Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/243/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201553
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201553.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov

JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: GRIN, s.r.o., so sídlom Lazovná 68/
A, 974 01 Banská Bystrica, zast. advokátom JUDr. Ondrej Zachar, Horná 65/A, 974 01 Banská Bystrica,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11000303/1/382599/2014/5305 zo dňa
27. augusta 2014, takto

r o z h o d o l :

I/ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II/ Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím č. 9601401/5/2019938/2014/Mak zo dňa 20.05.2014 podľa
§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) vyrubil daňovému subjektu GRIN,
s.r.o., Banská Bystrica (v procesnom postavení žalobca) rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie - rok 2011 v sume 3526,40 Eur, keď konštatoval daň vyrubenú podaným daňovým
priznaním vo výške 1245,98 Eur a daň zistenú správcom dane vo výške 4772,38 Eur.

Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane vyplýva, že rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za

zdaňovacie obdobie 2011 bol žalobcovi vyrubený na základe výsledkov daňovej kontroly, o výsledku
ktorej správca dane vyhotovil Protokol č. 9601401/5/438754/2014/Mad zo dňa 04.02.2014. Protokol
spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole bol žalobcovi doručený dňa
06.02.2014. Žalobca dňa 27.02.2014 podal Vyjadrenie k predmetnému Protokolu. Prerokovanie
pripomienok k zisteniam sa uskutočnilo v rámci ústneho pojednávania dňa 25.04.2014, o čom bola
spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9601401/5/1614856/2014/Mak zo dňa 25.04.2014. Správca
dane uviedol, že v rámci daňovej kontroly preveroval oprávnenosť daňových nákladov z dodávateľských

faktúr od dodávateľa Weber Investments group, a.s.. Vypočul M. N., predsedu predstavenstva
dodávateľa ako svedka, pričom o jeho výsluchu upovedomil žalobcu. M. N. nepredložil správcovi dane
žiadne doklady a nevedel uviesť žiadne bližšie skutočnosti preukazujúce dodanie prác spoločnosťou
N. Investments group, a.s. a nakoľko uviedol, že práce boli pravdepodobne vykonané zamestnancami
tejto spoločnosti, správca dane ich predvolal na výsluch svedkov. Všetci predvolaní zamestnanci sa
z výsluchu ospravedlnili a zaslali písomné vyjadrenia, v ktorých uviedli, že sa žiadnych dotknutých
stavebných prác nezúčastnili. Žalobca bol o výsluchu svedka M. N. upovedomený, mohol sa ho

zúčastniť, svoje právo však nevyužil. Správca dane oboznámil žalobcu, že nebolo preukázané reálne
dodanie prác spoločnosťou Weber Investments group, a.s., a preto neuznáva daňové náklady z
predmetných faktúr. Vyzval žalobcu na preukázanie, kto predmetné práce vykonával, avšak žalobca
žiadne dôkazy preukazujúce reálne dodanie prác nepredložil. S poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1Daňového poriadku správca dane konštatoval, že kontrolovaný daňový subjekt, ale ani ďalšie daňové
subjekty ako dodávatelia, neuniesli dôkazné bremeno, a preto neuznal predmetné faktúry od spoločnosti
Weber Investments group, a.s. do daňových nákladov. K skutočnostiam zaznamenaným v Zápisnici

zo dňa 25.04.2014 predložil zástupca žalobcu písomné vyjadrenie, v ktorom namietal správnosť
argumentácie správcu dane. Dožadoval sa opätovne vypočutia Erika N. a tvrdil, že predmetné práce
mala spoločnosť Weber Investments group, a.s. riadne zaevidované, priznané v priznaniach k DPH
a daň za predmetné plnenia riadne odviedla. Namietal, že odcudzenie účtovníctva spoločnosti Weber
Investments group, a.s. nemôže byť samo o sebe na ťarchu daňového subjektu. Do zápisnice zo dňa

07.05.2014 správca dane uviedol, že trvá na svojich zisteniach tak, ako sú popísané v protokole. Daňový
subjekt sa k nim vyjadril len písomne, nepredložil žiadne nové dôkazy.

Správca dane prvostupňové rozhodnutie odôvodňoval v podstate tým, že kontrolovaný daňový subjekt
porušil ustanovenia § 17 ods. 2, § 21 ods. 1 v nadväznosti na § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003
Z.z. o dani z príjmov tým, že do daňových nákladov zahrnul dodávateľské faktúry: 1./ č. 20119054

zo dňa 30.06.2011 v sume základ dane 6130 Eur, 20% DPH 1226 Eur a 2./ č. 20118038 zo dňa
30.09.2011 v sume základ dane 12430 Eur, 20% DPH 2486 Eur, obe od dodávateľa Weber Investments
group, a.s. za vykonané stavebné práce. Za účelom preverenia predmetných prác správca dane
vykonal dokazovanie, a to výsluch svedka M. N., ktorý uviedol, že doklady k predmetným prácam
nemá k dispozícii, nakoľko mu boli odcudzené. Správca dane vyzval žalobcu na špecifikovanie a

zdokladovanie prác dodaných na základe predmetných faktúr, ktorý oznámil 25.09.2013 špecifikáciu
dodaných prác a miesto ich výkonu, avšak nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce dodanie týchto prác
spoločnosťou Weber Investments group, a.s.. Nevedel špecifikovať mená osôb, ktoré práce vykonali,
nevedel špecifikovať subdodávateľov a neviedol stavebné denníky ani obligátnu korešpondenciu, ako
preberacie doklady, či zápisy z kontrolných dní. Správca dane mal k dispozícii písomné vyjadrenia

zamestnancov dodávateľa U. A., D. V., K. T., I. U. st., I. U. ml., K. K., ktorí potvrdili, že boli v roku 2011
zamestnancami spoločnosti Weber Investments group, a.s., avšak ani jeden z nich nepotvrdil vykonanie
prác fakturovaných predmetnými faktúrami. Na základe týchto skutočností podľa správcu dane nebolo
preukázané, že spoločnosť Weber Investments group, a.s. dodala materiál a vykonala práce pre žalobcu
v zmysle vyššie uvedených faktúr, a preto správca dane neuznal daňové náklady z predmetných faktúr,

nakoľko predmetné náklady neboli reálne preukázané.

Žalovaný, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. 1100303/1/382599/2014/5305 zo dňa 27.08.2014
rozhodnutie správcu dane potvrdil. Stotožnil sa so záverom správcu dane, že na základe zistených
skutkových okolností daňový subjekt GRIN s.r.o. zaúčtoval v rozpore s ustanoveniami § 17 ods. 2, §

21 ods. 1 v nadväznosti na ustanovenie § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z. vyššie uvedené dve
dodávateľské faktúry od dodávateľa Weber Investments group, a.s. za dodaný materiál a vykonané
stavebné práce podľa vystavených faktúr. Reagoval na odvolacie námietky žalobou. Poukázal na to,
že daňové výdavky, ich formu, rozsah a správnosť uplatnenia preukazuje daňovník. T.j. daňovník musí
správcovi dane v súlade s Daňovým poriadkom a v súlade so zákonom o dani z príjmov preukázať a

dokázať skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti. Iba v prípade pochybností
správca dane vykoná dokazovanie v súlade s ustanovením § 24 Daňového poriadku o tom, že základ
dane nebol určený správne. V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte.
Dôkaznápovinnosťjespojenímpovinnostitvrdeniaapovinnostidoložiťsvojetvrdeniadôkazmi.Splnenie
zákonných podmienok pre vznik nároku na uplatnenie výdavkov (nákladov) do daňových výdavkov

nespočíva len v predložení dokladov s predpísaným obsahom. Faktúry musia jednoznačne preukazovať
všetky znaky vyžadovanej skutočnosti - objekt, subjekt i právnu skutočnosť. Ako dôkaz sú použiteľné
len vtedy, ak údaje v nich uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť. Správca dane po preverení účtovných
dokladov a listín, ktoré daňový subjekt predložil k daňovej kontrole, vykonal ďalšie úkony a zabezpečil
dôkazy o tom, či údaje uvedené na faktúrach odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Z dôkazov vyplynulo,

že fakturované práce, vrátane dodávky materiálu, neboli vykonané spoločnosťou Weber Investments
group, a.s.. K námietke vo vzťahu k porušeniu ustanovenia § 25 Daňového poriadku žalovaný uviedol,
že svedok M. N. bol predvolaný a vypočutý zákonným spôsobom, keď o nariadenom výsluchu bol
upovedomený aj žalobca. Zákonne predvolaní boli aj ďalší svedkovia - zamestnanci spoločnosti Weber
Investments group, a.s., avšak vzhľadom na skutočnosť, že sa ospravedlnili a na výsluch nedostavili, ale

predložili písomné vyjadrenia s overenými podpismi, neboli spisované zápisnice o ústnom pojednávaní,
a preto sa ani žalobca nemohol zúčastniť výsluchu uvedených svedkov. Správca dane však umožnil
žalobcovi nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa s ich vyjadreniami. K námietke rekonštrukcie dokladov
spoločnosti Weber Investments group, a.s. odvolací orgán konštatoval, že správca dane opakovanežiadal predloženie dokladov, ktoré by preukazovali, kto predmetné práce vykonal. Bolo na daňovom
subjekte, aby predložil tieto dôkazy, teda aj ukončenú rekonštrukciu dokladov za roky 2011 a 2012.
Keďže neboli predložené, správca dane vychádzal z tých, ktoré mal predložené ku kontrole. K odvolacím

námietkam, že okrem faktúr boli predložené správcovi dane aj ďalšie listiny, a to krycí list rozpočtu a
rozpočet, ako aj skutočnosť, že pohľadávky má dodávateľ zaúčtované v účtovníctve, ako aj dôkaz o tom,
že D.. F., konateľ spoločnosti GRIN s.r.o., osobne preberal vykonanie prác, žalovaný konštatoval, že
predloženie uvedených dokladov nepreukazuje uskutočnenie fakturovaných prác práve spoločnosťou
uvedenou na faktúrach. Za neopodstatnenú považoval žalovaný aj odvolaciu námietku o nedostatku

úvahy správcu dane pri vyvodení záveru, že vykonanie prác nie je preukázané. Trval na tom, že z
odôvodnenia rozhodnutia správcu dane a z protokolu vyplývajú všetky vyhodnotené skutočnosti, na
základe ktorých rozhodol správca dane. Žalovaný konštatoval, že správca dane postupoval v konaní v
súlade s ustanovením § 3 ods. 6 Daňového poriadku. Vzhľadom na to, že správca dane mal pochybnosti
o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti daňovým subjektom predložených dokladov, nevychádzal len z
faktúr predložených daňovým subjektom, ale vykonal v súlade s § 24 Daňového poriadku úkony, výzvy,

výsluchy, dožiadanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či údaje uvedené na faktúrach
odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Následne na základe zhodnotenia všetkých dôkazov správca
dane dospel k zisteniam o porušení vyššie citovaných ustanovení zákona o dani z príjmov. Žalovaný
poukázal na to, že základným kritériom pre uznanie výdavkov v zmysle zákona o dani z príjmov sú tri
podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne. Je to podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené

na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov), podmienka preukázateľnosti (daňový subjekt musí
vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol) a podmienka zaúčtovania (preukázateľný výdavok musí
byť zaúčtovaný). V danom prípade nebola splnená podmienka preukázateľnosti, a preto nebolo možné
náklady považovať za daňový výdavok v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z..

V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného.
Navrhoval zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec vrátiť správnemu orgánu na opätovné konanie a
rozhodnutie, a to z dôvodov:
- zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov,
- zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na posúdenie veci ,

- rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a v konaní správneho orgánu je vada, ktorá
mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Žalobca v žalobe namietal a uvádzal najmä tieto skutočnosti:
1. Žalovaný sa náležitým spôsobom nevysporiadal s argumentáciou žalobcu ohľadom porušenia

ustanovenia § 25 Daňového poriadku, vrátane § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku a § 3 ods.
2 Daňového poriadku vo vzťahu k vykonaniu dôkazov - zabezpečovaniu výpovedí svedkov. Tvrdil,
že správca dane neumožnil žalobcovi alebo jeho právnemu zástupcovi byť prítomný pri výsluchu
svedkov, čím mu nebolo umožnené klásť svedkom otázky. Ide o vadu v konaní, ktorá má za následok
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutia daňových orgánov sa odvolávajú na dôkazy -

svedecké výpovede, ktoré boli zabezpečené v rozpore so zákonom.
2. Správca dane účelovo zabezpečil výpovede svedkov, ktorí boli sústredení na prevádzke v Šahách,
hoci vykonávané práce sa týkali pomocných prác v zemných úpravách a pomocných stavebných prác
v Banskej Bystrici.
3. Žalobca uniesol dôkazné bremeno tým, že využil svoje právo a navrhol vykonanie dôkazu -

zabezpečenie ukončenej rekonštrukcie dokladov za roky 2011 a 2012 spoločnosti Weber Investments
group, a.s., ktorý sám nemohol predložiť, keďže ide o doklady dodávateľa. Je absurdné tvrdenie
žalovaného, že bolo na žalobcovi, na ktorom je ťažisko dôkazného bremena, zabezpečiť predloženie
tohto dôkazu. Žalobca niekoľkokrát navrhol vykonať označený dôkaz, s čím sa správny orgán
nevysporiadal, v dôsledku čoho možno konštatovať, že zistenie skutkového stavu je v rozpore s

obsahom spisu a zároveň to zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného.
4. Nestotožnil sa so závermi žalovaného, že žalobca podal len písomné vyjadrenie a nepredložil žiadne
nové dôkazy na ďalšie dokazovanie, preto správca dane vychádzal z tých, ktoré mal predložené ku
kontrole a ktoré si sám zabezpečil. Tvrdil, že zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca a spoločnosť
Weber Investments group, a.s. potvrdili existenciu zmluvného vzťahu. Žalobca predložil okrem faktúr

krycí list rozpočtu, rozpočet na stavbu, súpis vykonaných prác na stavbe, kde ako dodávateľ bola
uvedená spoločnosť Weber Investments group, a.s.. Vykonanie práce výslovne potvrdili štatutárny
zástupca aj žalobcu aj dodávateľa. Dodávateľ predložil knihu pohľadávok, účtovanie pohľadávok
v účtovnom denníku. Žalobca navrhoval vykonanie ohliadky na mieste samom, trval na tom, abybol opätovne vypočutý štatutárny zástupca spoločnosti Weber Investments group, a.s. a tiež žiadal
opakovane o zabezpečenia ukončenej rekonštrukcie dokladov za roky 2011 a 2012 spoločnosti Weber
Investments group, a.s.. Ak mal prvostupňový orgán pochybnosť, mal vykonať všetky žalobcom

navrhované a označené dôkazy, ak tak neurobil, jedná sa zistenie skutkového stavu nepostačujúce na
posúdenie veci.
5. Správca dane požadoval nad rámec povinnosti žalobcu ďalšie doklady - údajnú obligatórnu
korešpondenciu, preberacie doklady, či zápisy z kontrolných zistení a špecifikáciu subdodávateľov.
Uvedené doklady nie je možné považovať za nevyhnutné na preukázanie dodania plnenia. Podľa

žalobcu nemožno prenášať na daňový subjekt ťažisko preukázania subdodávateľov a poukázal na
rozhodnutie publikované pod č. R 1/2011, z ktorého vyplýva, že na preukázanie opaku v dôsledku
skutočností, ktoré nastali u dodávateľa alebo subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i prípadnú
dôkaznú núdzu správca dane.
6. Žalobca opakovane namietal, že v rámci daňovej kontroly bolo jednoznačne preukázané, že práce
boli vykonané, práce prevzal štatutárny zástupca žalobcu Ing. F., medzi žalobcom ako objednávateľom a

spoločnosťou Weber Investments group, a.s. ako dodávateľom existoval zmluvný vzťah, obe spoločnosti
mali uvedené riadne evidované v účtovníctve, splnili si svoje daňové povinnosti a v rozpore s uvedeným
správca dane konštatoval, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce reálne vykonanie prác,
čo nezodpovedá objektívnym zisteniam skutočného stavu veci.
7. Žalovaný sa nijakým spôsobom nevysporiadal s podstatnou časťou námietok žalobcu, čo zakladá

nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.
8. Žalovaný sa síce odvoláva na závery Protokolu, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu, no bližšie
neuvádza, z akých úvah vychádzal a na základe akých skutočností správca dane dospel k záveru, že
zo strany žalobcu nebolo preukázané, že práce boli vykonané spoločnosťou Weber Investments group,
a.s.. Poukázal na judikatúru publikovanú pod č. R 75/1998, z ktorej vyplýva, že odvolací orgán sa

musí vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní. Ak tomu tak nie je, je to dôvodom
zrušenia jeho rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť v dôsledku nedostatku dôvodov. Tiež poukázal na R
34/2001, v zmysle ktorého sa na daňové konanie vzťahuje aj zásada prejednacia, keď úlohou súdu nie je
nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov,
teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a

procesné predpisy. Napokon poukázal na R 107/2007, z ktorého vyplýva záver, že ak daňové orgány
nezistilivnáležitomrozsahuskutkovýstavveci,jezáveržalovaného,žežalobcanemalnároknaodpočet
DPH, predčasný, teda nedostatočné zistenie skutkového stavu veci je dôvodom, aby súd zrušil žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného.

Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe zo dňa 19.02.2015 trval na zákonnosti napadnutého
rozhodnutia a žalobu navrhoval zamietnuť. Zotrvával na argumentácii uvedenej v odôvodnení
druhostupňového rozhodnutia s tým, že na podporu svojho stanoviska označil jednotlivé listiny, ktoré
sú súčasťou administratívneho spisu. Konštatoval, že zistený skutkový stav je podrobne uvedený v
prvostupňovom, ako aj v druhostupňovom rozhodnutí. Rozhodnutie žalovaného má všetky náležitosti

v zmysle § 63 Daňového poriadku a žalovaný v odvolacom konaní postupoval v súlade s § 74 ods.
2 Daňového poriadku. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal so všetkými
námietkami daňového subjektu, ktoré sú obsahom odvolania, ako aj žaloby. Z obsahu rozhodnutia
vyplýva, z akých skutočností žalovaný vychádzal a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadil.
Považoval za neopodstatnené tvrdenie žalobcu, že sa žalovaný vysporiadal s námietkami žalobcu len

formálne v snahe obhájiť právne závery správcu dane bez toho, aby presvedčivo vyvrátil argumenty
žalobcu. Opätovne poukázal na skutočnosť, že svedka Erika N. predvolal zákonným spôsobom, ako
aj zamestnancov dodávateľa, a to z dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia napadnutého
žalobou. K námietke žalobcu k výberu zamestnancov žalovaný uviedol, že správca dane sa všetkými
zákonnými prostriedkami domáhal u žalobcu, ako aj u dodávateľa prác spoločnosti Weber Investments

group, a.s. zistiť mená zamestnancov, ktorí predmetné práce vykonali. Správca dane mal snahu tieto
skutočnosti overiť u zistených osôb. Žalobca síce aj v rámci odvolacieho konania namietal spôsob
výberu svedkov, ale nepredložil žiadny zoznam zamestnancov, koho navrhuje vypočuť. K vyžadovaniu
predloženia rekonštrukcie dokladov žalovaný uviedol, že táto námietka je neopodstatnená, pretože
žalobca už v odvolaní tvrdil, že rekonštrukcia dokladov spoločnosti Weber Investments group, a.s.

za roky 2011 a 2012 bola ukončená. Žalobca predložil iba písomné vyjadrenie a nepredložil žiadne
nové dôkazy. K tvrdeniu v žalobe o predložení a označení ďalších dôkazov žalovaný uviedol, že z
výsluchu svedka M. N. vyplynulo, že ak boli práce vyfakturované, boli aj vykonané, ale žiadne doklady
predložiťnevedelzdôvoduodcudzeniadokladov,nevedelsavyjadriť,ktoprácevykonal,čibolivykonanézamestnancami spoločnosti, nevedel uviesť, kto vykonané práce prevzal, či boli vyhotovené preberacie
protokoly a stavebné denníky. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že daňové orgány pripočítali žalobcovi
existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno, žalovaný uviedol,

že ide o skutočnosť, že neboli identifikované osoby, ktoré vykonávali fakturované práce. Žalobca má
zmluvný vzťah so spoločnosťou Weber Investments group, a.s., a teda mal preukázať len to, že práce
uskutočnila táto spoločnosť. Nad rámec žaloby konštatoval, že daňové orgány v súlade s článkom
2 odsek 2 Ústavy SR konajú na základe Ústavy SR, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý
stanoví zákon. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok osobitne upravuje inštitút zisťovania

alebo preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane,
alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňovej kontroly je preto zabezpečenie
podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či si daňový subjekt svoje zákonom stanovené
povinnosti splnil. Prioritnou úlohou orgánov daňovej správy je zabezpečiť, aby daňové subjekty, ktorým
vznikne povinnosť platenia dane za podmienok uvedených v príslušných hmotnoprávnych predpisoch
upravujúcich jednotlivé druhy daní, tieto dane uhradili do štátneho rozpočtu. Konštatoval, že postup

správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva
žalobcu a námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe sú neopodstatnené.

Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zdôraznil najmä skutočnosť, že žalovaný sa nevysporiadal
s odvolacími námietkami vo vzťahu k tvrdenému porušeniu § 25 Daňového poriadku, v súvislosti

so spôsobom vykonávania svedeckých výpovedí, a to jednak svedka M. N., ako aj ďalších, a to
zamestnancov dodávateľa. Daňové orgány sa snažia konvalidovať nezákonnosť svojho postupu, keď v
podstate sa nejedná o svedecké výpovede, ale o akési čestné vyhlásenia týchto navrhnutých svedkov,
ktoré daňové orgány označujú za akési podporné zistenia a nie svedecké výpovede. Uviedol, že
žalobca sa opakovane dožadoval, aby sa objasnila otázka, kto práce vykonal, toho, aby bol opätovne

vypočutý svedok M. N., ktorý sa vyjadroval, že má aj iných zamestnancov. Zdôraznil, že žalobca si splnil
svoju dôkaznú povinnosť a nepovažoval za správny postup daňových orgánov, ak prenášajú dôkazné
bremeno, resp. toto rozširujú a vyžadujú aj ďalšie dôkazy, ktoré by mal zabezpečiť, predložiť žalobca,
hoci ich nemá k dispozícii, najmä nemá možnosť preukázať skutočnosti na strane jeho dodávateľa,
pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/1/2011.

Zástupca žalovaného na pojednávaní odmietal tvrdenia žalobcu o nesprávnom postupe pri predvolávaní
svedka M. N.. O tomto výsluchu bol daňový subjekt upovedomený, pričom sám nevyužil svoje právo
zúčastniťsaprivýsluchusvedka.SvedokM.N.sanevedelvyjadriť,ktodotknutéstavebnépráce-úpravu
strechy vykonal. Keďže správca dane mal pochybnosti, zisťoval ďalšie rozhodujúce skutočnosti. Svedok

M. N. neuviedol žiadnych konkrétnych zamestnancov, ktorí práce vykonali, preto správca dane sám
predvolal tých zamestnancov dodávateľa, ktorých zistil podľa evidencie v systéme daňových orgánov,
v súvislosti s daňou zo závislej činnosti. Podľa žalovaného, akoby sám žalobca nemal záujem objasniť
deklarované práce faktúrami. Zamestnankyňa dodávateľa oznámila telefonicky správcovi dane, že
predvolaní svedkovia - zamestnanci dodávateľa, nie sú schopní dostaviť sa k plánovanému výsluchu,

kdebyvypovedaliakosvedkoviastým,ževšetcidalipísomnévyjadreniekveci.Tútoskutočnosťsprávca
dane oznámil daňovému subjektu s tým, že už sa nebude vykonávať ústny výsluch svedkov, pričom
žalobca mal možnosť nazrieť do spisu a oboznámiť sa s písomnými vyjadreniami svedkov, k čomu aj
došlo, urobil si aj ich fotokópie. Napriek tomu, že Daňový poriadok na rozdiel od zákona č. 511/1992
Zb. o správe daní a poplatkov písomnú výpoveď svedkov už nezakotvuje, nie je vylúčené takýto dôkaz

použiť. Keďže daňový subjekt nepreukázal, že práce boli vykonané dodávateľom, správca dane zisťoval
a sám vykonával dokazovanie na zistenie skutočnosti, kto fakturované práce reálne vykonal. Keďže
ani z ďalšieho dokazovania u dodávateľa táto skutočnosť nebola preukázaná, dospel správca dane k
záveru o nepreukázaní reálneho dodania prác spoločnosťou dodávateľa. Rozhodnutie 3Sžf/1/2011 sa
podľa zástupcu žalovaného nevzťahuje na predmetnú vec, pretože v citovanom rozsudku Najvyššieho

súdu SR bola riešená DPH a nie daň z príjmov právnických osôb, kde v podstate sa iným spôsobom
posudzujú faktúry.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1
O.s.p., preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a

z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní v
zmysle § 250g O.s.p. dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto žalobu zamietol podľa
§ 250j ods. 1 O.s.p..V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. postupujú súdy v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia a postupu.

Predmetom súdneho konania bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného č.

1100303/1/382599/2014/5305 zo dňa 27.08.2014, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového
úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/2019938/2014/Mak zo dňa 20.05.2014, ktorým podľa § 68 ods.
5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie
obdobie rok 2011 v sume 3.526,40 Eur v dôsledku porušenia ustanovenia § 17 ods. 2, § 21 ods. 1 v
nadväznosti na § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z., keď daňové orgány neuznali žalobcovi ako daňové
náklady, výdavky z dotknutých faktúr vystavených dodávateľom spoločnosťou Weber Investments

group, a.s. za dodané a vykonané stavebné práce pre žalobcu, nakoľko vykonaným dokazovaním
zistili, že nebolo preukázané, že fakturované práce uskutočnila práve spoločnosť dodávateľa, teda
deklarované predmetné náklady neboli reálne preukázané.

Podľa § 17 ods. 2 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov; výsledok hospodárenia alebo

rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré
nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov, alebo ktoré boli do daňových výdavkov
zahrnuté v nesprávnej výške.

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z.; daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré

nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady),
ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

Podľa § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z.; na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom
výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený

daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka, alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6
ods. 11 alebo ods. 14, ak tento zákon neustanovuje inak.

Zosprávnychspisovmalsúdpreukázané,žeDaňovýúradBanskáBystricavykonaludaňovéhosubjektu
- žalobcu daňovú kontrolu na daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2011, ktorá v

zmysle oznámenia začala dňa 27.02.2013. O výsledku tejto kontroly vyhotovil správca dane Protokol č.
9601401/5/438754/2014/Mak zo dňa 04.02.2014. Na základe zistení z daňovej kontroly správca dane
vo vyrubovacom konaní vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane, ktorým žalobcovi za zdaňovacie
obdobie rok 2011 vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby v sume 3.526,40 Eur. V odvolacom
konaní bolo predmetné rozhodnutie potvrdené, následne v zákonom stanovenej lehote podaná žaloba

o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia
správcu dane a postupu daňových orgánov v konaní.

KonaniepodľadruhejhlavypiatejčastiO.s.p.jeprísneovládanédispozičnouzásadou,t.j.súdposudzuje
zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu len v medziach žaloby. Preskúmaním

veci, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a stanoviskami účastníkov konania, súd
dospel k záveru, že žiadna zo žalobných námietok nie je relevantná privodiť zrušenie napadnutého
rozhodnutia; rozhodnutie a postup žalovaného sú v súlade so zákonom, preto žalobu zamietol (§ 250j
ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ žalobca namietal pochybenie žalovaného, ktoré malo spočívať v tom, že sa náležitým spôsobom
nevysporiadal s argumentáciou žalobcu v odvolaní ohľadom porušenia ustanovenia § 25 Daňového
poriadku, vrátane § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku a § 3 ods. 2 Daňového poriadku vo vzťahu
k vykonaniu dôkazov, svedeckých výpovedí, súd nepovažuje túto žalobnú námietku za opodstatnenú.
V zmysle obsahu administratívneho spisu súd nepovažuje za správne tvrdenie žalobcu, že správca

dane mu neumožnil, resp. jeho právnemu zástupcovi byť prítomný pri výsluchu svedkov, čím mu nebolo
umožnené klásť svedkom otázky. Je zrejmé, že správca dane vykonal len výsluch svedka M. N.,
predsedu predstavenstva spoločnosti N. Investments group, a.s. - dodávateľa dotknutých fakturovaných
plnení. Svedok M. N. bol predvolaný na výsluch na deň 21.08.2013, o čom bol upovedomený žalobcaUpovedomením č. 9601401/5/3600255/2013/Mak zo dňa 29.07.2013, ktoré bolo doručené konateľovi
žalobcu dňa 02.08.2013. V upovedomení bol daňový subjekt výslovne poučený, že v zmysle § 25 ods.
4 a § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku má právo on, resp. jeho zástupca, byť prítomný pri vypočutí

svedka a klásť mu otázky. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9601401/5/3881231/2013/Mak zo
dňa 21.08.2013, ktorého predmetom bolo vypočutie svedka M. N., vyplýva, že ústneho pojednávania
sa zúčastnil svedok M. N. a zástupcovia daňového úradu, pričom za daňový subjekt GRIN s.r.o. sa
nezúčastnila žiadna osoba. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že správca dane za účelom
preverenia vykonania predmetných prác zistil adresy zamestnancov spoločnosti Weber Investments

group, a.s., s úmyslom vypočuť ich ako svedkov. Správca dane predvolal na deň 10. a 11.12.2013
zamestnancov dodávateľa U. A., P. K., D. V., K. Andréka, I. U. st. a I. U. ml. a K. K. za účelom
ich vypočutia ako svedkov, o čom upovedomil aj žalobcu. Následne pracovníčky Weber Investments
group, a.s. telefonicky ospravedlnili u správcu dane predvolaných svedkov a títo doručili písomné
vyjadrenie s overenými podpismi, v ktorom potvrdili, že sú zamestnancami uvedenej spoločnosti,
avšak sa nezúčastnili na vykonávaní prác v Banskej Bystrici. O tejto skutočnosti bol upovedomený

právny zástupca žalobcu JUDr. Zachar s tým, že správca dane upustil od osobného výsluchu svedkov
a právnemu zástupcovi žalobcu umožnil dňa 20.12.2013 vyhotoviť fotokópie písomných vyjadrení
zamestnancov dodávateľa z administratívneho spisu.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z.; správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s

daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z.; správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z.; (1) Daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z.; správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z.; ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 45 ods. 1 písm. e/ zákona č. 563/2009 Z.z.; daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola,mávovzťahukzamestnancovisprávcudaneprávoklásťsvedkomaznalcomotázkypriústnom
pojednávaní.

Súd má za to, že v predmetom daňovom konaní nebolo žalobcovi upreté právo klásť svedkom otázky.
Aplikácia tohto práva daňového subjektu spočíva v tom, že správca dane je povinný daňový subjekt
upovedomiť o tom, že bude vykonávaný výsluch svedka. Je vecou daňového subjektu, či sa na
výsluch svedka dostaví, či sa výsluchu zúčastní a využije tak svoje zákonné právo klásť svedkovi
otázky. Z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že konateľ žalobcu prevzal doručované mu

Upovedomenie o nariadenom výsluchu svedka M. N.. Napriek tomu sa nezúčastnil výsluchu svedka,
preto následne nemôže namietať porušenie svojho práva byť prítomný pri výsluchu tohto svedka a klásť
mu otázky pri ústnom pojednávaní.Pokiaľ žalobca namietal nesprávny postup so zabezpečením svedeckých výpovedí - vymenovaných
zamestnancov spoločnosti Weber Investments group, a.s., súd má za to, že ani v tomto prípade nedošlo
k porušeniu práv žalobcu. V prvom rade sa nejedná o svedecké výpovede podané v písomnej forme,

ale jedná sa o dôkaz v zmysle ustanovenia § 24 ods. 4 Daňového poriadku, v zmysle ktorého ako dôkaz
možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne
určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. V predmetnom
ustanovení zákon len demonštratívne vymenúva dôkazy, medzi ktoré zaraďuje: rôzne podania daňových
subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, zápisnice o miestnom zisťovaní a

obhliadke atď., teda jedná sa o neukončený výpočet dôkazov, z čoho možno vyvodiť, že medzi takýto
dôkaz možno priradiť aj písomné vyjadrenie fyzických osôb s overeným podpisom, ktoré potvrdzujú
určitú skutočnosť významnú pre konanie. Postup správcu dane nie je rozporný ani so zásadou
uplatňovanou pri daňovom konaní pri hodnotení dôkazov v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku, keď
správca dane prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Keďže sa nejedná o výpoveď svedkov
v zmysle zákonného ustanovenia § 25 Daňového poriadku, toto zodpovedá vypovedacej sile takéhoto

dôkazu.Zkonaniavyplýva,žedaňovéorgánysícezohľadnilivyjadreniazamestnancov,alenepovažovali
tieto písomné vyjadrenia za jediné podstatné dôkazy, z ktorých vychádzali pri rozhodovaní. Tieto dôkazy
síce hodnotil jednotlivo, ale najmä vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi. Správca dane vyzýval
daňový subjekt a jeho dodávateľa na predloženie dôkazov o tom, kto fyzicky vykonal fakturované práce
za spoločnosť dodávateľa, avšak napriek tomu, že žalobca namietal spôsob zisťovania zamestnancov

dodávateľa a spôsob vykonania dôkazu - písomných vyjadrení zamestnancov, nepredložil zoznam
konkrétnych zamestnancov, ktorí vykonali fakturované práce, resp. osoby, ktoré vykonali tieto práce.
Postup správcu dane, ktorý upustil od navrhovaných svedeckých výpovedí, nie je rozporný so zákonom,
najmä ak malo ísť o svedecké výpovede nie navrhnutých svedkov zo strany daňového subjektu, ale
zistených samotným správcom dane. Právny zástupca žalobcu sa oboznámil s písomnými vyjadreniami

vybratých zamestnancov dodávateľa, mohol namietať proti tomu, čo uviedli, k čomu ovšem nedošlo,
ale najmä mohol označiť tých zamestnancov, resp. tie subjekty, ktoré realizovali fakturované práce
dodávateľom.

K preneseniu dôkazného bremena, resp. jeho rozširovaniu vo vzťahu k žalobcovi, súd poukazuje na

to, že Daňový poriadok rozdeľuje dôkazné bremeno, resp. dôkaznú povinnosť medzi daňový subjekt
a správcu dane, pričom ťažisko dôkaznej povinnosti je na daňovom subjekte. Daňový subjekt má
povinnosť preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré
je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa
osobitných predpisov; ďalej skutočnosti, na preukázanie ktorých bol správcom dane vyzvaný v priebehu

daňovej kontroly alebo daňového konania a napokon preukazuje vierohodnosť, správnosť a úplnosť
evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 Daňového poriadku
správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. V súlade s ustanovením
§ 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči

daňovémusubjektu,ktorésúrozhodnépresprávneurčeniadane.Zuvedenéhovyplýva,žezákonukladá
dôkazné bremeno aj správcovi dane, a to jednak vyvrátiť prostredníctvom zákonných dôkazov tvrdenia
daňového subjektu a jednak preukázať skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu,
ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Dokazovanie určitých skutočností tvrdených daňovým
subjektom a ich vyvracanie správcom dane tvorí podstatu vedeného dokazovania určitých skutočností

dôležitých pre správne zistenie daňovej povinnosti a týmto sa realizuje dôkazné bremeno daňového
subjektu a správcu dane.
Správca dane postupoval v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami § 24 a § 3 ods. 3 Daňového
poriadku, ak overoval, či deklarované dodanie stavebných prác a materiálu dodávateľom zodpovedá
skutočnosti. Dôkazné bremeno na preukázanie reálneho uskutočnenia fakturovaných prác je primárne

na daňovom subjekte, ktorý musí byť schopný preukázať dodanie prác dodávateľom. Nepostačuje,
ak disponuje faktúrou od dodávateľa, pričom nie je schopný preukázať, že fakturovaný materiál,
uskutočnenie prác bolo vykonané práve osobou uvedenou na faktúre, t.j. dodávateľom. Dokazovanie
zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných a
navrhovanýchdaňovýmsubjektom.Vočipostupusprávcudane,ktorý,akdošlokspochybneniureálneho

obsahu deklarovaných skutočností na dotknutých faktúrach, ďalej overoval, či deklarované zodpovedá
skutočnosti, nemožno nič namietať. Správca dane postupoval správne, ak vykonal výsluch svedka
predsedu predstavenstva dodávateľa a snažil sa zistiť rozhodnú skutočnosť, či fakturované plnenia bolirealizované dodávateľom a za týmto účelom vyzýval primárne dodávateľa, ako aj žalobcu, na označenie
konkrétnych osôb, ktoré by potvrdili uskutočnenie prác.

V konaní nebolo spornou skutočnosťou, že k vykonaniu diela došlo, že bol dohodnutý zmluvný
vzťah medzi žalobcom a dodávateľom, ale z hľadiska daňového bolo spornou a zároveň významnou
skutočnosťou pre správne určenie dane, či fakturované plnenia boli dodané práve dodávateľom. Táto
skutočnosť bola v rámci vykonaného dokazovania spochybnená a pochybnosť nebola žalobcom v
daňovom konaní vyvrátená.

Súd nepovažuje za nesprávny postup daňových orgánov, ak nevyhoveli požiadavke žalobcu o opätovné
vypočutie svedka M. N. na okolnosti vykonania stavebných prác fakturovaných spoločnosťou N.
Investments group, a.s. z dôvodu, že M. N. už bol vypočutý ako svedok, pričom ďalšiu výpoveď daňové
orgány spochybňovali ako menej vieryhodnú, keďže pri prvom výsluchu nevedel svedok uviesť, kto
práce realizoval a v priebehu celého daňového konania neuviedol mená konkrétnych zamestnancov,

resp. osôb, ktoré za dodávateľa práce realizovali, čím neumožnil správcovi dane overiť u zistených osôb
uskutočnenie dotknutých fakturovaných prác. Súd považuje za účelové aj poukazovanie na nevykonanie
ním označeného dôkazu - oboznámenie sa so zrekonštruovanými dokladmi spoločnosti dodávateľa za
roky 2011 a 2012, nakoľko rekonštrukcia bola ukončená už v priebehu odvolacieho konania a nebola
predložená, či už zo strany dodávateľa, resp. daňového subjektu, keďže predloženie takéhoto dôkazu

a možnosť oboznámenia sa s ním daňovými orgánmi, by bolo v prospech žalobcu. Z postoja žalobcu
preto vyplýva, že sa len formálne dožaduje vykonania tohto dôkazu. K takémuto záveru vedie súd aj
skutočnosť, že žalobca v písomných podaniach namieta nesprávny postup daňových orgánov, namieta
porušenie jeho práv ako daňového subjektu, avšak nepredkladá žiadne nové konkrétne dôkazy, ktoré
by vyvrátili závery daňových orgánov, na ktorých sú postavené rozhodnutia napadnuté žalobou.

Súd v zhode s daňovými orgánmi, dospel k záveru, že žalobca porušil ustanovenia § 2 písm. i/, § 17 ods.
2 a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, a preto správca
dane dôvodne po vykonanej daňovej kontrole zvýšil daňovému subjektu základ dane o sumu 18.560,-
Eur a následne vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2011 v

sume 3.526,40 Eur v dôsledku skutočnosti, že žalobca nepreukázal, že materiál dodala a predmetné
práce pre žalobcu vykonala spoločnosť Weber Investments group, a.s. v zmysle dotknutých faktúr.
Porušenímcitovanýchustanovenízákonač.595/2003Z.z.odanizpríjmovdošlokonanímžalobcu,ktorý
si neoprávnene, z dôvodov vyššie uvedených, uplatnil predmetné výdavky z dotknutých faktúr (náklady)
v daňových výdavkoch.

Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania, na základe vyššie
uvedeného dospel k záveru, že v medziach žaloby je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom.
Žalovaný vec správne právne posúdil, pričom sa náležite vysporiadal s relevantnými odvolacími
námietkami žalobcu, pričom svoje rozhodnutie aj vyčerpávajúco odôvodnil a súd sa s jeho odôvodnením

v plnom rozsahu stotožnil.

Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania neprizna,l aplikujúc ustanovenie §

250k ods. 1 O.s.p..

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu väčšinou hlasov členov senátu, t.j. pomerom hlasov
2:1 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu väčšinou hlasov členov senátu, t.j. pomerom hlasov

2:1 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanievlehote15dníodjehodoručenia.Odvolaniesapodáva
písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je
možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecnýchnáležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.