Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. január 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314216356
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1314216356.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a
členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu EUROPE
INVEST UNION spol. s r.o., Amadeho Kračany 489, Kostolné Kračany, IČO: 44 688 539, zastúpeného
JUDr. Miroslavom Pekárom, advokátom, Krížna 44, Bratislava, proti žalovanému VOLKSWAGEN
Finančné služby Slovensko s.r.o., Vajnorská 98, Bratislava, IČO: 31 341 438, zastúpený JUDr. Elenou

Štefančíkovou, advokátkou, Veternicová 1, Bratislava, pre zaplatenie 28.632,- eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb 303/2015-145 zo dňa
27.7.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb 303/2015-145
zo dňa 27.7.2016 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a zaviazal ho zaplatiť
žalovanému trovy konania s tým, že o výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobou zo
dňa 10.7.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 28.632,- eur s
úrokom z omeškania vo výške 9,55 % ročne od 6.5.2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.4.2010 uzavrel žalobca v pozícii preberajúceho dlžníka
so žalovaným ako veriteľom ako aj so spoločnosťou pôvodného dlžníka EuroLightStones, s.r.o., IČO: 44
556764Dohoduopostúpeníprávaprevzatízáväzkovzodňa10.4.2010,týkajúcusaprevzatiazáväzkov
zo zmluvy o AutoKredite č. XXXXXX, ako aj zo zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č.
XXXXXX. Vyššie uvedené zmluvy upravovali práva a povinnosti zmluvných strán jednak pri financovaní
ako aj pri prevode vlastníckeho práva k motorovému vozidlu P. P.-E., M.:C.. Ku dňu 31.7.2013 si

žalobca splnil voči žalovanému všetky finančné záväzky vyplývajúce z predmetných zmlúv, k čomu
žalobca vystavil prehlásenie o ukončení zmluvy o dňa 31.7.2013, ktoré malo byť podkladom pre prevod
vlastníckeho práva k motorovému vozidlu na žalobcu titulom pôvodného zabezpečovacieho prevodu.
Pri realizácii prepisu vlastníckeho práva k vozidlu bolo vozidlo tvoriace predmet financovania zdržané
OR PZ Dunajská Streda protokolom č. ORPZ-DS-K 1-291/2013 z dôvodu podozrenia, že vozidlo súvisí
so spáchaním trestného činu. V dôsledku uvedenej skutočnosti nebola naplnená podmienka spätného

prevodu vlastníckeho práva vozidla na žalobcu, ku ktorej povinnosti sa zaviazal žalovaný. Žalobca zistil,
že trestné konanie - vyšetrovanie vo vzťahu k vozidlu je vedené na OR PZ Senec pod č.k.
ORP-305/0EK-Sc-2011, z ktorého vyplýva, že: - dňa 20.5.2009 bola k predmetnému vozidlu uzatvorená
v Českej republike úverová zmluva č. Ú.B. Č.. XXXXXXXX medzi veriteľom spoločnosťou Credium, a.s.,
IČO: 251 39 886 a dlžníkom spoločnosťou KAR KOLEKTION s.r.o., IČO: 255 79 487, súčasťou
ktorej bol v čl. 6 zabezpečovací prevod vlastníckeho práva v prospech spoločnosti Credium, a.s.; -

následne napriek existencii zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva bolo vozidlo niekoľkokrát
prevedené (predané), nakoniec dňa 3.7.2009 pôvodnému dlžníkovi spoločnosti EuroLightStones, s.r.o.;- dňa 10.4.2010, čiže takmer rok pred podpisom zmluvy o postúpení práv a povinností pristúpil žalobca
k zmluve o AutoKredite a zabezpečovacom prevode vl. práva č. XXXXXX zmluvou o
postúpení práv a povinností. V súlade s uzatvorenou dohodou o postúpení práv a prevzatí záväzkov zo

dňa 10.4.2010 bolo na strane 2 v časti „doba trvania zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva“
dohodnuté, že okamih, kedy dlžník (žalobca) zaplatí všetky svoje záväzky vzniknuté na základe úverovej
zmluvy, je rozväzovacou podmienkou zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva podľa tejto dohody
k predmetu financovania a preberajúci dlžník týmto dňom nadobúda úplné a výhradné vlastnícke právo
k predmetu financovania. Na základe prípisu žalobcu zo dňa 7.10.2013 nazvaného „oznámenie“,

v ktorom žalobca uviedol existenciu prekážok spätného prevodu vlastníckeho práva k vozidlu, žalovaný
svojím listom zo dňa 15.10.2013 uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že vozidlo bolo v roku 2010
financované inou spoločnosťou v inom štáte, keďže vozidlo bolo pri uzavretí zmluvy podrobené kontrole
originality, kde neboli zistené žiadne pochybnosti o jeho pôvode. Listami zo dňa 19.2.2014 vyzval
žalobca všetky na veci participujúce subjekty (žalovaného, pôvodného dlžníka ako aj českú spoločnosť
Credium - domnelého vlastníka) na zaujatie stanoviska k otázkam, resp. prekážkam spätného prevodu

vlastníckeho práva na žalobcu. Žalovaný vo svojej odpovedi zo dňa 12.3.2014 uviedol, že splnením
rozväzovacej podmienky podľa čl. II. dohody o postúpení práv a prevzatí povinností sa žalobca „stal“
vlastníkom vozidla - k čomu však reálne nedošlo. Pôvodný dlžník spoločnosť EuroLightStones s.r.o.
si výzvu žalobcu neprevzal ako adresát neznámy. Spoločnosť Credium a.s. vo svojom iste zo dňa
27.2.2014 uviedla, že má na vozidlo zabezpečovací prevod vlastníckeho práva v zmysle úverovej

zmluvy č. XXXXXXXX na sumu 826.818,16 Kč. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti
žalobca listom zo dňa 22.4.2014 adresovaným žalovanému ako aj spoločnosti pôvodného dlžníka
EuroLigthStones, s.r.o. jednostranne odstúpil od zmluvy o postúpení práv a povinností zo dňa 10.4.2010
ako aj nadväzujúcich zmlúv o AutoKredite č. XXXXXX a zmluvy o zabezpečovacom
prevode práva z dôvodu, že žalovaný nesplnil svoje záväzky spätného prevodu vlastníckeho práva,

pričom tento záväzok je vzhľadom na existujúce vlastnícke práva spoločnosti Credium, a.s. (ktoré vznikli
skôr) nesplniteľný. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a porušenie právnych povinností na
strane žalovaného vznikol žalobcovi v dôsledku odstúpenia od zmluvy nárok na vrátenie poskytnutého
finančného plnenia v žalovanej výške. Žalovaný k veci samej v odpore proti platobnému rozkazu uviedol,
že na zabezpečenie záväzku pôvodného dlžníka voči žalovanému ako veriteľovi z úverovej zmluvy

uzavreli strany dňa 3.7.2009 Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. XXXXXX, ktorou
pôvodný dlžník ako vlastník predmetu financovania previedol na žalovaného ako veriteľa vlastnícke
právokpredmetufinancovania.Dňa10.4.2010uzavrelpôvodnýdlžníksožalobcomDohoduopostúpení
práv a prevzatí záväzkov, na základe ktorej žalobca vstúpil do všetkých práv a povinností pôvodného
dlžníka voči žalovanému ako veriteľovi z úverovej aj zabezpečovacej zmluvy. V zmysle tejto skutočnosti

žalobca následne uhradil žalovanému všetky splátky v zmysle úverovej zmluvy, t.j. svoj záväzok voči
žalovanému ako veriteľovi splnil riadne a včas, čím tento záväzok zanikol. V zmysle ust. § 324
ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní riadne a včas. Toto zákonné
ustanovenie má kogentný charakter, od ktorého sa strany nemôžu odchýliť, pričom je zrejmé, že
odstúpenie ako inštitút zániku nesplneného záväzku nie je možné realizovať a uplatniť po zániku riadne

splneného zmluvného záväzku. Vzhľadom na skutočnosť, že záväzok žalobcu voči žalovanému ako
veriteľovi zanikol úhradou poslednej splátky v zmysle úverovej zmluvy, t.j. pred uplatnením odstúpenia
od tejto zmluvy zo strany žalobcu je nepochybné, že žalobcom realizované odstúpenie od úverovej i
zabezpečovacej zmluvy bolo uskutočnené neplatne, t.j. nevyvolalo žiadne právne účinky. Uviedol, že
podľa ust. § 553d ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom zabezpečovacieho záväzku právo prechádza

späť na osobu, ktorá zabezpečenie poskytla. Podľa článku V. zabezpečovacej zmluvy tretia veta
mal veriteľ bez zbytočného odkladu vydať dlžníkovi potvrdenie o zániku zabezpečovacieho prevodu
vlastníckeho práva a ďalšie dokumenty, ktoré mal vo svojej držbe. Vzhľadom na skutočnosť, že
zabezpečovací prevod práva má akcesorickú povahu vo vzťahu k záväzku, ktorý zabezpečuje, zánikom
zabezpečovaného záväzku zanikne aj vecnoprávny vzťah veriteľa k prevedenému majetkovému právu.

K spätnému prevodu vlastníckeho práva k predmetu financovania na navrhovateľa tak došlo priamo
zo zákona ku dňu zániku zabezpečovaného záväzku. Pokiaľ však žalobca tvrdí, že po zániku
zabezpečovaného záväzku z úverovej zmluvy neprešlo vlastnícke právo k predmetu financovania späť
zo žalovaného na žalobcu z dôvodu existencie vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu svedčiaceho
inej osobe (a ktoré vzniklo ešte pred uzavretím úverovej i zabezpečovacej zmluvy), vlastnícke právo

k predmetu financovania nemohlo platne prejsť ani na pôvodného dlžníka a následne odvodene ani
na žalovaného, a to z rovnakého dôvodu podľa zásady súkromného práva - nikto nemôže previesť na
iného viac práv, ako má sám. Jedinou zrejmou povinnosťou žalovaného ako veriteľa voči žalobcovi
tak bola v tejto súvislosti povinnosť vydať žalobcovi potvrdenie o zániku zabezpečovaného prevoduvlastníckeho práva k predmetu financovania, čo aj žalovaný splnil vystavením prehlásenia o ukončení
zmluvy zo dňa 31.7.2013. Žalobca k veci ešte uviedol, že samotné vozidlo bolo súčasťou podstatných
zmluvných podmienok v oboch zmluvách, ku ktorým žalobca v dobrej viere pristúpil, pričom akákoľvek

väzba práv a povinností na vozidlo založila nemožné plnenie, keďže sa preukázalo, že ide o vozidlo
patriace už v žalobe uvedenej českej spoločnosti Credium, a.s.. Žalobca sa stal obeťou podvodného
konania, ktoré neodhalil ani žalovaný (a to ani kontrolou originality), pričom je nesporné, že žalobca
vychádzajúc z dobrého mena žalovaného nepredpokladal, že sa v dôsledku jeho nedôslednosti stane
obeťou podvodu. Právnym faktom však zostáva, že právne a vlastnícky neexistoval predmet oboch

zmlúv, t.j. samotné vozidlo, to exitovalo len fyzicky, avšak nie právne vlastnícky, či už u žalobcu alebo
žalovaného. Je logické, že žalobca sa domnieval, že vstupuje do právneho vzťahu, ktorého výsledkom
po splatení úveru bude vlastnícke právo k vozidlu. Tento záver vyplýval aj z uzatvorených zmlúv, do
ktorých žalobca vstúpil. V zmysle. ust. § 37 ods. 2 OZ právny úkon, ktorého predmetom je plnenie
nemožné, je neplatný. S poukazom na vyššie uvedené tak úkon dohody o postúpení práv a prevzatí
záväzkov ako aj právne úkony uzavretej zmluvy o Autokredite ako aj zmluvy o zabezpečovacom prevode

sú právnymi úkonmi od začiatku neplatnými, pričom ide o absolútnu neplatnosť. V nadväznosti
na uvedené neobstojí záver žalovaného, že záväzky zanikli ich splnením, keďže tieto záväzky jednak
nikdy platne nevznikli, naviac jediné plnenie vo veci vykonával žalobca, pričom mu nebolo poskytnuté
protiplnenievoformespätnéhoprevoduvlastníckehoprávakvozidlu,atozdôvodunemožnostitakéhoto
plnenia. Sekundárne platí, že pokiaľ by išlo o nemožné plnenia, tak ide o absolútne neplatný právny

úkon, čiže nemohla byť a v skutočnosti reálne ani nebola splnená žalovaným uvádzaná podmienka
vystavenia potvrdenia o zániku zabezpečovacieho práva, resp. jeho spätného prechodu zo zákona,
keďže vlastnícke právo prejsť na žalobcu reálne nikdy nemohlo. Súd vykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi, a to: technickým preukazom motorového vozidla, kúpnou zmluvou zo dňa 3.7.2009, Dohodou
o postúpení práv a prevzatí záväzkov zo dňa 10.4.2010, zmluvou o AutoKredite č. XXXXXX,

všeobecnými zmluvnými podmienkami zmluvy o AutoKredite, splátkovým kalendárom k zmluve o
AutoKredite, zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. XXXXXX, Prehlásením o
ukončení zmluvy zo dňa 31.7.2013, protokolom č. ORPZ-DS-K 1-291/2013 OR PZ Dunajská Streda
zo dňa 30.9.2013, oznámením žalovaného zo dňa 31.7.2013, listom žalobcu zo dňa 7.10.2013, listom
žalovaného zo dňa 15.10.2013, listom žalobcu zo dňa 19.2.2014, listom žalovaného zo dňa 12.3.2014,

odstúpením žalobcu zo dňa 22.4.2014 od zmlúv o AutoKredite č. XXXXXX a Dohody o postúpení práv
a prevzatí záväzkov zo dňa 10.4.2010, listom žalovaného zo dňa 26.5.2014, úverovou zmluvou
č. XXXXXXXX zo dňa 20.5.2009, úverovými podmienkami spoločnosti Credium, a.s., protokolom o
prevzatí predmetu financovania k úverovej zmluve č. XXXXXXXX, spisom OR PZ Dunajská Streda,
protokolom č. ORPZ-DS-K 1-291/2013, uznesením OR PZ v Senci, protokolom č. ORP-305-/OEK-

SC-2011, zapožičaním trestným spisom Okresného súdu Bratislava III č.k. 46T 78/2015, výpismi z
obchodného registra spoločností strán sporu ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise a
zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov. Súd mal z vykonaného dokazovania
za preukázané, že úverovú zmluvu označenú ako zmluvu o AutoKredite č. XXXXXX uzavrel žalovaný
akoveriteľsospoločnosťouLightStones,s.r.o.(aktuálneEurolightStones,s.r.o.)akopôvodnýmdlžníkom

a jej predmetom bol záväzok veriteľa poskytnúť tejto spoločnosti úver účelovo určený na financovanie
osobného motorového vozidla P. P.-E. P., T. M. XXXX, D. Y. XXXX E., M. XXX K., M.: C., ktoré vybral
pôvodný dlžník a jeho záväzok poskytnutý úver vrátiť žalovanému v pravidelných mesačných splátkach
v zmysle splátkového kalendára, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť tejto úverovej zmluvy. Na
zabezpečenie záväzku pôvodného dlžníka voči žalovanému ako veriteľovi z úverovej zmluvy uzavreli

stranydňa3.7.2009zmluvuozabezpečovacomprevodevlastníckehoprávač.XXXXXX,ktoroupôvodný
dlžník ako vlastník predmetu financovania previedol na žalovaného ako veriteľa vlastnícke právo k
predmetu financovania. Dňa 10.4.2010 uzavrel pôvodný dlžník so žalobcom Dohodu o postúpení
práv a prevzatí záväzkov, na základe ktorej žalobca vstúpil do všetkých práv a povinností pôvodného
dlžníka voči žalovanému ako veriteľovi z úverovej aj zabezpečovacej zmluvy. V zmysle tejto skutočnosti

žalobca následne uhradil žalovanému všetky splátky v zmysle úverovej zmluvy, t.j. svoj záväzok voči
žalovanému ako veriteľovi splnil riadne a včas, teda ku dňu 31.7.2013 si žalobca splnil voči žalovanému
všetky finančné záväzky vyplývajúce z predmetných zmlúv, na čo žalovaný vystavil dňa 31.7.2013
Prehlásenie o ukončení zmluvy, ktoré malo byť podkladom pre prevod vlastníckeho práva k
motorovému vozidlu na žalobcu titulom pôvodného zabezpečovacieho prevodu. Pri realizácii prepisu

vlastníckeho práva k vozidlu bolo vozidlo tvoriace predmet financovania zadržané OR PZ Dunajská
Streda protokolom č. ORPZ-DS-K 1-291/2013 z dôvodu podozrenia, že vozidlo súvisí so spáchaním
trestného činu. Z príslušného trestného konania vyplývalo, že dňa 20.5.2009 bola k predmetnému
vozidlu uzatvorená v Českej republike úverová zmluva č. Ú.B. Č.. XXXXXXXXmedzi spoločnosťou Credium, a.s., IČO: 251 39 886 veriteľom a spoločnosťou KAR KOLEKTION
s.r.o., IČO: 255 79 487 ako dlžníkom, súčasťou ktorej bol v čl. 6 zabezpečovací prevod vlastníckeho
práva v prospech spoločnosti Credium, a.s.. Následne bolo vozidlo dňa 3.7.2009 predané pôvodnému

dlžníkovi spoločnosti EuroLightStones, s.r.o.. V súlade s uzatvorenou Dohodou o postúpení práv a
prevzatí záväzkov zo dňa 10.4.2010 bolo dohodnuté, že okamih, kedy dlžník (žalobca) zaplatí všetky
svoje záväzky vzniknuté na základe úverovej zmluvy, preberajúci dlžník týmto dňom nadobúda úplné
a výhradné vlastnícke právo k predmetu financovania. Žalovaný svojím listom zo dňa 15.10.2013
uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že vozidlo bolo v roku 2010 financované inou spoločnosťou

v inom štáte, keďže vozidlo bolo pri uzavretí zmluvy podrobené kontrole originality, kde neboli zistené
žiadne pochybnosti o jeho pôvode. Žalobca listom zo dňa 22.4.2014 adresovaným žalovanému ako
aj spoločnosti pôvodného dlžníka EuroLightStones, s.r.o. jednostranne odstúpil od zmluvy o postúpení
práv a povinností zo dňa 10.4.2010 ako aj nadväzujúcich zmlúv o AutoKredite č. XXXXXX a zmluvy
o zabezpečovacom prevode práva z dôvodu, že žalovaný nesplnil svoje záväzky spätného prevodu
vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, ust. §

1 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka, ust. § 261 ods. 1
Obchodného zákonníka, ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka, ust. § 324 ods. 1 Obchodného
zákonníka, § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ust. § 553 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ust. § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ust. § 497 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedený, jednoznačne a stranami

sporu nesporne zistený skutkový skutkový stav a za použitia vyššie uvedených citovaných zákonných
ustanovení mal súd za to, že žalobca vstúpil do práv a povinností pôvodného dlžníka žalovaného,
spoločnosti LightStones, s.r.o. (aktuálne EurolightStones, s.r.o.) a ako dlžník žalobca vrátil žalovanému
celý úver, ktorý pôvodne poskytol žalovaný spoločnosti LightStones, s.r.o. (aktuálne EurolightStones,
s.r.o.). V zmysle vyššie uvedených uzavretých zmlúv mal následne žalovaný povinnosť previesť na

žalobcu vlastnícke právo k motorovému vozidlu P. P.-E. P., T. M. XXXX, D. Y. XXXX E., M.K. XXX
K., M.: C., pričom žalovaný si túto svoju zmluvnú povinnosť nemohol splniť, nakoľko vlastnícke
právo k predmetnému motorovému vozidlu patrí inému subjektu. Súd považoval s prihliadnutím na
všetkyokolnostisporuzapreukázané,žežalobcaakonovýdlžníkžalovanéhovstúpildoúverovejzmluvy
na strane dlžníka žalovaného a ako dlžník vrátil žalovanému ako veriteľovi predmetný úver splnením

splátkového kalendára. Z tohto vyplýva, že žalobca vrátil žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky,
ktoré žalovaný ako veriteľ poskytol pôvodnému dlžníkovi spoločnosti LightStones, s.r.o. (aktuálne
EurolightStones, s.r.o.), pričom žalobca takéto pristúpenie do práv a povinností tohto pôvodného dlžníka
urobil na základe svojho právneho vzťahu s týmto pôvodným dlžníkom. Uvedené konanie realizoval
žalobca v predpoklade, že po splnení zmluvnej povinnosti tohto pôvodného dlžníka žalovanému

nadobudne vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu, ktoré mal pôvodne nadobudnúť onen
pôvodný dlžník. Skutočnosť, že vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu nakoniec na
žalobcu neprešlo, nemala vplyv na samotný zmluvný vzťah pôvodného dlžníka spoločnosti LightStones,
s.r.o. (aktuálne EurolightStones, s.r.o.) voči žalovanému, konkrétne úverovú zmluvu, v zmysle ktorej
žalovaný poskytol tomuto pôvodnému dlžníkovi úver - peňažné prostriedky, a tento pôvodný dlžník

poskytnutý úver vrátil žalovanému prostredníctvom žalobcu ako subjektu, ktorý počas existencie tohto
zmluvného vzťahu vstúpil doň na strane pôvodného dlžníka, čím sa stal sám dlžníkom žalovaného.
Keďže prišlo k splneniu zmluvnej povinnosti dlžníka vrátiť poskytnutý úver veriteľovi (žalovanému), tento
zmluvný vzťah uvedeným splnením zmluvnej povinnosti zanikol. Bolo síce dohodnuté, že v takomto
prípade prevedie žalovaný na žalobcu vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu, avšak

táto dohoda sa ukázala ako nemožná, nakoľko vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu
patrilo tretiemu subjektu, takže ho žalovaný nemohol na žalobcu previesť. Otázkou v spore bolo, či
uvedeným neprevedením vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu na žalobcu vznikol
žalobcovi nárok na sankciu, ktorý si žalobca uplatnil predmetnou žalobou na súde. Podľa názoru súdu
žalobcovi v tejto súvislosti vznikol žalovaný nárok, pretože žalobca zaplatil ako nový dlžník

žalovanému peňažné prostriedky ako úver, i keď tieto peňažné prostriedky neboli poskytnuté žalobcovi,
ale pôvodnému dlžníkovi žalovaného, spoločnosti LightStones, s.r.o. (aktuálne EurolightStones, s.r.o.),
z čoho je zrejmé, že žalobca reálne od žalovaného neprijal žiadne peňažné prostriedky, ale tieto
peňažné prostriedky za subjekt, ktorý ich skutočne prijal (pôvodný dlžník spoločnosť LightStones,
s.r.o. (aktuálne EurolightStones, s.r.o.) žalovanému zaplatil, takže žalobca de facto zaplatil žalovanému

určitú sumu, za ktorú malo byť naňho prevedené vlastnícke právo k predmetnému motorovému
vozidlu, čo však nenastalo. Z uvedeného teda vyplýva, že majetok žalobcu sa týmto zmenšil o sumu,
ktorú za pôvodného dlžníka zaplatil žalovanému, pretože za túto zaplatenú sumu nedostal žalobca
predpokladanú protihodnotu (vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu). Podľa názoru súduvšak zodpovedným subjektom za uvedené zmenšenie majetku žalobcu nebol žalovaný, ale pôvodný
dlžník žalovaného, spoločnosť LightStones, s.r.o. (aktuálne EurolightStones, s.r.o.), pretože žalobca
zaplatil žalovanému peňažné prostriedky, ktoré reálne prijal tento pôvodný dlžník žalovaného na základe

právneho vzťahu s týmto pôvodným dlžníkom žalovaného. V zmluvnom vzťahu žalovaného, pôvodného
dlžníka žalovaného, spoločnosti LightStones, s.r.o. (aktuálne EurolightStones, s.r.o.) a žalobcu:
- žalovaný poskytol peňažné prostriedky pôvodnému dlžníkovi, spoločnosti LightStones, s.r.o. (aktuálne
EurolightStones, s.r.o.), ktoré prijal späť od žalobcu,
- žalobca zaplatil žalovanému peňažné prostriedky, ktoré prijal pôvodný dlžník žalovaného, spoločnosť

LightStones, s.r.o. (aktuálne EurolightStones, s.r.o.) a vlastnícke právo k motorovému vozidlu na žalobcu
nebolo prevedené, a
- pôvodný dlžník žalovaného, spoločnosť LightStones, s.r.o. (aktuálne EurolightStones, s.r.o.) prijal od
žalovaného peňažné prostriedky, ktoré nikomu nevrátil.
Z uvedeného rozboru reálneho stavu skutkových okolností vyplýva, že v danom zmluvnom vzťahu
žalobca bez akejkoľvek majetkovej kompenzácie zaplatil za pôvodného dlžníka žalovaného,

spoločnosti LightStones, s.r.o. (aktuálne EurolightStones, s.r.o.) ním prijaté peňažné prostriedky a tento
pôvodný dlžník iba tieto peňažné prostriedky prijal bez toho, aby ich zaplatenie žalobcom zaňho spätne
refundoval žalobcovi, alebo aby zabezpečil prevedenie vlastníckeho práva k
predmetnému motorovému vozidlu na žalobcu, čím v zmysle ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka
získal neoprávnený majetkový prospech voči žalobcovi, čím sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že žalobcovi je povinný nahradiť
žalovanú sumu (dôvodnosť výšky ktorej súd vzhľadom na dôvody svojho rozhodnutia neskúmal) nie
žalovaný, ale pôvodný dlžník žalovaného, spoločnosť EurolightStones, s.r.o., IČO: 44 556 764, na
základe čoho súd žalobu žalobcu na zaplatenie sumy 28 632,- eura s príslušenstvom ako nedôvodnú
zamietol. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

2. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Poukázal na skutočnosť, že
podáva odvolanie podľa § 364 CSP ods. 1 z dôvodu podľa písm. d/, a podľa jeho názoru
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa písm. h/, keď
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že súd

prvej inštancie podľa názoru žalobcu dostatočne a správne zistil skutkový stav veci, ktorý bol zároveň
medzi účastníkmi nesporný, pričom na základe takto správne zisteného skutkového stavu veci dospel
k nesprávnym právnym záverom. Z hľadiska rozsahu zisteného skutkového stavu bolo nesporné, že
dňa 10.4.2010 uzavrel žalobca v pozícii preberajúceho dlžníka trojdohodu so žalovaným ako veriteľom
ako aj so spoločnosťou pôvodného dlžníka EuroLightStones, s.r.o. Dohodu o postúpení práv a prevzatí

záväzkov zo dňa 10.4.2010 týkajúcu sa prevzatia záväzkov zo Zmluvy o AutoKredite č. XXXXXX ako aj
zo Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. XXXXXX. Z hľadiska merita uplatneného
nároku bolo medzi účastníkmi nesporné, že pôvodnú zmluvu o AutoKredite č. XXXXXX uzavrel so
žalovaným pôvodný dlžník EuroLightStones, s.r.o., ktorý finančné prostriedky z úveru reálne čerpal za
účelom prefinancovania kúpnej ceny vozidla P., ktoré vozidlo bolo z titulu zabezpečenia úveru podľa

Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. XXXXXX prevedené na žalovaného.

3. Žalobca po uzavretí trojdohody o postúpení práv a prevzatí záväzkov zo dňa 10.4.2010 uhradil
žalovanému v súlade so splátkovým kalendárom všetky splátky úveru - celý dlh, splnenie ktorého malo
byť podkladom pre prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu P. na žalobcu, k čomu nedošlo.

Z vyššie uvedeného mal žalobca za to, že je potrebné súdu prvej inštancie vytknúť, že nesprávne tak
v bode 8. rozsudku ako aj v bode 23. rozsudku pri právnom posúdení uvádza, že dohodu o postúpení
práv a prevzatí záväzkov zo dňa 10.4.2010 uzavrel žalobca s pôvodným dlžníkom. V skutočnosti išlo
o trojdohodu, ktorej účastníkom bol žalovaný. Predmetom trojdohody nebol jednoduchý úkon prevzatia
dlhu viazaný na súhlas veriteľa, ale išlo o vstup do práv a povinností zmluvnej strany pôvodného

dlžníka s účinkami ex nunc, t.j. od momentu vstupu. Súd prvej inštancie v bodoch 23.-29. rozsudku
vykonal právne posúdenie veci, pričom napriek viacerým správne stanoveným predpokladom dospel
k nesprávnym právnym záverom, spočívajúcim zjednodušene síce v existencii žalovaného nároku
žalobcu, avšak v absencii pasívnej legitimácie žalovaného, keď podľa názoru súdu prvej inštancie je
pasívne legitimovaný pôvodný dlžník. Má za to, že úvaha súdu v bode 24. rozsudku je neprijateľná a

nesprávna. Súd správne v bode 24. konštatoval, že vo vzťahu k dohode o prevode vlastníckeho práva
k vozidlu na žalobcu sa ukázalo, že táto dohoda je nemožná. Z pohľadu žalobcu nie je zrejmé, prečo
súd pri právnom posúdení veci nepracoval so svojím vlastným záverom o nemožnosti plnenia prevodu
vozidla. Žalobca už vo svojom vyjadrení k odporu zo dňa 11.5.2015 poukázal na absolútnu neplatnosťprávneho úkonu dohody o postúpení práv a prevzatí záväzkov ako aj právneho úkonu uzavretej zmluvy
o Autokredite ako aj zmluvy o zabezpečovacom práve. Súd prvej inštancie napriek vlastnému názoru
o nemožnosti plnenia nezaujal preskúmateľné a explicitné stanovisko k otázkam absolútnej neplatnosti

dotknutých právnych úkonov, a to napriek tomu, že ide nesporne o právne rozhodujúcu skutočnosť. V
tejto časti z hľadiska posúdenia, resp. neposúdenia absolútnej neplatnosti trpí rozhodnutie inou vadou,
t.j. nepreskúmateľnosťou rozhodnutia a súčasne nesprávnym právnym posúdením, keď súd zrejme
neprihliadol na absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

4. Žalobca poukázal na to, že z hľadiska existencie zodpovednostného vzťahu súd v bode 27.
jednoznačne a správne konštatoval, že žalobcovi nepochybne vznikol žalovaný nárok, keďže jeho
majetok sa zmenšil o sumu, ktorú uhradil žalovanému. Súd prvej inštancie ďalej vo vzťahu tak
k sporovým stranám ako aj k pôvodnému dlžníkovi skúmal otázku, kto sa na úkor žalobcu v
danom trojuholníku obohatil, pričom dospel k nesprávnemu právnemu záveru o tom, že na úkor
žalobcu sa obohatil pôvodný dlžník, ktorý je zodpovedný za zmenšenie majetku žalobcu. Z hľadiska

správneho právneho posúdenia je nevyhnutné správne posúdenie otázky absolútnej neplatnosti
nemožnosti plnenia právneho úkonu tak zmluvy o postúpení ako aj zrejme tomu predchádzajúcich
zmlúv o Autokredite a o zabezpečovacom prevode. Z obsahu zmlúv je nesporné, že ide o
zmluvy vzájomne podmienené, keď z obsahu zmluvy je zrejmé, že účelom zmluvy o Autokredite
je financovanie konkrétneho motorového vozidla, ktorá skutočnosť vyplýva jednak zo špecifikácie

predmetu financovania v zmluve o Autokredite, ako aj čl. I VPP žalovaného definujúceho účel úveru,
ďalej v zmluve o zabezpečovacom prevode je priamy odkaz na zmluvu o Autokredite a definovaný
predmet financovania, ktorý je súčasne predmetom zabezpečovacieho prevodu. Zdôraznil, že žalobca
zmluvou o postúpení práv a prevzatí záväzkov vstúpil, resp. mal vstúpiť do postavenia pôvodného
dlžníka, pričom postavenie žalobcu po takomto vstupe bolo logicky a nepochybne modifikované časom

ako aj samotnou dohodou, t.j. žalobca nevstupoval do postavenia pôvodného dlžníka k 3.7.2009, kedy
vznikol pôvodný vzťah medzi žalovaným a pôvodným dlžníkom založený zmluvami o Autokredite a
zabezpečovacom prevode, ale vstupoval ku dňu 10.4.2010, t.j. ku dňu uzavretia trojdohody o postúpení
práv a prevzatí záväzkov, kedy boli pôvodné vzťahy modifikované časom, a to najmä vo vzťahu, že časť
dlhu bola uhradená a vlastníkom vozidla bol žalovaný, ktorý sa zaviazal uvedené vozidlo previesť na

žalobcu, čo sa ukázalo ako nemožná/nesplniteľná podmienka.

5. Zdôraznil, že pôvodné zmluvné vzťahy medzi žalovaným a pôvodným dlžníkom boli po vstupe žalobcu
modifikované okrem iného aj samotným obsahom Dohody o postúpení práv a prevzatí záväzkov, kedy
podmienka prevodu vlastníckeho práva k vozidlu po zaplatení určených splátok bola podstatnou a

neopomenuteľnou zmluvnou klauzulou, nemožnosť plnenia ktorej musí a má za následok neplatnosť
celého zmluvného vzťahu.

6. Ak by bola Dohoda o postúpení práv podľa § 37 ods. 2 absolútne neplatná, podľa názoru žalobcu by
žalobca plnil žalovanému bez právneho dôvodu, súčasne žalovanému vznikol nárok voči pôvodnému

dlžníkovi na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov. Pokiaľ by sa posudzoval záver súdu prvej
inštancie, že za zmenšenie majetku žalobcu zodpovedá pôvodný dlžník, za ktorého bez majetkovej
kompenzácie hradil dlh žalobca, ktorý záver súdu vychádza zrejme z koncepcie platných zmluvných
vzťahov, tak žalobca je toho názoru, že aj táto úvaha súdu je nesprávna. Má za to, že súd pri skúmaní
zodpovednostného vzťahu musí vychádzať zo zmluvnej úpravy, pri ktorej nemôže opomenúť povinnosť

žalovaného previesť vlastnícke právo k vozidlu na žalobcu. Pokiaľ však žalovaný túto svoju povinnosť
nesplnil, musí z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti vzniknúť zodpovednostný vzťah ako sankcia za
porušenie povinnosti, prípadne škoda ako taká, ktorej výška zodpovedá hodnote nesplnenej povinnosti.
V konečnom dôsledku neobstojí predovšetkým úvaha, ktorá nie je ďalej vysvetlená, že za zmenšenie
majetku zodpovedá pôvodný dlžník, pokiaľ by tak skutočne bolo, tak danému zmenšeniu majetku

žalobcu by malo zrejme zodpovedať zväčšenie majetku pôvodného dlžníka, ku ktorému nedošlo.

7. Má za to, že vo vzťahu ku škode žalobcu je zodpovedný žalovaný, vo vzťahu ku škode
žalovaného je zodpovedný pôvodný dlžník a vo vzťahu ku škode spôsobenej pôvodnému dlžníkovi je
zodpovedný pôvodný majiteľ. Má za to, že v každom kroku reťaze daných zodpovednostných vzťahov si

môžusubjektyuplatňovaťškodovýnároklenksubjektom,sktorýmisúvpriamomprávnomvzťahuaktorí
v danom priamom právnom vzťahu nesú zodpovednosť v rade. To znamená, že škodový nárok si môže
žalobca uplatniť len voči žalovanému, ktorému poskytol finančné plnenie bez protihodnoty. Zdôraznil, že
súd neposudzoval a zrozumiteľne neobjasnil otázku absolútnej neplatnosti dohody o postúpení práv azáväzkov s poukazom na § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to napriek tomu, že nemožnosť plnenia
v časti prevodu vozidla sám v odôvodnení rozhodnutia konštatoval. V prípade absolútnej neplatnosti
by došlo k zásadnej zmene zjednodušením právneho postavenia uplatneného nároku titulom plnenia

bez právneho dôvodu, súd následne nesprávne stanovil pasívnu legitimáciu vo vzťahu k uplatnenému
nároku na pôvodného dlžníka. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Poukázal na to, že dňa 10.4.2010 uzavrel pôvodný dlžník

so žalobcom dohodu o postúpení práv a prevzatí záväzkov (ďalej len Dohoda o postúpení) v súlade s
ustanovením § 524 a § 531 a ostatných Občianskeho zákonníka, na základe ktorej žalobca dobrovoľne
vstúpil do všetkých práv a povinností pôvodného dlžníka voči žalovanému ako veriteľovi z úverovej
i zabezpečovacej zmluvy, pričom obsah záväzku sa prevzatím dlhu v súlade s ustanovením § 532
Občianskeho zákonníka nezmenil. Právnym dôvodom dobrovoľného prevzatia dlhu je pritom zmluva
o prevzatí dlhu, ktorú uzaviera pôvodný dlžník s preberajúcim dlžníkom, pričom veriteľ musí s takouto

zmenou v osobe dlžníka prejaviť súhlas. Zmluva o prevzatí dlhu sa svojím charakterom blíži zmluve v
prospech tretieho, čo sa prejavuje najmä v tom, že na jej základe sa malo plniť tretej osobe, t.j. veriteľovi,
ktorá s plnením musela prejaviť súhlas, pričom týmto momentom nadobúda predmetná zmluva účinnosť.
Predmetom Dohody o postúpení je teda záväzok preberajúceho dlžníka, t.j. žalobcu, že preberá v
Dohode o postúpení špecifikovaný záväzok pôvodného dlžníka z úverovej zmluvy a tento sa zaväzuje

splniť v lehotách a za podmienok uvedených v úverovej zmluve.

9. Rozpor so zákonom vidí žalobca v tom, že všetky zmluvy a najmä Dohoda o postúpení boli
uzavreté aj napriek tomu, že podľa žalobcu bolo ich plnenie nemožné. V tejto súvislosti je podľa názoru
žalovanéhopotrebnépoukázaťnaplnenie,t.j.záväzkyobochzmluvnýchstránvyplývajúcezjednotlivých

uzavretých zmlúv. Na základe uvedeného je teda zrejmé, že právne úkony realizované zmluvnými
stranami nemali nemožné plnenie ani v čase podpisu jednotlivých zmlúv, preto nie je možné akceptovať
argumentáciu žalobcu o absolútnej neplatnosti uvedených právnych úkonov v zmysle ustanovenia § 37
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalovaného tak Dohoda o postúpení, Úverová zmluva i
Zabezpečovacia zmluva boli uzavreté v súlade so zákonom, obsahujú všetky náležitosti,

ktoré zákon pre platnosť predmetných zmlúv vyžaduje, zmluvy mali reálne a uskutočniteľné plnenie,
svojím obsahom ani účelom neodporovali zákonu, ani zákon neobchádzali, preto má žalovaný za to, že
úverová zmluva, Zabezpečovacia zmluva a rovnako aj Dohoda o postúpení boli nepochybne uzavreté
platne. Zdôraznil, že podľa ust. § 553d ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom zabezpečovacieho
záväzku právo prechádza späť na osobu, ktorá zabezpečenie poskytla. Z uvedeného je tak zrejmé, že

splnenie rozväzovacej podmienky, ktorej naplnením dochádza priamo zo zákona k spätnému prevodu
vlastníckeho práva na oprávnený subjekt, nie je zmluvnou povinnosťou žalovaného. Podľa článku
V. Zabezpečovacej zmluvy, tretia veta: Veriteľ bez zbytočného odkladu vydá dlžníkovi potvrdenie o
zániku zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva a ďalšie dokumenty, ktoré má vo svojej držbe.
Uvedenú povinnosť si žalovaný splnil písomným oznámením o splnení záväzkov z úverovej zmluvy zo

dňa 31.7.2013, čo nie je medzi stranami sporné. Vzhľadom na skutočnosť, že zabezpečovací prevod
práva má akcesorickú povahu vo vzťahu k záväzku, ktorý zabezpečuje, zánikom zabezpečovacieho
záväzku zanikne aj vecnoprávny vzťah veriteľa k prevedenému majetkovému právu, a to ku dňu zániku
zabezpečovacieho záväzku.

10. Podľa názoru žalovaného skutočnosť, že predmet financovania má akékoľvek právne vady, resp.
že vlastnícke právo k vozidlu údajne prináleží inému subjektu, na základe čoho považuje žalobca
všetky zmluvy za neplatné pre nemožnosť ich plnenia, nebola v konaní žalobcom preukázaná, uvedené
nezakladá zodpovednosť žalovaného a nebolo to ani predmetom konania na súde prvej inštancie.
Skutočnosť, že tretia osoba pôsobiaca na území Českej republiky si uplatnila vlastnícke právo k vozidlu,

je podľa názoru žalovaného bez ďalšieho navyše sporná, nakoľko na území Slovenskej republiky došlo
k viacerým preukázateľným prevodom vlastníckeho práva k predmetu financovania, na základe čoho nie
je možné jednoznačne vylúčiť, že iný subjekt dobromyseľne nadobudol vlastnícke právo k vozidlu, od
ktorého toto nadobudol právny predchodca žalobcu. Je teda nepochybné, že žalovaný neporušil žiadnu
zmluvnú povinnosť ani zákonnú povinnosť v súvislosti s Úverovou zmluvou, Zabezpečovacou zmluvou

či Dohodou o postúpení, a tvrdenia žalobcu tak žalovaný považuje za účelové v celom rozsahu.

11. Žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na vrátenie sumy vo výške plnenia poskytnutého
žalovanému v postavení veriteľa v zmysle Úverovej zmluvy, t.j. vo výške 28.632,- eur spoločnes príslušenstvom, a to titulom odstúpenia od Úverovej zmluvy a ostatných súvisiacich zmlúv, t.j.
Zabezpečovacej zmluvy a Dohody o postúpení v čase po ich riadnom ukončení, resp. titulom
bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu získaného plnením z neplatného právneho

úkonu. Žalovaný zdôraznil, že v zmysle ust. § 324 ods. 1 Obchod. zák. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi
splní riadne a včas. Citované zákonné ustanovenie má kogentný charakter, od ktorého sa strany
nemôžu odchýliť, pričom je zrejmé, že odstúpenie ako inštitút zániku nesplneného záväzku nie je možné
realizovať a uplatniť po zániku riadne splneného zmluvného záväzku. Vzhľadom na skutočnosť, že
záväzok žalobcu voči žalovanému ako veriteľovi zanikol úhradou poslednej splátky v zmysle Úverovej

zmluvy, t.j. pred uplatnením odstúpenia zo strany žalobcu, žalovaný má za nepochybné, že žalobcom
realizované odstúpenie od Úverovej i Zabezpečovacej zmluvy bolo uskutočnené neplatne, t.j. nevyvolalo
žiadne práve účinky. Z uvedeného dôvodu je požiadavka žalobcu na vrátenie plnenia z Úverovej zmluvy
absolútne neopodstatnená, nakoľko na vrátenie poskytnutého plnenia nie je právny dôvod. Z uvedeného
dôvodu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

12. K vyjadreniu žalovaného sa opätovne vyjadril žalobca, poukázal na to, že vzhľadom na fakt, že
meritum veci sa v danom prejednávanom prípade odvíja len od otázky správneho právneho
posúdenia, je nekorektné znevažovať právnu argumentáciu žalobcu nálepkou účelovosti a klamlivosti.

13. Žalobca poukázal na správny skutkový záver súdu prvej inštancie v bode 24. rozsudku, z ktorého

nesporne vyplýva, že dohoda o spätnom prevode vlastníckeho práva k vozidlu sa ukázala ako nemožná.
Vnadväznostinatento,žiaľ,lenskutkový(nieprávny)záversúduprvejinštancie,žalobcavzásadejasne
poukazuje na ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorého ustanovenie jednoznačne nesporne
určuje, že právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

14. V danom ohľade je nesporné, že žalobca svojím odvolaním jednoznačne vytkol súdu prvej
inštancie, že neskúmal otázku absolútnej neplatnosti jednotlivých zmlúv, ktorá mohla mať priaznivý
dopad na celkové rozhodnutie veci. Je nesporné, že v danej trojdohode sa nanovo riešia otázky ako
zabezpečovací prevod vlastníckeho práva a jeho uplatnenie, práva a povinnosti zmluvných strán,
doba trvania zabezpečovacieho prevodu a uspokojenie zabezpečovaných pohľadávok, výpožička,

zmluvné pokuty, osobitné a záverečné ustanovenia, administratívny poplatok, poistenie, zmenka a opäť
záverečné ustanovenia všetko nanovo definujú vzťahy medzi účastníkmi konania. Ma za to, že z obsahu
danéhoúkonujenesporné,žeišloosúčasneonováciuzáväzku.Žalobcazdôrazňuje,žezobsahuzmlúv
je nesporné, že ide o zmluvy vzájomne podmienené/závislé, kde z obsahu zmluvy je zrejmé, že účelom
zmluvy o autokredite je financovanie konkrétneho motorového vozidla, ktorá skutočnosť vyplýva jednak

zo špecifikácie predmetu financovania v zmluve o autokredite ako aj z čl. I VPP žalovaného definujúceho
účel úveru, ďalej v zmluve o zabezpečovacom prevode je priamy odkaz na zmluvu o autokredite a
definovaný predmet financovania, ktorý je súčasne predmetom zabezpečovacieho prevodu. Závislosť
daných záväzkov je následne zdôraznená samotnou Dohodu o postúpení práv a povinností, z ktorých
je zrejmé, že nie je možné oddeliť záväzok žalobcu ako dlžníka na zaplatenie od záväzku žalovaného

ako veriteľa na prevod motorového vozidla.

15. Má za to, že z obsahu samotných záväzkov je nesporné a nespochybniteľné, že žalobca vstupom
do daných vzťahov a ich nováciou sledoval jediný svoj legitímny záujem, a to získanie motorového
vozidla, čiže je nepochybné, že išlo o podstatnú náležitosť zmluvných vzťahov, ktorej splnenie bolo na

žalovanom, a ktorej splnenie sa ukázalo ako nemožné. Uviedol tiež, že nemožnosť plnenia je zásadným
dôvodom pre neplatnosť dohody o postúpení práv podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

16. K stanovisku žalobcu zaujal opätovne stanovisko žalovaný podaním doručeným súdu dňa
10.12.2016, v ktorom uviedol, že na zabezpečenie svojho záväzku voči žalovanému z úverovej zmluvy

uzavreli zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva podpisom, ktorej pôvodný dlžník v
súlade s ust. § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka prihliadol na žalovaného vlastnícke právo k
financovaniu vozidla. Výber predmetu financovania ako zodpovednosť za jeho prípadné práve vady bol
pritomvsúladesuzavretouzmluvounastranepôvodnéhodlžníka.Následnežalobcavstúpildovšetkých
práv a povinností pôvodného dlžníka voči žalovanému ako veriteľovi z úverovej i zabezpečovacej zmluvy

v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, a to uzatvorením dohody o postúpení
práv a prevzatí záväzkov s pôvodným dlžníkom. Predmetom dohody o postúpení je teda záväzok
preberateľa, teda žalobcu, že preberá v dohode o postúpení špecifikovaný záväzok pôvodného dlžníka
z úverovej zmluvy a tento sa zaväzuje splniť. Tú skutočnosť, že pri uvedenom právnom úkoneide výlučne o vzťah medzi pôvodným dlžníkom a žalobcom potvrdzuje aj ustálená súdna judikatúra.
Pokiaľ ide o plnenie dohody o postúpení, keďže záväzok pôvodného dlžníka v čase uzavretia dohody
o postúpení existoval, nakoľko riadne splnenie dlhu bolo v zmysle uvedenej zmluvy a splátkového

kalendára k nej stranami dohodnuté na 10.6.2013, preberajúci dlžník mohol reálne na seba prevziať
tento záväzok, čo vyjadrením slobodnej vôle aj urobil. Na základe uvedeného je tak zrejmé, že dohoda
o postúpení, úverová zmluva i zabezpečovacia zmluva nemali nemožné plnenie ani v čase podpisu
týchto zmlúv, mali reálne uskutočniteľné a realizované plnenie, preto podľa názoru žalovaného nie je
možné akceptovať argumentáciu žalobcu o absolútnej neplatnosti uvedených právnych úkonov. Pokiaľ

ide o žalobcove tvrdenie v súvislosti s nováciou záväzku realizovaného uzavretím dohody o postúpení,
žalovaný poukázal na ust. § 570 ods. 1, § 571 Občianskeho zákonníka, z ktorého znenia je zrejmé, že
nový záväzok, ktorý má nahradiť záväzok pôvodný sa zriaďuje dohodou o zriadení nového záväzku.
Túto dohodu uzatvárajú pôvodní účastníci zmluvy, nikto iný. Zmena účastníkov záväzkov pritom nemení
kauzu. Podľa názoru žalovaného Dohoda o postúpení svojím obsahom spĺňa zákonné predpoklady
prevzatia dlhu a nie novácie záväzku. Z uvedených dôvodov žiadal, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie

odvolací súd ako vecne správne potvrdil.

17. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu a dospel k záveru, že odvolanie je
dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že zmluvu, ktorú uzavrel
dňa 10.4.2010 pôvodný dlžník so žalobcom pod názvom Dohoda o postúpení práv a

prevzatí záväzkov, podľa obsahu je potrebné považovať za zmluvu o prevzatí dlhu uzatvorenú v zmysle
§ 531 ods. 1 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého ustanovenia kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá
jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať
buď pôvodnému dlžníkovi alebo tomu, kto dlh prevzal. Je nesporné, že zmluva o prevzatí dlhu bola
uzatvorená písomne medzi žalovaným pôvodným dlžníkom a žalobcom a že obsahom zmluvy bolo aj

prevzatie záväzkov a postúpenie práv zo zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva
č. XXXXXX. Preberajúci dlžník sa dohodol s pôvodným dlžníkom, že preberá všetky práva a záväzky
zo zmluvy o zabezpečovacom prevode a podpisom tejto dohody sa ich zaväzuje dodržiavať v celom
rozsahu tak, ako bolo stanovené v predmetnej dohode. Z obsahu dohody je zrejmé, že zabezpečovací
prevod vlastníckeho práva k predmetu financovania trvá až do okamihu riadneho včasného úplného

uspokojenia všetkých zabezpečených pohľadávok veriteľa voči preberajúcemu dlžníkovi z úverovej
zmluvy. Okamih, keď preberajúci dlžník zaplatí všetky svoje záväzky vzniknuté na základe úverovej
zmluvy je rozväzujúcou podmienkou zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva podľa tejto dohody,
predmetu financovania a preberajúci dlžník týmto dňom nadobúda úplné a výhradné vlastnícke právo
k predmetu financovania. Veriteľ bez zbytočného odkladu vydá preberajúcemu dlžníkovi potvrdenie o

zániku zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva a ďalšie dokumenty, ktoré má vo svojej držbe,
prípadne predmet financovania, pokiaľ ho má vo svojej držbe. Ak nebude akákoľvek pohľadávka veriteľa
voči preberajúcemu dlžníkovi riadne a včas uspokojená v súlade s príslušnými ustanoveniami úverovej
zmluvy, a to ani v dodatočne posunutej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, je veriteľ oprávnený
predmet financovania predať za cenu obvyklú na trhu v príslušnom mieste a čase.

18. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že v danom prípade došlo k novácii
záväzku, keďže nebolo naplnené ustanovenie § 570 ods. 1 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého ak sa
veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok
zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. Odvolací súd poukazuje tiež na ust. § 571 Obč. zákonníka,

podľa ktorého doterajší záväzok sa pokladá za nahradený iba v rozsahu, ktorý nepochybne vyplýva z
dohody o novom záväzku.

19. Z uvedeného znenia je zrejmé, že nový záväzok, ktorý má nahradiť záväzok pôvodný sa zriaďuje
dohodou o zriadení nového záväzku. Túto dohodu uzavierajú pôvodní účastníci zmluvy, nikto iný. Zmena

účastníkov záväzku pritom nemení kauzu. Dohoda musí byť pritom vyjadrená výslovným určitým a
zrozumiteľnýmsúhlasnýmprejavomamusíznejnepochybnevyplývaťúmyselstránozánikupôvodného
záväzku a jeho nahradenie novým záväzkom. K takémuto uzatvoreniu dohody medzi pôvodným
dlžníkomanovýmdlžníkomnedošlo,keďžezčl.1Dohodyopostúpeníprávaprevzatízáväzkovvyplýva,
že preberajúci dlžník sa dohodol s pôvodným dlžníkom, že preberá jeho vyššie špecifikovaný záväzok

voči veriteľovi z úverovej zmluvy a zaväzuje sa splniť ho v lehotách a za podmienok v úverovej zmluve
dohodnutých. Veriteľ podpisom tejto dohody o postúpení práv a prevzatí záväzkov vyjadril svoj súhlas s
prevzatím záväzku pôvodného dlžníka preberajúcim dlžníkom. Pôvodný dlžník týmto zároveň postupuje
svoje práva z úverovej zmluvy na preberajúceho dlžníka a tento prevádzané práva prijíma. Kpostúpeniu práv a prevzatiu záväzku pôvodného dlžníka z úverovej zmluvy voči veriteľovi preberajúcim
dlžníkom teda dochádza dňom splatnosti najbližšej úverovej splátky, t.j. 10.4.2010.

20. Odvolací súd súhlasí s právnym záverom súdu prvej inštancie, že keďže prišlo k splneniu zmluvnej
povinnosti dlžníka vrátiť poskytnutý úver veriteľovi, t.j. žalovanému, tento zmluvný vzťah uvedeným
splnením zmluvnej povinnosti zanikol a z uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť k odstúpeniu od zmluvy
zo strany žalobcu s poukazom na ust. § 324 ods. 1 Obchod. zák., v zmysle ktorého záväzok zanikne,
ak sa veriteľovi splní riadne a včas. Citované zákonné ustanovenie má kogentný charakter, od ktorého

sa strany nemôžu odchýliť, pričom je zrejmé, že odstúpenie ako inštitút zániku nesplneného záväzku
nie je možné realizovať a uplatniť po zániku riadne plneného zmluvného záväzku. Vzhľadom na
skutočnosť, že záväzok žalobcu voči žalovanému ako veriteľovi zanikol úhradou poslednej splátky
v zmysle úverovej zmluvy, t.j. pred uplatnením odstúpenia zo strany žalobcu, žalobcom realizované
odstúpenie od úverovej i zabezpečovacej zmluvy bolo uskutočnené neplatne, t.j. nevyvolalo
žiadne právne účinky. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 451 ods. 2 Obč. zákonníka, v

zmysle ktorého bezdôvodným obohatím majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu je plnením z
neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ak je majetkový prospech
získaný z nepoctivých zdrojov. Pokiaľ ide o prípadný prospech žalovaného z údajne neplatného
právneho úkonu, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že na strane žalovaného
nedošlo titulom odstúpenia od zmluvy, ktoré nebolo možné akceptovať, k bezdôvodnému obohateniu.

Je však otázne, či v predmetnom spore je pasívne legitimovaný pôvodný dlžník tak, ako uzavrel
súd prvej inštancie. Je nepochybné, že žalobca vrátil žalovanému za pôvodného dlžníka poskytnuté
finančné prostriedky, keďže prevzal dlh, ktorý vystupoval ako dlžník vo vzťahu k žalovanému s tým,
že v predmetnej dohode bola dohodnutá rozväzujúca podmienka, že v prípade splnenia celého dlhu
nadobudne žalobca vlastnícke právo k motorovému vozidlu na základe zriadeného zabezpečovacieho

prevodu vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že došlo k splneniu zmluvnej
povinnosti dlžníka, t.j. žalobcu vrátiť poskytnutý úver veriteľovi, t.j. žalovanému zmluvný vzťah splnením
zmluvnej povinnosti zanikol, avšak bolo dohodnuté, že žalovaný na žalobcu prevedie vlastnícke
právo k predmetnému motorovému vozidlu, avšak táto dohoda sa ukázala ako nemožná, nakoľko
vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu patrilo tretiemu subjektu, takže ho žalovaný

nemoholnažalobcupreviesť.Jenesporné,žepôvodnýdlžníkuzavrelsveriteľomdňa3.7.2009Zmluvuo
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. XXXXXX za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa
voči dlžníkovi na vrátenie poskytnutého úveru podľa úverovej zmluvy vrátane príslušenstva ako aj
pohľadávky, ktorá vznikne prípadným predčasným splatením úveru s platným odstúpením od úverovej
zmluvy alebo v dôsledku realizácie dlžníkom poskytnutého zabezpečenia vrátane zmluvných pokút a

sankcií splatných podľa úverovej zmluvy, príslušenstva pohľadávky veriteľa a nákladov na vymáhanie
pohľadávky.

21. Pôvodný dlžník bol povinný odovzdať preberajúcemu dlžníkovi všetky kľúče od prevádzaného
predmetu, ovládač a zabezpečovacie zariadenie, osvedčenie o evidencii, servisnú knižku a návod na

použitie. Preberajúci dlžník sa dohodol s pôvodným dlžníkom, že preberá všetky práva a záväzky zo
zmluvy o zabezpečovacom prevode, a podpisom tejto dohody sa ich zaväzuje dodržiavať v celom
jeho rozsahu. Je nesporné, že žalobca ako nový dlžník zaplatil žalovanému celý úver, avšak zo strany
žalovaného, ktorý na základe zabezpečovacej zmluvy mal byť vlastníkom predmetného motorového
vozidla nedošlo k reálnemu splneniu povinnosti vydať predmetné motorové vozidlo žalobcovi aj napriek

tomu, že rozväzovacia podmienka bola splnená. Majetok žalobcu sa týmto zmenšil o sumu, ktorú za
pôvodného dlžníka zaplatil žalovanému, avšak za túto zaplatenú sumu nedostal žalobca predpokladanú
hodnotu - vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu.

22.Podľanázoruodvolaciehosúdusabezdôvodneneobohatilanipôvodnýdlžník,keďžepôvodnýdlžník

už prestal byť dlžníkom vo vzťahu k žalovanému, keďže jeho dlh prevzal žalobca a nebol ani vlastníkom
motorového vozidla, keďže vlastníctvo motorového vozidla bolo prevedené na žalovaného. Súd prvej
inštancie sa nedostatočne zaoberal otázkou nemožnosti plnenia zo strany žalovaného ani otázkou, či
sa žalovaný de iure mohol stať vlastníkom motorového vozidla. Odvolací súd má za to, že súd prvej
inštancie mal v rámci vykonaného dokazovania skúmať aj platnosť dohody o postúpení práv a prevzatí

záväzkov ako aj právneho úkonu uzavretej zmluvy o autokredite, ako aj zmluvy o zabezpečovacom
prevode vzhľadom na nemožnosť plnenia a či v danom prípade predmetné dohody neboli neplatnými
právnymi úkonmi v zmysle ust. § 37 ods. 2 Obč. zákonníka. Súd prvej inštancie platnosť týchto právnych
úkonov z hľadiska nemožnosti plnenia neskúmal, nevyhodnotil vplyv eventuálnej neplatnosti týchtoprávnych úkonov na postavenie žalobcu v súvislosti so splnením dlhu a prijatím plnenia zo strany
žalovaného, t.j. k prevedeniu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu. Odvolací súd má za to, že je
potrebné posúdiť aj otázku platnosti, resp. neplatnosti uvedených právnych úkonov z titulu nemožnosti

plnenia, s poukazom na tú skutočnosť, že vlastníkom vozidla bol žalovaný, ktorý sa zaviazal uvedené
vozidlo previesť na žalobcu, čo sa ukázalo ako nemožná a nesplniteľná podmienka. Eventuálne je
potrebné posúdiť predmetný právny vzťah vzhľadom na následky, ktoré vznikli aj titulom náhrady škody.
Po doplnení dokazovania v naznačenom smere je potrebné zo strany súdu prvej inštancie vo veci
opätovne rozhodnúť.

23. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci rozhodne s poukazom na § 396 ods. 3 CSP
aj o náhrade trov konania.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ

musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).