Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. apríl 2017

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/19/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811206880
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jagnešák

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5811206880.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudcom JUDr. Miroslavom Jagnešákom v sporovej veci žalobcu: TMS-

MONTYS s.r.o., Nádražná 1958, Ivanka pri Dunaji, IČO: 34 103 287, proti žalovaným: 1/ rade I. Y.,
nar. XX. XX. XXXX, G. XXX, 2/ rade J. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G., prechodne bytom J.
XXX, žalovaní 1/ a 2/ rade zastúpení: JUDr. Ján Vajda, advokát, so sídlom Hviezdoslavovo nám. 201,
Námestovo, v konaní o zaplatenie 29 339,86 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd žalobný návrh žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a.

II/ Žalovaní v 1/ a 2/ rade majú nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

III/ Štát má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu 5.12.2011 žiadal uložiť žalovanému v 1/ rade povinnosť
zaplatiť mu sumu 14.669,93 Eur s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne od 10.12.2008 do
zaplatenia, súdny poplatok 880,- Eur a trovy právneho zastúpenia, žalovanému v 2/ rade povinnosť
zaplatiť mu sumu 14.669,93 Eur s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne od 10.12.2008 do
zaplatenia, súdny poplatok 880,- Eur a trovy právneho zastúpenia. Podanú žalobu žalobca odôvodnil
tým, že ako zamestnávateľ uzavrel dňa 31.7.2007 so žalovaným v 1/ rade ako aj so žalovaným v 2/ rade,

skaždýmsamostatnepracovnúzmluvu spracovnýmzaradenímpredajca/skladník.Nakoľkovýkontakto
dohodnutej práce bol u každého žalovaného spojený s hmotnou zodpovednosťou za zverené hodnoty a
so zodpovednosťou za stratu zverených predmetov, dňa 31.7.2007 došlo medzi žalobcom a samostatne
s každým žalovaným k uzavretiu dohody o hmotnej zodpovednosti v zmysle § 182 ZP (zákonník práce -
zák. č. 311/2001 Z.z.) a to za zverené hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať (zverený tovar,
zásoby materiálu, peňažné prostriedky, ceniny, doklady), ktoré budú na pobočku a sklad v Námestove
pravidelne dodávané a dodanie ktorých bude potvrdzovať. Žalovaný v 1/ rade, ako aj žalovaný v 2/ rade

týmto prebrali na seba spoločnú hmotnú zodpovednosť spolu s ostatnými zamestnancami pracujúcimi
na prevádzke Námestovo v prípade vzniku schodku (spoločná hmotná zodpovednosť žalovaných v
1/ a 2/ rade). Pracovník, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť
schodok alebo stratu v plnej výške (§ 189 ods. 1 ZP). Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti za schodok
sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom
zárobok ich vedúceho sa započítava v dvojnásobnej sume (§ 189 ods. 2 ZP). Priemerný zárobok na
pracovnoprávne účely a postup jeho zisťovania upravuje § 134 a nasl. ZP. Priemerný mesačný zárobok

za rozhodujúce obdobie obidvoch žalovaných bol rovnaký, a teda každý zo žalovaných zodpovedá
žalobcovi za vzniknutú škodu vo výške 50%. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 9.12.2008 bola na prevádzke
žalobcu v Námestove vykonaná fyzická a účtovná inventarizácia majetku (skladových zásob), ktorou
bolo zistené manko vo výške XXX.XXX,- Sk (27.231,63 Eur). Inventarizáciou stavu hotovosti v pokladnia odvodov hotovostných tržieb a peňažných prostriedkov na uvedenej prevádzke bol zistený rozdiel vo
výške 63.512,50 Sk (2.108,23 Eur). Na základe uzavretých dohôd o hmotnej zodpovednosti žalovaný v
1/ rade a žalovaný v 2/ rade prevzali každý časť zodpovednosti (50%) za vzniknuté manko v celkovej

hodnote 883.892,50 Sk (29.339,86 Eur) a tento svoj záväzok písomne uznali podpísaním zápisu z
inventarizácie stavu tovaru na sklade, hotovosti v pokladni a následne odvodu hotovostných tržieb a
peňažných prostriedkov na prevádzke v Námestove zo dňa 9.12.2008. Nakoľko sa žalovaní s plnením
svojho dlhu vo výške každý po 14.669,93 Eur dostali do omeškania a tak si žalobca uplatnil aj úrok z
omeškania vo výške 14,25% ročne.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému
rozkazu podal v zákonne lehote odpor žalovaný v 1/ rade a to cestou svojho právneho zástupcu. V
podanom odpore vytýkal nedostatky podanej žaloby a vo veci samej uviedol, že nespôsobil žalobcovi
žiadne manko. Žalobcovi vzniklo tzv. účtovné manko v dôsledku používania zlého počítačového
programu, nesprávnej evidencie stavu zásob, neevidovaného presúvania tovaru medzi prevádzkami,

zlej inventarizácie stavu tovaru a zlej práce vedúcich pracovníkov žalobcu. V skutočnosti žalobcovi
teda žiadne manko nevzniklo. Taktiež vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu na zaplatenie sumy
29.339,86 Eur a príslušenstvom ako manka zisteného pri inventúre dňa 9.12.2008. V tejto súvislosti
poukázal na to, že žalobca v podanej žalobe nekonkretizoval, či jeho nárok je nárokom na náhradu
škody, kedy by v zmysle § 106 ods. 1 OZ došlo k premlčaniu nároku na zaplatenie sumy 29.339,86 Eur

za dva roku odo dňa keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, či je jeho nárok
nárokom z titulu bezdôvodného obohatenia, kedy by v zmysle § 107 ods. 1 OZ došlo k premlčaniu jeho
nároku za dva roky odo dňa , keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohatenie a kto sa
na jeho úkor obohatil. Uplatnený nárok žalobcu aj s príslušenstvom sa premlčal a to bez ohľadu na to,
či ide o nárok na náhradu škody, resp. o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a to v 2-ročnej

subjektívnej premlčacej dobe počítanej odo dňa 9.12.2008.

3. Keďže v danom prípade ide o spoločenstvo účastníkov konania na strane žalovaného v zmysle § 91
ods. 2 OSP, podaním odporu proti platobnému rozkazu žalovaným v 1/ rade došlo k zrušeniu platobného
rozkazu v celom rozsahu v zmysle § 174 ods. 2 OSP a následne vo veci nariadil pojednávanie.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odporu reagoval na skutočnosti namietané v podanom
odpore a uviedol, že z podanej žaloby je zrejmé, že voči žalovaným je uplatnený nárok zo zodpovednosti
zamestnanca za schodok podľa § 182 a nasl. ZP, za ktorý sú zodpovední žalovaní podľa nimi podpísanej
dohody o hmotnej zodpovednosti. Žalobca odmietol tvrdenia právneho zástupcu žalovaného v 1/

rade, že vzniklo tzv. účtovné manko v dôsledku používania zlého počítačového programu, nesprávnej
evidencie stavu zásob, neevidovaného presúvania tovaru medzi prevádzkami, zlej inventarizácie stavu
tovaru a zlej práce vedúcich pracovníkov žalobcu a v tejto súvislosti poukázal na § 178 ods. 2 ZP,
v zmysle ktorého žalovaní v prípade vzniku a trvanie takej situácie mali povinnosť upozorniť na zo
zamestnávateľa. Žalobca taktiež nesúhlasil so vznesenou námietkou premlčania uplatneného nároku s

príslušenstvom a to s poukazom na to, že v danom prípade ide o uplatnenie nároku zo zodpovednosti za
schodokpodľaZákonníkapráce,ktorýneupravujepremlčaciudobunárokužalobcuakozamestnávateľa,
apretojepotrebnépoužiťvšeobecnúúpravupremlčaniaobsiahnutúvOZ,kdeplatí trojročnápremlčacia
doba. Taktiež poukázal na uznanie dlhu žalovanými v zmysle § 558 OZ a s tým súvisiacu premlčaciu
dobu, ktorá sa predlžuje na 10 rokov odo dňa podpisu, teda žaloba bola podaná včas.

5. Na pojednávaní konanom dňa 5.4.2017 súd rozhodol o zmene petitu žaloby, ktorá bola prednesená
žalobcom ešte v roku 2013 a to tak, že žalovaný 1/ rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11 667,245
Eur s úrokom z omeškania vo výške 14, 25 % ročne od 10. 12. 2008 do zaplatenia. Žalovaný 2/ rade
je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 17 672,615 Eur s úrokom z omeškania vo výške 14, 25 % od 10.

12. 2008 do zaplatenia.

6. Konateľ žalobcu V. X. pred súdom uviedol, že žalobca sa domáha škody, ktorú spôsobili bývalí
zamestnanci tým, že im na základe dohody o hmotnej zodpovednosti bol zverený majetok spoločnosti,
ktorý spočíval v skladových zásobách, vo výpočtovej technike a v hotovosti, ktorú oni získavali počas

predaja. Počas ich práce, ktorú vykonávali v pracovnom pomere on dostal také informácie, že žalovaní
neodovzdávali podľa vnútorných smerníc denne tržby do banky a v mnohých prípadoch mali niekde,
asi v kase, finančnú hotovosť vo výške vyššej ako 100.000,- Sk. Mohli to mať aj v hotovosti doma,
to povedať nevedel. Bola preukázaná záležitosť taká, nevedel ktorý z nich to bol, ale bol to ten, ktovystavoval faktúru, že pri vymáhaní pohľadávok od zákazníkov spoločnosti bolo zistené, že títo naši
zákazníci tovar neodobrali a faktúra je fiktívna. Na základe týchto skutočností dal vykonať veľmi rýchlo
inventúru s tým, že výsledok tejto inventúry je problém s tým, že spoločnosti na sklade chýbal tovar,

ktorého výška bola cez 800.000,- Sk. Bol to tovar, ktorý oni zobrali do opatery, resp. do hmotnej
zodpovednosti. To bol dôvod, že vzniklo manko a na základe tohto manka postupovali tak, že vzniklo
manko a s tými pracovníkmi bol rozviazaný pracovný pomer. Na základe uvedeného sa teda domáhajú
vzniknutej škody prostredníctvom súdu. Uvedeným pracovníkom bola hotovosť odstúpená takým
spôsobom, že spoločnosť dodala tovar na ten sklad, zamestnanec spoločnosti tento tovar predal

zákazníkovi, zákazník mu zaplatil v hotovosti, tieto finančné prostriedky mal viesť v dennom finančnom
denníku a finančnú hotovosť vyššiu ako 5.000,- Sk mal denne odvádzať do banky. Toto je záležitosť
daného obchodného vzťahu a v archíve sú doklady o príjme finančných prostriedkov týchto našich
zamestnancov od našich odberateľov. Žalovaným boli teda zverené peňažné prostriedky, ktoré žalovaní
vyberali od zákazníkov spoločnosti. Doklady o prevzatí tovaru žalovanými vieme predložiť, lebo každý
rok sa vykonávajú inventúry, žalovaní boli zamestnaní spoločnosti v priebehu roka a vždycky ku koncu

roka, alebo začiatkom nového roka, buď posledný decembrový, alebo prvý januárový týždeň sa robí
inventúra a na tejto inventúre títo páni tovar prevzali a odsúhlasili. Taktiež každý prevod, ktorý je urobený
na stredisko Námestovo, je možný zaúčtovať len so súhlasom a z výpočtovej techniky v Námestove,
kde každý z nich má svoje prístupové heslo a nik iný okrem nich prístupové heslo k dispozícii nemá,
môžu si ho denno-denne meniť, čiže je absolútne na nich, ako pracujú s týmto kódom. Teda tovar,

ktorý je vypísaný zo Žiliny sa vydá v Žiline, je kvázi na účte na ceste, všetci pracovníci na týchto
výdajných skladoch, vrátane Námestova, sú povinní do 24 hod. od obdŕžania tohto tovaru kontrolovať
tento tovar a na základe ich prístupového hesla, ktorý majú do PC odsúhlasiť, že daný tovar prijali.
Čiže bez toho, aby odporcovia tovar neodsúhlasili, bez toho sa ten tovar do ich skladu nedá zahrnúť.
Toto je systémová záležitosť, ktorá sa nedá obísť, funguje pri DPH, pri registračných pokladniach, lebo

to je všetko previazané, výdajka na príjemku, na faktúru. Bez toho, aby sa žalovaní prihlásili cez svoj
kód do programu cez PC v Námestove, nikto iný nevie tento tovar prijať. Je to osobný kód každého
zamestnanca a môže si ho kedykoľvek zmeniť.

7. Žalovaný v 2/ rade pred súdom uviedol, že nastúpil do práce u žalobcu 01.08.2007, ale bez pracovnej

zmluvy a bez dohody o hmotnej zodpovednosti, pričom ani kľúče, ani kódy od firmy sme neobdržali. S
nimi pracoval ešte pán Vereš a pracovné zmluvy a dohody o hmotnej zodpovednosti sme dostávali až
týždeň potom, čo začali robiť u žalobcu. Prístupový kód im osobne dal pán Véreš, ktorý im odovzdával
aj kľúče a on si nechal tretie kľúče od skladu, takže mal kedykoľvek prístup k tomu, čo sa tam ako
robilo. Q., ktoré tam vzniklo, nemohlo byť také vysokánske nakoľko on priznal faktúru na J., na X.,

veci ktoré sú uvedené vo výpovedi, čo vypovedal na polícii. Pri inventúre z 02.01.2008 hodnota manka
nebol dopísaná z toho dôvodu, že tam boli veľké rozdiely v jednotlivých položkách tovarov, niektorého
tovaru bolo viac, niektorého tovaru menej. Pán B. povedal, že tieto veci si on ešte bude upresňovať po
konzultácií v G., lebo nevedeli, čo robili páni pred nimi, oni tam urobili tiež nejaké vysokánske manko,
a nevedel, že či to je už všetko vyrovnané v tom zúčtovacom programe. Žalobca tvrdí, že tam bolo

manko 18.307,- Sk, pričom žalovaný v 2/ rade uvádza, že to manko tam bolo určite podstatne vyššie. Na
prevádzke v Námestove alarm pravidelne vypadával, Z bezpečnostnej služby ich volali, aby prišli do
Námestova vo večerných hodinách, aby prišli pobočku overiť, či tam niečo nie je. V mesiaci august 2008
bola dokonca TMS-ka dva týždne bez zabezpečenia a pán W. a ani pán Vereš tomu nedávali veľkú váhu
sa to i napriek tomu, že im to vraveli, že nefunguje ovládací panel - klávesnica bezpečnostného kódu

a celkovo alarm tam nefungoval vôbec. Z bezpečnostnej firmy to prišli opraviť až po dvoch týždňoch.
Pokiaľ ide o výsledky inventúry, tak zo strany žalobcu je pravda, že každá pobočka má iné číslo denníka,
ale predtým, ako sa robí inventúra sa tieto pobočky dajú výdajkou alebo príjmovým dokladom presunúť
jednotlivo medzi skladmi, čo aj keď nám pár krát prišla zlá výdajka, že tovar bol napísaný na výdajke, ale
nebol fyzicky na sklade, čo sa stalo dosť často, prišiel pán W. s pánom B. a zavolali do Žiliny, sadli si za

PC a toto nejako presunuli bez nášho podpisu, čiže bez toho, aby sme my vedeli, čo oni v tom PC robili.
Pri inventúre na pobočke v Žiline bolo vysokánske manko 698.000,- Sk. Keď sa na to pýtali tak im pán
Slávik povedal, že toto manko zmizlo, že všetky tieto veci našli na reklamných regáloch a na vzorkových
skladoch. K inventúre z decembra 2008 žalovaný 2/ rade uviedol, že už zo začiatku mu bolo podozrivé,
že tam niečo nie je v poriadku, pretože už tie výdajky, čo im (žalovaným) chodieval tovar zo Žiliny, tak

boli veľmi rozdielne s tým, čo bolo na nich napísané, a čo bolo ozaj v aute. V deň inventúry prišli bez
ohlásenia, pán W. si natiahol kábel a sadol si za PC, za náš PC posadili U. V. a jeho poslali, aby išiel
robiť inventúru, ale že musím počkať kým oni vytlačia inventúrne hárky. Vtedy ho zavolali zo skladu a
pán B. sa ho pýtal, či je pokladňa v poriadku, či si je vedomý toho, že tam chýbajú nejaké peniaze, na čoim povedal, že viem o tom, pán B. mu povedal, aby si sadol za papiere, ktoré boli v sklade, aby si zobral
príjmové a výdajkové doklady a kontroloval pohyby materiálu. Na tých hárkoch však nemal čo pozerať,
pretože ich sám popodpisoval a vyskladňoval. Tým, že mu dali takúto robotu, tak mu nedovolili, aby

sa priamo zúčastnil na tej inventúre a pomohol im, keď nejaký tovar nevedeli nájsť. Vtedy ho poslali aj
za pánom J., aby si s ním objasnil faktúru č. XXXXXXXX na sumu 152.032,- Sk, aby sa s ním dohodol,
keď už na neho takú faktúru vystavil, či on za neho zaplatí tú sumu. V. J. nakoniec prišiel do pobočky
a povedal, že o tovare nevie, že faktúra bola vystavená falošne, čo bude musieť žalovaný v 2/ rade
uhradiť. Pri inventúre začali nesedieť množstvá, niektorého tovaru chýbalo viacej, niektorý tovar tam

bol zrazu navyše, pričom ani nemal karty na sklade na pobočke v Námestove, čiže tam fyzicky vôbec
nemohol byť, napriek tomu ale bol. Žalovaný v 2/ rade tým poukazalna to, že tie príjmové a výdajkové
doklady, ktoré v tej firme boli, tak sa vôbec podľa nich nedalo riadiť. Tým pádom aj inventúra, ktorá tam
bola, nebola poriadne spravená, lebo potom ako skončila inventúra, tak tam niektoré veci ponachádzal a
ešte na inventúrne hárky aj podopisoval ceruzkou množstvá materiálu, typ materiálu, čo na tých hárkoch
ani nie je. Možno si to všimnúť na inventúrnych hárkoch, kde je pod nimi napísané, že dohľadaný taký a

taký materiál, ale pri tom zaúčtovaný do tej inventúry už nebol. Oni si jednoducho nerobili ťažkú hlavu s
tými vecami, ktoré nenašli, tak ich ani nedohľadávali. K uznaniu dlhu žalovaný v 2/ rade uviedol, že celý
večer od piatej bol už dlho vyčerpaný, pretože aj pán W., aj pán B. chodili stále za ním, že kde predal
všetok ten tovar, ktorý tam chýba, že je zlodej, že zavolajú policajtov, ktorí ho zoberú rovno do basy. Ak
sa však chce tomu vyhnúť, tak v tom prípade nech podpíše uznanie dlhu a oni to budú s nm riešiť tak

ako s predchodcami Z. a S.. V. mu, že ak to nepodpíše a ak to dajú polícii, tak potom sa už v živote
nikde nezamestná a bude mať spackaný celý život. Tak nakoniec to podpísal a oni potom zisťovali kde
sa nachádza kolega, ktorý s ním robil - pán Y., na ktorého im dal telefonický kontakt Žalovaný v 2/ rade
taktiež uviedol, že al predchádzajúci zamestnanci na pobočke v K. mali manko 170.000,- Sk, a ešte
aj tí, čo boli po nich tiež mali manko. Oni mu povedali, že im to pripadalo tak, ako keby si žalobca na

skladoch v K. vyrovnávala svoje zásoby. Taktiež sa dozvedel od jedného pracovníka žalobcu, že ešte
po tej ich inventúre z decembra 2008 urobil žalobca tam o pár dní ďalšiu inventúru, o ktorej im vôbec
nepovedali, aj napriek tomu, že ich prosil, aby urobili ďalšiu inventúru, pri ktorej bude môcť byť, ktorou
bolo zistené ešte väčšie manko - cez 1.000.000,- Sk a pri tom bolo nahlásené, že niekto prišiel do firmy,
odomkol si kľúčom a prístupovým kódom, čo bol pán B., ktorý sa následne aj priznal, že tam bol údajne

pre tovar pre nejakého zákazníka, čiže o tom nikto nevedel. Pri inventúre z 09.12.2008 nebol prítomný
ani kolega I. Y., s tým, že protistrana tvrdí, že tam prítomný bol a tiež pán W. tvrdil, že mu kolega nedal
dostatočne vopred vedieť, že chce dovolenku. U. týždeň predtým kolega oznámil p. W., že bude chcieť
tú dovolenku a vtedy mu p. W. povedal, že nie je problém. K presunu tovaru žalovaný v 2/ rade ešte
uviedol, že sa stávalo, že pán B. alebo pán W. si zobrali nejaký radiátor zo skladu stým, že idú za

nejakým zákazníkom a potom následne pošle výdajku H. E. zo G., čo si on už nepamätá, či sa vôbec tak
stalo, alebo nie. Nie je pravda, že mal rovnaký plat ako p.Y., čo tvrdí žalobca. K čestnému prehláseniu,
ktoré je založené v trestnom spise žalovaný v 2/ rade uviedol, že toto on nepísal, napísal ho G. W., a
dal mu ho podpísať, čo aj urobil. B. v deň inventúry odovzdávali kľúče, povedali im, že už viac do toho
skladu nemajú ani chodiť. Povedali to teda vlastne iba jemu, s Y. komunikovali asi telefonicky. Následne

im dali z pracovného pomeru výpoveď.

8. Žalovaný v 1/ rade pred súdom uviedol, že faktúra, ktorá vznikla na p. J. bola vo výške maximálne tých
200.000,- Sk, bola tam aj nejaká pec DAMAT - PYRO od firmy DACON a domnieva sa, že toto manko
spôsobil J. Y., k čomu sa aj priznal a domnieva sa, že toto je skutočné manko. Zvyšná suma tohto manka

je mankom fiktívnym, pretože došlo k preúčtovaniu skladových zásob z TMS Žilina na TMS Námestovo,
to preto, že moji nadriadení, pán W., pán B. a ešte manažér, presnejšie manažérka centrálneho skladu
pani E., mali vyššiu právomoc a mohli presúvať tovar bez toho, aby sme to oni (žalovaní) fyzicky potvrdili,
že k ním prišiel. X. predajne boli prepojené cez počítačovú sieť, keď nás zaúčali začať pracovať v I.,
tak si pán G. W. vyžiadal od správcu siete rozšírenie právomoci a v skutočnosti sa mohol cez svoj PC

napojiť na náš PC a tak nám ukazoval ako napríklad máme prijať objednávku, prijať tovar, zaúčtovať
to, toto heslo, ktoré bolo k tomu počítačovému programu, tak toto heslo mali v G., a hociktorý predajca
zo Žiliny sa vedel dostať tým pádom na náš PC. Ďalej uviedol, že boli časté výpadky siete, čo riešili aj
so spoločnosťou, ktorá žalobcovi poskytovala internetové pripojenie. K. sa stalo, že mu správca siete
Michal X. posla e-mail, aby nechali cez víkend zapnutý PC, aby mohol robiť nejaké úpravy v programe

AKZAKTA. V tom období sa mohol hocikto, kto poznal prístupový kód na ich PC zasiahnuť do skladových
zásob bez toho, aby oni (žalovaní) o tom vedeli. Pri inventúre, ktorá bola od 02. až do 04.01.2008, ktorú
viedol pán E. B., sme započítali tovar a on ho prakticky v PC prijal, keď som si ja pozeral inventúrne
hárky z toho dňa, tak on tam robil veľa chýb. Veci, ktoré napočítali on nezaúčtoval, tým pádom veci ostalina sklade a preniesli sa potom do našej inventúry, čo sa konala 09.12.2008. Nesúhlasil s tým, že tam
bolo nájdené manko v takej výške, bolo rozhodne vyššie, bolo okolo 200.000,- Sk. Keď dorobili inventúru
tak pán B. to riešil so svojim nadriadeným pánom F. Z. a hovoril, že sme chceli odísť, lebo sa tam našlo

veľké manko, on (Z.) tvrdil, že nemusíme odísť, že sa to bude prenášať, že tam mali nezrovnalosti s
predchádzajúcimi zamestnancami. Každý kto odchádzal z firmy TMS Námestovo, mal tam manko. Boli
to páni Z. a S., ktorí tam mali veľké manko, presnú sumu nevedel a pán S. si ju chodil splácať na TMS-
MONTYS do Námestova. Či splácal niečo aj pán Z. to nevedel uviesť. Tiež ďalší zamestnanci, ktorí tam
pracovali po nich, mali tiež manko a odišli odtiaľ ako pán V. Q.. Na inventúre v G. sme boli aj s p. Y. a to

preto, lebo jeden človek cez víkend nemôže spraviť tú inventúru, tak preto ich pozvali na tú inventúru
do Žiliny a chceli to robiť tak, aby sa to nedotklo zákazníkov. Bolo tam manko vo výške 700.000,- Sk
a on si myslí, že tieto rozdiely sa presunuli na sklad do Námestova a tým pádom sa zbavili materiálu,
ktorý tam mali a svojho manka. Údajne za to manko nebol nikto postihnutý. Žalovaný v 1/ rade ďalej
uviedol, že k žalobcovi nastupoval 08.08.2007, pán Y. nastupoval 01.08.2007 a keď nastúpili, tak im
pán B. dával kľúče od objektu, kód od zabezpečovacej služby. Nedal im tento kód na papieri, proste im

ho napísal z hlavy na papier, čo znamená, že vedel o tom, aký je prístupový kód a takisto im povedal,
že si nechá tretie kľúče od celého objektu, a tak by aj on mal mať hmotnú zodpovednosť, nakoľko
on mal kľúče a mal prístup k predajni. V. E. B. bol vtedy manažérom centrálneho skladu a tvrdil, že
tie kľúče chce pre náhodu, že by sa kľúče stratili, že keby náhodou mal jednanie so zákazníkom, tak
žeby prišiel na firmu prespať. Taktiež žalovaný v 1/ rade uviedol, že manko, ktoré vzniklo, počítali v

cenách nákupných, ale v PC mali nákupnú cenu inú ako v skutočnosti bola. Napríklad ak radiátor stál v
skutočnosti 1.000,- Sk, nakoľko mali rabatové ceny, tak potom do PC sa dala napríklad cena 2.000,- Sk.
Ďalej žalovaný v 1/ rade uvierdol, že zo spoločnosti TMS z Námestova žiadne tlačivá neodniesol, lebo
v niektorej výpovedi bolo uvedené, že on tieto veci odcudzil. On prakticky na inventúre nebol, nemal
možnosť a ani nevedel, že tá inventúra bola lebo dňa 09.12.2008 bol v Čechách nakoľko mal dohodnutú

dovolenku na 08. a 09.12.2008 a to asi týždeň dopredu to hovoril pánovi W., ktorému to zdôraznil aj
cez víkend, keď bol u neho po tržbu, ktorú v piatok nestihol odniesť do banky. Potom mi na ten deň
09.12.2008dalabsenciu,pritomonmalhlásenúdovolenku. Vinventúrnychhárkochjeveľachýb, sútam
zámenyvniektorýchpoložkách,chýbajúnejakémnožstvá,ktorémohlibyť zamenené,komisiaichmohla
prehliadnuť pri počítaní. Inventúru 09.12.2009 robili deviati ľudia a jemu 11. alebo 12.12.2008 pán W.

dovolil nahliadnuť do tých hárkov, v ktorých on našiel veľké množstvo chýb, napríklad to bolo v komodite
radiátory, pretože v deň, keď sa robí inventúra, sa nemalo predávať, ale zákazníci, s ktorými hovoril,
tak mu potvrdili, v deň, keď bola inventúra, tak oni tam normálne nakupovali, teda tovar dávali na ručné
dodacie listy a keď som počítal tie ručné dodacie listy, tak v komodite radiátorov, v hárkoch je to písané
ako korad, tam našiel 60 ks radiátorov a nejaké šróbenia, ktoré išli k tomu, teda tiež 60 tých pripojení,

nejaké medené rúrky, ktoré boli na tých dodacích listoch a neboli tieto hárky pripočítané ku skutočnému
stavu zásob, pretože ak vystavím dodací list a niekto si ten tovar zoberie, tak asi ťažko môžem mať na
sklade tento tovar. Tým pádom mu už potom nesedia množstvá. Keďže on pri tej inventúre nebol, tak jej
neverí a tak žiadal svojich nadriadených pána W. a pána S., aby sa robila nová inventúra, čo odmietli
s tým, že je to finančne nákladné, že sa to neoplatí, že výsledok bude taký istý. Takisto si myslí, že

komisia, ktorá robila inventúru, tak urobila veľa chýb, lebo to kontroloval a veci tam nesedeli, čo pán
W. sľuboval opraviť, ale k tomu nedošlo. Napríklad tam našiel krabicu fíbrových tesnení, približne 350
ks, on to zaznačil do niektorého hárku hviezdičkou s tým, že to treba opraviť a dodnes to opravené
nebolo. Takýchto hárkov je tam viacej. Podľa jeho vedomostí existovala aj smernica, akým spôsobom
sa má robiť inventúra, boli tam body, že najskôr sa majú zaúčtovať do PC-čov všetky ručné dodacie listy,

aby proste figurovali v PC, k tomu nedošlo, o tom som sa presvedčil, lebo mali tam hromadu dodacích
listov, ktoré neboli zaúčtované v tom PC-čovom programe, ďalším bodom smernice bolo, že v deň, keď
sa robí inventúra, sa nepredáva, ani stálym zákazníkom, prípadne im sa malo dať včas vedieť, aby
sa tí odberatelia naskladnili, ďalším bodom bolo, že v deň konania inventúry mal správca siete, ten
X., zablokovať ten PC-čový systém, aby sa nedali urobiť prevody z jedného skladu na druhý, a ďalším

bodom bolo vytlačenie tých hárkov a ich kontrola. V predpise bolo, že kontrolovať to majú po dvaja, a
každý zväzok tých hárkov majú dvaja dotyční podpísať, aby bolo zrejmé, kto to kontroloval. Tým chcel
povedať, že daná inventúra z decembra 2008 neprebehla v súlade s touto smernicou, pretože neboli
zaúčtované všetky tie ručné dodacie listy, predávalo sa, pochybuje o tom, že by celý systém kvôli jednej
inventúre, ktorá bola v Námestove, zastavili, pretože ostatné pobočky S., G., O. by nemohli tým pádom

fungovať. Na inventúrnych hárkoch je uvedený dátum 10.12., ale inventúra sa konala 09.12. Podľa
papierov od zabezpečovacej služby tam 10.12. nikto nebol, tak ako je možné, že inventúrne hárky sú s
týmto dátumom a nám dali večer podpísať to uznanie dlhu a mali až na druhý deň urobené vyhotovenie.
Žalovaný v 1/ rade je presvedčený o tom, že keď skončila inventúra, tak nechali zapnutý PC, hárky sidali vytlačiť ešte raz a až keď prišli domov a pripojili sa na sieť, prípadne ten druhý deň 10.12., pretože
ten PC-čový program pracoval s dátumom, dal sa meniť ten dátum iba keď sa robila ponuka, keď sa
zaúčtovalifinančnédenníkyafaktúrykeďsarobili,takprostektorýdeňsavytlačila,taktendátumtambol.

Tieto dátumy sú komplet na všetkých hárkoch z toho 10.12. Je jasné, že hlavný dôkaz proti nám niekto
sfalšoval, pretože ak sa robila 09.12. inventúra, 10. mali všetky doklady, tak mám za to, že zo strany
žalobcu ide o frašku a vymáhanie peňazí, ktoré v skutočnosti oni (žalovaní) nespreneverili. Žalovaný
taktiež uviedol, že keď nastúpili, tak s pánom W. menili limity zásob a tvrdil, že tam je približne hodnota
jeden a pol milióna a táto hodnota bola znížená minimálne o polovicu, a to takým spôsobom, že on to

v PC prestavil a o polovicu im tieto množstvá, ktoré mali mať na sklade, znížil. Keď si zoberieme, že z
jeden a pol milión sa to zníži na polovicu, tak v podstate na sklade mak mať prázdny sklad. V. tvrdí,
že pán Véreš chodil odtiaľ zo skladu brať materiál, ktorým materiálom on potom zásoboval nejakého
majstra alebo stavbyvedúceho z firmy Provest, ktorá bola ich odberateľom. Ďalej uviedol, že priznanie
manka, ktoré podpísal, tak to bolo pod nátlakom. Na neho tlačili pán G. W. a pán S.. I. XX.XX. prišli oni
za ním, keď sa vrátil z E. a volal mu pán W., že sa chce s ním stretnúť a dohodnúť o novej inventúre,

ktorá bude. On to urobil pre to, aby ho vylákal von, keď prišiel pred jeho dom tak ho volal dnu do domu,
on dnu nechcel ísť a to ho volal do auta a usadil ho vedľa šoféra pána S., on si sadol za neho, pán
S. auto zamkol a začali rozprávať, prečo som okradol firmu TMS-MONTYS. Vtedy im povedal, že sa
chce dohodnúť o tej novej inventúre, ktorá by mala byť. Najskôr mui sľubovali, že sa bude konať, ale
má podpísať tú hmotnú zodpovednosť a výpoveď z práce, čo on nechcel podpísať a vtedy sa mu začali

vyhrážať tým, že zavolajú políciu, na čo im povedal, že nech sa páči a polícií povie, že ho niečo nútia
podpísať, s čím nesúhlasím. Na to p. Koprda povedal, že urobí ústretovosť, a že má najskôr napísať
dohodu o skončení zamestnania, ktorú mu dali prečítať a on ju aj podpísal. Nechcel však podpísať tú
dohodu o tom manku, na to sa ho začali pýtať, kde dal ten ukradnutý tovar, na čo reagoval tak, že z tadiaľ
nič nebral, ani že im nič nepodpíše. Začali sa mi vyhrážať výpalníkmi a nenechali ho v kľude prečítať

ani to uznanie dlhu, stále rozprávali jeden cez druhého, že pôjdu za J. a že ho popýtajú, aby priznal
tých 100 %. Tento papier potom doniesli, ale nie v ten deň. K tomu papieru, že J. uznal 100 %, sa dostal
až 11.12.2008, kedy bol tento papier podpísaný. Pod tým nátlakom a obavami o rodinu potom podpísal
to uznanie dlhu, inak by ho nepodpísal, lebo si vie spočítať, že z tých 800.000,- nejaké percento - tých
14% je jeho ročný zárobok.

9. Svedok E. B. pred súdom uviedol, že žalobcu pracuje už 14 rokov a v tom čase prijímal žalovaných do
zamestnania nakoľko mal na starosti niektoré pobočky, vrátane pobočky Námestovo. So žalovanými sa
teda pozná od vtedy keď ich prijímal na základe nejakých posudkov a boli prijatí do zamestnania niekedy
v auguste v r. 2007. Funkciu vedúceho prevádzky v Žiline, Námestovo patrilo pod Žilinu, vykonával do r.

2007 a potom sa vymenili s pánom W.. Teraz je na pozícií obchodného zástupcu a p. W. išiel na pozíciu
vedúceho prevádzky. Na pozíciu, ktorú zastávali žalovaní, bol daný inzerát. Pri pohovore im navrhol,
že sú vhodní kandidáti, aby boli prijatí a ten proces následný prebiehal v Bratislave, kde sa pripravia
všetky doklady a nastúpia do zamestnania podľa dohody na daný termín. Žalovaných môže posúdiť
ako chalanov, s ktorými si rozumel. V roku 2007 bola inventúra, kde bolo vyčíslené nejaké manko,

ktoré nebolo vysoké, s tým, že určite to manko vtedy neplatili, lebo manko z jednej prevádzky nie je ako
manko, dokiaľ nedôjde k vysporiadaniu manka v rámci všetkých pobočiek, v rámci celej firmy. Oni tam
mali to manko vo výške, ktorá tam bola vyčíslená, to bolo inventúrne zapísané, a to už potom rieši naše
vedenie. Vo firme za 14 rokov, a pokiaľ boli nejaké malé manká, nevedel, či je tam možnosť nejakých
strát, nedostal vo firme žalobcu nikto zosobnené, pokiaľ to bolo nejaké malé množstvo, malé percento.

Keď bolo dokázané niečo, že sa jedná o krádež, alebo iné veci, čo sa stalo aj v Žiline, lebo za jeho
obdobie troch, štyroch prepustil, lebo sa im dokázalo, že kradli, tak všetko toto sa dalo ako návrh na
vedenie a vedenie sa takých ľudí snažilo zbavovať a zosobňovať. Čo sa týka manka u žalovaných tak
je toho názoru, že sa k nemu podpísali v plnej výške, len nevedel ktorý vo väčšej miere. Ďalej uviedol,
že zo strany ekonómky v O. mali informácie, že sa tu dejú nejaké veci, ktoré by bolo treba preveriť,

pričom svedok uviedol, že za jeho pôsobenia došlo k strate peňazí, ktoré chcel získať od žalovaných
a riešil to konkrétne aj s ich rodičmi J. Y.. Konkrétne išlo o sumu 60.000,- Sk, na ktorú bol upozornený s
tým, že pravidelne táto suma neodchádza na účet, čo bola denná tržba. Bolo prisľúbené, že to dajú do
poriadku a potom sa s tým už nič nerobilo ale zostalo podozrenie, že sa tam s peniazmi niečo robí. W.
ďalej uviedol, že začiatkom r. 2008 prešiel na pozíciu obchodného zástupcu a na nezrovnalosti v sklade

Námestovo prišli tak, že viac krát požadovali tovar, ktorý videli v systéme, konkrétne to bol raz kotol,
u ktorého žalovaní povedali, že ho má zákazník a fyzicky už na stave nebol, ale v PC svietil. Keď sa to
opakovalo viac krát, prišlo tam k podozreniu, že sa tam čosi asi deje, že sa tam jednoducho nevydáva
tovar cez PC ako sa má. Z toho dôvodu navrhli v Žiline, že by tam bolo potrebné urobiť námatkovúkontrolu a inventúru, ku ktorej došlo asi v ôsmom alebo v deviatom mesiaci, presne už neviem, za
vedenia pána W.. Inventúrna komisia vyčíslila manko, ktoré bolo tu uvádzané.

10. Svedok G. W. uviedol, že je zamestnancom žalobcu od augusta 2007, so žalovanými sa pozná
nakoľko boli kolegovia. K veci uviedol, že zistili, že na pobočke v Námestove chýba tovar. Na základe
toho začali konať a vykonali inventúru. Že tovar chýba dospeli tak, že zo skladu Námestovo pýtali
tovar, ktorý potrebovali pre zákazníka v Žiline, žiadali žalovaných tento tovar z pobočky z Námestova
poslať, načo oni tento tovar nevedeli poslať a ani ho neposlali. Následnou kontrolou boli zistené, že ten

tovar napríklad nebol predaný , a stále ako fyzicky svietil v PC na stave. Na základe týchto informácií,
ktoré trvali určitý čas a bolo ich stále viac a viac, tak sa rozhodli pre vykonanie inventúry na pobočke
v Námestove a zistia, čo sa tam deje. O inventúre vlastne nevedel nikto nakoľko o nej rozhodovalo
vedenie. V deň inventúry ráno v Žiline oznámili ľuďom, ktorí tam boli, že nezostávajú v Žiline na pobočke,
ale idú vykonať inventúru v Námestove. Prišli na pobočku do Námestova a oznámili zamestnancom,
že bude inventúra, bol tam iba jeden kolega, druhý tam nebol. Začali pripravovať inventúru, vedúci IT

oddelenia, ktorý mal na starosti software nám pripravil inventúrne hárky, ktoré sa vytlačili a následne sa
išiel počítať stav do skladu, teda fyzický stav, bolo tam niekoľko ľudí aj z Y., zo Žiliny, prítomný bol pán
Ridzoň. V. Y. nebol prítomný na pobočke, bol v E. a pán Y. mu telefonicky oznámil, že sa vykonáva
inventúra. W. si nebol vedomý toho, že by mu dal voľno, ani nepočítal s tým, že tam nie je. Inventúry sa
mohol zúčastniť druhý z účastníkov pán Y., ktorý sa však o inventúru veľmi nezaujímal, iba nervózne

pobehoval a fajčil. Väčšinu toho tam museli skontrolovať došlí ľudia ako komisia, Spísala sa inventúra,
nahodila sa do systému a zistil sa stav. Určite pánovi Y. bolo povedané, že chýbajúci nech hľadajú
nakoľko je to ich manko. Následne sa spísali papiere, boli podpísané pánom Y. a v podvečer s pánom
Y.. Zobrali sa im kľúče aby nemali prístup do skladu a tým pádom komisia skončila.

11. Svedok Y. S. uviedol, že bol pracovníkom žalobcu na poste obchodný riaditeľ žalobcu, bol som
zodpovedný za chod obchodného úseku a za plnenie vytýčených cieľov spoločnosti, pracovný pomer mu
skončil XX.XX.XXXX. V súčasnosti pracuje na pozícii obchodného riaditeľa pre zahraničnú obchodnú
spoločnosť. Žalovaných pozná ako pracovníkov kolektívu spoločnosti TMS, kde patrili do jeho oddelenia
a s ktorými mal štandardné obchodné a kolegiálne vzťahy. V súdenom prípade ide o problémy o

problémy, ktoré sa týkali pobočky v Námestove. O tejto pobočne dostával informácie od regionálneho
riaditeľa, ktorým v tom čase bol pán W., kde boli avizované určité problémy na obchodnom poli, t.j.
nedosahovanie cieľov a neuspokojivé plnenie priebežného stavu inventúr v zmysle organizačného
poriadku spoločnosti TMS-MONTYS. Taktiež bol členom inventarizačnej komisie na jednej inventúre
na pobočke v K., ale dátum si už presne nepamätá. Bol to štandardný postup v rámci inventúry,

t.j. kolegovia vytlačili inventúrne hárky a následne začala fyzická inventúra. Jeho úloha na inventúre
spočívala v tom, že štandardne počítal niektoré tovarové skupiny. Pamätá si, že výsledok tej inventúry
vyšiel nie veľmi optimistický, t.j. že bol v silnom mínuse.

12. Svedok I. V. uviedol, že pracoval u žalobcu okolo roku 2007a to necelý rok, nepamätám si to už

presne od kedy do kedy, pretože od vtedy vystriedal viacero zamestnaní. Zo spoločnosti žalobcu odišiel
pre nezhody s nadriadeným, ktorým bol v tom čase pán W.. S prítomnými odporcami sa pozná nakoľko
u žalobcu robil vodiča a priamo z z centrály zo Žiliny vozieval tovar do Námestova, do Ružomberka,
do G. a do V. raz za čas. V tej dobe, keď pracoval v spoločnosti žalobcu, prebehla tam inventúra, aj
na pobočke v Žiline, aj na pobočke v Námestove, aj na pobočke v Ružomberku, či bola inventúra vo

Zvolene, to už nevedel, že bolo tam niečo, že nejaká čiastka chýbala, že inventúra nedopadla dobre.
Inventúra bola zlá v Žiline aj v Námestove a výsledok inventúry v Ružomberku nevedel. Povedali mu,
že ako zamestnanec to nemusím vedieť.

13. Svedok F. Z. uviedol, že do spoločnosti nastúpil v roku 2001 a momentálne pracuje na pozícii referent

správy majetku a už nie je vedúci správy majetku. Žalovaných nepozná ale má vedomosť, že pracovali
na prevádzke v Námestove, kde boli veľké presklené okná, za ktorými bola veľká skladovacia plocha,
zhruba asi 300 m2, to bolo dnu v budove a potom pred vstupom do tejto skladovej časti bol manipulačný
priestor, ktorý bol oplotený, výška oplotenia bola 2,5 -3 m, tam bol stojan, kde bola uložená rúrovina.
To vonkajšie oplotenie bolo z plechu a hore bol natiahnutý ostnatý drôt. Prevádzka v Námestove bola

pripojená na bezpečnostný pult centrálnej ochrany, ktorý spravuje spoločnosť Elmas s.r.o. Problémy
so signalizáciou v r. 2007, 2008 neboli, pretože keby boli, tak by to bolo hlásené obsluhe na prevádzke,
keby pult centrálnej ochrany nemal po pracovnej dobe kontakt, tak by oslovil zamestnancov prevádzky
a keby bol nejaký väčší problém, tak by volali na centrálu. Tie problémy tam neboli žiadne, lebo žiadnainformácia, že sú problémy, nebola. Svedok sa inventúry na pobočke v Námestove v decembri r.
2008 nezúčastnil. Má vedomosť, že inventúra bola vykonaná na základe nejakých indícií, ktoré mal
regionálny manažér a to v súvislosti s vystavením faktúry zákazníkovi na odber tovaru, ktorý tovar v

skutočnosti zákazník neodobral a faktúra bola fiktívna. Tiež tam boli problémy s odvádzaním tržieb, že sa
nedodržoval stanovený limit na prevádzke, kde bol limit 5.000,- Sk. Žalovaní ako zamestnanci nastúpili
v r. 2007, on im dával ako zamestnanec žalobcu požiadavku na ich preškolenie. Žalovaní teda nastúpili
do spoločnosti žalobcu k 01.08.2007.

14. Svedok -Q. X. pred súdom uviedol že u žalobu pracuje ako správca IT siete, ja vedúcim IT oddelenia
a pracuje u žalobcu od r. 2004. Žalovaných nepozná a konateľ žalobcu je jeho otcom. O inventúre
v Námestove počul a pri inventúre z decembra r. 2008 fyzicky prítomný nebol. Má vedomosť o tom,
že tie inventúry sú vykonávané pravidelne z hľadiska zákona o účtovníctve, bližšie sa k tej inventúre
nevie vyjadriť. V ďalšom svedok popisoval obeh tovaru a jeho evidenciu v systéme žalobcu ako aj v
rámci regiónu. Čo sa týka inventúrnych hárkov, tak v skutočnosti fyzicky boli vytlačené 09.12.2008,

tak ako sa uvádza v pravom hornom rohu hore, čo sa týka v druhom stĺpci, 10.12.2008, je to z titulu
ekonomického systému, čo znamená, že zásobovanie, týka sa to aj pobočky Námestovo, prechádzalo z
centrálnych skladov na výdajné miesta, štandardne sa generovali alebo tlačili tie prevodné príkazy, ktoré
zabezpečovali doplnenie tovaru na výdajné miesto s dátumom vždy o deň dopredu, lebo tovar išiel až
nasledujúci deň a z tohto titulu zaúčtovanie príjmu alebo výdaja odpovedalo tomu nasledujúcemu dňu,

aby inventúrny denník, alebo inventúrny zoznam nebol ovplyvnený týmto posunutým dňom, posúval sa
deň aj na inventúrnych denníkoch, inventúrnych zoznamoch. Uviedol, že napr. rieši výdajku vydanie
tovaru v pondelok 08.-eho, ale tovar sa prijíma v sklade Námestovo, auto ide v utorok 09.-teho, tak
dátum závozu alebo dodania sa zadával dátum 09.-teho. Znamená to, že tie hárky sa vytlačili, ako je
uvedené v pravom hornom rohu, 09.12. ku dňu 10.12.2008.

15. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín predložených žalobcom, ktoré sa v čase
rozhodovania súdu nachádzali v spise a to: pracovná zmluva žalovaného v 1/ rade zo dňa 31.07.2007,
jeho pracovnú náplň zo dňa 31.07.2007 a dohoda o hmotnej zodpovednosti z 31.7.2007, pracovná
zmluva žalovaného v 2/ rade zo dňa 31.07.2007, jeho pracovnú náplň z 31.7.2007 a dohodu o hmotnej

zodpovednosti z 31.7.2007, zápis z fyzickej a účtovnej inventúry za obdobie januára až decembra
r. 2008 spoločnosti žalobcu v stredisku Námestovo vykonanej v dňoch 9.12.2008, ktorého súčasťou
zápisu je príloha z čl. 21-22, 149-151, príloha zvaná sumárne výsledky inventúry z čl. 22, 152-154,s
obsahomzápisuzinventarizáciestavutovarunaskladenaprevádzkevNámestove,hotovostivpokladni
a následne odvodu hotovostných tržieb a peňažných prostriedkov na prevádzke v Námestove zo dňa

9.12.2088 (čl. 136-139), kde je obsiahnutý prejav I. Y. a J. Y., že nesú plnú zodpovednosť za uvedený
schodok resp. jeho alikvotnú časť 441.946,25 Sk a je si každý toho vedomý, s obsahom zápisu inventúry
zo začiatku roka 2008 t.j. 2.1. až 4.1.2008, ktorou bol zistený schodok vo výške 18.407,30 Sk, za ktorý
schodok odporcovia nezodpovedajú a nebol daný k náhrade nakoľko nebola vykonaná inventúra pri
nástupe žalovaných do zamestnania k 31.07.2007 a zo zápisu tejto inventúry zo začiatku roka 2008

vyplýva, že neboli voči priebehu a výsledku inventúry zo strany žalovaných vznesené žiadne námietky
(inventúraz2.1.-4-1.2008az9.12.2088načl.156-372).Súdsaďalejoboznámilslistinamiopriemernom
zárobku žalovaných za rok 2008 z čl. 399-400 a prehľadom dochádzky za mesiac december 2008 z
čl. 401, s interným predpisom ohľadom vykonávania inventarizácie u žalobcu čl. 408-422, s pracovným
poriadkom,smernicouopostupepriinkasepohľadávok,smernicoupreuzatváranieobchodnýchvzťahov

sodberateľmitovaru,smernicouprevedeniepokladne,smernicouopostupepriposkytovaníinformáciía
vzájomnejkomunikáciivspoločnosti,etickýmkódexomspoločnostiTMS-MONTYS,s.r.o.,organizačným
poriadkom a prevádzkovým poriadkom na čl. 443-532, s obsahom prednesenej zmeny petitu žaloby
na pojednávaní konanom dňa 20.5.2013 v znení, keď žalobca žiada od žalovaného v 1/ rade čiastku
11.667,245 Eur s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 11.667,245 Eur od 10.12.2008

do zaplatenia, od žalovaného v 2/ rade žiadajú čiastku 17.672,615 Eur s úrokom z omeškania 14.25
% ročne zo sumy 17.672,615 Eur od 10.12.2008 do zaplatenia. Ďalej sa súd oboznámil s potvrdením
priemernom mesačnom zárobku žalovaných za rozhodné obdobie - 3. štvrťrok 2008, ktorý predstavuje u
žalovaného v 1/ rade sumu 545,38 Eur a u žalovaného v 2/ rade sumu 535,92 Eur (čl. 627), s výplatnými
páskami žalovaných za rok 2008 z čl. 660-671, keď z výplatnej pásky za mesiac november 2008 (čl.

669) zistil, že priemerný hodinový zárobok za predchádzajúci štvrťrok 2008 - čo je rozhodné obdobie
(júl - september) u žalobcu v 1/ rade bol 94,47 Sk a u žalovaného v 2/ rade 92,82 Sk, čo je údaj
daný mzdovým programom Softip, a.s. B. Bystrica. Súd sa taktiež oboznámil aj s obsahom znaleckého
posudku č. 58/2015 vypracovaného JHS, s.r.o. Q. pre účely súdneho konania vedeného na Okresnomsúde Dunajská Streda sp. zn. 8C /287/201, kde úlohou bolo zodpovedanie otázky k správnosti postupu
a výsledku žalobcu pri fyzickej a účtovnej inventúre na stredisku žalobcu v Dunajskej Strede vykonanej
14. -18.8.2008 (čl. 671-974), v ktorom bol konštatovaný správny postup v súvislosti s inventúrou. Súd

sa ďalej oboznámil so spisom tunajšieho súdu 4T/70/2011, pod ktorou sp. zn. sa viedla trestná vec
voči J. Y., keď menovaný bol rozsudkom zo dňa 19. 07. 2011 uznaný vinným zo spáchania prečinu
sprenevery § 213 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona, ktorého prečinu sa dopustil voči obchodnej spoločnosti
TMS -MONTYS, s.r.o. Bratislava a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s
podmienečným odkladom na dobu 18 mesiacov.

16. Podľa § § 134 ods. 1 až 6 ZP priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný
zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom
období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy
podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96
ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej

pohotovosti na pracovisku. (2) Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku,
v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon
neustanovuje inak. (3) Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170
hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa

zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by
zrejme dosiahol. (4) Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový
zárobok sa zaokrúhľujena štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť
priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným
počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času

zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. (5) Ak je
priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v
kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok
nasumuzodpovedajúcutejtominimálnejmzde.Akuzamestnávateľaniejeodmeňovaniezamestnancov
dohodnuté v kolektívnej zmluve a priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný minimálny

mzdový nárok ( § 120 ods. 4), zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tomuto minimálnemu
mzdovému nároku. Ak zamestnávateľ skráti ustanovený týždenný pracovný čas podľa § 85 ods.
5, zamestnávateľ zvýši priemerné zárobky dotknutých zamestnancov nepriamo úmerne skráteniu
týždenného pracovného času odo dňa účinnosti tejto zmeny; opačný postup zamestnávateľ uplatní v
prípade predĺženia ustanoveného týždenného pracovného času. (6) Ak sa podľa pracovnoprávnych

predpisov používa v súvislosti s náhradou škody priemerný zárobok u žiakov základných škôl, žiakov
stredných škôl a študentov vysokých škôl alebo u zamestnancov so zdravotným postihnutím, ktorí nie
sú zamestnaní a ktorých príprava na povolanie (činnosť) sa vykonáva podľa osobitných predpisov,
vychádza sa zo sumy priemerného zárobku určenej podľa odseku 5 prvej vety.

17. Podľa § § 182 ods. 1 až 4 ZP ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti
zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh
alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so
zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami,
ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná

hmotná zodpovednosť). (2) Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je
neplatná. (3) Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok
vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. (4) Ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach
zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko
zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý

zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky
odstrániť bez zbytočného odkladu.

18. Podľa § 183 ods. 1, 2 ZP zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od
nej odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá alebo ak zamestnávateľ

v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni nedostatky v
pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Pri spoločnej
hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko zaradený iný
zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí oznámiťzamestnávateľovi písomne. (2) Dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného
pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.

19. Podľa § 184 ods. 1 až 4 ZP inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej
zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri
jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru. (2) Na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so
spoločnou hmotnou zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej
zodpovednosti so všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami a) pri skončení všetkých týchto

dohôd, b) pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov,
c) pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu, d) na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne
zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve, e) pri odstúpení niektorého z nich od dohody o
hmotnej zodpovednosti. (3) Ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého pracovný
pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo bol preložený,
zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený najbližšou

inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku. (4) Ak zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na
pracovisko, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, zároveň nepožiada o
vykonanie inventarizácie, zodpovedá, ak od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný
schodok zistený najbližšou inventarizáciou.

20. Podľa § 1 ods. 4 ZP ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy
podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

21. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

22. Podľa § 106 ods. 1, 2 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. (2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

23. Podľa § 110 ods. 1 až 3 OZ ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného
orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník
písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola
však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. (2) Rovnaká

premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní práva
rozložené; premlčacia doba sa pri jednotlivých splátkach začína odo dňa ich zročnosti. Ak sa nesplnením
niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť desaťročná premlčacia doba od
zročnosti nesplnenej splátky. (3) Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide
o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky

a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.

24. Podľa § 185ods. 1 až 3 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. (2) Súd môže
aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo
zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu

nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či
sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho
práva.

25. Podľa § 191 ods.1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

26. Podľa § 215 ods.1, 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. (2) Skutkový stav
sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

27. Podľa § 216 ods. 1 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

28. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.29.Podľa§319CSP súdmôževykonaťajtiedôkazy,ktorézamestnanecnenavrhol,akjetonevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz; na tento účel je

zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

30. Podľa § 320 CSP zamestnanec môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

31. Žalobca sa v tomto súdnom konaní domáha na žalovaných uhradenie schodku zisteného vykonanou
inventarizáciou zásob a hotovosti na obchodnom mieste - prevádzka Námestovo dňa 9.12.2008. Je
nesporné, že inventarizácia sa vykonala sa obdobie od poslednej inventúry na uvedenej prevádzke,
ktorá bola vykonaná za priamej účasti žalovaných v mesiaci január 2008, kedy vlastne prevzali účtovný
a faktický stav zistený touto inventúrou. Teda inventúra vykonaná 9.12.2008 sa týkala účtovného

obdobia január 2008 až 9.12.2008 a zo to obdobie bol na uvedenej prevádzke zistený schodok vo
výške 883.892,50 Sk, čo v prepočte predstavuje sumu 29.339,86 Eur. žalobca sa pôvodne domáhal na
žalovaných úhradu a to tak, že žiadal uložiť žalovanému v 1/ rade povinnosť zaplatiť mu sumu 14.669,93
Eur s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne od 10.12.2008 do zaplatenia, súdny poplatok 880,-
Eur a trovy právneho zastúpenia, žalovanému v 2/ rade povinnosť zaplatiť mu sumu 14.669,93 Eur s

úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne od 10.12.2008 do zaplatenia, súdny poplatok 880,- Eur
a trovy právneho zastúpenia. Žaloba bola súdu doručená 5.11.2011. Voči takto uplatnenému nároku
vzniesol právny zástupca žalovaného v 1/ rade v podanom odpore námietku premlčania a následne aj
ako zástupca žalovaného v 2/ rade podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.11.2012. S ohľadom na
predmet sporu súd je toho názoru, že v danom prípade je namieste u žalovaným hmotná zodpovednosť

za zverené hodnoty v zmysle § 182 a nasl. ZP nakoľko medzi účastníkmi došlo k platnému uzavretiu
dohody o hmotnej zodpovednosti s každým žalovaným a teda tu prichádza do úvahy spoločná hmotná
zodpovednosťnanáhradaškodyvzmysle182ods.1ZPpodľapomerusohľadomnavýškypriemerného
mesačného zárobku jednotlivých žalovaných v rozhodnom období t.j. tretí štvrťrok 2008, kedy žalovaný
v 1/ rade mal priemerný zárobok vo výške 545,38 Eur a žalovaný v 2/ rade vo výške 535,92 Eur (čl.

627), keď z výplatnej pásky za mesiac november 2008 (čl. 669) zistil, že priemerný hodinový zárobok
za predchádzajúci štvrťrok 2008 - čo je rozhodné obdobie (júl - september) u žalobcu v 1/ rade bol 94,47
Sk a u žalovaného v 2/ rade 92,82 Sk, čo je údaj daný mzdovým programom Softip, a.s. B. Bystrica. Súd
je teda toho názoru, že žalobca oprávnene podal žalobu ohľadom zisteného schodku voči žalovaným.

32. Žalobca voči vznesenej námietke premlčania zo strany právneho zástupcu žalovaných reagoval tak,
že v danom prípade ide o uznaný dlh zo strany žalovaných, keď títo podpísali výsledky inventarizácie
a tým vlastne uznali norok žalobcu a teda je tu potom desaťročná premlčacia lehota a teda nárok
je uplatnený v lehote. V tejto súvislosti sa súd podrobne zaoberal predloženým uznaním dlhu zo
strany žalovaných t,j, s listinami - zápisom z inventarizácie stavu tovaru na sklade na prevádzke v

Námestove, hotovosti v pokladni a následne odvodu hotovostných tržieb a peňažných prostriedkov na
prevádzke v Námestove zo dňa 9.12.2088 (čl. 136-139), kde sú obsiahnutý prejav I. Y. a J. Y., že nesú
plnú zodpovednosť za uvedený schodok resp. jeho alikvotnú časť 441.946,25 Sk a je si každý toho
vedomý. Súd preskúmaním týchto listín dospel k záveru, že žalovaní podpismi tejto listiny lej podpísali
a akceptovali výsledky zistené inventarizáciou a že sú si vedomí zodpovednosti za takto vzniknutý a

vyčíslený schodok. Podľa názoru súdu táto listina v žiadnom prípade neobsahuje výslovný prejav ani
jedného žalovaného s tým, že výslovne čo do dôvodu a výšky uznáva takto vyčíslený dlh žalobcu a
zaväzuje sa ho uhradiť. Táto listina teda nerspĺňa zákonné náležitosti uznania záväzku cv zmysle § 558
OZ,podľaktoréhoakniektouznápísomne,žezaplatísvojdlhurčenýčododôvoduajvýšky,predpokladá
sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak

ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Za daného stavu sa potom na uplatnenie nároku žalobcu
nevzťahuje 10-ročná premlčacia lehota v zmysle § 110 ods. 1 OZ. V súdenom prípade potom prichádza
do úvahy lehota na náhradu škody a tou je lehota subjektívna v zmysle § 106 ods. 1 OZ, kde je dvojročná
premlčacia lehota, ktorá však plynie v rámci všeobecnej trojročnej objektívnej lehoty (§ 101 OZ). S
ohľadom na ust. § 1 ods. 4 ZP, kde v súdenom prípade je potrebné aplikovať všeobecné ustanovenia

OZ a na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaných cestou právneho zástupcu súd potom
musí dať za pravdu žalovaným, že si nárok na náhradu za schodok na zverených hodnotách uplatnil po
zákonnej lehote. Ak škoda - schodok bol zistený dňa 9.12.2008 tak dvojročná premlčacia lehota začala
plynúť 10.12.2008 a uplynula posledným dňom dvojročnej lehoty, tj. 10.12.2010. Ak si teda žalobcauplatnil nárok žalobou doručenou súdu 5.11.2011 tak. je to už po uplynutí premlčacej doby. Z poukazom
na uvedené súd potom návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.

33. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

36. V tomto konaní žalovaní mali plný úspech a teda v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP majú teda právo na

náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o ich celkovej výške rozhodne samostatným uznesením
súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
37. žalobca v tomto konaní úspech nemal a teda vznikla mu povinnosť zaplatiť štátu trovy konania s
poukazom na predchádzajúce ustanovenia o trovách konania, ktoré sa vzťahujú na účastníka konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.