Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. august 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20Csp/60/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116216873
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3116216873.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci žalobcu Poštová banka, a.s.,

so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, právne zastúpeného Advokátska
kancelária RELEVANS s.r.o., Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: 47 232 471 proti žalovanému
M. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. H. XXX, štátny občan SR, v konaní o zaplatenie X.XXX,XX L.
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. W. je povinný zaplatiť žalobcovi sumu X.XXX,XX Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 3,53 Eur a vo výške 5,05% ročne zo sumy 3.330,04 Eur od 12.10.2015 do zaplatenia, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74,20 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
istiny X.XXX,XX Eur, bankové poplatky za upomienky v sume 54,65 Eur, úroky z istiny do vyhlásenia
predčasnejsplatnostiúveruvsume155,77Eur,zmluvnéúrokyvovýške10,90%ročnezosumy3.823,43
Eur od 2.10.2015 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy istiny 3.823,43 Eur

od 12.10.2015 do zaplatenia, a náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že žalobca ako veriteľ uzavrel
dňa X.X.XXXX so žalovaným ako dlžníkom úverovú zmluvu dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX, na základe
ktorej bol dlžníkovi poskytnutý úver vo výške X.XXX,- Eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli o.i.
obchodné podmienky žalobcu pre úver dobrá pôžička, všeobecné obchodné podmienky, s ktorými sa
dlžník oboznámil, súhlasil s ich obsahom, čo potvrdil podpisom na úverovej zmluve. Dlžník sa zaviazal
splatiť úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami. V rozpore so zmluvnými dojednaniami žalovaný
svoj záväzok uhrádzať splátky úveru neplnil riadne a včas. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s

platením zmluvne dohodnutých splátok úveru, žalobca vyhlásil dňa 1.10.2015 úver za predčasne
splatný. Ku dňu zosplatnenia úveru dlh pozostával z istiny X.XXX,XX Eur, zmluvného úroku a zákonného
úroku z omeškania z istiny od momentu poskytnutia úveru do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v
sume 155,77 Eur, bankových poplatkov za upomienky v sume 54,65 Eur. Žalobca si uplatnil zmluvný
úrokzúveruvovýške10,90%ročnezdlžnejsumyistinyod2.10.2015dozaplateniaaúrokyzomeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy istiny od 12.10.2015 (11. deň odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru) do zaplatenia. Žalovaný neuhradil zo žalovanej sumy ani časť.

2. Žalobca v písomnom podaní zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
zmluvný úrok z úveru až do zaplatenia istiny úveru. Na výzvu súdu žalobca v písomnom podaní zo
dňa XX.X.XXXX uviedol, že žalovaný sa zaviazal úver splácať v pravidelných mesačných splátkachpo XX Eur, vždy do XX. dňa v mesiaci, pričom dátum prvej splátky bol XX.X.XXXX. Žalobca rozpísal
jednotlivé platby žalovaného ako aj spôsob ich započítania na jednotlivé zložky nároku, pričom celkovo
žalovaný uhradil sumu XXX,XX Eur, z ktorej bolo započítané na poplatky suma XX,XX Eur, na úroky a

úroky z omeškania suma XXX,XX L., na istinu suma XXX,XX Eur. Úrok z omeškania vyčíslený v sume
3,53 Eur bol vypočítaný z omeškaných splátok za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX úrokovou
sadzbou X,XX% ročne a za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX úrokovou sadzbou X,XX% ročne.
Celkové zmluvné úroky z úveru predstavujú za obdobie od X.X.XXXX do XX.X.XXXX sumu XXX,XX
L., úroky z omeškania sumu X,XX Eur, pričom na úroky z úhrad žalovaného bola započítaná suma

XXX,XX Eur, a preto neuhradené úroky uplatnené žalobou predstavujú XXX,XX Eur. Poslednú splátku
úveru uhradil žalovaný 20.5.2015 a následne boli žalovanému účtované poplatky za poistné 3 x 5 Eur
v dňoch 25.5.2015, 25.6.2015, 25.7.2015, poplatok za 1. upomienku 10 Eur dňa 1.7.2015, poplatok za
2. upomienku 25 Eur dňa 3.8.2015, poplatok za upozornenie pred zosplatnením vo výške 1,15 Eur dňa
14.9.2015, poplatok za výzvu na splatenie úveru vo výške 3,50 Eur dňa 1.10.2015, teda spolu 54,65 Eur.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

4. Na nariadený termín pojednávania sa nedostavil žalobca, jeho právny zástupca, ani žalovaný,
ktorí boli riadne a včas predvolaní. Žalobca neprítomnosť ospravedlnil, nežiadal odročiť pojednávanie.
Žalovaný neprítomnosť neospravedlnil, nežiadal odročiť pojednávanie. Vzhľadom na uvedené

skutočnosti súd podľa § 180 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
rozhodol vo veci v neprítomnosti strán.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, zmluvy o úvere zo dňa XX.X.XXXX, obchodných
podmienok žalobcu pre spotrebiteľské úvery (ďalej len „OP“) , všeobecných obchodných podmienok

žalobcu (ďalej len „VOP“), výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa X.XX.XXXX, výzvy na splatenie
dlžnej časti úveru zo dňa XX.X.XXXX, fotokópií neprevzatých zásielok od žalovaného, sadzobníka
poplatkov, výpisu z úverového účtu, písomných podaní žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, XX.X.XXXX, a
zistil nasledovný skutkový stav:

6. Dňa X.X.XXXX uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť dlžníkovi
úver vo výške X.XXX,- L.. V čl. II. zmluvy o úvere sú uvedené ďalšie náležitosti zmluvy, a to záväzok
dlžníka zaplatiť úver v XXX mesačných splátkach po XX Eur (z čoho 5 Eur predstavujú poplatky
za poistné), pri ročnej úrokovej sadzbe 10,90% s tým, že dátum prvej splátky bol do 25.7.2014,

každá ďalšia splátka mala byť zaplatená k XX.temu dňu v mesiaci a dátum končenej splatnosti je
dňa 25.6.2023. RPMN bola uvedená vo výške 11,46%, priemerná hodnota RPMN vo výške 17,94
% a celková čiastka úveru bola uvedená vo výške 6.317,53 Eur. V zmluve je žalovaný označený
menom priezviskom, adresou jeho trvalého pobytu, rodným číslom. Podľa bodu 3.5. zmluvy o úvere
právne vzťahy neupravené touto zmluvou sa riadia OP, VOP, Sadzobníkom poplatkov, príslušnými

ustanoveniami Obchodného zákonníka, zákona č. 129/2010 Z.z.. Podľa bodu 6.8 písm. a/ OP ak dlžník
je v omeškaní s platením čo i len jednej splátky alebo jej časti, je banka oprávnená vyhlásiť úver za
predčasne splatný. V prípade omeškania dlžníka s platením splátok je banka oprávnená vyhlásiť úver za
predčasnesplatný,akjedlžníkvomeškaníviacakotrimesiacesozaplatenímsplátkyabankaupozornila
dlžníka na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. Podľa bodu 3.11 písm. a/ VOP ak dôjde

k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo dohody zo strany klienta alebo ak omeškania klienta
s plnením splátok úveru trvá viac ako 10 dní je banka oprávnená postupovať podľa bodu 3.12 VOP.
Podľa bodu 3.12. písm. b/ VOP ak nastanú skutočnosti uvedené v bode 3.11. VOP banka je oprávnená
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky banky zo zmluvy o úvere pred
termínom konečnej splatnosti. Klient je povinný splatiť pohľadávku banky v lehote, ktorú banka určí v

oznámení doručenom klientovi.

7. Z výpisu z úverového účtu bolo preukázané, že žalovaný uhradil žalobcovi titulom úveru od
XX.X.XXXX do XX.X.XXXX celkovú sumu XXX,XX Eur.

8. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej časti úveru výzvou zo dňa XX.X.XXXX s upozornením,
že ak nedôjde k úhrade úveru v lehote XX dní, môže žalobca využiť oprávnenie vyhlásiť predčasnú
splatnosť úveru. R. zo dňa X.XX.XXXX, adresovanou žalovanému žalobca z dôvodu, že žalovaný bol
aj napriek opakovaným výzvam veriteľa v omeškaní so splácaním úveru, vyhlásil ku dňu X.XX.XXXXpredčasnú splatnosť úveru a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej čiastky vo výške 4.033,85 Eur v lehote
10 dní od doručenia tejto výzvy. Podľa predložených fotokópií neprevzatých zásielok boli obidve výzvy
zaslané žalovanému poštou na adresu žalovaného uvedenú v zmluve o úvere, s tým, že sa od neho

vrátili neprevzaté v odbernej lehote.

9. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy /ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“/ Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania,

Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti,

Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom,

Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia,

Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 129/2010 Z.z poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y),,

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvyoúvere/ďalejlen„Občianskyzákonník“/Spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľaduna
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. a/, písm. b/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy o úvere na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov
svojejdomácnosti,predávajúcim1.podnikateľ,ktorýspotrebiteľoviponúkaalebopredávavýrobky,alebo
poskytuje služby, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej

drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 3. fyzická osoba, ktorá
predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín,

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 2.6.2014 bola medzi žalobcom ako
veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzavretá zmluva o úvere podľa ustanovenia § 497 a nasl.Obchodného zákonníka. Ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Dlžník obsah zmluvy a všeobecných obchodných podmienok pred jej podpisom podstatným
spôsobom nemohol ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že žalobca vzorový text zmluvy,

všeobecných obchodných podmienok používal vo viacerých prípadoch pri poskytovaní úverov iným
spotrebiteľom. Dlžníkovi poskytol finančné prostriedky veriteľ v rámci jeho podnikateľskej činnosti a
dlžník pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej či
inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo vyplýva aj z jeho označenia v zmluve. Jedná sa o
spotrebiteľskú zmluvu aj v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keďže dlžníkovi bol

úverposkytnutýnajehoosobnúpotrebu,a žalobcaúverposkytolakopodnikateľ,keďžepredmetomjeho
podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov. Na uvedenú zmluvu sa vzťahuje aj zákon č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože žalobca poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania
a dlžníkovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania, pričom aplikáciu režimu tohto zákona si strany potvrdili v zmluve o úvere. Spotrebiteľský
charakter zmluvného vzťahu a dopad uvedených právnych predpisov naň nespochybňoval ani žalobca.

11. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z.z.
účinného od 1.5.2014, bol súd povinný prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na
oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania a to aj vtedy, ak by bolo
potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Vzhľadom na text citovaného ustanovenia je

za použitia gramatického výkladu zrejmé, že ide o právnu normu procesnej povahy, ktorá neobsahuje
prechodné ustanovenia a keďže bola účinná v čase rozhodovania súdu v tejto veci, súd ju musel použiť.
Preskúmaním listín mal súd za to, že nárok nemôže byť premlčaný, pretože 3ročná premlčacia doba
v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka neuplynula pred podaním žaloby na súd, keďže žaloba bola
podaná na súd dňa 26.9.2016, a premlčané by mohli byť len splátky úveru, ktorých splatnosť nastala

pred 26.9.2013, čo je v danom prípade vylúčené, keďže prvá splátka úveru bola splatná 25.7.2014.

12. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala v
písomnej forme prísne obsahové náležitosti. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že
neobsahuje údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré náležitosti

musia byť v zmluve obsiahnuté podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z.. V zmluve je
uvedenáibavýška,početatermínyanuitnejsplátky,čojenedostatočnýúdaj,pretoženiejezrejmé,koľko
z každej splátky sa započítava na istinu, koľko na úrok, koľko na poplatok. Literu zákona v tomto smere
nenapĺňa ani možnosť klienta kedykoľvek počas trvania zmluvy vyžiadať od banky výpis z úverového
účtu formou amortizačnej tabuľky. Zákon totiž jednoznačne vyžaduje, aby zmluva už v čase jej uzavretia

mala predpísané náležitosti. Preto neobstojí, ak tieto náležitosti môžu byť poskytnuté až dodatočne
na základe žiadosti spotrebiteľa. Jednoznačné údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov uvedené priamo v zmluve majú informovať dlžníka ešte pred podpisom zmluvy
o budúcich platbách a spôsobe ich započítavania. Nutnosť špecifikovať splátky takýmto spôsobom
bola už viackrát súdmi judikovaná (napr. v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo 19/2012

zo dňa 12.3.2013, sp. zn. 7Sžo/61/2015 zo dňa 28.6.2016, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp.
zn. 7Co/816/2014 zo dňa 21.1.2015, rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co 220/2014 zo
dňa 27.11.2014, sp. zn. 19Co/66/2015 zo dňa 1.12.2015, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
6Co/523/2014 zo dňa 25.06.2014, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.3.2016, sp. zn. 23Co
263/2015, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/172/2016 zo dňa 24.5.2016). Súd

sa k tejto ustálenej súdnej praxi prikláňa.

13. Súdu je známy rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 sp. zn. C-42/15 vo veci
Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Birovej, ktorým boli vykladané ustanovenia smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/

EHS (ďalej len "Smernica"). Súdny dvor Európskej únie rozhodol tak, že
1. Článok 10 ods. 1 a 2 Smernice v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v
tom zmysle, že :- Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky
náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom
trvalom nosiči,- nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej

strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne,
musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje
na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice.2. Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby
zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky
tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.

3. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o
úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme
amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto
ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto
povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

4. Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti
uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov
a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť
rozsah svojho záväzku.
Súdny dvor Európskej únie nemá právomoc vykladať zákony členského štátu; toto oprávnenie má

súd členského štátu. V danom prípade je zrejmé, že povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere sú inak upravené v Smernici a inak v zákone č. 129/2010 Z.z.. Kým článok 10 ods. 2 písm.
h/ Smernice stanovuje, že Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: výšku, počet a frekvenciu
splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia, ustanovenie § 9 ods. 2 písm.

k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. stanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia. Pri tejto rozdielnej úprave vnútroštátneho práva a Smernice súd skúmal, či do
úvahy prichádza priamy účinok smernice. Priama aplikácia smernice prichádza do úvahy len v sporoch,

kde je odporcom členský štát resp. akýkoľvek orgán konajúci v jeho mene, čo opakovane judikoval
Súdny dvor európskej únie (prípady Marshall,C-152/84, Faccini Dori, C-91/92 a Pfeiffer, C-397/01).
Priame použitie smernice je teda neprípustné v tomto súdnom konaní, kde žalobcom je súkromná
právnická osoba a žalovaným fyzická osoba. Smernici nemožno priznať ani nepriamy účinok v podobe
eurokonformného výkladu zákona, teda interpretácie vnútroštátneho práva vo svetle znenia a účelu

smernice. Cieľom eurokonformného výkladu zákona je najmä vyplniť medzery vnútroštátneho právneho
predpisu samotnými ustanoveniami smernice. V posudzovanej veci možno za použitia jazykového,
logického ale aj teleologického výkladu dospieť iba k jednému záveru, a síce, že v zákone č. 129/2010
Z.z. náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovené jednoznačne, a to rozdielne od ustanovení
Smernice, nad rámec Smernice. Zákonodarca sa teda od ustanovení smernice odchýlil, a zákon č.

129/2010 Z.z. schválil v takom znení s cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany, čo vyplýva z dôvodovej správy k tomuto zákonu. Ustanovenia § 9 ods. 2, § 11 zákona č. 129/2010
Z.z. nadobudli účinnosť 11.6.2010, a súdy od vtedy už viac rokov konštantne judikovali, že v prípade
absencie vymedzených zákonných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere sa považuje úver za
bezúročný a bez poplatkov. Akýkoľvek eurokonformný výklad predmetných zákonných ustanovení by

bol potom v priamom rozpore so zákonom, nahrádzal by výslovné znenie zákona, čo je neprípustné,
pretože by sa jednalo o výklad contra legem. Takýto výklad by bol zároveň v rozpore aj s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a výrazne by narušil princíp právnej istoty vyjadrený
v čl. 2 ods. 1, 2 CSP. Aj súdny dvor spresnil, že zásada eurokonformného výkladu vnútroštátneho
práva má určité obmedzenia. Povinnosť vnútroštátneho súdu prihliadať na obsah smernice pri výklade a

uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je teda obmedzená všeobecnými zásadami
práva a nemôže slúžiť ako základ na výklad vnútroštátneho práva contra legem (rozsudky z 15. apríla
2008, Impact, C- 268/06, Zb.s. I-2483, bod 100, a Dominguez).

14. Dodávateľ, ktorý pripravuje text zmlúv, je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a

zodpovedá za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti, ktoré
sú významné pre orientáciu a rozhodovanie spotrebiteľa pri posúdení výhodnosti úveru. Pokiaľ zmluva
uzatvorená medzi účastníkmi niektorú z podstatných náležitostí vymenovaných v § 9 ods. 2 písm. a) až
k), r) a y) a § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. neobsahuje, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z..

15. Keďže predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi proti žalovanému
nevzniklo právo na zaplatenie úroku z úveru a poplatkov /poplatky za upomienky, za výzvy, za poistenie/,
ktoré boli v zmluve dojednané a ani čiastočné úhrady žalovaného nebol žalobca oprávnený započítaťna tieto nároky. Z obsahu listín bolo preukázané, že žalovanému boli poskytnuté peňažné prostriedky
vo výške 4.000 Eur, s tým, že žalovaný uhradil žalobcovi titulom úveru celkovú sumu 669,96 Eur, ktorú
započítal súd na istinu úveru. Žalovaný má teda nesplnenú zmluvnú povinnosť voči žalobcovi v sume

3.330,04 Eur (4.000 Eur - 669,96 Eur).

16. Celý úver sa stal splatným ku dňu 1.10.2015 na základe vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru
žalobcom v súlade s ust. bodu 6.8 OP a ust. bodu 3.11, 3.12 časti III VOP a odo dňa nasledujúceho
po zosplatnení, t. j. od 2.10.2015 je žalovaný v omeškaní so zaplatením celého zostatku úveru. Úrok z

omeškania za obdobie od splatnosti celého úveru prináleží v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z. vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu
nasledujúcemu po zosplatnení úveru, t.j. ku dňu 2.10.2015 bola vo výške 0,05%. Z listín vyplýva, že
žalovaný sa dostal do omeškania s jednotlivými splátkami úveru splatnými pred zosplatnením, ktorý
úrok z omeškania žalobca vyčíslil na sumu 3,53 Eur, a súd vyhodnotil v tejto časti žalobu za dôvodnú,

pretože žalobca uniesol bremeno tvrdenia ohľadom tohto úroku z omeškania, špecifikoval vyčíslený úrok
z omeškania uvedením, z akej sumy, v akej sadzbe, za aké obdobie bol úrok z omeškania vypočítaný,
a ním uplatnený nárok bol za použitia úrokovej sadzby v súlade s uvedenými právnymi predpismi. Preto
žalobcovi patrí úrok z omeškania vo vyčíslenej výške 3,53 Eur za obdobie od 25.7.2014 do 30.9.2015
a výške 5,05 % ročne zo sumy istiny 3.330,04 Eur od žalobcom uplatneného dátumu 12.10.2015 do

zaplatenia.

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd za použitia citovaných ustanovení právnych predpisov
výrokom I. zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi peňažný dlh v sume 3.330,04 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 3,53 Eur a vo výške 5,05% ročne zo sumy 3.330,04 Eur od 12.10.2015 do

zaplatenia a výrokom II. vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny 3.823,43 Eur, súd jeho žalobe vyhovel v časti o
zaplatenie istiny 3.330,04 Eur, a preto úspech žalobcu predstavuje 87,10 %, a súd žalobu zamietol

vo zvyšnej časti, čo predstavuje úspech žalovaného v rozsahu 12,90%. Prevažne úspešný žalobca
má potom podľa § 255 ods. 2 CSP právo proti žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu
74,20% /87,10% - 12,90%/, čo súd vyslovil výrokom III. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s

potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.