Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. január 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418200105
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6418200105.1

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v X. V. Ž.: T. Herková, nar. 01.12.1948, Kostivrch 227, 966 71 Horné
Hámre, zast. Advokátska kancelária JUDr. Martin Bránik s.r.o., so sídlom K. Marxa 10, 934 01 Levice,
IČO: 50 412 132, proti žalovanému: X. O., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. X.Z. XX, XXX XX Q., o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa doručila prostredníctvom právneho zástupcu Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej
len „súd“) dňa 10.01.2018 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ktorým sa domáhala aby
súd uložil žalovanému, aby nenakladal so spoluvlastníckymi podielmi na nehnuteľnostiach zapísanými
Okresným úradom Žarnovica, katastrálny odbor, konkrétne: spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3/8-iny
na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. O. O., parcely registra „C“, parcela č. XXX/X -

zastavané plochy a nádvoria o výmere 239m2, parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
600m2; spoluvlastnícky podiel o veľkosti 15/24-ín (t.j. 5/8-ín) na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX,
k.ú. O. O., stavba - rodinný dom so súpisným č. XXX nachádzajúci sa na parcele č. XXX/X; najmä,
aby ich nepreviedol na tretiu osobu, nezriadil k nim záložné právo, alebo iné vecné právo k cudzej veci,
aby ich neprenechal do užívania tretej osoby na základe nájomnej zmluvy alebo inej zmluvy, a to až
do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalobkyňa svoj návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia odôvodnila nasledovne: Žalobkyňa po smrti manžela X. O. (zomr.XX.XX.XXXX) nadobudla
po skončení dedičského konania na základe uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. XXD X/
XXXX, L.. XX/XXXX, zo dňa 19.09.2017, spoluvlastnícke podiely k nasledovným nehnuteľnostiam:
a) spoluvlastnícky podiel o veľkosti 5/8-ín na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. O.
O., parcely registra „C“, parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 239m2, parcela
č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 600 m2; b) spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3/8-

iny na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. O. O., stavba - rodinný dom so súpisným č. XXX
nachádzajúci sa na parcele č. XXX/X (ďalej len spolu „nehnuteľnosti“). Žalobkyňa je v starobnom
dôchodkuapoberástarobnýavdovskýdôchodokvovýškespolu538,80€.Žalobkyňasa3,5rokastarala
o svojho manžela, ktorému bola diagnostikovaná rakovina prostaty, na ktorú aj zomrel. Absolvovala s
manželom všetky vyšetrenia, asistovala mu počas celého liečebného obdobia a v neposlednom rade
ho výlučne sama doopatrovala v posledných rokoch jeho života. Manžel mal z prvého manželstva

3 deti, vrátane žalovaného, ktoré žiadnym spôsobom nepomáhali žalobkyni pri hradení nákladov s
liečbou resp. so starostlivosťou o manželka - ich otca. Žalobkyňa ako prejav lásky k svojmu manželovi
dokonca doopatrovala matku manžela (po jej porážke) v trvaní 5 rokov na nehnuteľnostiach, o ktorú
tiež neprejavovali žiadny záujem a ani neposkytli žiadnu pomoc žalovaný a jeho súrodenci. Žalobkyňa
sa dostala do finančnej tiesne z dôvodu zvýšených nákladov na liečbu manžela a aj preto bola nútená
si zobrať úver, v dôsledku čoho mesačne spláca splátku vo výške 191,71 €. Žalovaný je vlastníkom

zvyšných spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach, konkrétne podielu vo výške 5/8-ín na LV
č. XXXX a podielu vo výške 3/8-iny na LV č. XXXX, a teda spoločne so žalobkyňou sú výlučnýmipodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností. Žalovaný je synom z prvého manželstva manžela žalobkyne
- poručiteľa, pričom od samotného uzatvorenia druhého manželstva poručiteľa so žalobkyňou, žalovaný
neprijal žalobkyňu ako druhú manželku jeho otca - poručiteľa. Medzi žalovaným a žalobkyňou nebol

nikdy ideálny vzťah a uvedené sa nezmenilo, ale práve naopak, zhoršilo po smrti manžela žalobkyne.
Žalobkyňa má trvalé bydlisko na nehnuteľnostiach, kde žila s manželom dokopy 17 rokov (žili tam
spolu aj pred uzatvorením manželstva) a má k nim citovú väzbu. Nehnuteľnosti sa však nachádzajú v
odľahlej časti, so zložitým prístupom a obmedzenými dopravnými možnosťami. Z uvedeného dôvodu,
ale aj z dôvodu vyššieho veku žalobkyňa nie je schopná sa starať sama o Nehnuteľnosti, preto má

záujem svoje podiely predať, spoločne s podielmi žalovaného a z výťažku si zabezpečiť náhradné
ubytovanie. Žalobkyňa mala záujem predať svoje podiely na nehnuteľnostiach, avšak uvedené nebolo
možné kvôli správaniu žalovaného, ktorý si kládol rôzne neprimerané podmienky. V tejto súvislosti
žalobkyňa uviedla, že predmetné nehnuteľnosti sú reálne nedeliteľné, čo vyplýva aj zo znaleckého
posudku č. XX/XXXX, vyhotoveného dňa 11.11.2009, Ing. Katarínou Janečekovou, a teda je nevyhnutný
konsenzus oboch spoluvlastníkov, čo sa týka užívania, ale aj prípadného samotného predaja podielov

na nehnuteľnostiach. Individuálny predaj podielov bez predaja podielov druhého spoluvlastníka je
prakticky nemožný, keďže žiadny normálny kupujúci nekúpi nehnuteľnosti, kde by nemal 100% podiel.
Na nemilé prekvapenie žalobkyne, namiesto toho, aby žalovaný sa snažil spoločne so žalobkyňou
predať všetky podiely na nehnuteľnostiach a tým aj zvýšil možnosť vyššej kúpnej ceny pre obidvoch
spoluvlastníkov, obdržala žalobkyňa list zo dňa 22.11.2017 od advokáta JUDr. Petra Homolu označený

ako „Ponuka na kúpu spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach“. V predmetnom liste bolo
žalobkyni ponúknuté, aby odkúpila podiely žalovaného za sumu 27.000 € do 2 mesiacov od doručenia
listu, pričom ak tak neurobí, žalovaný má v úmysle predať jeho podiely obchodnej spoločnosti, ktorú
však bližšie nešpecifikoval. Žalovaný aj na ústnu snahu žalobkyne, aby uviedol kto je záujemcom,
jej odmietol poskytnúť uvedenú informáciu. Na uvedený list odpovedal právny zástupca žalobkyne

Ponukou na predaj spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach zo dňa 03.01.2018, pričom rovnako
žalobkyňa dala žalovanému možnosť odkúpiť jej podiely, pričom upozornila, že advokát JUDr. Homola
nedisponuje plnou mocou na zastupovanie žalovaného a samotnú ponuku prezentovanú listom z
22.11.2017 považuje za právne vadnú. Na uvedený list dostala žalobkyňa odpoveď formou emailu zo
dňa 05.01.2018 od JUDr. Homolu, v ktorom odmietol jej ponuku a opätovne uviedol úmysel predať

podiely žalovaného neznámej obchodnej spoločnosti, cit.: „bude spoluvlastnícky podiel môjho klienta
bezodkladne odpredaný“, pričom opäť nepredložil žiadnu plnú moc. S prihliadnutím na vyššie uvedené
okolnosti je zrejmé, že žalobkyňa je osobou vyššieho veku, ktorá má objektívne zníženú kúpyschopnosť
akýchkoľvek aktív. Žalobkyňa pociťuje neustály nátlak zo strany žalovaného a jeho súrodencov, aby
opustilanehnuteľnostiapredalaimjejpodielyzačonajnižšiucenu.Žalobkyňapovažujetakétosprávanie

žalovaného a jeho súrodencov za absolútne neadekvátne a necitlivé, keďže bola to práve žalobkyňa,
ktorá sa vzorne starala o ich otca - poručiteľa a aj ich starú mamu a hradila všetky náklady spojených
s liečbou rakoviny manžela (ich otca). Žalovaný nijako nepomohol otcovi a ani žalobkyni v liečbe
poručiteľa. Žalobkyňa uvedomujúc si, že nehnuteľnosti sú objektívne predateľné len ako celok, vyvinula
snahu o nájdenie kupujúceho, avšak táto snaha vždy narazila na neochotu žalovaného poskytnúť

súčinnosť.Žalobkyňasaobávapostupužalovaného,ktorýnajednejstraneneprejavujezáujempredávať
svoje podiely kupujúcemu, ktorého ona získala, no na druhej strane údajný právny zástupca žalovaného
jej zasiela ponuku na kúpu, hoci veľmi dobre musí vedieť, že žalobkyňa nie je objektívne schopná
zaplatiť kúpnu cenu a súčasne bezdôvodne odmietajú uviesť kto je údajným záujemcom o kúpu podielov
žalovaného. Žalobkyňa týmto namieta postup žalovaného - má za to, že ponuka na kúpu zo dňa

22.11.2017 je neplatný právny úkon, s ktorým nenastali žiadne právne následky z dvoch dôvodov: a) v
zmysle § 605 OZ v spojení s § 31 ods. 4 OZ právny zástupca nepreukázal oprávnenie na uskutočnenie
ponuky na kúpu - na takýto úkon potrebuje písomnú plnú moc, keďže plnú moc nepreukázal, žalovaný
si nesplnil povinnosť poskytnúť žalobkyni priestor na uplatnenie svojho predkupného práva podľa § 140
OZ; b) ak žalovaný má vedomosť o konkrétnom záujemcovi o kúpu, ponuka na kúpu musí obsahovať

konkrétnu špecifikáciu tohto záujemcu - uvedená ponuka túto špecifikáciu neobsahuje zjavne zámerne,
keďžejuneuviedolúdajnýprávnyzástupcažalovanéhoanivjehoemailovejodpovedizodňa05.01.2018
a ani samotný žalovaný odmietol poskytnúť túto informáciu žalobkyni. Žalobkyňa vidí práve v tomto
postupe žalovaného účelové konanie, kedy má v úmysle predať svoje podiely neznámej obchodnej
spoločnosti, pričom za normálnych okolností by žiadna tretia osoba a nie to ešte podnikateľ nešiel do

kúpy „iba“ spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach, ktoré nemajú žiadnu osobitnú investičnú
hodnotu a navyše sú tam existujúce - pretrvávajúce právne spory (nezhody medzi spoluvlastníkmi).
Žalobkyňasaobávaosvojezdravieaživot,lebojecelkomzjavné,žežalovanýspoločnesosúrodencami
robia cielene kroky, aby ju vyštvali z nehnuteľností. Zámerne si chcú vytvoriť priestor, aby mohli predaťpodiely nejakej neznámej obchodnej spoločnosti, ktorá nemôže mať žiadne čestné úmysly - žiadna
normálne podnikajúca osoba nemôže mať záujem o kúpu len podielov jedného spoluvlastníka a nie celej
nehnuteľnosti. V tomto vidí žalobkyňa obavu, že zástupcovia nejakej obchodnej spoločnosti jej tam budú

robiť všetky možné prekážky, aby sa jej zbavili a vyštvali z nehnuteľnosti, hoci je žalobkyňa rovnakou
oprávnenou spoluvlastníčkou. Je celkom zrejmé, že obchodná spoločnosť bude vykonávať všetky
možné kroky ako žalobkyňu psychicky vyčerpať, aby sa radšej vzdala svojich podielov a nepokračovala
v bránení svojich práv. Žalobkyňa má za to, že podiely sú objektívne predateľné a aj za najvýhodnejšiu
cenu výlučne, ak sa predajú spoločne. Žalobkyňa nemá v úmysle brániť v individuálnom predaji podielov

žalovanému, avšak má za to, že žalovaný je primárne povinný rešpektovať platnú legislatívu, ktorú
zjavneporušil.Podľažalobkynejezjavné,žežalovanýmávúmysle„naoko“predaťsvojepodielynejakej
obchodnej spoločnosti a následne vo vzájomnej súčinnosti prinútiť žalobkyňu, aby predala svoje podiely
pod cenu. Vo veci samej žalobkyňa má v úmysle domáhať sa zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 1 OZ formou predaja celej nehnuteľnosti a rozdelenia výťažku.
Uvedená forma zrušenia predstavuje jedinú spravodlivú možnosť pre obidve strany konania, keďže

vzhľadom na doterajšie správanie ani jedna strana nemá záujem o odkúpenie podielov od druhej strany
a súčasne pre žalobkyňu predstavuje garanciu, že ju žalovaný neukráti na jej právach a neprinúti ju on
resp.údajnáobchodnáspoločnosťakozáujemcapredaťjejpodielypodcenu.Nariadenímneodkladného
opatrenia bude zachovaná proporcionalita v rámci vzťahov medzi stranami, lebo dočasnou úpravou
vzťahov nebude nijako nad prípustnú mieru obmedzené práva žalovaného - previesť jeho podiely na

tretiu osobu. Aj cieľ žalovaného - predať jeho podiely bude premietnutý v samotnom výroku súdu vo
veci samej, ktorý konštitutívne určí za akú sumu sa má celá nehnuteľnosť predať a aký podiel z výťažku
dostane každá strana. Do konania vo veci samej žalobkyňa predloží nový znalecký posudok na určenie
všeobecnej hodnoty nehnuteľností, čo z hľadiska krátkosti času nebolo možné urobiť pred podaním
tohto návrhu. Žalobkyňa zámerne nemá v úmysle sa domáhať vo veci samej určenia neplatnosti ponuky

na predaj, lebo vzhľadom na okolnosti tohto prípadu vzťahy medzi stranami budú natrvalo usporiadané
výlučne zrušením ich podielového spoluvlastníctva.

2. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

3. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s
určitými vecami alebo právami.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,

niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.

10. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.11. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie

navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

12. Podľa § 332 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

13. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

14. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

15. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

16. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

17. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.

18.Pred nariadenímneodkladnéhoopatrenianemusísúdzistiťvšetkyskutočnosti,ktorésúpotrebnépre
vydaniekončenéhorozhodnutiaapriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovený

na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

19. Súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.
Žalobkyňa si svojimi tvrdeniami uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odporuje.

Na jednej strane uvádza, že predmetné nehnuteľnosti sú reálne nedeliteľné, čo vyplýva aj zo
znaleckého posudku č. XX/XXXX vyhotoveného dňa 11.11.2009 Ing. Katarínou Janečkovou, a teda
je nevyhnutný konsenzus oboch spoluvlastníkov a individuálny predaj podielov bez predaja podielov
druhého spoluvlastníka je prakticky nemožný, keďže žiadny normálny kupujúci nekúpi nehnuteľnosť,
kde by nemal 100% podiel. Na druhej strane žalobkyňa uvádza, že sa obáva že žalovaný odpredá

svoj podiel predmetnej nehnuteľnosti nejakej obchodnej spoločnosti. Žalovaný doručil žalobkyni dňa
22.11.2017 list v ktorom žalobkyni ponúkol, aby odkúpila podiely žalovaného za sumu 27.000 € do
2 mesiacov od doručenia listu. Žalobkyňa na uvedený list reagovala ponukou na predaj zo dňa
03.01.2018, pričom rovnako dala možnosť žalovanému odkúpil podiely žalobkyne za kúpnu cenu
27.000 €, a to v lehote 2 mesiacov od doručenia tejto ponuky. Súd má za to, že za daného stavu by

zásah do výkonu vlastníckeho práva žalovaného bol zjavne neprimeraný, nariadenie neodkladného
opatrenia nemá v tomto prípade opodstatnenie. Je nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov alebo
existencia reálnej obavy, že by exekúcia bola ohrozená. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky,
že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch

strán sporu, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane sporu, teda
že ujma žalovaného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa
druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli
aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je

dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Podľa názoru súdu, zamietnutím neodkladného
opatrenia nevznikne žalobkyni žiadna ujma, nakoľko sama žalobkyňa uvádza, že individuálny predaj
podielov bez predaja podielov druhého spoluvlastníka je prakticky nemožný, keďže žiadny normálny
kupujúci nekúpi nehnuteľnosť, kde by nemal 100 % podiel. Vo veci samej má žalobkyňa v úmysledomáhaťsazrušeniaavyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvapodľa§142ods.1OZformoupredaja
celej nehnuteľnosti a rozdelenia výťažku. Keďže žalobkyňa nepreukázala potrebu dočasnej úpravy
právnych vzťahov vzniknutých medzi stranami sporu, ako aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej

ujmy, súd návrh na neodkladné opatrenie zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.