Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/165/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211213379
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4211213379.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobkyne: C. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. 1, XXX XX D. G., zastúpenej Advokátskou spoločnosťou KATONA - Advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom M. Matunáka 1, 940 01 Nové Zámky, proti žalovanému: W.. I. I. st., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y. XX, XXX XX D. G., zastúpenému JUDr. Natáliou Borsosovou, advokátkou so sídlom Ul. bisk.

Királya 6, 945 01 Komárno, o ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 7C/216/2011-231 zo dňa 25.10.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu zo dňa 01.08.2011, ktorou sa žalobkyňa

domáhala nároku na ochranu osobnosti a finančnej satisfakcie v sume 20.000 eur. Toto rozhodnutie
odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 11, § 12, § 13 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka a § 191
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V odôvodnení súd uviedol, že
žalobkyňa sa cítila poškodená uvádzaním a rozširovaním nepravdivých informácií o jej osobe žalovaným
na Galavečere piesní dňa 24.11.2010 v obci Svätý Peter a neskôr expedovaním a doručovaním prepisov
z galavečera po obci Sv. Peter. Výroky žalovaného podľa nej smerovali jednoznačne k jej osobe a k jej

profesionalite, pričom konanie žalovaného bolo namierené proti osobnej, mravnej integrite, zasiahlo do
jej cti a dôstojnosti a napĺňa všetky znaky neoprávneného zásahu do jej osobnosti, lebo bolo dokázaná
nepravdivosť týchto tvrdení a ich rozpor so všeobecne známymi vlastnosťami a kvalitami osobnosti
žalobkyne, čoho dôsledkom bola znížená jej dôstojnosť. Podľa tvrdení v žalobe bolo poškodené jej
dobré meno ako fyzickej osoby, tak aj v oblasti profesionálnej aj spoločenskej aktivity, v rozhodnom
období učiteľky materskej školy, ako aj bývalej katechétky. Uvedené konanie nielenže ohrozilo, ale aj

reálne poškodilo jej dobré meno, vážnosť, ktorú požívala do tej doby. K otázke jej vnímania v minulosti
poukázala na hodnotenia jej práce riaditeľom ZŠ v Hurbanove aj predchádzajúcimi zamestnávateľmi za
r. 1985-1993. Žalobkyňa uvádzala, že v denníku ÚJ SZÓ bola jej práca hodnotená vysoko pozitívne;
pôsobila ako učiteľka v škôlke, na škole s vyučovacím jazykom maďarským, dostávala rôzne ďakovné
listy rodičov, avšak skutočnosti, ktoré odzneli na jej adresu na galavečere piesní, boli v príkrom rozpore
s týmto, čo do tej doby budovala z hľadiska osobnej a profesionálnej cti; tieto skutočnosti sú podrobne v

spisoch zadokumentované. Po galavečere došlo u nej k náhlemu zlyhaniu a kolapsu, následkom čoho
ochorela.Priprepočtesumynáhradynemajetkovejujmy,žalobkyňavychádzalazpočtuosôbvkultúrnom
dome, okolo 900 a s koeficientom 22,22 eura, t. j. po zaokrúhlení vo výške 20.000 eur. Ďalej poukázala
na to, že uvedený prejav bol distribuovaný do všetkých domácností, a vtedy vychádzala z prepočtu na
jednu osobu, ale tu už z iného koeficientu, a to 7,30 eura, a tak 300 x 2700 obyvateľov obce podľa
štatistiky, a tak je to v sume 19.987,40 eura, ktorú tiež, zaokrúhlila na 20.000 eur. Žalobkyňa uvádzala,

že v obci od r. 1997 do konca šk. r. 2002 mala pracovný úväzok ako učiteľka náboženstva, katechétka,
ale len v triedach s vyučovacím jazykom maďarským, lebo v obci Sv. Peter je 9 ročníkov s vyučovacímjazykom slovenským aj 9 ročníkov s vyučovacím jazykom maďarským. V obci pôsobila ako riaditeľka, a
zároveň aj ako učiteľka MŠ do r. 2012, kedy odišla na starobný dôchodok.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť na tom základe, že žalobkyňa aj po galavečere bola naďalej
pracovne činná, jej práca bola v r. 2011 hodnotená profesionálne veľmi pozitívne, dokonca denník
ÚJ SZÓ v r. 2013 ju rovnako profesionálne hodnotil. Zostala naďalej pracovať v MŠ s vyučovacím
jazykom maďarským a z hľadiska spoločenského tiež neutrpela ujmu. Na druhý deň po 24.11.2010
svedkyňa R. J. potvrdila, že nastúpila do práce a mala zhoršenú psychiku, no ona jej zhoršený stav

pozorovala už dlhšiu dobu, pričom bez zmeny pokračovala v aktivitách poisťovacej maklérky. Tvrdil, že
žalobkyňu nepomenoval ani menom ani priezviskom, išlo len o veľmi všeobecné vyjadrenie sa, voči
ktorým je nadmieru ťažké sa brániť. V predmetnom vyjadrení šlo skôr len o hodnotiaci úsudok práce
žalobkyne v kontexte situácie, kedy sa ako verejne činná osoba uchádzal o funkciu starostu a žalobkyňa
o funkciu poslankyne obecného zastupiteľstva. Vo vzťahu k ujme na zdravotnom stave poukázal na to,
že galavečer sa ukončil o 18.00 hod., žalobkyňa navštívila lekársku pomoc až o 23.50 hod., a podľa

lekárskej správy sa žalobkyňa sťažovala na svoj zdravotný stav na základe toho, že zažila stres pred 2
hodinami, čo mohlo byť o 21.50 hod., a nie už o 18.00 hod.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní konštatoval, že vykonanými dôkazmi autentickosť
prečítaného textu v slovenskom jazyku samotné strany sporu potvrdili, ale z nich nevyplynulo, že

bolo spomenuté priezvisko žalobkyne: „H.“. Samotná žalobkyňa súdu uviedla, že: „...naozaj, on to na
tom galavečere nepovedal, ale povedal to pri výsluchu na polícii, keď som podala trestné oznámenie
v tejto veci, tam odznelo moje meno...“. V slovenskej verzii záznamu nie je žalobkyňa označená,
kým v maďarskej to je. Žalobkyňa uvádzala, že jej neznáma osoba mala hodiť do poštovej schránky
obálku s uvedenými DVD a CD nosičmi. Súd mal za to, že obrazový záznam netvorí jeden kompaktný

celok a môže byť výsledkom aj „počítačovo spracovanej montáže“, v dôsledku čoho by bolo potrebné
vykonať ďalšie finančne nákladné a časovo zdĺhavé dokazovania, napr. z odvetvia fonoskopie (či sa
so záznamom manipulovalo alebo nie, či sa záznam upravoval, resp. na zodpovedanie iných otázok),
aby sa tieto záznamy mohli považovať za dôveryhodné a mohli využiť v konaní ako dôkaz. Podľa súdu
takýto postup v konaní by bol v rozpore s čl. 8 CSP, podľa ktorého súdy sú povinné prihliadať aj k

princípu hospodárnosti konania. Nie je zrejmá osoba, ktorá tento záznam vyhotovila, teda súd nemal
preukázané, že uvedené záznamy pochádzajú z dôveryhodného zdroja. Na základe uvedeného súd
tento dôkaz prehratím DVD, ako aj CD záznamu nevykonal, pretože nie je objektívne zaručené, že
žalobkyňou predložený záznam môže prispieť k jednoznačnému a nespochybniteľnému objasneniu
relevantnýchskutočnostízceléhogalavečerapiesnízodňa24.11.2010.Ďalejsúdnemoholjednoznačne

skutkovo ustáliť základnú podmienku, či žalobkyňa bola jednoznačne označená na galavečere piesní
ani z výpovedi svedkov. Svedecké výpovede boli protichodné a diametrálne odlišné. Podľa súdu bolo
treba vylúčiť výpovede takých osôb, ktoré osobne neboli prítomné na galavečere piesní a z toho
dôvodu nemohli podať informáciu zo svojich vlastných poznatkov. Nedalo sa teda jednoznačne ustáliť
vo vzťahu ku skutkovým udalostiam, či žalovaný na galavečere piesní jednoznačne uviedol úplné meno

a priezvisko žalobkyne s označením ňou vykonávanej práce.

4. Súd zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že žalobkyňa bola učiteľkou náboženstva - katechétkou v obci
len pred 8 rokmi od r. 1998 do r. 2002, a to len na ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským, a takéto
označenie v nijakom prípade nemohlo žalobkyňu identifikovať, pretože s učiteľkou náboženstva mohli

prísť do kontaktu len rodičia detí, resp. samotné deti, ktoré navštevovali ZŠ s vyučovacím jazykom
maďarským do r. 2002, ale s časovým odstupom 8 rokov nebolo objektívne spôsobilé vo vzťahu ku
všetkým prítomným osobám za tejto situácie vyvolať poškodenie osobnej cti a dôstojnosti žalobkyne
podľa § 11 a Občianskeho zákonníka. Takéto všeobecné vyjadrenie žalovaného v rozsahu jednej vety v
časti kritického postoja k niektorým osobám, obyvateľom obce Sv. Peter na citovanom podujatí nemohlo

identifikovať žalobkyňu aj z toho dôvodu, že celá kritická časť vystúpenia nebola adresovaná len jednej
osobe, ale viacerým osobám. Napokon samotná žalobkyňa uviedla, že ona je v obci skôr vnímaná
ako učiteľka MŠ, a nie ako učiteľka ZŠ a s odstupom času za danej situácie vychádzať z toho, že
pred 8 rokmi, kedy mala minimálny pracovný úväzok na ZŠ, aj to len v triedach s vyučovacím jazykom
maďarským. Žalobkyňa nebola označená menom a priezviskom, resp. len pracovným pôsobením v

minulosti vo vzťahu k predmetu, ktorý vyučovala na ZŠ (náboženstvo), a v tomto smere neuniesla
dôkazné bremeno, že ak žalovaný na galavačere piesní označil katechétku a k tomuto označeniu pripojil
kritiku k jej mimopedagogickému pôsobeniu, podľa súdu, z tohto nemožno usúdiť, že v očiach prítomnej
verejnosti na galavečere piesní bola jednoznačne identifikovaná a vyslovená neprípustná kritika, žebola adresovaná nezameniteľne žalobkyni a že jej to mohlo spôsobiť ujmu znížením dôveryhodnosti v
značnej miere.

5. Súd mal za to, že vo vzťahu k postaveniu žalobkyne, ktorá na jednej strane kandidovala na funkciu
poslankyne, a zároveň bola v rozhodnom období učiteľkou na MŠ, bola platená z verejných zdrojov a
patrila medzi verejne činné osoby, ktoré sú povinné v prípade konkurencie práva na slobodu prejavu a
práva na ochranu dobrej povesti zniesť vyššiu mieru kritiky oproti iným členom spoločnosti. Za situácie,
kedy sa žalobkyňa uchádzala v nastávajúcich voľbách o poslanecké kreslo do obecného zastupiteľstva,

a zároveň bola učiteľkou MŠ, musela počítať s vyššou mierou kritiky. Žalobkyňa mala jednoznačne
slovne vyjadriť, ktorými vetami, slovnými spojeniami, resp. čím žalovaná strana neoprávnene zasiahla
do práva na ochranu jej osobnosti a v značnej miere znížila jej dôstojnosť alebo jej vážnosť v spoločnosti.
Vo vzťahu k predmetu konania je zrejmé, že ak samotný výrok bezprostredne nie je uvedený, spôsobuje
to zameniteľnosť textu, lebo odkazom na citovanom galavečere odznelo množstvo kritických výrokov
na adresu aj iných osôb, nielen katechétky, preto z dôvodu, že žalobkyňa nebola označená menom a

priezviskom, bola označená len osoba katechétky, podľa súdu takto neurčité kritické vyjadrenie, popri
ostatných kritických vyjadreniach žalovaného na adresu aj iných osôb, obyvateľov obce Svätý Peter, nie
je možné vnímať ako subjektívnu neprípustnú kritiku na adresu žalobkyne. O trovách konania súd prvej
inštancie rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu. Tento výrok odôvodnil podľa §
251, § 262 ods. 1 a § 257 CSP v spojení s článkom 2 ods. 1 základných princípov CSP, podľa ktorého

platí, že ochrana práv a záujmov musí byť spravodlivá a účinná. Existujú totiž dôvody hodné osobitného
zreteľa, keďže za danej situácie nie je možné ustáliť či už mieru zavinenia vrátane účelnosti uplatnených
úkonov právnej pomoci podľa § 256 ods. 2 CSP, resp. rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania s
prihliadnutím na zásadu úspechu vyjadrenú v § 255 ods. 2 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala napadnutý
rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Podľa nej je rozsudok súdu prvej inštancie nesprávny, súd
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Súd nevykonal dôkaz prehratím zvukového záznamu na CD nosiči a nevykonal dôkaz prehratia

zvukovoobrazového záznamu na DVD z galavečera piesní. Tieto záznamy si súd prehral mimo
pojednávani, čím dôkaz riadne vykonal a nedal stranám sporu možnosť sa vyjadriť. Tým ona nemohla
preukázať, že v maďarsky hovorenom prejave žalovaným pomenovaná priezviskom „Ádámkané“.
Otázka oprávnenosti urobenia záznamu na galavečere piesní, ktorý bol verejne prístupný, je irelevantná.
Rozpory vo výpovediach skupiny svedkov neboli odstránené, čo má za následok, že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zamietnutie žaloby z
dôvodu, že žalobkyňa bola označená len profesiou, neobstojí, lebo sám súd v ods. 36 odôvodnenia
rozsudku uviedol, že nezistil, že by bola v obci Svätý Peter akákoľvek iná katechétka, či už v rozhodnom
alebo v predchádzajúcom období, okrem nej. Ďalej bola uvedená ako veriaca katolíčka, a učiteľka
materskej školy. Uvedené určujúce znaky v spojitosti jednoznačne poukazujú na ňu a identifikujú ju.

Nesprávne právne posúdenie veci bolo aj v závere, že učiteľka materskej školy je osoba verejne
činná z dôvodu, že je platená z verejných zdrojov a je povinná znášať zvýšenú mieru kritiky. Ochrana
osobnosti prináleží každej osobe a je založená na objektívnom zodpovednom princípe a to nielen
podľa Občianskeho zákonníka, ale aj podľa čl. 16 a čl. 19 ods. 1 Ústavy SR a čl. 8 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti

stačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením §
11 Občianskeho zákonníka; vyvolanie následkov sa nevyžaduje. Uvedené konanie žalovaného spĺňa
všetky znaky neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti, pretože boli uvádzané nepravdivé
a ničím nepodložené skutočnosti o vlastnostiach žalobkyne, ktoré sú v priamom rozpore so všeobecne
známymi skutočnosťami a vlastnosťami o jej osobe a osobnosti a dôsledkom uvedeného konania bola

v značnej miere znížená ľudská dôstojnosť žalobkyne, bolo poškodené jej dobré meno, a to nielen ako
fyzickej osoby, ale aj ako profesionálnej a spoločensky, t. č. aktívnej učiteľky v materskej škole a bývalej
katechétky, a teda nielenže ohrozilo, ale reálne poškodilo jej postavenie, dobrú povesť a vážnosť, ktorú
požívala až do inkriminovaného prejavu žalovaného a rozposlania jeho písomného prepisu do každej
domácnosti v obci Svätý Peter.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu, k nevykonaniu dôkazu na CD a DVD nosiči uviedol,
že obe strany potvrdili autentickosť textu letáka, a preto súd nepovažoval za potrebné vykonať dôkaz
prehrávkami CD a DVD. Súd za prítomnosti informatikov a asistentky súdu zisťoval, či má vôbec súdtaký PC program, aby mohol CD a DVD prehrať na pojednávaní. Pri tomto prieskume súd zistil, že
záznamy sú delené na menšie celky a nemožno ich prehrať ako celok. Predmetom ochrany podľa § 11
Občianskeho zákonníka sú také rýdzo osobné práva občana, ktoré ovplyvňujú rozvoj jeho osobnosti a

sú s ním úzko spojené. Všestranný rozvoj a uplatnenie osobnosti človeka je hlavným zmyslom a cieľom
tejto občianskoprávnej ochrany. Toto hľadisko je určujúce pri posudzovaní, či a ktoré práva majú byť
§ 11 Občianskeho zákonníka chránené. Žalovaný zdôraznil, že vo svojom prejave neoznačil menom
nikoho a že osoba s takýmito negatívnymi vlastnosťami by mala mať toľko sebakritiky, že keď Slovákov
neznáša a robí rozdiely medzi slovenskými a maďarskými deťmi, podľa jeho subjektívneho názoru by

nemala robiť učiteľku. Obsah prejavu žalovaného treba považovať za jeho hodnotiaci úsudok, ktorý
získal po sťažnostiach občanov. Žalobkyňa napriek opakovaným zmenám petitu, ktoré súd pripustil,
dôkazné bremeno neuniesla, pretože nepreukázala, že by žalovaný doručil do akejkoľvek stavby v obci
Svätý Peter tento prejav vo forme letákov alebo v inej forme. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo
nepochybne preukázané, že žaloba je nedôvodná, pričom žalobkyňa kritikou žiadnu ujmu neutrpela.

8.Žalobkyňavnáslednomstanoviskuuviedla,ženiejepravda,želetákobsahujúcitextčítanýžalovaným
na predmetnom galavečere piesní je autentický. Nie je autentický slovenský s maďarským textom,
čo bolo preukázané úradným prekladom. Rovnako uvedený text nebol doslovne čítaný žalovaným,
ale naopak, žalovaný pri jeho prednese v maďarskom jazyku doslovne pomenoval žalobkyňu jej
priezviskom, čo bolo dokázané prekladom. Samotný leták bol distribuovaný do celej obce, čo potvrdili

svojou výpoveďou na pojednávaní svedkovia N., J., N. a L.. Ani jeden svedok však nepotvrdil, že na
ňu bola podaná nejaká sťažnosť. Tvrdenie žalovaného, že obaja sa snažili o vzájomnú kritiku v rámci
predvolebnej kampane, je scestná. Z predložených správ od ošetrujúcich lekárov je dokázané, že po
prejave žalovaného skolabovala a ešte v ten večer musela vyhľadať lekára.

9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/), po prejednaní veci urobil
záver, že nie sú dané podmienky ani na potvrdenie a ani na zmenu napadnutého rozsudku. Preto tento
rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b),c) CSP a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

10. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že žalovaný na Galavečere piesní dňa
24.11.2010 odprezentoval v rámci svojho predvolebného programu príhovor, v ktorom zhodnotil svoje
pôsobenie v úrade starostu. Na základe predmetného príhovoru, ktorý bol po galavečere distribuovaný

v písomnej podobe, žalobkyňa podala žalobu na ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy,
no jej žalobu súd zamietol. Odvolanie proti rozsudku žalobkyňa odôvodnila v zmysle § 365 ods. 1
písm. e), f) a h) CSP. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP odvolací súd uvádza,
že vyhodnotenie potenciálnej relevancie dôkazu navrhnutého stranou a rovnako prípustnosti jeho
vykonania je úlohou súdu, ktorý pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý

priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP
odvolací súd uvádza, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov súd uvedie v odôvodnení svojho
rozhodnutia. Každý jednotlivý dôkaz zhodnotí z hľadiska jeho zákonnosti, dôležitosti a pravdivosti.
Nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazu súd dospeje k nesprávnym skutkovým

zisteniam. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, čo
znamená, že zo skutkového zistenia vyvodí, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného
právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný

právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval, teda z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

11. Ochrana osobnosti prislúcha fyzickej osobe bez ohľadu na pôvod, rasu, národnosť, sociálne

postavenie atď. Predmetom ochrany je osobnosť človeka vo svojej celistvosti ako nehmotný statok,
ktorý patrí konkrétnej fyzickej osobe. Právo na ochranu osobnosti patrí vždy konkrétnej fyzickej osobe
a je absolútnym právom, ktoré pôsobí erga omes, t.j. proti ostatným fyzickým osobám, právnickým
osobám a aj proti štátu. Jeho obsahom je zákaz akéhokoľvek zásahu, ktorý by bol spôsobilý vyvolaťohrozenie alebo porušenie práv, ktoré sú príkladom uvedené v § 11 Občianskeho zákonníka. Výpočet
jednotlivých práv tak, ako sú uvedené v Občianskom zákonníku, je iba demonštratívny. Pri ochrane
osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, stačí zásah, ktorý je spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo

narušeniechránenýchpráv.Tútoochranuzákonzabezpečujevplnomrozsahuajvtedy,aksúnapadnuté
len jednotlivé zložky osobnosti, jej stránky ako neoddeliteľné súčasti celkovej fyzickej a psychicko-
morálnej integrity osobnosti. V občianskom práve platí zásada, že ohrozenie, resp. porušenie čo i len
jednej stránky osobnosti človeka je ohrozením, resp. porušením osobnosti ako celku. V ustanovení § 11
Občianskeho zákonníka ide o exemplárny výpočet jednotlivých stránok osobnosti človeka. Ako typické

sa uvádzajú najmä právo na ochranu života, zdravia a tela zahrňujúce oblasť medicíny a biomedicíny,
právo na občiansku česť a ľudskú dôstojnosť, ako aj právo na meno. Do tohto rámca patrí tiež právo
na súkromie vrátane rešpektovania rodinného života, prejavov osobnej povahy. Patrí sem aj ochrana
vnútornej intímnej sféry osobnosti človeka, pričom nejde vždy o samostatnú ochranu života, zdravia, cti,
mena atď., ale vždy o ochranu ľudskej osobnosti a výraznú stránku osobnosti človeka predstavuje právo
na občiansku česť a ľudskú dôstojnosť. Česť fyzickej osoby patrí k významným právnym hodnotám,

lebo má dôležitý význam pre vzťah fyzickej osoby k iným fyzickým osobám a ostatným účastníkom
občianskoprávnych vzťahov, čím podstatne ovplyvňuje aj postavenie fyzickej osoby v spoločnosti.
Občiansky zákonník poskytuje ochranu proti takým konaniam, ktoré sa dotýkajú osobnosti občana tým,
že znižujú jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom a ohrozujú jeho
postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Podmienkou občianskoprávnej ochrany cti je to, aby zásah bol

objektívne spôsobilý takú ujmu osobnosti fyzickej osoby privodiť. Ochrana fyzickej osobe sa poskytuje
najmä proti rozširovaniu nepravdivých tvrdení (napr. nepravdivé tvrdenia, tvrdenia znižujúce mravný
profil fyzickej osoby, jej vlastnosti, zmýšľanie a správanie), a to bez rozdielu, akými prostriedkami k
nemu dôjde (slovom, obrazom a akýmkoľvek iným konaním difamujúcej povahy). Ak je za zásah do
osobnostných práv považovaný písomný prejav, je pre posúdenie, či sa negatívne dotkol osobnosti,

potrebné analyzovať nielen obsah tohto prejavu, ale tiež formu v ňom použitých výrazových (slovných
i grafických) prostriedkov, pretože tá je vonkajším prejavom obsahu (obdobne rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 10/2005).

12. Celkom osobitnú kategóriu v rámci tejto skupiny predstavujú nepravdivé skutkové tvrdenia,

či hodnotiace úsudky a kritické stanoviská. Pravdivá informácia nezasahuje do práva na ochranu
osobnosti,pokiaľtentoúdajjepodanýspôsobom,ženeskresľujeskutočnosťaleboniejenatoľkointímny,
že porušuje ochranu súkromia a ľudskej dôstojnosti. Hodnotiaci úsudok vždy vyjadruje subjektívny názor
autora, ktorý ku skutočnosti zaujíma určitý postoj tak, že ju hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti.
Avšak i tu je potrebné skúmať, či sa tento názor zakladá na pravdivej informácii, a samozrejme, či je

primeraná forma jeho prezentácie a zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom
výkonu kritiky. To znamená, či primárnym cieľom je hanobenie a zneuctenie danej osoby. Kritika nesmie
sledovať cieľ prípadného odsúdenia, ohovárania, škandalizovania alebo urážky. Hodnotiaci úsudok
nemožno akokoľvek dokazovať, je však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma
jeho prezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom

výkonu kritiky, t. j. či primárnym cieľom nie je hanobenie a zneuctenie danej osoby. Ak sú v kritike
charakterizujúcej určité javy a osoby použité výrazy, ktorých miera expresivity je v značnom nepomere
k cieľu kritiky, resp. ak obsah kritiky je celkom neadekvátny posudzovanému konaniu kritizovaného,
pričom z nej vyplýva úmysel kritizovanú osobu znevážiť či uraziť (tzv. intenzívny exces), ide o kritiku
neprimeranú, ktorá je spôsobilá zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby.

13. Odvolací súd k otázke identifikácie žalobkyne z predmetného príhovoru zdôrazňuje, že zákon
nevyžaduje, aby pri porušení práv na ochranu osobnosti bolo uvedené meno poškodenej osoby. V
tomto spore je dôležité to, či z obsahu príhovoru žalovaného predneseného na Galavečere piesní dňa
24.11.2010 možno na základe jasne uvedených znakov - osoba katechétky, veriaca katolíčka, učiteľka

materskej školy - vyvodiť identifikáciu žalobkyne, pretože tá bola v danom čase učiteľkou materskej
školy a bola známa aj pod profesiou katechétky. Aj keby žalovaný priamo neuviedol jej meno, tak za
situácie, že v obci (s počtom obyvateľov približne 2700) nepôsobili popri žalobkyni aj iné katechétky,
ktoré by boli súčasne aj učiteľkami materskej školy, muselo byť zrejmé, že v uvedenej osobe ide práve o
osobu žalobkyne. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa bola verejne známa

osoba v podmienkach obce Svätý Peter, z čoho muselo byť zrejmé, že z príhovoru žalovaného na
základe žalovaným uvedených znakov bola ľahko identifikovateľná. Žalovaný napokon aj sám uviedol,
že jeho zámer bol skritizovať žalobkyňu v príhovore, a preto záver súdu prvej inštancie, že anonymné
označenie žalobkyne v príhovore žalovaného nebolo spôsobilé ju stotožniť s touto kritikou, nebolsprávny. Z prednesu kritiky určitej osoby poslucháčom muselo byť zjavné, koho žalovaný kritizoval, inak
by táto kritika ani nemala význam. Na základe tejto skutočnosti odvolací súd nepovažoval za správne
hodnotenie vykonaného dokazovania v nadväznosti na tvrdenia žalovaného o zámere oprávnene

skritizovať žalobkyňu a o nemožnosti vyvodiť z obsahu príhovoru, že ide o žalobkyňu.

14. S ohľadom na uvedené odvolací súd hodnotil aj záver súdu prvej inštancie o nevykonaní dôkazu
prehratím CD a DVD nosiča pre jeho získanie údajným nezákonným spôsobom. Súd prvej inštancie v
odôvodnení rozsudku uviedol, že v spise sa nachádzajú podania, na základe ktorých súd vo veci konal

a rozhodol, pričom je v tomto odseku uvedený CD nosič a DVD nosič. Následne však v ďalšej časti
odôvodnenia súd uviedol, že dôkaz CD a DVD nosičom nevykonal, pričom na DVD nosiči je záznam
delený na menšie celky a je možné obraz prehrať len trhane, pričom nie je záruka autentickosti záznamu.
Z uvedeného odôvodnenia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, či dôkaz záznamom na DVD a CD nosiči
zákonným spôsobom vykonal, resp. či ho videl pri zisťovaní technických možností prehratia záznamu.
Žalobkyňa navrhla vykonanie dôkazu prehratím CD aj DVD nosiča, ale z odôvodnenia rozsudku nie je

zrejmé, či aj na CD a aj na DVD nosiči sú len delené záznamy.

15. Občiansky zákonník právo na ochranu osobnosti upravuje ako jednotné právo, úlohou ktorého je
zabezpečiť rešpektovanie osobnosti fyzickej osoby a jej všestranný slobodný rozvoj. Nároky, ktoré môže
ohrozená alebo poškodená fyzická osoba uplatňovať sú uvedené v § 13 Občianskeho zákonníka. Okrem

nich sa fyzická osoba môže domáhať aj náhrady škody, ktorá bola neoprávneným zásahom do jej
osobnosti spôsobená (§ 16 Občianskeho zákonníka). Pri určení výšky nemajetkovej ujmy súd musí
prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Tieto okolnosti môžu byť významné
tak u osoby postihnutej, ako aj u osoby, ktorá neoprávnený zásah spôsobila (R 29/2001). Primeranosť
sankcie náhrady ujmy sa posudzuje tak, že náhrada musí byť okrem iného rozumne primeraná utrpenej

ujme na povesti, konkrétnym okolnostiam a povahe skutku, ktorým bola poškodená dobrá povesť; pri
určovaní výšky náhrady treba zohľadniť, či poškodený preukázal, že mu vznikla skutočná finančná strata
alebo škoda. Pri určovaní výšky náhrady je relevantné aj postavenie a finančná situácia žalobcu. Výška
náhrady v konkrétnom prípade musí zohľadňovať výšku náhrady priznávanú vnútroštátnymi súdmi v
iných prípadoch týkajúcich sa poškodenia dobrej povesti. Pritom treba tiež zohľadniť, že ak bola žaloba

podaná až dlhší čas po zverejnení určitého tvrdenia, ujma spôsobená žalobcovi sa plynutím času môže
zmenšovať. Pri určovaní výšky náhrady ujmy je potrebné vychádzať z dôkazov preukazujúcich výšku
ujmy.

16. S ohľadom na uvedený právny rozbor a prezentované právne závery odvolací súd konštatoval, že

v tomto odvolacom konaní nie sú dané podmienky na potvrdenie alebo zmenu napadnutého rozsudku.
Odvolanie žalobkyne posúdil ako opodstatnené v tom smere, že súd prvej inštancie nevykonal ňou
navrhnutý právne významný dôkaz s cieľom zistenia, či žalovaný žalobkyňu vo svojom prejave skutočne
menoval, ako aj v tom smere, že s uvedeným označením kritizovanej osoby bolo možné žalobkyňu
ako kritizovanú osobu riadne identifikovať. Súd prvej inštancie preto v ďalšom konaní overí technické

podmienky na vykonanie navrhnutého dôkazu a v kladnom prípade taký dôkaz vykoná. Pri novom
rozhodovaní bude vychádzať z toho, že prejav žalovaného na Galavečere piesní dňa 24.11.2010 v obci
Svätý Peter smeroval voči žalobkyni, a následne vo vzťahu k naformulovanému žalobnému petitu posúdi
opodstatnenosť podanej žaloby s ohľadom na mieru zásahu žalovaného do práva na ochranu osobnosti
žalobkyne a o jej žalobe - viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) - meritórne

rozhodne.Svojenovérozhodnutieodôvodnítak,abytozodpovedalopožiadavkepresvedčivostivsúlade
s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí rozhodne zároveň aj o trovách konania, vrátane
trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).