Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/695/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206825
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213206825.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting
s. r. o., Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanej: X.
C., bytom G. ul. XXX/XX, T., o zaplatenie 514,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Komárno č. k. 7C/338/2013-85 zo dňa 25. septembra 2015 a o čiastočnom späťvzatí

žaloby, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom v časti zmenkového úroku nad výšku
0,06 % denne, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušuje a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

Vo zvyšnej časti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c
i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaním označeným ako "Návrh na uplatnenie pohľadávky" zo dňa 18. 03. 2013 domáhal
uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 514,- EUR z titulu zmenkovej sumy, zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 514,- EUR za obdobie od 20.08.2010 do zaplatenia, 6,00 %
ročného úroku zo sumy 514,- EUR od 3.11.2010 do zaplatenia a z titulu zmenkovej odmeny sumu
1,71 EUR. Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú

vystavila žalovaná dňa 30.04.2009, indosovaná vlastná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou
"na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Žalovaná mala zaplatiť za zmenku pri predložení
na rad zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, žalovaná nič neuhradila, preto
žalobca žiadal, aby ju súd v zmysle čl. 7 Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007
k tejto povinnosti zaviazal rozsudkom.

2. Súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách strán sporu rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
(strana sporu) nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na vykonané
dokazovanie (oboznámením sa s obsahom spisového materiálu), č. l. 1 § 75, § 11 ods. 1, § 48 ods. 1
bod 2, § 33 ods. 1, § 2, § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Z. z. o zmenkách a šekoch, § 115a ods. 1, 2,
§ 156 ods. 3 OSP (Občianskeho súdneho poriadku - zákon č. 99/1963 Z. z.). Vychádzal zo zistenia,
že predmetom konania je spor zo zmenky, ktorá bola vystavená podľa slovenského práva a platobné

miesto je v SR, preto sa na vec vzťahuje právny poriadok SR v zmysle § 10 a § 11 zák.č. 97/1963
Zb. Keďže ide o drobný spor, nebolo potrebné nariadiť pojednávanie. Dospel k záveru, že žalobcom
predložená zmenka je v zmysle ust. § 33 ods. 2 zákona č. 191/1950 Z. z. neplatná pre rozpor so
zákonom o zmenkách v časti určenia splatnosti zmenky. Popri údaji určujúcom splatnosť vistazmenky
pri predložení sa vyskytuje ďalšia doložka nad podpisom výstavcu, čím táto doložka je rovnako krytá
podpisom výstavcu a to údaj určujúci konkrétny deň splatnosti a to štyroch rokov od vystavenia, t. j.

jeden konkrétny deň a to 09.02.2014. Nesúhlasil s argumentáciou prezentovanou za posledné obdobia,
podľa ktorého doložka: "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia" je výrazom akejsi postupnejsplatnosti, resp. predĺženia lehoty na predloženie vistazmenky na platenie o 4 roky, prípadne iných
úvah. Prezentované názory vo vzťahu k citovanej doložke súd považoval za účelové a v rozpore so
znením § 34 ods. 1 zák. a § 36 zmenkového zákona. Ak ide o zmenku splatnú na videnie a zároveň

obsahuje zmenečné prehlásenie určitého dňa splatnosti, ide o navzájom sa vylučujúce údaje o splatnosti
zmenky a takáto zmenka je preto neplatná, pre neurčité stanovenie splatnosti, nie je riešený vzájomný
vzťah týchto doložiek vo vzťahu k splatnosti, keď nie je možné ani konštatovať medzi týmito dvomi
doložkamivymedzujúcimisplatnosť,žespolusúvisia,súvovzájomnomvzťahu,resp.,žebymalinaseba
nadväzovať. Podľa súdu je tak zrejmé, že sú tu dve vlastné samostatné doložky vymedzujúce splatnosť

zmenky, čo nemožno riešiť ani na základe tzv. moderačného práva súdu, keď by bola popretá podmienka
rigoróznosti zmenky a došlo by takýmto postupom k narušeniu rovnosti účastníkov pred zákonom.
Nemožno neprihliadať teda ku skutočnosti, že na zmenke sú napísané dve doložky upravujúce splatnosť
zmenky a na druhej strane v rámci abstraktnosti záväzku, výkladom dospieť k tomu, že splatnosť je
jednoznačne upravená inak, ako je uvedená v písomnom vyhotovení citovanej vlastnej zmenky. Názor,
v zmysle ktorého uvedené doložky by mali byť výrazom predĺženia lehoty na predloženie vistazmenky

na platenie o 4 roky, resp. akejsi postupnej splatnosti, prípadne iných úvah, súd považuje za účelový
a v rozpore so znením § 34 ods. 1 a § 36 zmenkového zákona. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na
to, že predmetom konania je cezhraničný spor v zmysle článku 3 bodu 1 Nariadenia EPaR (ES) číslo
861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, že zmenka bola
vystavená podľa Slovenského práva a vzájomné majetkové vzťahy účastníkov konania - strán sporu

sa spravujú právnym poriadkom Slovenskej republiky a že vo veci konal a rozhodol bez nariadenia
pojednávania (skutočnosť 2 údajom na zmenke sa nedá vysvetliť) a že z údajov na zmenke možno
odvodiť, že došlo len k zobchodovaniu cenného papiera ako zabezpečovacieho inštitútu, kedy práva
zo zmluvy voči dlžníkovi zostali veriteľovi. V závere dodal, že na zmenke sa vyskytuje aj fakultatívne
doložka, z čoho možno odvodiť, že došlo len k zobchodovaniu cenného papiera, kedy práva zo zmluvy

o poskytnutí finančných prostriedkov zostali zachované voči dlžníkovi, vystaviteľovi zmenky.

3. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť, žalobe
vyhovieť a priznať mu náhradu trov celého konania. Poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie je
prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie mu možnosti konať pred súdom, keď prekvapivosť

vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný uplatnený nárok nepoprel, napriek čomu bol jeho nárok zamietnutý.
Nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie o tom, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti,
keď v danej veci ide o prípad zmenky na videnie s predĺženou lehotou splatnosti, keď je potrebné mať na
zretelizároveňto,žezmenkapredstavujeabstraktnýzáväzokastelesňujeprávosaméosebe.Predložka
"v",podľasynonymickéhoslovenskéhoslovníka,vyjadrujeajčasovéokolnostiajejsynonymomjespojka

"počas", na základe čoho je možné vyvodiť, že zmenka má byť predložená počas obdobia 4 rokov od
vystavenia. Nie je možné sa stotožniť so záverom, že v údaji predlžujúcom lehotu na platenie by mala
byť ešte uvedená predložka "do", a to tak, že údaj by mal znieť "na platenie predložiť v lehote do 4 rokov
od vystavenia"? uvedené nemá žiadnu oporu v jazykovom výklade. Formálny prístup v zmenkovom
práve nie je totožný s formalizmom, ktorý nemá oporu ani v zmenkovom práve. Na základe uvedeného,

údaj "zaplatím za túto zmenku pri predložení" si navzájom nekonkuruje s údajom "na platenie predložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia", pretože ide o dva rozličné údaje s dvomi rozdielnymi významami z
pohľadu zmenkového, t. j. nejde o vnútorný rozpor zmenky. V odôvodnení rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR, na ktoré bolo poukázané, sa dovolací súd touto otázkou vôbec nezaoberal a nejedná sa ani o takú
istú skutkovú situáciu. Je potrebné tiež uviesť to, že nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným

vlastníkom zmenky a vystaviteľom zmenky, v dôsledku čoho žiadne iné informácie, či dokumenty k
zmenke nemá, a v zmysle právneho poriadku ich ani nepotrebuje mať, aby si mohol uplatňovať práva s
týmto cenným papierom spojené. Požadovanie iných dokumentov ako originálu zmenky je neprípustné
a nezákonné. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné
ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, nie sú na zmenke uvedené. Ďalej žalobca v dôvodoch

poukázal i na označené rozhodnutia súdov, ktoré citoval a priložil k odvolaniu.

4. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

5. Podaním doručeným súdu prvej inštancie 21.12.2015 zobral žalobca žalobu v časti zmenkového

úroku vo výške 0,19 % denne späť a v konaní si naďalej uplatňuje len zmenkový úrok vo výške 0,06
% denne.

6. Žalovaná s čiastočným späťvzatím žaloby nesúhlas nevyslovila.7. Prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. z 21.05.2015 - Civilného sporového poriadku (CSP) účinného 01.
júla 2016/§ 474) došlo k zrušeniu Občianskeho súdneho poriadku (§ 473), pričom podľa prechodných

ustanovení nový zákon - CSP platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti, keď právne účinky
úkonov, ktoré v konaní dovtedy nastali, zostávajú zachované (§ 470 CSP).

8. Podľa ust. § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie skôr, ako
rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

9. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žalobypripustí,odvolacísúdzrušírozhodnutiesúduprvejinštancieakonaniezastaví(§370ods.2CSP).

10. Žalobca žalobu vzal čiastočne späť, žalovaná strana so spätvzatím nesúhlas nevyslovila, preto
odvolací súd v súlade s ustanovením § 370 CSP pripustil čiastočné vzatie žaloby späť, rozsudok súdu

prvej inštancie v tejto časti zrušil a konanie v tejto časti predmetu konania zastavil.

11. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konaniavzákonomstanovenejlehotenapodanie(§201,§204ods.1OSP)azistení,že spĺňanáležitosti
§ 205 a nasl. OSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP) a skutkovým stavom

zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 378 a
219 CSP) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v zostávajúcej zamietajúcej časti
potrebné podľa § 389 ods. 2 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu
nesprávneho procesného postupu vedúceho k porušeniu práva na spravodlivý proces privodeného
nesprávnym právnym posúdením veci.

12. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je žaloba na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods.
1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len "Nariadenie"). Na jeho základe sa žalobca domáhal
zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania. Podľa predloženého návrhu

je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná strana,
pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia". Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil.
Zmenka bola vystavená pre spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807
598 poskytujúcu podľa vedomosti súdu (nebankové) úvery z vlastných zdrojov a v dolnej časti uvádza

číslo zmluvy.

13. Žalobca sa v odvolaní zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a jeho
námietkyboliprejavomsnahyonepripustenieakéhokoľveksúdnehoprieskumuokolnostívznikuzmenky
a vykonania dokazovania v tomto smere. Odvolací súd sa nestotožnil s jeho argumentáciou.

14. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej
republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v
rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu upraveného Nariadením. Článok 4
Nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou

hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Odvolací súd prijal záver o tom, že
súdprvejinštancie nemalnazákladevyplnenéhotlačivažalobcukdispozíciivšetkypotrebnédôkazypre
rozhodnutie vo veci, že mal žalobcu vyzvať na doplnenie a teda mohol a mal realizovať aj iné postupy v
súladesvnútroštátnymprocesnýmpredpisom.CieľomNariadenianiejeobmedziťsúdyprizadováženísi
dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov

v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom.
Znenie článku 4 Nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na základe neho nemal súd k dispozícií
iné dôkazné prostriedky než príslušné tlačivá, a nemal by ani možnosť oboznámiť sa s inými písomnými
dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Z Čl. 8 a 9 uvedeného Nariadenia jednoznačne vyplýva, že
ajvkonaniachsmalouhodnotousporujezachovanámožnosťsudcuvykonávaťpotrebnédokazovaniea

nariadiťústnepojednávanie,aktopovažujezapotrebné.ZjednodušenáformakonaniapodľaNariadenia
je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na
nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkouhodnotu sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak, procesným právom členského štátu, v ktorom sa
konanie vedie, čo priamo vyplýva z Čl. 19 Nariadenia.

15. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty
povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa
nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to
aplikáciouprocesnéhoprávamásúdtútopovinnosťnaplniť,čoznamená,ževprípadeuplatnenianároku
zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna

právna úprava platná do 31. 12. 2010, umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu,
použitie zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nebolo úplne v súlade s
právom EÚ na ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31. 12. 2010, nezabezpečila totiž
vhodnú ochranu spotrebiteľa na základe Smernice Rady 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a
zákonodarca túto skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č.
258/2001 Z. z. a prijatím nového zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01. 01. 2011.
Zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a keďže
podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej
republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky
používať aj v spotrebiteľských vzťahoch, nemôže byť akceptovaná bezvýhradne. Neobstojí preto právny

názor žalobcu, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku zo zmenky sa má vychádzať výlučne
z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný záväzok neakcesorickej povahy. Ak by totiž
pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemal možnosť hodnotiť obsah
spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, išlo by o neprípustné
zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. V takomto právnom

režime by bolo nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany
svojich práv.

16. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie vo veci v Zbierke súdnych rozhodnutí SR bolo pod číslom
93/2015 publikované spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia zo dňa 20.

októbra 2015, k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky
vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledovnom znení:

I. Aknavrhovateľakodôkazosvedčeniauplatnenéhonárokudoložízmenku,platíbezohľadunapovahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:

1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ?
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a

povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

17. Uvedené stanovisko potvrdzuje správnosť výkladu a záverov oboch súdov.

18. Následne zákonodarca č. 191/1950 Sb. a OSP reagoval na prijaté rozhodnutie zákonom č. 438/2015
Z. z. účinným od 23. 12. 2015. Doplnil v čl. II. Zákon č. 191/1950 Sb. v § 17 ods.1 o novú vetu a

doplnil odsek 2. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť
zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystavovateľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. V konaní,
v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnostiodôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho
záväznosť zo zmluvy vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Poznámka pod čiarou odkazuje
príkladmo na § 52 OZ, § 5a zákona č. 250/207 Z. z. Tento zákon v čl. I. zmenil a doplnil OSP v § 79

o odseky 3, 4, § 114 ods.2 OSP, v ktorých upravil náležitosti návrhu na začatie konania pri nároku
uplatnenom zo zmenky a sankciu za nesplnenie povinnosti spočívajúcej v posudzovaní nároku titulom
spotrebiteľskej zmluvy a poučenie žalovaného o možnosti uplatňovania námietok. Žalobca na uvedené
zmeny právnych noriem nereagoval a s poukazom na stanovisko NS SR učinil len čiastočné späťvzatie
žaloby.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie, z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia za predčasný (z hľadiska dôvodov jeho odôvodnenia) a v ďalšom
konaní bude potrebné postupovať v zmysle vyššie uvedeného výkladu a právneho názoru odvolacieho
súdu. Bude potrebné vyriešiť si ako prvoradú otázku, či základný právny úkon, od ktorého žalobca
odvodzuje svoj nárok z titulu zmenky, má pôvod v spotrebiteľskej zmluve. Uvedené nebude možné

bez zadováženia si (a následného oboznámenia na pojednávaní) listinných dôkazných prostriedkov
(zmluvy žalovaného, spisov voči žalovanému a ďalších, ktoré sú súčasťou spisu, prípadne budú do spisu
predložené stranami sporu).

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).