Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Renáta Pátrovičová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/197/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113219566
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4113219566.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minka v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so
sídlom boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, konajúca na území Slovenskej
republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so
sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpený: JUDr. Helena Strachotová,

usadenou euroadvokátkou so sídlom v Martine, Hviezdoslavova 7, proti žalovanej: E. P., bytom C. XX, C.
P., o zaplatenie sumy 657,86 eura istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Nitra zo dňa 14. júla 2014 č. k. 19C/239/2013-89, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o určení neprijateľnosti zmluvných
podmienok, výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a o výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec
mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 14. júla 2014 č. k. 19C/239/2013-89
(napadnutý rozsudok) zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 319,94 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9,25% ročne od 1.6.2011 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Určil, že zmluvná podmienka dojednaná v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa
22.1.2010 v bode B zmluvy a to ročná úroková sadzba vo výške 44,5%, ako aj zmluvná podmienka

dojednanávZmluveoúvereč.XXXXXXXXXXXXXXzodňa8.7.2009vbodeBzmluvyatoročnáúroková
sadzba vo výške 39% sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách
konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou podanou dňa 11.6.2013
domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 657,86 eura istiny, spolu s dojednaným úrokom,

s úrokom z omeškania, ako aj k náhrade trov konania.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so
žalovanou ako s dlžníkom Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXX dňa
8.7.2009, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 360,14 eura, ktorý sa zaviazala splácať
v 28 mesačných splátkach po 19,78 eura splatných k 15-temu dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej

splátky dňa 15.8.2009. Výška úrokovej sadzby bola dojednaná na 39% ročne, RPMN vo výške 46,75%.
Žalovanáuhradilažalobcovidoodstúpeniaodzmluvysumu408,24eura,zktorejsumyžalobcazapočítal
sumu 235,39 eura na istinu, sumu 172,85 eura na úroky a po odstúpení od zmluvy žalovaná uhradila
ešte sumu 58 eur. Celkovo tak uhradila sumu 466,24 eura. Žalobca zaslal žalovanej listom zo dňa
7.10.2011 odstúpenie od úverovej zmluvy a vyzýval ju v termíne do 30 dní uhradiť dlžnú sumu vo výške
143,73 eura, ktorá pozostávala z úverovej istiny vo výške 124,75 eura a z dlžných úrokov, poplatkov a

poistného vo výške 18,98 eura. Žalovaná odstúpenie prevzala dňa 14.10.2011 a splatnosť úveru nastala
dňom 30.11.2011. Žalobca si v tomto konaní uplatňoval titulom tohto úveru sumu 143,73 eura, ktorápozostávala zo 124,75 eura istiny a 18,98 eura úrokov. Žalobca dňa 22.1.2010 uzatvoril so žalovanou
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej jej požičal sumu 528 eur,
ktorú sa zaviazala splácať v 36 mesačných splátkach po 26,81 eura splatných v 15. deň v mesiaci,

počnúc prvou splátkou dňa 15.2.2010, úroky boli dojednané vo výške 44,5% ročne, RPMN vo výške
54,81% a celková čiastka k zaplateniu bola vo výške 965,16 eura. Žalovaná uhradila sumu 214,48 eura,
z ktorej sumy žalobca započítal na istinu sumu 56,57 eura, na úroky sumu 151,49 eura a na zmluvnú
pokutu sumu 6,42 eura (3x2,14 eura). Žalobca dňa 11.4.2011 zaslal žalovanej Odstúpenie od zmluvy a
vyzýval ju na zaplatenie sumy 572,13 eura, ktoré pozostávajú z úverovej istiny vo výške 471,43 eura, z

úrokov, poplatkov a poistného vo výške 94,28 eura a zo zmluvnej pokuty vo výške 6,42 eura. Žalovaná
odstúpenie prevzala dňa 18.4.2011. Splatnosť úveru nastala dňom 31.5.2011. Žalobca si v tomto konaní
uplatňoval titulom tohto úveru sumu 572,13 eura (471,43 eura titulom istiny, 94,28 eura titulom úrokov
a 6,42 eura titulom zmluvnej pokuty za 3 mesiace omeškania á 2,14 eura). Žalobca si v tomto konaní
uplatňoval okrem istiny aj dojednané zmluvné úroky vo výške 44,5% a 39% ako aj úroky z omeškania
a po pripustení zmeny petitu návrhu znel petit návrhu tak, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu

vo výške 657,86 eura spolu so zmluvným úrokom vo výške 39% p.a. zo sumy 124,75 eura od 4.10.2011
do 18.4.2012, zo sumy 119,73 eura od 19.4.2012 do 22.5.2012, zo sumy 109,73 eura od 23.5.2012 do
19.6.2012, zo sumy 85,73 eura od 20.6.2012 do zaplatenia, zmluvným úrokom vo výške 44,50% p.a.
zo sumy 471,43 eura od 4.4.2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% p.a. zo
sumy 143,73 eura od 1.12.2011 do 18.4.2012, zo sumy 119,73 eura od 19.4.2012 do 22.5.2012, zo

sumy 109,73 eura od 23.5.2012 do 19.6.2012, zo sumy 85,73 eura od 20.6.2012 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 9,25% p.a. zo sumy 565,71 eura od 1.6.2011 do zaplatenia, ako aj náhradu trov
konania.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 4 ods. 1, 2, 3, § 8aa ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 4 písm. k/, ods. 5, § 54 ods. 1, § 544 ods.
1, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

5. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi sporovými stranami došlo
dňa 8.7.2009 k uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 258/2001 Z.z., na základe

ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 360,14 eura, ktorý sa zaviazala splácať v 28 mesačných
splátkach po 19,78 eura splatných k 15-temu dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky dňa 15.8.2009.
Výška úrokovej sadzby bola dojednaná na 39% ročne, RPMN vo výške 46,75%. Žalovaná uhradila
žalobcovi do odstúpenia od zmluvy sumu 408,24 eura, z ktorej sumy žalobca započítal sumu 235,39
eura na istinu, sumu 172,85 eura na úroky a po odstúpení od zmluvy žalovaná uhradila ešte sumu 58

eur. Celkovo tak uhradila sumu 466,24 eura (408,24 eura do odstúpenia a 58 eur po odstúpení) a viac
úver nesplácala, preto žalobca od zmluvy odstúpil a došlo k zosplatneniu úveru ku dňu 30.11.2011.
Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú uvedené v § 4 ods. 2 citovaného zákona. Žalobca si
uplatňoval v konaní aj dojednané zmluvné úroky vo výške 39% ročne, a úroky z omeškania, pričom
súd prvej inštancie považoval dojednaný úrok vo výške 39% ročne za neprijateľnú podmienku zmluvy

s poukazom na jeho výšku a dobré mravy a potom mal za to, že žalobca nebol oprávnený zo sumy
uhradenej žalovanou vo výške 466,24 eura započítať na úroky v dojednanej výške sumu 193,70 eura
a preto mal súd prvej inštancie za to, že pri tomto úvere potom žalovaná uhradila žalobcovi viac, než na
čo mal nárok a preto nárok žalobcu v časti tohto úveru zamietol.

6. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že pri druhej Zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.1.2010
žalobca požičal žalovanej sumu 528 eur, ktoré sa zaviazala splácať v 36 mesačných splátkach po 26,81
eura splatných v 15. deň v mesiaci, počnúc prvou splátkou dňa 15.2.2010, úroky boli dojednané vo
výške 44,5% ročne, RPMN vo výške 54,81% a celková čiastka k zaplateniu bola vo výške 965,16 eura.
Žalovaná uhradila sumu 214,48 eura, z ktorej sumy žalobca započítal na istinu sumu 56,57 eura, na

úroky sumu 151,49 eura a na zmluvnú pokutu sumu 6,42 eura (3x2,14 eura). Žalobca dňa 11.4.2011
zaslal žalovanej Odstúpenie od zmluvy a vyzýval ju na zaplatenie sumy 572,13 eura, ktoré pozostávajú z
úverovej istiny vo výške 471,43 eura, z úrokov, poplatkov a poistného vo výške 94,28 eura a zo zmluvnej
pokuty vo výške 6,42 eura. Aj v prípade tejto zmluvy súd prvej inštancie považoval dojednané úroky vo
výške 44,5% ročne za neprijateľnú podmienku zmluvy s poukazom na ich výšku a dobré mravy a potom

mal za to, že žalobca nebol oprávnený zo sumy uhradenej žalovanou vo výške 214,48 eura započítať
na úroky sumu 151,49 eura a preto zo žalovanej sumy 572,13 eura priznal žalobcovi len sumu 319,94
eura, keďže z požičanej sumy 528 eur bol žalobca oprávnený si započítať na dojednanú zmluvnú pokutu
sumu 6,42 eura (za 3 mesiace á 2,14 eura - ktorú súd prvej inštancie nepovažoval za neprimeranevysokú - Čl.V.3 VP - 8% z každej čiastky) a zvyšok vo výške 208,06 eura mal započítať na istinu a potom
nárok žalobcu považoval za dôvodný len v časti sumy 319,94 eura (žalovanou uhradené 214,48 eura
mínus 6,42 eura zmluvná pokuta = 208,06 eura a potom požičané 528 eur mínus žalovanou uhradené

po odpočítaní zmluvnej pokuty 208,06 eura = priznané 319,94 eura), na zaplatenie ktorej sumy žalovanú
zaviazal, spolu s úrokom z omeškania v zákonnej výške od 1.6.2011, teda odo dňa nasledujúceho po
zosplatnení úveru, kedy sa žalovaná dostala s plnením do omeškania. Vo zvyšku súd prvej inštancie
žalobu zamietol.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 2 OSP a vzhľadom na výsledok
konania, keď žalobca bol úspešný len v rozsahu 48,62 % (žaloval 657,86 eura = 100 % a priznaných
bolo 319,94 eura = 48,62 %) rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v časti určenia neprijateľnosti
zmluvných podmienok a zamietajúcej časti, žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutej časti zmenil tak, že podanej žalobe vyhovie v plnom rozsahu, alebo alternatívne, aby
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Namietal nesprávne skutkové zistenia a následne nesprávne právne posúdenie veci.
Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie žalobu čiastočne zamietol, keď dojednaný úrok vo výške 39
% ročne v zmluve zo dňa 08.07.2009 za neprijateľnú podmienku zmluvy s poukazom na jeho výšku

a dobré mravy. Rovnako tak považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj úrok vo výške 44,50 %
ročne dohodnutý v zmluve zo dňa 22.01.2010. S uvedeným názorom súdu prvej inštancie nesúhlasil
a poukázal na § 53 ods. 1 OZ. Zdôraznil, že ustanovenie § 53 ods. 1 OZ sa netýka zmluvných
podmienok,ktorésúvisiashlavnýmpredmetomplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Ak sa súdu javí zmluvný úrok ako neprimerane vysoký v neprospech žalovanej, vytvárajúci nerovnováhu
v právach a povinnostiach, s týmto tvrdením nesúhlasil. Za rozporné s § 53 ods. 6 OZ nepovažuje
dojednanie úrokov vo výške určenej v zmluve uzavretej medzi stranami vo výške 39 % ročná, 44,50
% ročne za stavu, keď výška RPMN v tomto konkrétnom prípade predstavovala 46,75 % a priemerná
hodnota RPMN na tento typ úverov bola v čase uzavretia zmluvy na trhu SR 40,61 % a v druhom

prípade predstavoval RPMN 54,81 % a priemerná hodnota RPMN 48,96 %. Dohodnutá odplata vo
forme úroku za poskytnutie úveru je oproti odplatám, ktoré požadujú banky, teda priemerným odplatám,
vyššia, je však výsledkom jasnej a zrozumiteľnej dohody účastníkov zmluvy uzavretej na slobodnom
trhu poskytovania peňažných prostriedkov pri poskytnutí úveru bez akéhokoľvek ďalšieho zabezpečenia
a predchádzajúcej skúsenosti žalobcu s plnením finančných záväzkov žalovanou. Žalobca poskytol

žalovanej peňažné prostriedky na trhu nebankových subjektov, kde je vyššie riziko nesplácaní úveru, a
tedaúrokovésadzbysúprirodzenevyššie.Záverompoznamenal,žepriuzavieranízmluvybolidodržané
všetky podmienky vyplývajúce z osobitnej právnej úpravy obsiahnutej v zákon č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, ktoré žalovanej umožnili úvahu o tom, či so žalobcom za daných podmienok
úveru uzavrie.

9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie procesným postupom podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 389 ods. 1 CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu

nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a nedostatočné právne posúdenie.

10. Pôvodný žalobca CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO
35787783, vpriebehu odvolacieho konania dňom 29.06.2016 zanikol výmazom z obchodného registra
Okresného súdu Bratislava. Jeho právnym nástupcom je spoločnosť PARIBAS PERSONAL FINANCE

SA, a.s., zapísaná v obchodnom registri Paríž pod č. XXXXXXXXX RCS Paris so sídlom na adrese
1 boulevard Haussman 75009, Paríž, Francúzska republika, ktorá má na území Slovenskej republiky
vytvorenú pobočku - BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom
Karadžičova 2, 811 09 Bratislava. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 64 CSP v spojení s
ustanovením § 378 ods. 1 CSP rozhodol, že v konaní bude pokračovať s týmto jeho právnym

nástupcom.

11. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci použitím Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do
30.06.2016. Následne bol prijatý nový procesný predpis - Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatýzákonom č. 160/2015 Z.z., a ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 a vychádza z princípu aplikácie
procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom
jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.
13. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí.

14. Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

15. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, čo je
jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd
ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces.
Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ust. §

220 ods. 2 CSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie
súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie
vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

17. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením

základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v
podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Judikatúra
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,

vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Aj rozhodnutie formou uznesenia (ak nejde
o rozhodnutie, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval alebo o uznesenie, ktoré
sa týka vedenia konania) musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť
rozhodnutiejeodrazomprávaúčastníkanadostatočnéapresvedčivéodôvodneniespôsoburozhodnutia
súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného vyhotovenia

rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti
výrokurozhodnutia.Súdsavodôvodnenísvojhorozhodnutiamusívyporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen
poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.

18.Zákonompožadovanériadneapresvedčivéodôvodneniepísomnejformyrozhodnutiasúdujenielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,

účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí
byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na
strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu

v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto
vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.19. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd
posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne,

avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

20. V danej veci žalobca poskytol žalovanej dva úvery, prvá úverová zmluva bola uzatvorená dňa
8.7.2009 na sumu 360,14 eura s dohodnutou úrokovou sadzbou 39 % ročne a druhá úverové zmluva
bola uzatvorená dňa 22.1.2010 na sumu 528 eur s dohodnutou úrokovou sadzbou 44,5 % ročne.

21. Súd prvej inštancie síce odcitoval množstvo zákonných ustanovení, neuviedol však či aplikoval
ustanovenia účinné v súčasnosti alebo v čase uzavretia predmetných úverových zmlúv. Dospel k
záveru, že dojednané úroky sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami s poukazom na ich výšku a
dobré mravy. Takéto zdôvodnenie je absolútne nedostatočné, pretože súd prvej inštancie neuviedol
z akého konkrétneho dôvodu považoval výšku úroku z úveru za neprimeranú, aká výška úroku by

podľa jeho názoru bola primeraná, nezaoberal sa výškou úroku z úveru v porovnaní s výškou úroku
požadovanou bankami v zmysle § 53 ods. 6 OZ. Uvedené ustanovenie stanovuje, že ak predmetom
spotrebiteľskejzmluvyjeposkytnutiepeňažnýchprostriedkovanejdeospotrebiteľskýúverpodľazákona
o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami
za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy. Argumenty žalobcu v tomto

smere, uvedené v odvolaní, sú dôvodné.

22. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutých častiach zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23.Vďalšomkonanísasúdprvejinštanciebuderiadiťprávnymnázoromodvolaciehosúdu.Vykonánové
dokazovanie, a vyporiada sa s aplikáciou ustanovenia § 53 ods. 6 OZ. Vzhľadom na zmenu procesného
predpisu sa vyporiada i so vstupom subjektu pôvodne vystupujúceho v konaní ako vedľajší účastník.
Nové rozhodnutie súd prvej inštancie zdôvodní v súlade s § 220 ods. 2 CSP a rozhodne aj o náhrade
trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 1, 3 CSP).

24. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.