sú zemné práce a podnikateľskú činnosť vykonáva maximálne
40 km od svojho bydliska, vlastní zemný stroj traktor - bager a žiadne stroje si neprenajíma, v roku

2011 dosiahol príjem približne 24 000 € a je platiteľom DPH. Svedok D. G. na ústnom pojednávaní
dňa 19.03.2013 uviedol, že daňový subjekt nepozná., neexistuje medzi nimi zmluva ani objednávka
práce, v jeho účtovnej evidencii sa nenachádzajú faktúry vystavené pre daňový subjekt, uvedené faktúry
nevystavoval, ani príjmové pokladničné doklady, formát a číslovanie faktúr sa nezhoduje s číslovaním
a formátom, ktoré používa, podpis na faktúrach a príjmových pokladničných dokladoch nepatrí jemu,

neprijal žiadnu hotovosť, pečiatka na dokladoch nie je zhodná s pečiatkou, ktorú používa. V roku 2011
nemal žiadnych zamestnancov, práce na stavbe a obnove bytového domu Ul. Okružná 1429, Púchov
nikdy nerobil, ani výmenu a montáž okien na stavbe Lidl Bratislava. Nepozná spoločnosť MAOSTAV,
s. r. o. Kysucké Nové Mesto, nikdy pre nich nepracoval, nepozná G. G., D. W., D. D. ani G. H.. Nikdy
nevykonával práce súvisiace s modernizáciou železničnej trate. Svedok R. L. na výsluch predvedený

nebol, nebolo možné zistiť, kde sa zdržiava. Svedok G. G. sa na ústnom pojednávaní 05.12.2014
vyjadril, že nepozná D. G., R. L. a D. D., nevie, či pracovali na stavbách, na stavbách školiace stredisko
Kotkova ul., Ostrava, bytový dom Okružná 1424, Púchov, Lidl Bratislava modernizácia železničných tratí
s daňovým subjektom nepracoval. Daňový subjekt pre neho robil sklad alebo nejaký objekt, zákazky,
kde odberatelia boli I. E. a MIMA Invest, nezrovnalosti neboli, práce boli prevedené tak, ako boli

vyfakturované aj uhradené, nevie, ktorými konkrétnymi firmami boli práce prevedené. Svedok O. G.,
konateľspoločnostiMAOSTAV,s.r.o.,KysuckéNovéMestosanavýsluchnedostavil.Zvýsluchusvedka
D. W. na ústnom pojednávaní dňa 05.12.2014 vyplynulo, že pre daňový subjekt vykonával stavebné
práce v Čechách na školiacom stredisku, bytovej jednotke Třinec, na Slovensku pre firmu MAOSTAV, s.
r. o. rekonštrukciu železničných tratí. D. G., R. L. a D. D. nepozná, nevie, ktoré osoby vykonávali práce

pre daňový subjekt. Práce boli vykonávané v subdodávke, vedomosť o reklamácii nemá, daňový subjekt
nevykonával práce sám, vykonával ich na základe subdodávateľských zmlúv. Z výsluchu svedka G. H.
na ústnom pojednávaní dňa 05.12.2014 vyplynulo, že pre daňový subjekt vykonával stavebné práce
v Čechách, stavbu bytového domu v Třinci, rekonštrukciu školiaceho strediska Ostrava, zhotovenie
základov obytného domu v Českom Tešíne. Svedok D. G., R. L. a D. D. nepozná, nezaujímalo ho, kto

vykonával práce pre daňový subjekt. S daňovým subjektom pracoval ešte na stavbe bytového domu
Okružná 1424, Púchov a Lidl Bratislava, na modernizácii železničnej trate nepracoval. Na stavbách
komunikoval len s daňovým subjektom. Autá, ktoré tam parkovali, boli podľa ŠPZ z južného Slovenska.
Daňový subjekt nepreukázal správcovi dane, že predmetné práce boli skutočne zrealizované uvedenými
dodávateľmi, z jeho strany nebol predložený jediný dôkaz, ktorý by preukazoval dodanie predmetných

prác. Nepredložil žiadne listiny, ktoré by preukazovali, že práce boli dohodnuté. Navrhnutí svedkovia
v rámci vyrubovacieho konania nepotvrdili uskutočnenie fakturovaných prác zo strany D. G., D. D. a
R. L. pre daňový subjekt. Z výsluchu svedka D. D. na ústnom pojednávaní dňa 17.03.2015 vyplynulo,
že v roku 2011 bol bez práce, mal ešte živnosť, nepracoval na ňu, daňovému subjektu pomáhal akokamarátska výpomoc, bez odmeny. D. G., R. L. a D. D. nepozná, nevie, či pracovali na stavbách, potvrdiť
to nemôže. Daňovému subjektu vypomáhal pri modernizácii železničných tratí, na stavbách školiace
stredisko Kotkova ulica, Ostrava, bytový dom Okružná 1424, Púchov a Lidl Bratislava nepracoval,

faktúry nevystavoval, daňovému subjektu vypomáhal bez odmeny. Na základe uvedených skutočností a
rozsiahleho dokazovania správca dane vylúčil z výdavkov ovplyvňujúcich základ dane výdavky v sume
350 000 €, nakoľko išlo o výdavky, ktoré v súlade s § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z
príjmov v znení neskorších predpisov nemožno uznať za daňové výdavky, nakoľko ich vynaloženie nie
je dostatočne preukázané. Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. 20910897/2015 zo dňa 30.09.2015

na základe odvolania daňového subjektu žalovaný rozhodnutím č. 21520181/2015 zo dňa 23.12.2015
zrušil z dôvodu, že správca dane nevypočul svedka R. L. v súlade s Daňovým poriadkom. Svedok R.
L. na výsluch predvedený nebol, nebolo možné zistiť, kde sa zdržiava. Z uvedeného dôvodu
žalovaný, na podklade odvolania daňového subjektu, svojím rozhodnutím č. 104052577/2016 zo dňa
06.10.2016 zrušil aj ďalšie rozhodnutie správcu dane č. 103171794/2016 zo dňa 18.05.2016 z dôvodu
potreby opakovaného predvolania svedka R. L., aby bolo daňovému subjektu umožnené klásť svedkovi

otázky. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 06.12.2016 vyplynulo, že svedok R. L., ktorý
sa na výsluch dostavil, nepozná daňový subjekt, v roku 2011 pre neho nevykonával žiadnu prácu, po
nahliadnutí do faktúr vystavených pre daňový subjekt uviedol, že tieto nevystavoval, podpis ani pečiatka
nie sú jeho, neprevzal žiadnu hotovosť, nedošlo ani k dodaniu prác, nepozná MAOSTAV, s. r. o., Kysucké
Nové Mesto, ani G. G., D. D., G. H. ml. ani D. W.. Správca dane zdôraznil, že samotnými faktúrami

daňový subjekt nepreukázal existenciu obchodného vzťahu s daňovým subjektom R. L.. Pre splnenie
preukázateľnosti a oprávnenosti nákladov ako daňových výdavkov je samotné zaúčtovanie faktúr v
účtovníctve nepostačujúce a nezakladá podmienku pre uznanie nákladov z hľadiska zákona č. 595/2003
Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Samotné predloženie daňových dokladov - faktúr,
účtovníctva nie je dôkazom o tom, že sa dodanie prác uskutočnilo tak, ako je to napr. deklarované

faktúrami, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad vystavený bez reálneho podkladu.
Vzhľadom k tomu, že boli do základu dane zahrnuté výdavky, ktorých vynaloženie na dosiahnutie,
udržanie a zabezpečenie zdaniteľných príjmov nebolo dostatočne preukázané, daňový subjekt porušil §
14 ods. 1 v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. i) a písm. j) a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z., v dôsledku
čoho sa v zmysle § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. pri zisťovaní základu dane zvyšuje základ

dane. Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje daňové výdavky na základe dodávateľských faktúr,
musí byť schopný preukázať, že fakturované práce boli uskutočnené. Nepostačuje, že si daňový subjekt
uplatňuje fakturované sumy ako daňové výdavky iba predložením faktúr a pokladničných dokladov, musí
byť schopný preukázať, že fakturované práce boli reálne dodané a uskutočnené osobou na faktúre
uvedenou. V zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku je dôkazné bremeno na strane daňového

subjektu. V daňovom konaní je povinnosť daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti,
pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva. Formálne vystavenie faktúr, pokladničných dokladov
nepreukazuje skutočnosť a je nepostačujúcim dôkazom. Ani jeden svedok pri svojej svedeckej výpovedi
nepotvrdil pravdivosť a hodnovernosť predmetných faktúr, ako aj skutočnosť, že práce boli skutočne zo
stranydodávateľovD.G.,D.D.aR.L.predaňovýsubjektvykonanéadošlozostranydaňovéhosubjektu

k úhrade týchto faktúr. Správcovi dane sa aj napriek vykonanému dokazovaniu nepodarilo odstrániť
pochybnosti o tom, že fakturované práce boli dodané subjektmi na faktúrach uvedenými. Daňový subjekt
nepredložil jediný dôkaz, ktorý by preukazoval jeho tvrdenia. Daňový subjekt nevyvrátil zistenia správcu
dane vo vyrubovacom konaní, z jeho strany neboli predložené žiadne nové relevantné dôkazy, ktoré by
ovplyvnili výsledok vyrubovacieho konania. Správca dane vo vyrubovacom konaní postupoval podľa § 3

ods. 1 Daňového poriadku. Ďalej v rozhodnutí poukázal na ust. § 3 ods. 2, ods. 3 Daňového poriadku, §
2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov konštatoval, že na
základe vyššie uvedených skutočností vylúčil z výdavkov ovplyvňujúcich základ dane výdavky v sume
350 500,00 €, nakoľko ide o výdavky, ktoré v súlade s § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. nemožno
uznať za daňové výdavky, nakoľko ich vynaloženie nebolo daňovým subjektom dostatočne preukázané.

Daňový subjekt vykázal v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2011 základ dane
z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z.z.
vo výške 5 186,45 €, vylúčením výdavkov v sume 350 500,00 € bol zvýšený základ dane na celkovú
sumu 355 686,45 €, a to v zmysle § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z.. Ďalej bola znížená
nezdaniteľná časť na daňovníka o sumu 3 559,30 € v súlade s § 11 ods. 2 písm. b) zákona

č. 595/2003 Z.z.. Správca dane vyrubil rozdiel dane v sume 67 271,27 €.

2. Na základe odvolania žalobcu rozhodol žalovaný správny orgán rozhodnutím č.
101051953/2017 zo dňa 24.05.2017, ktorým s poukazom na § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z.prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia sa stotožnil so zisteným
skutkovým a právnym stavom zisteným správcom dane. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca
dane požadoval od odvolávajúceho sa (žalobcu) predloženie dôkazov, ktoré by preukazovali, že daňové

výdavky tak, ako boli ním deklarované, boli ním aj preukázateľne vynaložené. Pri vyhodnotení obsahu
zabezpečených dôkazných prostriedkov dospel k rovnakému záveru ako prvostupňový orgán. Žalobca
nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, ktorými by preukázal reálne vykonanie prác uvedených na
spornýchfaktúrachdodávateľmiuvedenýminatýchtofaktúrach.D.G.,D.D.aR.L.nepoznajúžalobcu,v
roku 2011 pre neho nevykonávali a neodovzdali mu žiadne práce, predmetné sporné faktúry nevystavili,

neprevzali žiadnu hotovosť, podpisy a pečiatky na dokumentoch nie sú ich. Vykonanie a odovzdanie
prác žalobcovi osobami uvedenými na sporných faktúrach nepotvrdili ani žalobcom navrhnutí svedkovia
G. H. ml., D. W., G. G., D. D.. Z ich svedeckých výpovedí vyplýva, že D. G., D. D. a R. L. nepoznajú.
Na stavbách komunikovali iba so žalobcom. Žalovaný tak po preskúmaní odvolaním napadnutého
rozhodnutia a súvisiaceho spisového materiálu v rozsahu námietok uvedených v odvolaní v nadväznosti
na zistenia správcu dane dospel k záveru, že námietky odvolávajúceho sa sú neopodstatnené a

účelové. Pokiaľ ide o námietku, že záver správcu dane nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,
pretože nevypočul konateľa spoločnosti MAOSTAV, s. r. o. O. G. a že správcovi dane nič nebránilo
vykonať miestne zisťovanie za účelom preverenia, či fakturované práce boli naozaj vykonané, sú
nedôvodné. Správca dane nespochybnil, že spoločnosť MAOSTAV, s. r. o. bola subdodávateľom prác na
modernizácii železničných tratí pre niektorého z generálnych dodávateľov, taktiež nespochybnil príjem

odvolávajúcehosa,ktorýfakturovalspoločnostiMAOSTAV,s.r.o.zaprácenamodernizáciiželezničných
tratí. Správca dane však spochybnil dodanie práce pre žalobcu od D. G., D. D. a R. L.. Faktom je, že
vykonanie prác žalobcom potvrdili svedkovia, avšak ani jeden zo svedkov pri svojej svedeckej výpovedi
nepotvrdil, že práce boli skutočne vykonané pre žalobcu D. G., D. D. a R. L. a že zo strany žalobcu
došlo k úhrade sporných faktúr. Tvrdenie žalobcu, že O. G. - konateľ spoločnosti MAOSTAV, s. r. o.

by vedel potvrdiť realizáciu prác a vedel by identifikovať subdodávateľov, je v kontexte zistení účelové,
pretože D. G., D. D. a R. L. podľa údajov na sporných faktúrach vykonali a odovzdali práce žalobcovi
a nie spoločnosti MAOSTAV, s. r. o., teda O. G. nemohol byť v priamo kontakte s nimi. Žalobcom
navrhované vykonanie miestneho zisťovania je tak isto nedôvodné, pretože správca dane nespochybnil
vykonanie prác, ale dodávateľov - vykonávateľov predmetných prác. Námietka žalobcu, že rozhodnutie

nespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, pretože správca
dane sa v rámci odôvodnenia nevysporiadal s jeho tvrdeniami a že pri svojom rozhodovaní vychádzal
len z teoretických konštrukcií a špekulácií, nie je dôvodná. Správca dane v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia podrobne uviedol skutočnosti, na základe ktorých dospel k záveru, že žalobcom uplatnené
daňové výdavky za vykonané stavebné práce boli nepreukázateľné a uplatnené v rozpore so zákonom

o dani z príjmov. V odôvodnení sa vysporiadal aj s návrhmi a námietkami žalobcu a uviedol úvahy,
ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov. V odôvodnení rozhodnutia vychádza zo stavu veci zisteného
pri daňovej kontrole a následne pri vyrubovacom konaní a obsahuje náležitosti stanovené Daňovým
poriadkom. Správca dane rozhodol najmä na základe svedeckých výpovedí D. G., D. D., R. L., G.
G., D. W., G. H. ml. a D. D., pričom ani jeden nepotvrdil dodanie prác uvedených na predmetných

sporných faktúrach a zo strany žalobcu neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by ovplyvnili závery
vyrubovacieho konania. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych
predpisov, podľa ktorých je možné daňovým subjektom uplatňované výdavky považovať za daňové
výdavky a že fakturované práce boli uskutočnené daňovými subjektmi uvedenými na sporných faktúrach
- D. G., D. a R. L.. Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje daňové výdavky na základe dodávateľských

faktúr, musí byť schopný sám preukázať, že fakturované práce boli dodané a uskutočnené. V danom
prípade nepostačuje, ak si daňový subjekt uplatňuje fakturované sumy ako daňové výdavky iba
predložením faktúr a pokladničných dokladov, ale musí byť schopný preukázať, že fakturované práce
boli reálne dodané a reálne uskutočnené osobou na faktúre uvedenou. V zmysle § 24 ods. 1 Daňového
poriadku je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosť daňového

subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti. Formálne vystavenie faktúr, pokladničných dokladov
nepreukazuje skutočnosť, je nepostačujúcim dôkazom. Žalobca nemohol od správcu dane očakávať,
že správca dane musí predložiť dôkaz o opaku, že fakturované práce neboli uskutočnené osobou
na faktúre uvedenou. Žalobca nepreukázal, ani správcovi dane sa nepodarilo napriek dokazovaniu
odstrániť pochybnosti o tom, že práce fakturované spornými faktúrami boli skutočne realizované.

3. Proti predmetnému rozhodnutiu žalobca podal v zákonom stanovenej lehote všeobecnú správnu
žalobu, ktorá bola súdu doručená dňa 13.06.2017. V žalobe uviedol, že nevykonanie dôkazu - vypočutie
svedka O. G., konateľa obchodnej spoločnosti MAOSTAV, s. r. o. a vykonanie miestneho zisťovania(ohliadky na tvare miesta) považuje za konanie správcu dane v rozpore s ust. § 3 ods. 2 v spojitosti s ust.
§ 24 ods. 2 Daňového poriadku, kedy má daňový subjekt právo predkladať v priebehu daňového konania
- kontroly dôkazy, preukazujúce jeho tvrdenia a správca dane povinnosť zabezpečiť, aby skutočnosti

rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný
iba návrhmi daňového subjektu. Správca dane pokiaľ postupuje v zmysle zásad daňového konania,
je povinný čo najúplnejšie zistiť skutočnosti pre určenie daňovej povinnosti, pritom dbať na práva a
oprávnené záujmy daňového subjektu. Namietal, že správca dane sa v rámci odôvodnenia svojho
rozhodnutiažiadnymspôsobomnevysporiadalstvrdeniamidaňovéhosubjektuazákonnosťvykonaných

dôkazov, a teda aj ich použiteľnosťou v tomto konaní. Jeho rozhodnutie nespĺňa náležitosti riadneho
odôvodnenia podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Správca dane pri svojom rozhodovaní vychádzal
len z teoretických konštrukcií a špekulácií, z jeho strany neboli daňovým subjektom vykonané všetky ním
navrhované dôkazy. Zo strany správcu dane teda nebola zachovaná objektívnosť daňového konania,
t. j. preverenie skutočností navrhovaných daňovým subjektom s cieľom privodiť pre seba priaznivý
výsledok. Správca dane nemôže vychádzať len z teoretických konštrukcií alebo špekulácií, musí

predložiť konkrétne skutočnosti, ktoré spochybnia podklady alebo tvrdenia daňového subjektu, a tieto
odôvodniť. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v rozpore so skutočnosťami rozhodujúcimi pre
určenie daňovej povinnosti, napadnuté rozhodnutie správcu dane nevychádza z objektívne a hlavne
zákonne zisteného skutkového stavu, zo strany správcu dane došlo k viacerým zásadným pochybeniam
voči daňovému subjektu. Vzhľadom na uvedené žiadal rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie

správcu dane zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

4. Žalovaný k žalobe podal písomné vyjadrenie, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 26.09.2017.
Žalobca v písomnom vyjadrení k žalobe sa stotožnil so zisteným skutkovým a právnym stavom vo
veci tak, ako ho zistili správne orgány. Okrem iného uviedol, že dôvodom vyrubenia rozdielu dane bolo

zníženie žalobcom uplatnených daňových výdavkov v podanom daňovom priznaní vzťahujúcich sa k
vykázaným príjmom podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z.. Uplatnené daňové výdavky
vzťahujúce sa k priznaným príjmom v sume 426 784,39 € DÚ Žilina znížil o sumu 350 500,00 € bez
DPH a na základe výsledkov kontroly predložených dokladov uznal žalobcovi v súlade s § 2 ods. 1 písm.
i) zákona č. 595/2003 Z.z. ako daňové výdavky, t. j. výdavky preukázateľne vynaložené na

dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov sumu 76 284,39 €. Žalobcom priznanú a
uvedenú sumu príjmov v daňovom priznaní 431 970,84 € DÚ Žilina po vykonanej kontrole akceptoval,
tzn., že na základe zistení pri daňovej kontrole stanovil žalobcovi v súlade s § 17 ods. 1 písm. a)
a ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. základ dane z príjmov z podnikania, z inej samostatnej
zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa § 6 zákona o dani z príjmov v sume 355 686,45 €. Žalobcom

uplatnenú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka upravil na sumu 0,00 € v súlade s § 11 ods.
1 a ods. 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z.. K žalobným námietkam žalobcu uviedol, že DÚ Žilina
nespochybnil, že spoločnosť MAOSTAV, s. r. o. bola subdodávateľom prác na modernizácii železničných
tratí pre niektorého z generálnych dodávateľov, taktiež nespochybnil príjem žalobcu, ktorý fakturoval
spoločnosti MAOSTAV, s. r. o. za práce na modernizácii železničných tratí. DÚ Žilina spochybnil

dodanie prác pre žalobcu od D. G., D. D. a R. L.. Faktom je, že vykonanie prác žalobcom potvrdili
svedkovia, avšak ani jeden zo svedkov pri svojej svedeckej výpovedi nepotvrdil, že práce pre žalobcu
skutočne vykonali D. G., D. D. a R. L. a že zo strany žalobcu došlo k úhrade sporných faktúr. Tvrdenie
žalobcu, že O. G. - konateľ spoločnosti MAOSTAV, s. r. o. by vedel potvrdiť realizáciu prác a vedel
by identifikovať subdodávateľov, je v kontexte zistených skutočností účelové, pretože D. G., D. D.

a R. L. podľa údajov na sporných faktúrach vykonali a odovzdali práce žalobcovi a nie spoločnosti
MAOSTAV, s. r. o., teda O. G. nemohol byť v priamom kontakte s nimi. Žalobcom navrhované vykonané
miestneho zisťovania je tak isto nedôvodné, pretože správca dane nespochybnil vykonanie prác,
ale dodávateľov - vykonávateľov predmetných prác. Žalobca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
podrobne uviedol skutočnosti, na základe ktorých dospel k záveru, že žalobcom uplatnené daňové

výdavky za vykonané stavebné práce boli nepreukázateľné a uplatnené v rozpore so zákonom o dani z
príjmov. V odôvodnení sa vysporiadal s návrhmi a námietkami žalobcu a uviedol úvahy, ktoré ovplyvnili
hodnotenie dôkazov. Odôvodnenie rozhodnutia vychádza zo stavu veci zisteného pri daňovej kontrole
a následne pri vyrubovacom konaní a obsahuje náležitosti stanovené Daňovým poriadkom. Finančné
orgány rozhodli najmä na základe svedeckých výpovedí D. G., D. D., R. L., G. G., D. W., G. H. ml. a

D. D., pričom ani jeden nepotvrdil dodanie prác uvedených na predmetných sporných faktúrach a zo
strany žalobcu neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by ovplyvnili závery vyrubovacieho konania. DÚ
Žilina zhodnotil vykonané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti. Odmietol námietku žalobcu, že jeho rozhodnutie nespĺňa náležitosti riadnehoodôvodnenia podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje daňové výdavky
na základe dodávateľských faktúr, musí byť schopný sám preukázať, že fakturované práce boli dodané
a uskutočnené. V danom prípade nepostačuje, ak si daňový subjekt uplatňuje fakturované sumy ako

daňové výdavky iba predložením faktúr a pokladničných dokladov, ale musí byť schopný preukázať,
že fakturované práce boli reálne dodané a reálne uskutočnené osobou na faktúre uvedenou. Formálne
vystaveniefaktúr,pokladničnýchdokladovnepreukazujeskutočnosť,jenepostačujúcimdôkazom.Podľa
§ 24 ods. 1 Daňového poriadku je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu. Žalobca nemohol
od DÚ Žilina očakávať, že predloží dôkaz o opaku, že fakturované práce neboli uskutočnené osobou

na faktúre uvedenou. Žalobca nepreukázal a ani DÚ Žilina sa nepodarilo napriek dokazovaniu odstrániť
pochybnosti o tom, že práce fakturované spornými faktúrami boli skutočne realizované a že predmetné
výdavky boli následne uplatnené ako daňové výdavky oprávnene. Podľa žalovaného bolo dokazovanie
vykonané v súlade s platnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi, všetky získané dôkazy
boli vyhodnotené podľa ich skutočného obsahu, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej
súvislosti a DÚ Žilina i žalovaný prihliadli na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, t.j. v súlade s

§ 3 ods. 3 Daňového poriadku. Žalobcom uvádzané námietky považuje vo vzťahu k predmetnej veci za
neopodstatnené, neodôvodnené, a preto navrhol, aby krajský súd žalobu žalobcu zamietol.

5. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za plnenia procesných podmienok § 137
ods. 4 z.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP) v spojení s § 106 ods. 1 písm. a)

SSP a contrario. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23.01.2018.

6. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, vrátane
prvostupňového rozhodnutia, ako aj postupov oboch správnych orgánov v rozsahu daných žalobnými
dôvodmi žalobcu (§ 134 ods. 1, § 183 SSP) mal za to, že obidve rozhodnutia správnych orgánov sú

vydané v súlade so zákonom a preto bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá postupom podľa § 190
SSP, a to z nasledovných dôvodov:

7. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení účinnom do 31.12.2011 na
účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a

udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo
zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 6 ods. 1 pís. b) predmetného zákona príjmami z podnikania sú príjmy zo živnosti.

Podľa § 17 ods. 1 písm. a) predmetného zákona pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa
vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie
evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 alebo 14, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami.

Podľa § 17 ods. 2 písm. a) predmetného zákona výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami

a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto
zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej
výške.

Podľa § 19 ods. 1 predmetného zákona ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis,

preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak
výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento
zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových
výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu)
limitujetentozákonvýškoudosiahnutéhopríjmualebovýškoupríjmuzprijatejúhrady,uplatnísavýdavok

(náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý
príjem alebo prijatá úhrada.

Podľa § 21 ods. 1 predmetného zákona prvá časť vety, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady),
ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky

(náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 zákona č. 563/2009 Z.z. (Daňový poriadok) v znení účinnom ku 30.11.2016
(právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväznýchprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej
súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a

povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá
je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie
prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na
všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie
do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie
alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo
vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový

subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní
neprihliada.

Podľa § 3 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z.z. právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa
§ 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.

Podľa § 24 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo

daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie
dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie
a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch
vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné

dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz
možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne
určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o
rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o
daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené

daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 25 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca
má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka
včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

8.Vdaňovomkonaní,vktoromsakladiedôraznazáujemštátu,resp.záujemverejný, nariadnomplnení
daňovej povinnosti, čo je zákonom uložené a ústavne podložená poplatková povinnosť vo vzťahu k štátu
platí nielen obvyklá procedurálna zásada voľného hodnotenia dôkazov (upravená v § 3 ods. 3 Daňového
poriadku), ale i zásada, a to na rozdiel od vyhľadávacej zásady uplatňovanej vo všeobecnom správnom

konaní - prejednacia zásada. Predpokladom na zistenie, ktoré má byť pokladom na rozhodnutie
daňovéhoorgánuje,žedaňovémusubjektubudeposkytnutápríležitosťplniťsisvojudôkaznúpovinnosť,
navrhnúť dôkazy, ktoré zo svojej pozície súkromnoprávnej osoby nemôže zabezpečiť, vyjadriť sa k
zisteným skutočnostiam, k ich spôsobu získania. Ak je táto príležitosť daňovému subjektu poskytnutá,
ide úplne na ťarchu daňového subjektu, že svoje právo nevyužije. Jedna zo základných zásad daňového

konania je zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1 zákona o správe daní č. 563/2009 Z.z.), aby daňové orgány
mohli túto zásadu realizovať sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami vychádzajúcimi práve
zo zásady voľného hodnotenia dôkazov (zakotvené v § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z.).

9. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určene daňovej povinnosti boli zistené

čo najúplnejšie, nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Pritom ako dôkaz je možné použiť
všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti, ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä
o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.,svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o
miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy vedené daňovým subjektmi a doklady k ním - § 24
ods. 4 Daňového poriadku). Voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú je potrebné

objasniť.Zuvedenejprávnejúpravyvyplýva,žejenasprávcovidane,ktorédôkazyvykonáaktorénie,za
účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu pre správne určenie daňovej povinnosti daňového
subjektu, pritom nie je viazaný návrhmi daňového subjektu na dokazovanie, ani ním predkladanými
dôkazmi. Správca dane pri zisťovaní skutkového stavu a pri svojom rozhodovaní prihliada na všetko,
čo v konaní vyšlo najavo, pričom ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a

objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti daňového subjektu.

10. Zákonodarca v § 19 a nasl. zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov ustanovuje zákonné podmienky
daňového výdavku daňového subjektu. Zákonodarca požaduje, aby daňový subjekt preukázal všetky
skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, ale na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo

úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 24 ods. 1 zákona č.
563/2009 Z.z.). Pokiaľ si teda žalobca uplatnil náklady na faktúrach, špecifikovaných na strane 2 a
3 rozhodnutia Daňového úradu Žilina zo dňa 06.03.2017, ako aj na strane 4 rozhodnutia žalovaného
zo dňa 24.05.2017, od vyššie uvedených dodávateľov, a to v zdaňovacom období roku 2011, tak,
ako to deklaroval v daňovom priznaní, bolo povinnosťou žalobcu takéto tvrdenie preukázať spôsobom

vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť, a teda preukázať existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet
nákladov zákon č. 595/2003 Z.z. stanovil. Na žalobcovi teda spočívala povinnosť preukázať, že k
poskytnutiu plnení, ktoré boli fakturované predmetnými faktúrami, skutočne došlo a realizovali ich práve
vyššieuvedenídodávateliaD.G.-KOZUBY,D.D.aR.L.-R..Akdaňovýsubjekt,naktoromležídôkazné
bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočítanie nákladov znižujúcich

základ dane uznaný ako oprávnený.

11. Pre uznanie výdavkov v zmysle uvedených zákonných kritérií zákona o dani z príjmov je potrebné,
aby boli súčasne splnené tri podmienky, a to
1. Podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie

príjmov). To znamená, že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom.
2. Podmienka preukázateľnosti - daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol.
3. Podmienka zaúčtovania - preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný, na ktoré kritériá musia
daňovníci vždy pamätať, a to pri každom konkrétnom výdavku, len ak je splnená podmienka vecnosti
výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania,

potom sa výdavky uznajú ako daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak s poukazom na § 19 ods.
2 - 5, § 20, § 21 citovaného zákona č. 595/2003 Z.z..

12. Správca dane a žalovaný postupovali v posudzovanom prípade správne, samotné zaúčtovanie
dokladov - faktúr, pokladničných dokladov vystavených dodávateľmi D. G. - KOZUBY, D. D. a R.

L. - R. pre žalobcu vzhľadom k zisteným skutočnostiam nie je preukázaním realizácie prác týmito
subjektmi a nepreukazuje, že ide v predmetnom prípade o daňový výdavok v súlade s § 2 písm. i)
zákona o dani z príjmov. Ani podľa názoru súdu zo strany daňových orgánov neboli porušené základné
zásady daňového konania uvedené v § 3 Daňového poriadku. Správca dane postupoval v súčinnosti so
žalobcom,informovalhoosvojichzisteniachaumožnilmuúčasťnavýsluchusvedkov.Takistožalobcovi

bola daná tiež možnosť splniť si svoju dôkaznú povinnosť podľa § 24 Daňového poriadku, mohol
navrhnúť vykonanie dôkazov, vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a k spôsobu ich získania. Pokiaľ si
daňový subjekt uplatňuje daňové výdavky na základe dodávateľských faktúr, musí vedieť preukázať,
že fakturované práce boli reálne uskutočnené. V zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku je dôkazné
bremeno na strane daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať

všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva. Správca dane rozhodol
predovšetkým na základe svedeckých výpovedí D. G., D. D., R. L., G. G., D. W., G. H. ml. a D. D., pričom
ani jeden z uvedených svedkov nepotvrdil dodanie prác uvedených na predmetných sporných faktúrach
a zo strany žalobcu neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by ovplyvnili závery vyrubovacieho konania.
V danom prípade nepostačuje, ak si daňový subjekt uplatňuje fakturované sumy ako daňové výdavky

iba predložením faktúr a pokladničných dokladov, ale musí byť schopný preukázať, že fakturované
práce boli reálne dodané, reálne uskutočnené osobou, ktorá je na faktúre uvedená. S poukazom na
§ 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z.z. daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktorých
vynaloženie na daňové účely nebolo dostatočne preukázané. Podľa názoru krajského súdu správcadane aj žalovaný správny orgán sa vecou náležite zaoberali, pričom vo veci vykonali dokazovanie v
dostatočnom rozsahu, ktoré náležite vyhodnotili a správne právne posúdili, pričom správne boli v danej
veci aplikované aj ustanovenia zákona o dani z príjmov, a to § 2 písm. i) v spojení s § 17 ods. 2 písm. a) a

§ 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov s tým, že žalobca dostatočne nepreukázal, že dodávky stavebných
prác na sporných faktúrach, ktoré si uplatnil v priznaní dani z príjmov fyzických osôb za rok 2011, boli
reálne vykonané dodávateľmi, a to daňovými subjektmi D. G. - KOZUBY, D. D. a R. L. - R.. Žalobca
svoje tvrdenia o reálnosti vykonaných prác uvedenými dodávateľmi nepodložil ďalšími relevantnými
dôkazmi, potvrdzujúcimi skutočnosť, že predložené sporné faktúry zobrazujú reálne dodané stavebné

práce konkrétneho dodávateľa uvedeného na faktúrach, a tým nenaplnil podstatu daňového výdavku
v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Predloženie dokladov je len jednou z hmotnoprávnych
podmienok na uznanie daňového výdavku a ich zúčtovanie neznamená, že výdavky boli do základu
dane zahrnuté oprávnene. Je potrebné konštatovať, že faktúry sú relevantnými dokladmi z hľadiska
uplatnenia výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa § 2 písm. i) zákona o dani
z príjmov len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje spoľahlivo odrážajú reálne plnenie.

13. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal nevypočutie svedka O. G., konateľa obchodnej spoločnosti
MAOSTAV,s.r.o.,ktorýpodľažalobcuakoobjednávateľmalvedieťpotvrdiťrealizáciuprácaidentifikáciu
jeho subdodávateľov na modernizácii železničných tratí pre niektorého z generálnych dodávateľov,
krajský súd poukazuje na skutočnosť, že správca dane spochybnil dodanie prác pre žalobcu konkrétne

od D. G., D. D. a R. L., ktorí, vrátane ďalších svedkov G. G., D. W., G. H. ml. a D. D. nepotvrdili
dodanie prác uvedených na sporných faktúrach. Naviac D. G., D. D. a R. L. podľa údajov na sporných
faktúrach mali vykonať práce žalobcovi a nie spoločnosti MAOSTAV, s. r. o., teda O. G. nemal dôvod byť
v priamom kontakte s nimi. S poukazom na jednoznačné výpovede svedkov D. G., D. D. a R. L. krajský
súd preto vyhodnotil tvrdenie žalobcu, že O. G. by vedel potvrdiť realizáciu prác a vedel by identifikovať

subdodávateľov, ako účelové, pričom je toho názoru, že nevypočutie tohto svedka nemôže zakladať
porušenie ust. § 3 ods. 2 v spojení s ust. § 24 ods. 2 Daňového poriadku. Požiadavku na vykonanie
miestneho zisťovania nepovažuje ani krajský súd za opodstatnenú, nakoľko správca dane nespochybnil
vykonanie prác ale dodávateľov - vykonávateľov predmetných prác.

14. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane sa v danom prípade v rámci odôvodnenia svojho
rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal s tvrdeniami daňového subjektu a zákonnosťou
vykonaných dôkazov, a teda aj ich použiteľnosťou v tomto konaní, krajský súd poukazuje na znenie
samotného ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku a poukazuje na to, že obsahom odôvodnenia
sú skutočnosti, ktoré slúžili ako podklad pre vydanie rozhodnutia. Odôvodnenie zároveň obsahuje

vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu. Odôvodnenie obsahuje ďalej aj úvahy,
ktoré priamo ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, pričom ide o predpisy,
pomocou ktorých sa rozhodovalo. Odôvodnenie rozhodnutí Daňového úradu Žilina ako aj žalovaného
poskytuje dostatočný podklad pre právny záver, ku ktorému nevyhnutne správne dospeli, pričom
rozhodnutie žalovaného poskytuje primeranú odpoveď aj na žalobcom konkrétne uplatnené jednotlivé

námietky v jeho odvolaní, ktoré sa zhodujú so žalobnými námietkami, preto ho nie je možné považovať
za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.

15. Krajský súd za neopodstatnenú vyhodnotil tiež námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že správca
dane pri svojom rozhodovaní vychádzal len z teoretických konštrukcií a špekulácií a z jeho strany

nebola zachovaná objektívnosť daňového konania, pretože dôkazy o pravdivosti takýchto tvrdení v
administratívnom spise absentujú a nemajú v ňom žiadnu oporu. Všeobecne formulovanú námietku
žalobcu, že napadnuté rozhodnutie správcu dane nevychádza z objektívne a hlavne zákonne zisteného
skutkového stavu, taktiež vyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú. Primárne s poukazom na § 24 ods. 1
Daňového poriadku je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý preukazuje, že uplatnené

výdavky - náklady možno považovať za daňové výdavky, t. j. či v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z
príjmov ide o preukázateľne vynaložený výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných
príjmov.
Krajský súd na tomto mieste poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu Českej
republiky (konkrétne rozsudok sp. zn. 8Afs 40/2011 z 27. januára 2012), ktorý uviedol, že „Nejvyšší

správní soud se k otázce rozložení dúkazního břemene v daňovém řízení již opakované vyjádřil.
Ustáleně pritom judikuje, že daňové řízení je postaveno na zásadě, že každý daňový subjekt má
povinnost sám daň přiznat, nese tedy břemeno tvrzení, ale také povinnost toto své tvrzení doložit,
tj. nese i břemeno důkazní. Daňový subjekt má povinnost prokazovat k výzvě správce daně jen tyskutečnosti, které sám tvrdí (nález Ústavního soudu ze dne 24.04.1996, sp. zn. Pl. ÚS 38/95, všechna
rozhodnutí tohoto soudu jsou dostupná na http://nalus.usoud.cz). Svá tvrzení prokazuje především
svým účetnictvím a jinými povinnými evidencemi a záznamy (napr. rozsudky Nejvyššího správního

soudu ze dne 30.01.2008, čj. 2 Afs 24/2007-119, č. 1572/2008 Sb. NSS, ze dne 22.10.2008, čj. 9 Afs
30/2008 - 86, ze dne 16.07.2009, čj. 1 Afs 57/2009 - 83, či ze dne 08.07.2010, čj. 1 Afs 39/2010 -
124, všechna rozhodnutí tohoto soudu jsou dostupná na www.nssoud.cz ).
Existence účetních dokladů, tj. príjmových dokladu či faktur, byť formálně bezvadných, sama o sobě
zpravidla ještě neprokazuje, že se operace, která je jejich předmětem, opravdu uskutečnila (rozsudky

Nejvyššího správního soudu ze dne 28.02.2006, čj. 7 Afs 132/2004-99, ze dne 31.12.2008, čj. 8 Afs
54/2008-68). Správce dane proto může vyjádřit důvodné pochybnosti o věrohodnosti, průkaznosti,
správnosti či úplnosti účetnictví a jiných povinných záznamů. V tomto ohledu správce daně podle §31
odst. 8 písm. c) daňového řádu tíží důkazní bremeno, a to právě ve vztahu k prokázání důvodnosti
jeho pochyb. Správce daně není povinen prokázat, že údaje o určitém účetním případu jsou v účetnictví
daňového subjektu zaznamenany v rozporu se skutečností, je však povinen prokázat, že o souladu

účetnictví se skutečnosti existují vážné a důvodné pochyby. Správce daně proto musí identifikovat
konkrétní skutečnosti, na jejichž základe lze mít pochybnosti o věrohodnosti, úplnosti, průkaznosti nebo
správnosti účetnictví (srov. shora zmíněné rozsudky čj. 2 Afs 24/2007-119, čj. 9 Afs 30/2008 - 86, čj. 1
Afs 39/2010-124, nález Ústavního soudu ze dne 29.10.2002, sp. zn. II. ÚS 232/02). Pokud správce daně
unese své důkazní břemeno ve vztahu k výše popsaným skutečnostem, je opět na daňovém subjektu,

aby prokázal pravdivost svých tvrzení a průkaznost, věrohodnost a správnost účetnictví ve vztahu k
obchodnímu případu, popř. aby svá tvrzení korigoval. Daňový subjekt přitom tyto skutečnosti prokazuje
zpravidla jinými důkazními prostředky než vlastním účetnictvím.“ Obdobné (až totožné) závery najvyšší
správny súd formuloval aj v rozsudku sp. zn. 8 Afs 37/2009 z 30. marca 2010 alebo v rozsudku sp. zn.
1 Afs 25/2012 zo 14. júna 2012.

V nadväznosti na uvedené možno prijať záver, že daňové orgány v danom prípade vychádzali zo
správneho rozloženia dôkazného bremena. K rozloženiu dôkazného bremena sa opakovane vyjadril
aj Súdny dvor Európskej únie (napr. C-80/11, C-142/11, C-25/07). V tejto súvislosti súd poukazuje na
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III. ÚS 93/2016-15 z 10. februára 2016, z ktorého
vyplýva, že: „Ústavný súd už judikoval, že ak správca dane preukázateľne spochybní vierohodnosť,

pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že
správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť, a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte,
či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov
správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k
presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické

vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (III. ÚS 401/09).“

16. Žalobca ako daňovník, ktorého príjmy podliehajú dani, mal povinnosť podľa príslušných ustanovení
zákona o dani z príjmov si sám daňovú povinnosť vypočítať a v zákonom stanovenej lehote priznať.
Bolo legitímnym a pochopiteľným záujmom žalobcu pre účely určenia základu dane využiť zákonné

prostriedky na jeho úpravu a v medziach zákona tento optimalizovať využitím jeho daňových výdavkov
vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Na overenie správnosti a
najmäsúladnostizákladudanesozákonom,procesnýpredpisnaúsekusprávydanístanovujesprávcovi
dane možnosť, ale i povinnosť v rámci správy daní, a to i s využitím inštitútu daňovej kontroly overiť, resp.
preveriť podklady potrebné na správne a úplné zistenie dane. Povinnosti daňovníka správne vypočítať,

priznať a zaplatiť daň, zodpovedá i zákonom mu uložené dôkazné bremeno, zaťažujúce ho vo vzťahu k
jeho tvrdeniam, záznamom a evidenciám, ktoré je v súvislosti s daňovými povinnosťami povinný viesť.
V rámci jeho dôkaznej povinnosti mu zákon ukladá preukazovať, okrem iného, aj ich vierohodnosť
(rozsudok NS SR č. k. 3Sžf/16/2016 zo dňa 12.07.2017).

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd konštatuje, že opodstatneným spochybnením
správcu dane, že stavebné práce deklarované spornými faktúrami boli pre žalobcu vykonané D. G.
- KOZUBY, Chotárna 21, Bratislava, D. D., I. XXX/X, H. a R. L. - R., D. H. XXX, došlo k presunu
dôkazného bremena zo správcu dane práve na žalobcu. Súd sa stotožnil so závermi žalovaného,
že žalobca neuniesol toto bremeno. Bez bližšej špecifikácie stavebných prác na faktúrach a bez

predloženia ďalších dôkazov, samotné faktúry a príjmové a výdavkové pokladničné doklady nie sú v
zmysle vyššie uvedeného dôkazom, že stavebné práce deklarované spornými faktúrami boli reálne zo
strany uvedených dodávateľov pre žalobcu vykonané.18. Z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú pri aplikácii § 190 SSP zamietol.

19. O náhrade trov konania rozhodol súd pri aplikácii § 167 ods. 1, § 168 SSP za použitia § 175 ods. 1

SSP. Žalobca nebol úspešný účastník konania, preto nemá nárok na náhradu trov konania. Žalovanému
nebola priznaná náhrada trov konania, nakoľko nebola splnená podmienka výnimočnosti.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote

30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.