Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. február 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/122/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816201764
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7816201764.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcov: 1/ B. Z., H.. X.X.XXXX, X/ Z. Z.
H.. XX.XX.XXXX, X. C. N. M. Č.. XXX, zastúpených JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou so sídlom
v Bratislave, Zámocká č. 26, proti žalovanému: Tatra credit a.s., so sídlom v Piešťanoch, Námestie
Slobody 10/1718, IČO: 44 975 775, zastúpeného Advokátskou kanceláriou L.I.B. legal s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a vydanie bezdôvodného obohatenia, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 17.8.2016 č.k. 11C/101/2016-63
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovia majú právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom označeným v záhlaví tohto
rozhodnutia určil, že úverová zmluva č. XXX/XX, je neplatná. Žalovanému uložil povinnosť vydať
žalobcom bezdôvodné obohatenie vo výške 10.560,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcom priznal náhradu trov konania vo výške 100%.

2. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že žalobcovia uzavreli so žalovaným
úverovú zmluvu č. XXX/XX, ktorou im bol poskytnutý úver vo výške 8.000,- eur s ročnou úrokovou
sadzbou 36% a ročnou percentuálnou mierou nákladov vo výške 51,22%. Veriteľ po dohode s dlžníkom
dňa XX.X.XXXX predĺžil splatnosť úveru o 6 mesiacov, čím sa tento zmenil zo sumy 9.440,- eur na
sumu 10.880,- eur, so splatnosťou do 26.9.2013. K ďalšiemu predĺženiu splatnosti o 12 mesiacov došlo
dohodou zo dňa XX.X.XXXX s tým, že úver zo sumy 10.880,- eur sa zvýšil na sumu 13.760,- eur, so
splatnosť do 26.9.2014. Ďalšou dohodou došlo k predĺženiu splatnosti úveru zo sumy 13.760,- eur na

sumu 15.200,- eur, so splatnosťou do 26.3.2015. Poslednou dohodou došlo k predĺženiu doby splatnosti
úveru o 6 mesiacov s tým, že pohľadávka sa zvýšila zo sumy 15.200,- eur na sumu 16.640,- eur, so
splatnosťou do 26.9.2015.

3. Žalobcovia so žalovaným uzavreli aj zmluvu záložnom práve č. XXX/XX M. XX.X.XXXX o
zriadení záložného práva k nehnuteľným veciam záložcami (žalobcovia) v prospech záložného veriteľa
(žalovaný) na zabezpečenie jeho pohľadávky.

4. Súd prvej inštancie ustálil, že žalobcovia s odkazom na § 80 písm. c/ O.s.p. preukázali naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, ktorý majú ako spotrebitelia, nakoľko rozhodnutím
vo veci bude vyriešená otázka, aký je ich skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkovv prípade neplatnosti zmluvy týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky), čím sa ich postavenie stane
istejším, nebudú vystavení sankciám za nezaplatenie odplaty, pričom naliehavý právny záujem je daný
aj z dôvodu zriadenia záložného práva k nehnuteľným veciam, pretože takto bude vyriešená otázka,

predstavujúca vážne nebezpečenstvo postihu majetku spotrebiteľov v neprimeranom rozsahu.

5. Po právnom posúdení veci v zmysle § 451 ods. 1,2, § 456, § 52 ods. 1,3,4, § 53 ods. 1,5, § 54 ods.
1,2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1,2, § 11 ods. 1 písm. a/, b/, zák. č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch dospel k záveru, že úverová zmluva, ktorá sa stala predmetom preskúmania v

danej veci, je neplatná v celom rozsahu. Tento záver vyvodil zo zistenia, že dojednaný spôsob vrátenia
poskytnutého úveru je v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch a tento obchádza. Cieľom
zákona č.129/2010 Z.z., a to konkrétne ust. § 4 ods. 1 písm. h/ bolo vrátenie poskytnutých peňazí v
pravidelných rovnomerne rozložených splátkach tak, aby sa časť splátky započítala na istinu, časť na
úroky a časť na poplatky. Spotrebiteľ si požičiava peňažné prostriedky preto, lebo nemôže za službu
alebo tovar, ktoré potrebuje, zaplatiť z vlastných prostriedkov. U spotrebiteľov, ktorí sú odkázaný na úver

8.000,- eur väčšinou nie je predpoklad, aby popri splácaní úveru a platení životných nákladov ušetrili
toľko, aby boli schopný naraz zaplatiť 8.800,- eur, ako to bolo dojednané v tomto prípade v úverovej
zmluve, konkrétne ide o 36. splátku úveru, ktorej jednotlivými dodatkami dochádzalo k predĺžovaniu
doby splatnosti, vždy v rozmedzí 6 až 12 mesiacov. Takúto situáciu podľa názoru súdu prvej inštancie
využívajú nebankové subjekty a neprimerane sankcionujú neschopnosť spotrebiteľa vrátiť požičané

peniaze.

6. Uvedený, veriteľom určený spôsob vrátenia dlžnej sumy možno považovať aj za nekalú obchodnú
praktiku. Vychádzajúc z ust. § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z. zákona o ochrane spotrebiteľa takéto
konanie je potrebné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade žalovaný

pri formulovaní úverovej zmluvy nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď splatnosť úveru rozložil
tak, že žalobcovia mali zaplatiť 36 splátok po 240,- eur a 37. splátku vo výške 8.000,- eur. Priemerný
spotrebiteľ nie je schopný takúto dohodu splniť a veriteľ ho neustále sankcionuje, jeho dlh napriek tomu,
že ho čiastočne splnil neustále narastá až tak, že môže prísť aj o nehnuteľnosť, teda o svoje obydlie,
čo je neprípustné.

7. Spôsob vrátenia úveru je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere a pokiaľ táto časť je v rozpore s
dobrými mravmi, resp. je v rozpore so zákonom, potom celý právny úkon je absolútne neplatný v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka. Aj napriek teórii v prospech zachovania platnosti zmlúv iný záver nebolo
možné učiniť, preto súd prvej inštancie dospel k záveru o neplatnosti celej zmluvy ako celku.

8. Pokiaľ ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie dospel k záveru, že
žaloba je v tejto časti tiež dôvodná. Keďže došlo k uzavretiu neplatnej zmluvy žalobcovia majú nárok
na vrátenie bezdôvodného obohatenia v súlade s ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, teda na
vrátenie sumy presahujúcej poskytnutý úver, čo v danom prípade činí 10.560,- eur.

9. Žalobcom bol poskytnutý úver vo výške 8.000,- eur, pričom žalovaný od nich splátkami prijal sumu
18.560,- eur, preto sa žalovaný bezdôvodne obohatil o sumu 10.560,- eur.

10. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods.

1 písm. b/, d/, f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvej inštancie, že prekročil žalobný
návrh žalobcov a priznal im viac ako sa domáhali. Žalobcovia písomným podaním zo dňa 03.08.2016
uviedli, že sa domáhajú vyslovenia neplatnosti zmluvy len v časti príslušenstva k poskytnutému úveru
a nie neplatnosti úverovej zmluvy ako celku, ako pôvodne žiadali v žalobe. Tým došlo k čiastočnému

spävzatiu žaloby, o ktorom súd prvej inštancie nerozhodol. Súd prvej inštancie tiež nesprávne vyvodil
existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Na určení absolútnej resp. správne
čiastočnej neplatnosti úverovej zmluvy samostatným výrokom totiž žalobcovia nemajú naliehavý právny
záujem. Túto otázku súd prvej inštancie totiž posudzuje ako otázku predbežnú vo vzťahu k žalobnému
návrhu v časti týkajúcej sa vydania bezdôvodného obohatenia prostredníctvom žaloby na plnenie.

Pokiaľ ide o platnosť úverovej zmluvy nesprávne súd prvej inštancie vyvodil, že táto je neplatná.
Úverová zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti, aké požaduje zákon o spotrebiteľských úveroch
účinný v čase uzatvorenia zmluvy. Všetky zmluvné podmienky sú v zmluve vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne, preto nie je dôvod ich spochybňovať, či označovať za neprijateľné. Žalobcovia boli preduzavretím zmluvy oboznámení so všetkými podmienkami, za ktorých sa zmluva uzavrela. Žalobcovia
od žalovaného ako veriteľa v plnom rozsahu úver čerpali a tento viac ako 4 roky splácali. Preto
spochybňovanie platnosti tejto zmluvy vzhľadom na prejavenú vôľu účastníkov nie je dôvodné. Vytkol

súdu prvej inštancie, že jeho odôvodnenie je nedostačujúce a nepresvedčivé, predovšetkým v kontexte
ustanovení, na ktoré súd odkazuje v závere svojho rozhodnutia (§ 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. a §
11 ods. 1 písm. b/ tohto zákona).

11. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhli potvrdiť rozsudok ako vecne správny, uplatnili náhradu

trovodvolaciehokonania.Stotožnilisasosprávnymiskutkovýmiaprávnymizávermisúduprvejinštancie
o tom, že predmetná zmluva je neplatná. Uviedli, že v tomto konaní sa dovolávali neplatnosti celej
zmluvy. Je pravdou, že žalobcovia alternatívne rozšírili petit tak, že pokiaľ by súd prvej inštancie mal
za to, že zmluva o úvere č.200/12 je platná, žiadali určiť neplatnosť časti zmluvy v jej príslušenstve. V
žiadnom prípade však nešlo o čiastočné späťvzatie žaloby, ako sa mylne domnieva žalovaný.

12. Žalovaný vo vyjadrení zotrval na svojich odvolacích dôvodoch a opätovne poukázal na to, že
žalobcovia v priebehu konania vzali žalobu v časti späť, keď sa domáhali určenia neplatnosti (len)
príslušenstva napadnutej zmluvy. Poukázal na to, že žalobcovia v písomnom podaní zo dňa 4.8.2016
uviedli, že nežiadajú určiť absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy.

13. Žalobcovia vo vyjadrení ako reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedli, že súd prvej inštancie
nepochybil, keďže z ich strany nedošlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby. V procese dokazovania
žalobcovia ponechali na rozhodnutí súdu, či vo svojom výroku určí neplatnosť celej zmluvy ako celku
alebo len jej časti.

14.Žalovanývovyjadrení zotrvalnasvojejodvolacejargumentáciivtomsmere,žesúdprvejinštanciesa
dopustil viacerých procesných vád, na ktoré poukázal vo svojom odvolaní. Výrok rozhodnutia je neurčitý
a odôvodnenie je nedostatočné a nezrozumiteľné. Okrem toho poukázal na § 137 písm. d/ C.s.p., v
zmysle ktorého neobstojí žaloba o určenie neplatnosti zmluvy.

15. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1,2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
"C.s.p.") v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

16. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods.
1 C.s.p., potvrdil.

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 14.2.2018 o 9.50 hod., v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli

zverejnené dňa 6.2.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p..

18. Žalovaný namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ C.s.p., teda, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

19. Odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

20. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu
vyvodil aj správny právny záver, pričom sa nedopustil žiadneho procesného pochybenia a konanie netrpí

ani inou vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

21. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).22. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané
žalovaným v odvolaní. Žalovaný pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej

inštancie a s ktorými sa tento náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie
námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

23. Žalovaný v odvolaní namieta nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení,
keď tvrdí, že žalobcami uplatnený výrok nezodpovedá ust. § 137 písm. b/ C.s.p. a tiež, že požadované

určenie má charakter prejudiciálnej otázky, čo vylučuje naliehavý právny záujem na takomto určení.
Žaloba na plnenie v zásade konzumuje žalobu určovaciu.

24. Odvolací súd sa zhoduje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcovia majú na požadovanom
určení naliehavý právny záujem, nakoľko v prípade vyhovenia žalobe sa ich postavenie stane istejším.
V tej súvislosti je významným, že žalobcovia so žalovaným uzavreli zmluvu o záložnom práve k

nehnuteľnostiam v ich vlastníctve na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o úvere. Keďže zmluva o
zriadení záložného práva je zmluvou akcesorickej povahy vo vzťahu k zmluve o úvere, je nepochybné,
že vyslovením neplatnosti zmluvy o úvere sa stáva neplatnou aj zmluva o zriadení záložného práva,
ktorá je previazaná so zmluvou o úvere. V danom prípade navyše reálne hrozilo, že by svoju pohľadávku
žalovaný uspokojil výkonom záložného práva k nehnuteľnostiam na základe zmluvy o záložnom práve

uzavretej so žalobcami, ktorá mala slúžiť na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o úvere.

25. Pokiaľ ide o námietky žalovaného týkajúce sa aplikácie ust. § 137 písm. d/ C.s.p. na daný prípad,
tieto nie sú náležité. Žaloba bola v danej veci podaná dňa 9.3.2016, teda za účinnosti O.s.p., preto na
daný prípad treba aplikovať ust. § 80 písm. c/ O.s.p., ako správne uviedol súd prvej inštancie.

26. Súd prvej inštancie v danej veci vyslovil neplatnosť nepadnutej úverovej zmluvy z dôvodu, že ide
o absolútne neplatný právny úkon, pričom dôvody absolútnej neplatnosti zmluvy v rozsudku podrobne
uviedol.

27. Niet pochýb, že daná úverová zmluva sa riadi ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
upravujúcimi spotrebiteľskú zmluvu, zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj
zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Zároveň každá zmluva, ako právny úkon musí byť v
súlade s ust. § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, upravujúcimi náležitosti právnych úkonov.

28. Odvolací súd je rovnako ako súd prvej inštancie toho názoru, že dojednaný spôsob vrátenia
poskytnutého úveru, dojednaný v Zmluve o úvere č. XXX/XX v znení jej dodatkov, je v rozpore so
zákonom o spotrebiteľských úveroch, resp. ho obchádza.

29. Z ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

30. Z tohto zákonného ustanovenia možno vyvodiť, že cieľom spomínaného zákona je vrátenie
poskytnutých peňazí spotrebiteľom cestou úveru v pravidelných rovnomerne rozložených splátkach tak,
aby sa časť splátky započítala na istinu, časť na úroky a časť na poplatky. Pokiaľ teda žalovaný vo
formulárovej úverovej zmluve určil 36 splátok po 240,- eur a 37. splátku vo výške 8.000,- eur, aj podľa
názoru odvolacieho súdu konal v rozpore so zákonom, resp. takýmto konaním zákon obchádzal.

31. Spotrebiteľ si požičiava peňažné prostriedky preto, lebo nemôže za službu alebo tovar, ktoré
potrebuje, zaplatiť z vlastných prostriedkov naraz vyššiu sumu peňazí. Následne po získaní úveru môže
tento vrátiť len takým spôsobom, že dlh spláca časťou svojho príjmu, ktorá mu ostáva po zaplatení
nevyhnutných životných nákladov. V danom prípade niet pochýb, že žalobcovia nemohli ušetriť toľko,

aby boli schopní naraz zaplatiť sumu 8.000,- eur, v tomto prípade 37. splátkou úveru. Takýto spôsob
vrátenia dlžnej sumy možno považovať aj podľa názoru odvolacieho súdu za nekalú obchodnú praktiku
(§ 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z.). Priemerný spotrebiteľ totiž takúto dohodu o forme splátok nie je
schopný splniť, čo vyvoláva neustále sankcionovanie zo stany veriteľa, pričom dlh napriek tomu, žespotrebiteľ ho už čiastočne splnil neustále narastá až tak, že môže prísť o nehnuteľnosť, teda o svoje
obydlie, čo je neprípustné.

32. Keďže spôsob vrátenia úveru je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere, pokiaľ je táto časť v
rozporesdobrýmimravmiresp.obchádzazákon,potomcelýprávnyúkonjeabsolútneneplatným,keďže
túto časť nemožno oddeliť od zostávajúcej časti. V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje s právnou
argumentáciou súdu prvej inštancie o aplikácii ust. § 41 Občianskeho zákonníka na daný prípad.

33.Keďževdanomprípadeideoneplatnúzmluvu,vzniklapovinnosťžalovanéhovrátiťžalobcomto,očo
sa obohatil, čo v danom prípade tvorí suma zaplatená žalovanému nad rozsah poskytnutých finančných
prostriedkov. Správne preto rozhodol súd prvej inštancie, pokiaľ zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom
10.560,- eur.

34. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

ako vecne správny.

35. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. Žalobcovia boli v odvolacom konaní úspešní, preto im odvolací súd priznal právo na
náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v celom rozsahu.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).