Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. február 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10Csp/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717202436
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6717202436.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu WIFINET

Services, s.r.o., so sídlom Š.Moyzesa 1006/7, 960 01 Zvolen, IČO: 46872485, zastúpený JUDr.
Michaelou Maťuchovou, advokátkou, Osloboditeľov 2585/5, 962 21 Lieskovec, proti žalovanej F. H.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. A. XXX, t.č. bytom Č. XXX, XXX XX J., Č. S., štátna občianka SR, o
zaplatenie 280,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 70,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 10,- € od 16.3.2016 do zaplatenia,
zo sumy 10,- € od 16.4.2016 do zaplatenia,

zo sumy 10,- € od 16.5.2016 do zaplatenia,
zo sumy 10,- € od 16.6.2016 do zaplatenia,
zo sumy 10,- € od 16.7.2016 do zaplatenia,
zo sumy 10,- € od 16.8.2016 do zaplatenia,
zo sumy 10,- € od 16.9.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 21.2.2017 formou elektronického podania bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu zo dňa
21.2.2017, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd formou platobného rozkazu zaviazal žalovanú na úhradu
sumy280,-€spolusúrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy10,-€od16.3.2015dozaplatenia,
zo sumy 10,- € od 16.4.2015 do zaplatenia, zo sumy 10,- € od 16.5.2015 do zaplatenia, zo sumy 10,- €
od 16.6.2015 do zaplatenia, zo sumy 10,- € od 16.7.2015 do zaplatenia, zo sumy 10,- € od 16.8.2015
do zaplatenia a zo sumy 10,- € od 16.9.2015 do zaplatenia, a tiež na úhradu náhrady trov konania.

Svoju žalobu zdôvodnil žalobca tým, že medzi ním a žalovanou bola uzatvorená zmluva o pripojení
č.XXXXXXXX zo dňa 19.8.2015, na základe ktorej žalobca poskytoval služby internetového pripojenia
žalovanej a táto sa zaviazala za tieto služby pravidelne mesačne uhrádzať sumu 10,- €. Žalovaná
neuhradila za poskytované služby v období marec až september 2016, pričom žalobca špecifikoval
jednotlivé faktúry s uvedením ich čísla a dátumu splatnosti, ktorých zaplatenia sa v tomto súdnom konaní
domáhal. Žalobca tiež uviedol, že listom zo dňa 28.11.2016 od zmluvy odstúpil a vyzval žalovanú na
úhradu týchto faktúr a zmluvnej pokuty. Na základe dohody o zmluvnej pokute sa žalovaná zaviazala

zaplatiť v prípade porušenia viazanosti - minimálneho trvania zmluvy, zmluvnú pokutu, ktorá bude
vyčíslená ako násobok zmluvnej ceny a počtu zostávajúcich mesiacov, čo predstavuje sumu 110,- €. Na
základedohodyozmluvnejpokutepreprípadnevráteniakoncovéhozariadeniaboladohodnutázmluvná
pokuta 100,- €.2. Súd prípisom zo dňa 14.3.2017 vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby opravili žalobu v časti
označenia žalobcu, nakoľko sídlo uvedené v žalobe nekorešpondovalo s výpisom z Obchodného

registra, tiež aby opravili žalobu v časti petitu ohľadne dátumov odkedy žalobca požaduje jednotlivé
úroky z omeškania, nakoľko označené faktúry boli splatné v roku 2016 a tiež aby oznámili, či žalobca
berie žalobu v časti uplatnených zmluvných pokút späť tak, aby súd mohol bez rozhodovania o zastavení
konania v tejto časti (§ 145 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“)) rozhodnúť o
zvyšnej časti platobným rozkazom s poukazom na predbežne vyslovený právny názor súdom ohľadne

dojednaniaopredmetnýchzmluvnýchpokutáchvovzťahukneprijateľnýmpodmienkamvspotrebiteľskej
zmluve, s tým, že v prípade ak z ich strany nebude žaloba v zmysle uvedeného čiastočne vzatá späť,
platobný rozkaz nebude vydaný a súd nariadi pojednávanie.

3. Podaním zo dňa 21.3.2017, doručené tunajšiemu súdu dňa 5.4.2017, žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu opravil písaciu chybu ohľadne sídla žalobcu a zároveň oznámili súdu, že na žalobe

trvajú aj v časti uplatnených zmluvných pokút, s tým, že nesúhlasili s nerovnováhou tak, ako ju definoval
súd vo svojej výzve. Cenu za služby so zľavou mala žalovaná garantovanú na určité obdobie, v
prípade, ak by sa nezaviazala na odoberaní služieb po určité obdobie, na cenu so zľavou v takom
rozsahu služieb ako mala, by nemala nárok. Súčasne jej boli dodávané aj servisné služby zdarma. Preto
nerovnováha medzi žalobcom a žalovanou určite nastala, ale v prospech žalovanej. Zmluvná pokuta

vo výške 100,- € korešponduje s cenou koncového zariadenia a jeho príslušenstvom bez vykonaných
služieb. Opakovane tu nastala situácia, že je tu nerovnováha, ale opakovane v prospech žalovanej.
Zároveň žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odstránil písaciu chybu v petite žaloby
ohľadne dátumu, od ktorého si uplatňoval úroky z omeškania z jednotlivých žalovaných čiastok.

4. Súd nariadil v predmetnej veci pojednávanie na deň 5.2.2018, na ktoré sa nedostavil žalobca, ani
právny zástupca žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na toto pojednávanie vykázané riadne a
včas. Dostavila sa žalovaná, ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas.
Právny zástupca žalobcu, ani žalobca neospravedlnili svoju neúčasť na tomto pojednávaní, ani nežiadali
pojednávanie odročiť. Súd postupoval v súlade s ustanovením § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní

prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu.

5. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložil v priebehu konania vo
fotokópiáchžalobcaato:Zmluvuopripojeníč.XXXXXXXXzodňa19.8.2015zč.l.5-6,dohoduozmluvnej
pokute k zmluve o pripojení z č.l.7, dohodu o zmluvnej pokute za nevrátenie koncového zariadenia k

zmluve o pripojení z č.l.8, odstúpenie od zmluvy z č.l.9, knihu pohľadávok ku dňu 28.11.2016 z č.l.10 a
tiež sa oboznámil s prednesom žalovanej, pričom zistil tento skutkový stav.
Zo Zmluvy o pripojení č.XXXXXXXX zo dňa 19.8.2015 súd okrem iného zistil, že bola uzavretá medzi
žalobcom ako poskytovateľom a žalovanou ako účastníkom podľa § 44 zákona č.351/2011 Z.z. o
elektronických komunikáciách, pričom touto zmluvou sa poskytovateľ zaviazal poskytovať účastníkovi

verejnú elektronickú komunikačnú službu, sprostredkovanie prístupu do siete internet (ďalej len „služba
internet“ alebo „služba“) prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete poskytovateľa a to v rozsahu
a mieste podľa špecifikácie služby a zároveň sa účastník zaviazal platiť poskytovateľovi dohodnutú cenu
uvedenú v špecifikácii služby. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy mal byť aj cenník služieb v platnom
znení, ktorý mal byť poskytovateľ povinný zverejniť na svojej www stránke alebo v sídle spoločnosti.

Taktiež neoddeliteľnou súčasťou zmluvy mali byť všeobecné obchodné podmienky poskytovateľa
na poskytovanie služby prístupu do siete internet (ďalej len „všeobecné obchodné podmienky“),
pričom všeobecné obchodné podmienky mali byť dostupné v pobočkách spoločnosti a na internetovej
stránke poskytovateľa. Účastník vyhlásil, že pred uzavretím zmluvy sa oboznámil so všeobecnými
obchodnými podmienkami a zaviazal sa ich dodržiavať. Taktiež neoddeliteľnou súčasťou zmluvy mal

byť aj odovzdávací protokol, ktorého podpísaním účastník mal potvrdil zriadenie služby a odovzdanie
zariadení potrebných na poskytovanie služby. Pre prípad, že odovzdávací protokol nebude podpísaný zo
strany zákazníka alebo poskytovateľa do 30 dní od podpisu zmluvy o pripojení, táto automaticky zaniká.
V tejto zmluve je uvedená špecifikácia služieb, kde ako názov programu je uvedené MW Mini 6Mbit, typ
programu WIFI_5Ghz, špecifikácia programu Download/Upload 6000/1000 Kbit/s, mesačná cena 10,- €.

Z Dohody o zmluvnej pokute k Zmluve o pripojení č.XXXXXXXX zo dňa 19.8.2015 súd okrem iného
zistil, že i keď tento dokument je označený ako dohoda, je tu uvedená len žalovaná ako účastníčka,
ktorá je tu aj podpísaná, pričom v tomto dokumente je uvedené, že sa zmluvné strany dohodli, že v
prípade porušenia povinnosti zo strany užívateľa, a to nedodržaním minimálneho trvania zmluvy po dobu24 mesiacov od podpisu zmluvy má poskytovateľ služby WIFINET Services, s.r.o. nárok na zmluvnú
pokutu. Zmluvné strany sa dohodli na spôsobe výpočtu zmluvnej pokuty, a to tak, že zmluvná pokuta
bude vypočítaná ako násobok zmluvnej ceny a počtu zostávajúcich mesiacov, počas ktorých sa užívateľ

zaviazal využívať objednanú službu. Doba minimálneho trvania zmluvy bola stanovená do dátumu
18.8.2017.
Z Dohody o zmluvnej pokute za nevrátenie koncového zariadenia k Zmluve o pripojení č.XXXXXXXX
zo dňa 19.8.2015 súd zistil, že je tu tiež označený ako účastník len žalovaná a rovnako sa tu nachádza
len jej podpis, s tým, že v tomto doklade je uvedené, že sa zmluvné strany dohodli, že v prípade

porušenia povinnosti zo strany užívateľa po ukončení zmluvy o pripojení vrátiť koncové zariadenie a
jeho príslušenstvo, ktoré sú popísané v odovzdávacom protokole, riadne a včas, má poskytovateľ služby
WIFINET Services, s.r.o. nárok na zmluvnú pokutu. Zmluvné strany sa dohodli na výške zmluvnej pokuty
v sume 100,- €.
ZOdstúpeniaodzmluvyzodňa28.11.2016súdzistil,žehomalžalobcaadresovaťžalovanej,vktoromje
uvedené, že aktuálne evidujú voči žalovanej dlžnú sumu, ktorá nebola uhradená za poskytované služby

v zmysle Zmluvy o pripojení č.XXXXXXXX, túto skutočnosť považujú za závažné porušenie zmluvy o
pripojení, s tým, že na základe článku 11 bod 11.4. a článku 19 bod 19.4. Všeobecných obchodných
podmienok spoločnosti WIFINET Services, s.r.o. pristúpili k ukončeniu platnej zmluvy o pripojení ku dňu
30.9.2016.Nazákladetýchtoskutočnostíbolavyčíslenádlžnásumazaslužbyvovýške70,-€,pričomsú
tam špecifikované jednotlivé faktúry s uvedením ich variabilného symbolu neuhradenej sumy a dátumu

splatnosti tej ktorej faktúry. Taktiež je tam uvedené nevrátenie koncového zariadenia 100,- €, pokuta za
nedodržanie zmluvnej viazanosti 110,- €. Na základe toho žiadali dlh vo výške 280,- € uhradiť najneskôr
do 7 dní od zaslania tohto listu.
Z knihy pohľadávok firmy žalobcu ku dňu 28.11.2016 súd zistil, že vo vzťahu k žalovanej je tu uvedených
7 faktúr s uvedením ich čísla, výšky fakturovanej sumy, dátumu vydania a dátumu splatnosti, v celkovej

výške 70,- €.
Z prednesu žalovanej na pojednávaní súd zistil, že nakoľko sa odsťahovala do zahraničia, nemala
informáciu o tom, že si chcú to zariadenie prevziať, pričom toto je stále v byte, vlastníkom ktorého je jej
otec. Uviedla, že nemá problém zariadenie vrátiť, toto je v poriadku a okrem toho je ochotná zaplatiť aj
dlžnú čiastku na tých službách, čo by malo byť okolo 80,- €, s tým, že opätovne zdôraznila, že ju nikto

neinformoval o tom, kedy resp. že vôbec si chcú zariadenie prevziať.

6. Podľa § 44 ods. 1 zákona č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom do
31.12.2015 (ďalej len „zákon č.351/2011 Z.z.“), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby.

Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní
verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom
verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní
verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;
to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej

forme.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č.351/2011 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2015, podnik má právo
na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) zákona č.351/2011 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2015, účastník
je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných

služieb a platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to
povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545a OZ, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a
význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej
porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá

porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom do 22.12.2015, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené

určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ v znení účinnom do 22.12.2015, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ v znení účinnom do 22.12.2015, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané
Podľa § 53 ods. 4 OZ v znení účinnom do 22.12.2015, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 OZ v znení účinnom do 22.12.2015, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

7. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná.
Súd posúdil záväzkový vzťah strán sporu zo zmluvy o pripojení ako občianskoprávny a spotrebiteľský
vzťah. Žalobca si v žalobe uplatnil nárok na zaplatenie sumy 280,- €, pričom časť tejto žalovanej

sumy vo výške 70,- € mala predstavovať cenu za poskytnuté elektronické služby, ktoré mali byť riadne
vyúčtované a vyfakturované žalobcom žalovanej, avšak z jej strany neboli uhradené. Súd považoval
nárokžalobcunaúhradutýchtoslužiebvpredmetnejvýškezanesporný,keďžežalovanánapojednávaní
potvrdila, že túto cenu za poskytnuté služby zo strany žalobcu v príslušnom období neuhradila, rovnako
nespochybnila, že by tieto služby jej zo strany žalobcu neboli poskytnuté, hoci žalobca k žalobe nepriložil

faktúry, na základe ktorých mali byť predmetné elektronické služby mesačne žalovanej fakturované, s
tým, že súd vychádzal z príslušného ustanovenia zmluvy o pripojení, podľa ktorého mala byť mesačná
cena za tieto služby vo výške 10,- €. Na základe toho súd prisúdil žalobcovi voči žalovanej celú sumu ním
uplatnenú z titulu neuhradených služieb vo výške 70,- €, keď v podstate tento nárok žalobcu žalovaná
uznala.

Zvyšná časť žalovanej sumy predstavovala čiastku 210,- €, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatnil z
titulu zmluvných pokút. Konkrétne bola uplatnená zmluvná pokuta za nevrátenie koncového zariadenia
vo výške 100,- € a pokuta za nedodržanie zmluvnej viazanosti 110,- €. Súd ohľadne týchto dvoch
uplatnených nárokov z titulu zmluvných pokút žalobu zamietol z nasledovných dôvodov. Súd z
vykonaného dokazovania zistil, že podľa zmluvy o pripojení, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu,

bolo dojednané, že neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy je odovzdávací protokol, s tým, že pokiaľ tento
nebude zo strany zákazníka alebo poskytovateľa podpísaný do 30 dní od podpisu zmluvy o pripojení,
táto zmluva automaticky zaniká. Nakoľko zo strany žalobcu nebol až do vyhlásenia rozsudku ako
listinný dôkaz do súdneho spisu predložený predmetný odovzdávací protokol, súd nemohol vyhodnotiť,či nedošlo k zániku predmetnej zmluvy o pripojení ku dňu 18.9.2015 a v tej súvislosti teda či vôbec mohol
vzniknúť žalobcovi nárok na úhradu plnení, ktorých sa žalobca domáhal, na základe uzavretej zmluvy
o pripojení č.XXXXXXXX.

Okrem toho súd poukazuje na fakt, že v predmetnom odovzdávacom protokole, ktorý mal byť
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení, mal účastník, čiže žalovaná svojim podpisom potvrdiť
zriadenie služby a odovzdanie zariadení potrebných na poskytovanie služby. Keďže predmetný
odovzdávací protokol nebol súdu predložený, súd nemohol zistiť ani aké konkrétne zariadenie malo byť
žalovanej odovzdané a tým pádom ani posúdiť hodnotu tohto zariadenia, hoci žalovaná nespochybnila,

že nejaké zariadenie prevzala. V dôsledku toho súd nebol schopný ani posúdiť primeranosť výšky
uplatnenej zmluvnej pokuty s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. A hoci
súd vyzval žalobcu na preukázanie reálnej hodnoty predmetných zariadení, ktoré mali byť žalovanej
poskytnuté, aj vzhľadom na možné posúdenie dojednania zmluvnej pokuty ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky vo vzťahu k jej paušalizovaniu, bez ohľadu na reálnu hodnotu zariadenia, žalobca tieto
skutočnosti súdu nepreukázal. Okrem toho má súd za to, že z vykonaného dokazovania ani nebolo

preukázané, že by boli splnené podmienky vzniku nároku žalobcu na túto zmluvnú pokutu, keďže z
dokladu označeného ako Dohoda o zmluvnej pokute za nevrátenie koncového zariadenia k zmluve o
pripojení č.XXXXXXXX (okrem toho, že je sporné, či sa vôbec jedná o dvojstranný právny úkon - dohodu
zmluvných strán ohľadne zmluvnej pokuty), vyplýva, že by žalobcovi mal vzniknúť nárok na zmluvnú
pokutu v prípade ak nevráti užívateľ koncové zariadenie a jeho príslušenstvo po ukončení zmluvy o

pripojení riadne a včas, pričom ale zo žiadneho dôkazu nebolo preukázané dokedy mala žalovaná mať
povinnosť toto koncové zariadenie vrátiť tak, aby bola splnená podmienka jeho vrátenia „riadne a včas“.
Avšak predovšetkým súd poukazuje na to, že v konaní zo strany žalobcu nebolo relevantným spôsobom
preukázané ani ukončenie zmluvy, keďže žalobca toto ukončenie zmluvy odôvodňoval odstúpením od
zmluvy, hoci ku dňu vyhlásenia rozsudku bolo do súdneho spisu doložené len samotné odstúpenie

od zmluvy bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom preukázané, že bolo toto odstúpenie od zmluvy
doručené žalovanej, resp. že jej aspoň bolo odoslané, čiže dané na poštovú prepravu.
Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu uplatnenú vo výške 110,- € z titulu údajného porušenia povinnosti -
nedodržania zmluvnej viazanosti, súd aj v tomto prípade zastáva názor, že v konaní zo strany žalobcu
nebolo preukázané, že žalobcovi vznikol nárok na jej zaplatenie, čiže že by boli splnené podmienky

vyžadované na vznik tohto nároku, predovšetkým porušenie nejakej zmluvnej povinnosti zo strany
žalovanej, keď v zmysle Dohody o zmluvnej pokute k zmluve o pripojení č.XXXXXXXX vyplýva, že
nárok na zmluvnú pokutu mal žalobcovi vzniknúť v prípade porušenia povinností zo strany užívateľa,
a to nedodržaním minimálneho trvania zmluvy po dobu 24 mesiacov od jej podpisu. Zo žiadneho
dôkazu predloženého žalobcom v tomto konaní totiž nevyplýva špecifikácia toho, čo sa má rozumieť pod

pojmom „nedodržanie minimálneho trvania zmluvy“, keďže žalobca nepredložil v konaní do súdneho
spisu všeobecné obchodné podmienky, ktoré mali byť súčasťou zmluvy, s tým, že v predmetnom
odstúpení od zmluvy zo dňa 28.11.2016 žalobca odkazoval na tam citované ustanovenia všeobecných
obchodných podmienok, ktoré mali predstavovať závažné porušenie zmluvy o pripojení. Inak povedané,
súd zo žiadneho dôkazu, ktorý bol v konaní predložený, nemal preukázané, že povinnosť žalovanej ako

účastníka dodržať minimálne trvanie zmluvy po dobu 24 mesiacov bola porušená tým, že neuhradila
príslušné faktúry, v dôsledku čoho by žalobcovi vznikol nárok na predmetnú zmluvnú pokutu.
Súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
ohľadne preukázania oprávnenosti jeho nárokov uplatnených v tomto súdnom konaní na zaplatenie
predmetných zmluvných pokút a s poukazom na to žalobu zamietol v časti istiny vo výške 210,- € vrátane

príslušenstva.
Na okraj súd uvádza, že aj keď nárok žalobcu vo vzťahu k predmetným zmluvným pokutám
zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, dojednanie o týchto zmluvných pokutách by bolo
možné považovať aj za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čiže žalovanej,

tak ako to vyplýva z vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, keď podľa názoru súdu
u zmluvnej pokuty uplatnenej vo výške 110,- € je značná nerovnováha spôsobená skutočnosťou,
že podstatou tejto zmluvnej pokuty má byť povinnosť spotrebiteľa platiť dodávateľovi po ukončení
zmluvy odstúpením od nej zo strany dodávateľa každý mesiac sumu vo výške zodpovedajúcej cene
poskytovanej služby, ktorá bola pôvodne v zmluve dojednaná, a to bez toho, aby bol dodávateľ povinný

túto službu spotrebiteľovi naďalej poskytovať. U zmluvnej pokuty uplatnenej vo výške 100,- € je značná
nerovnováha, podľa názoru súdu daná skutočnosťou, že jej výška je paušalizovaná bez ohľadu na
reálnu hodnotu koncového zariadenia, ktoré malo byť poskytnuté spotrebiteľovi, pričom reálna hodnotakoncového zariadenia nebola ani v zmluve, ani v prílohách, ktoré mali byť jej neoddeliteľnou súčasťou
uvedená.
Pokiaľideouplatnenýúrokzomeškania,súdvychádzalztoho,žežalovanájevomeškanísozaplatením

predmetných faktúr a toto omeškanie stále trvá, keď žalovaná nespochybnila dátum splatnosti tej ktorej
fakturovanej sumy. Na základe toho súd považoval nárok žalobcu na zákonný úrok z omeškania odo dňa
nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr za dôvodný a tento zákonný úrok z omeškania mu súd
priznal z prisúdených súm vo výške 5 % ročne, keď základná úroková sadzba ECB bola od 16.3.2016
vo výške 0 %, čiže úrok z omeškania bol žalobcom uplatnený v zákonnej výške.

8. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

O trovách konania rozhodol súd analogicky v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového
poriadku.Keďžesúdžalobevyhovellenčiastočne,skúmalsúdpomerúspechustránsporu,ktorýsvedčal
žalovanej, ktorá by mala v dôsledku toho nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v určitom %-
tuálnom rozsahu. Nakoľko si však žiadne trovy konania neuplatnila a ani zo súdneho spisu nevyplynulo,
že by jej nejaké trovy konania vznikli, súd rozhodol tak, že jej nárok na náhradu trov konania už v tomto

štádiu konania nepriznal. Súd totiž zastáva názor, že by bolo nehospodárne a neúčelné, aby súd v
takomto prípade v tomto rozhodnutí rozhodol, že žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v
rozsahu x % a následne by samostatným uznesením tunajšieho súdu bolo rozhodnuté, že sa žalovanej
priznáva nárok náhradu trov konania vo výške 0,- €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej

podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného

útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.