Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. august 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/566/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313223236
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4313223236.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov -
členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcov:
1. Mgr. P. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. nad V., U. XXX/XX, 2. N.. V. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom
W. nad V., U. XXX/XX, zastúpení Mgr. Ivanom Košťálom, advokátom, so sídlom Nitra, Štúrova 11, proti
žalovaným: 1. OTP Banka Slovensko, a. s., so sídlom Bratislava, Štúrova 5, IČO: 31 318 916, 2. B. O.,

nar. XX. XX. XXXX, bytom I., P. Y. 3, o určenie neplatnosti zmlúv, o späťvzatí žaloby, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby žalobcov, rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 18.
mája 2016, č. k. 14C/411/2013-116 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

Žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 18. mája 2016, č. k. 14C/411/2013-116 zamietol žalobu žalobcu
a žalovanému v 1. rade ako ani žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie
súd právne odôvodnil s poukazom na § 80 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
len „OSP“). V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, žalobou doručenou súdu sa žalobcovia
domáhali určenia neplatnosti zmluvy o poistenom OTP Ideal úvere č. 0032300612 SUR uzavretej medzi

žalovaným v 1. rade a žalobcami, ako aj určenia neplatnosti zmluvy o OTP Konte č. 14247872/5200
uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalobcom v 1. rade ako majiteľom účtu. Žalobu odôvodnili tým,
že dňa 29. 11. 2012 bola medzi žalovaným v 1. rade ako bankou a žalovaným v 2. rade konajúcim
v mene žalobcu v 1. rade ako dlžníka a žalobkyne v 2. rade ako spoludlžníka uzavretá zmluva o
poistenom OTP Ideal úvere, ktorou podľa čl. I. bod 1 sa banka zaviazala za podmienok dohodnutých
v zmluve o úvere poskytnúť v prospech dlžníka účelový klasický spotrebiteľský úver v sume 10 000,-

eur a dlžník sa zaviazal, že poskytnutý úver banke vráti, zaplatí úrok, príslušenstvo a poplatky podľa
zmluvy o úvere. Žalovaný v 2. rade pri uzatváraní zmluvy o úvere so žalovaným v 1. rade konal
v mene žalobcov na základe dvoch písomných splnomocnení zo dňa 22. 11. 2012, ktoré žalovaný
v 2. rade pri podpise zmluvy o úvere žalovanému v 1. rade predložil. Podľa dostupných fotokópií
predmetných splnomocnení pravosť podpisov splnomocniteľov na oboch písomných splnomocneniach
mala byť osvedčená poverenou pracovníčkou Notárskeho úradu JUDr. Márie Ivančičovej v Leviciach,

H. X., dňa 22. 11. 2012, avšak podpisy neboli podpismi žalobcov, ako aj z údajov zverejnených v
notárskom centrálnom registri osvedčených podpisov vyplývalo, že plnomocenstvá neboli osvedčené
na žiadnom notárskom úrade. Okrem toho bol na meno žalobcu v 1. rade zriadený aj bankový účet
č. 14247872/5200 a to na základe zmluvy o OTP Konte uzavretou medzi žalovaným v 1. rade ako
bankou a žalovaným v 2. rade na meno žalobcu v 1. rade. Navyše žalovaný v 2. rade zriadil pre seba
aj dispozičné oprávnenie k účtu a čerpal úver a to dňa 29.11.2012 - 9.500 eur, dňa 04. 12. 2012 - 50

eur, dňa 07. 12. 2012 - 50 eur a dňa 20. 12. 2012 - 100 eur. Okrem toho poukázali na to, že úver je
splácaný zo strany žalovaného v 2. rade a zdôraznili, že nikdy nesplnomocnili žalovaného v 2. rade naich zastupovanie, ako ani nemali záujem o získanie úveru a o otvorenie bankového účtu u žalovaného v
1. rade. Žalovaný v 2. rade konal v ich mene svojvoľne, bez platného splnomocnenia a bez ich vedomia.
O týchto skutočnostiach sa dozvedeli až v priebehu roku 2013 a úkon žalovaného v 2. rade neschválili.

Zároveň namietali nesprávnosť rodného čísla v plnomocenstve. Naliehavý právny záujem odôvodnili
tým, že vyplýva z ich statusu spotrebiteľov. Potrebujú mať vyriešenú otázku, aké je ich právne postavenie
najmä voči žalovanému v 2. rade, či voči nemu majú nejaké záväzky a či im z uvedených úkonov vyplýva
a v budúcnosti hrozí nejaký eventuálny ďalší postih v majetkovej sfére. Požadovaným určením sa ich
postavenie stane istejšie, nebudú vystavení prípadným sankciám za to, že úver nebol a nie je splácaný

riadne a včas. Taktiež záznam o platobnej disciplíne dlžníka i spoludlžníka úveru je v úverovom registri
evidovanýnamenážalobcovshroziacimnegatívnymdopadomnažalobcovvbudúcnosti,nakoľkoúdaje
z uvedeného registra využívajú takmer všetky banky na Slovensku ako jedno z hodnotiacich kritérií
klientov pri poskytovaní bankových služieb.
2. Súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní, konanom dňa 18. 05. 2016, ktorého sa nezúčastnil
žalovaný v 1. rade. Svoju neúčasť riadne ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti,

preto súd podľa § 101 ods. 2 OSP konal v neprítomnosti žalovaného v 1. rade. Z vykonaného
dokazovania mal súd za preukázané, že v predmetnej veci sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti
zmluvy o poistenom OTP Ideal úvere zo dňa 29. 11. 2012 a zmluvy o OTP konte zo dňa 29. 11. 2012.
Žalobcovia naliehavosť právneho záujmu (§ 80 písm. c/ OSP) na požadovanom určení odôvodňovali
tým, že sú spotrebitelia a potrebujú mať vyriešenú otázku, aké je ich právne postavenie najmä voči

žalovanému v 2. rade, či voči nemu majú nejaké záväzky a či im z uvedených úkonov vyplýva a v
budúcnosti hrozí nejaký postih v majetkovej sfére. Požadovaným určením sa ich postavenie má stať
istejšie a nebudú vystavení prípadným sankciám za to, že úver nebol a nie je splácaný riadne a včas.
Taktiež nebude evidovaný záznam o platobnej disciplíne v úverovom registri na ich mená. Záverom
dodali, že určovací výrok je pre nich dôležitý za účelom vymazania údajov vo vzťahu k predmetnému

úveru a prípadne i bankovému účtu. Cieľom, ktorý žalobcovia sledovali podaním žaloby, bolo, aby
žalovaný v 1. rade voči žalobcom nepožadoval v budúcnosti splnenie povinností z uzatvorených zmlúv
a tiež ich vzťah k žalovanému v 2. rade. Zmyslom navrhovaného rozhodnutia (vychádzajúc zo znenia
žalobného petitu) bolo určenie neplatnosti vyššie uvedených zmlúv. Vzhľadom na faktický stav, keď v
konaní niet sporu o tom, že úradné osvedčenie pravosti podpisov splnomocniteľov, t.j. žalobcov, na

plnej moci sa v trestnom konaní ukázalo ako nepravdivé, a teda v zmysle § 33 ods. 2 Občianskeho
zákonníka bol splnomocnenec, t. j. žalovaný v 2. rade zaviazaný z vyššie uvedených zmlúv sám, v
dôsledku čoho žalovaný v 2. rade celý úver aj splatil, a teda žalovaný v 1. rade voči žalobcom neeviduje
žiadnu pohľadávku ani z jednej zo zmlúv, možno konštatovať, že požadovaná určovacia žaloba (jej
žalobný petit) nerieši legitímne očakávanú situáciu žalobcov o tom, že žalovaný v 1. rade si voči nim

nebude v budúcnosti uplatňovať nároky z uzatvorených zmlúv, pretože zmluvy sú už zrušené a žalovaný
v 1. rade v čase rozhodovania súdu voči žalobcom žiadne pohľadávky neeviduje. V trestnom konaní
bola definitívne vyriešená aj otázka vzťahu žalobcov k žalovanému v 2. rade a bolo preukázané, že plné
moci boli nepravé, a teda žalobcom nevznikol žiaden vzťah voči žalovanému v 2. rade. Naviac, ak by
došlo k vyhláseniu zmluvy za neplatnú, nevyriešilo by to stav medzi žalovanými, pretože ak je zmluva

neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 Občianskeho
zákonníka). Žalovaný petit teda neodstraňuje stav právnej neistoty účastníkov právneho vzťahu, pretože
žalovaný v 1. rade, ako aj žalovaný v 2. rade na základe zmlúv plnili. Žalobcovia v takom prípade nemôžu
mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o poistenom OTP Ideal úvere zo dňa 29. 11.
2012 a zmluvy o OTP konte zo dňa 29. 11. 2012 v zmysle § 80 písm. c/ OSP, a to aj z toho dôvodu, že

predmetné zmluvy zanikli a to bez rozhodnutia súdu, plnením žalovaného v 2. rade. Naviac, v trestnom
konaní bolo preukázané, že žalobcovia do zmluvných vzťahov ani nevstúpili, čo rešpektuje aj žalovaný
v 1. rade. Naliehavý právny záujem by v takomto prípade bol daný len za predpokladu podania žaloby v
zmysle § 80 písm. c/ OSP, ktorou by sa žalobcovia domáhali v čase existencie zmlúv svojho vylúčenia zo
zmluvného vzťahu, nakoľko bolo konané bez ich splnomocnenia v ich mene a na ich účet a oni právny

úkon dodatočne bez zbytočného odkladu neschválili. Uvedené bolo tiež možné odstrániť dodatkom k
zmluvám, v zmysle ktorých by došlo k zmene osoby na strane dlžníka. Z uvedených dôvodov dospel súd
k záveru, že žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovaným
v 1. a 2. rade, ktorí mali vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikovali
a z obsahu spisu je zrejmé, že im žiadne trovy nevznikli.

3. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, žiadajúc odvolací súd, aby
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietali tvrdenie súdu,
že žalobcovia nemajú naliehavý záujem, a to z dôvodu, že prišlo k plneniu zo sporných zmlúv dňa 28.
11. 2013 a z dôvodu, že v trestnom konaní skončenom vydaním rozsudku dňa 23. 03. 2016. Žalobu voveci samej však podali dňa 15. 11. 2013. Súd prvej inštancie konštatoval, že právny záujem žalobcov by
existovalibazapredpokladu,ževčasepodaniažalobyvzmysle§80písm.c/OSPexitovaliajpredmetné
zmluvy. súd odôvodnil neexistenciu naliehavého právneho záujmu žalobcov v čase podania žalobného

návrhu vo veci samej dňa 15. 11. 2013 skutočnosťami, ktoré nastali až po jeho podaní, a to dňa 28. 11.
2013, kedy žalovaný v 2. rade splnil povinnosti vyplývajúce z predmetných zmlúv, resp. až 23. 03. 2016
vyhlásením odsudzujúceho rozsudku voči žalovanému v 2. rade. Poukazujúc na uvedené skutočnosti
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
4. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov žalovaný v 2. rade uviedol, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie považuje za vecne správne, keď žalobu žalobcov zamietol z dôvodu, že nemajú naliehavý
právny záujem na podaní predmetnej žaloby.
5. Rozsudok súdu prvej inštancie bol doručený právnemu zástupcovi žalobcov dňa 27. 05. 2016,
žalovanému v 1. rade dňa 27. 05. 2016 a žalovanému v 2. rade dňa 26. 05. 2016, pričom 15-dňová
lehota na podanie odvolania žalobcom začala plynúť dňa 28. 05. 2016 a uplynula by dňom 13. 06.
2016. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia. Dňa 03. 08. 2016, teda v

čase, kedy ešte rozhodnutie súdu prvej inštancie nenadobudlo právoplatnosť, žalobcovia doručili súdu
prvej inštancie späťvzatie žaloby, v ktorom uviedli, že žalobu berú v celom rozsahu späť v zmysle § 144
CSP a žiadali konanie zastaviť z dôvodu, že po zistení orgánov činných v trestnom konaní a súdu v
trestnom konaní vyplynulo, že žalobcovia nevstúpili do žiadnych zmluvných vzťahov, ako aj z dôvodu,
že informácie o žalobcoch vyplývajúce zo zmlúv, o neplatnosti ktorých sa vedie predmetné konanie, boli

zo Spoločného registra bankových informácii vymazané dňom 27. 07. 2016, resp. 01. 08. 2016, a teda
odpadli všetky dôvody vedenia tohto konania.
6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že v predmetnej veci je daný dôvod pre postup podľa
§ 370 CSP, v dôsledku čoho odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby.

7. Ďalej odvolací súd poznamenáva, že žalobcovia podali proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie,
o ktorom súd v odvolacom konaní už nerozhodoval, keďže žalobcovia doručili súdu prvej inštancie
späťvzatie žaloby, pričom tento dispozitívny úkon strany sporu má prednosť pred rozhodnutím o
podanom odvolaní. Odvolací súd sa teda zaoberal splnením podmienok pre rozhodnutie o pripustení
späťvzatia žaloby žalobcom.

8. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

9. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

10. Okresný súd Levice vyzval žalovaných výzvou zo dňa 04. 08. 2016, aby sa v lehote 10 dní od
doručenia výzvy vyjadrili, či súhlasia so späťvzatím žaloby a zároveň im doručil aj rovnopis späťvzatia

žaloby. Žalovanému v 1. rade bola výzva doručená daň 15. 08. 2016 a žalovanému v 2. rade 11. 08.
2016. Dňa 17. 08. 2016 doručil súdu prvej inštancie súhlas so späťvzatím žaloby žalobcov žalovaný
v 2. rade. Dňa 22. 08. 2016 doručil súdu svoj súhlas so späťvzatím žaloby žalobcov aj žalovaný v 1.
rade, pričom uviedol, že nesúhlasí s tým, aby v prípade zastavenia konania bol zaviazaný na náhradu
trov konania žalobcov.

11. Odvolací súd v danej veci poznamenáva, že žalobca môže vziať počas konania žalobu späť.
Žalobca tak môže urobiť aj po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale len dovtedy, kým rozhodnutie súdu
prvej inštancie nenadobudne právoplatnosť. O pripustení späťvzatia žaloby v tomto prípade rozhoduje
odvolacísúd.Odvolacísúdrozhodnebuďopripusteníspäťvzatiažaloby,aleboonepripusteníspäťvzatia

žaloby. Späťvzatie žaloby žalobcom odvolací súd nepripustí v tom prípade, ak s tým protistrana z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Za tým účelom si súd musí vyžiadať vyjadrenie protistrany. Nesúhlas
protistrany musí byť odôvodnený vážnymi dôvodmi tak, ako pri späťvzatí návrhu v konaní pred súdom
prvej inštancie. Ak odvolací súd späťvzatie žaloby pripustí, zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a
konanie zastaví. Ak žalobca vezme žalobu späť len v časti, uvedené platí primerane.

12. V predmetnej veci bola žaloba žalobcami vzatá späť v celom rozsahu v čase, keď už súd
prvej inštancie rozsudkom rozhodol o žalobe žalobcov, avšak jeho rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo
právoplatnosť. Tým bol daný dôvod pre postup v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia,keďže žalobcovia zobrali svoju žalobu účinne späť v celom rozsahu, t. j. spôsobom nevzbudzujúcim
pochybnosti o jeho vôli. Žalovaný v 1. rade doručil súdu prvej inštancie súhlas so späťvzatím žaloby
a rovnako tak súhlas so späťvzatím žaloby doručil súdu aj žalovaný v 2. rade. Vzhľadom k tomu, že

obaja žalovaní vyjadrili svoj súhlas s tým, aby súd prvej inštancie pripustil späťvzatie žaloby žalobcov a
konanie zastavil, mal odvolací súd za preukázané, že je daný dôvod na pripustenie späťvzatia žaloby
žalobcom, v dôsledku čoho následne zrušil rozsudok vydaný Okresným súdom Nitra zo dňa 18. 05.
2016, č. k. 14C/411/2013-122 a konanie zastavil.

13. Podľa § 256 ods.1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

14. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za
zavinenie znamená, že trovy je povinná platiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia

zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli,
uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na
meritórny výsledok sporu. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto
rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.
Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej

súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v
späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr.
odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa bránil.
Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť
meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť

nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Pojem procesné zavinenie je pritom nevyhnutné
vykladať komplexne a extenzívne. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania, je považovaný aj
žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne
podanej žaloby. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok
konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný plnil splnil to, čoho

sa žalobca domáhal a že len z toho dôvodu vzal žalobca žalobu späť.

15. Odvolací súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1
CSP tak, že procesne úspešnému žalovanému v 1. rade a taktiež procesne úspešnému žalovanému
v 2. rade, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože im žiadne nevznikli a ani si

žiadne neuplatnili. Je tomu tak z nižšie uvedených dôvodov. V danej právnej veci bola žaloba podaná
dňa 15.11.2013 z vyššie uvedených dôvodov a vyššie uvedeným požadovaným žalobným návrhom.
Žalobcovia dňa 03. 08. 2016 doručili súdu prvej inštancie späťvzatie žaloby, žiadali konanie zastaviť
z dôvodu, že po zistení orgánov činných v trestnom konaní a súdu v trestnom konaní vyplynulo, že
žalobcovia nevstúpili do žiadnych zmluvných vzťahov, ako aj z dôvodu, že informácie o žalobcoch

vyplývajúce zo zmlúv, o neplatnosti ktorých sa vedie predmetné konanie, boli zo Spoločného registra
bankových informácii vymazané dňom 27. 07. 2016, resp. 01. 08. 2016. Odvolací súd uvádza, že v danej
právnej veci po začatí konania nastal faktický stav, keď v konaní nebolo sporné, že úradné osvedčenie
pravosti podpisov splnomocniteľov, teda žalobcov v 1. a 2. rade, na plnej moci sa v trestnom
konaní ukázalo ako nepravdivé, teda v zmysle § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka bol splnomocnenec,

teda žalovaný v 2. rade zaviazaný z vyššie uvedených zmlúv sám, keď žalovaný v 2. rade celý
úver predčasne splatil dňa 28.11.2013, od ktorého dňa žalovaný v 1. rade, voči žalobcom neevidoval
žiadnu pohľadávku ani z jednej zo predmetných zmlúv, ktoré by bolo dôvodom na zápis delikvencie
do spoločného bankového registra. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim
nie z hmotného práva, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné

posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku správania sa žalovaných k
požiadavkám žalobcov. Ide teda o to, či sa žalobcovia domohli k uplatnenému nároku alebo nie, pričom
súd neskúma, či by bol žalobcovia v meritórnom konaní úspešní alebo nie. S poukazom na vyššie
uvedené je potrebné prijať ten právny záver, že žalobcovia zavinili zastavenie konania, keďže dôvodom
späťvzatia žaloby nebola skutočnosť, že by žalovaní v 1. a 2. rade splnili to, čoho sa žalobcovia v 1. a

2. rade domáhali v žalobnom návrhu a že len z toho dôvodu bola žaloba vzatá späť.16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).