Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. február 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 10C/500/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715213612
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Bureš

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8715213612.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Richardom Burešom v spore žalobkyne: J. F., nar. XX.XX.XXXX,

bytom, C. XXXX/XX, T., právne zastúpená PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom Kmeťova
24, Košice, IČO: 36 860 930, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s. r.
o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo
mzdy s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobkyňou ako
dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom dňa 26.5.2011 je n e p l a t n á.

II. P r i z n á vžalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

III. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samotným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasažaloboudoručenousúdudňa27.11.2015domáhala,abysúdurčil,žedohodaozrážkach
zo mzdy, ktorú uzatvorila so žalovaným dňa 26.5.2011 je neplatná. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že na
základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 26.5.2011
č. XXXXXXXXXX uzavrela so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej jej mal

žalovaný poskytnúť úver 1.500 eur s ročnou úrokovou sadzbou 70,01 % a čiastkou revolvingu vo
výške 628,73 eur s ročnou úrokovou sadzbou 80,98 %. Poskytnuté plnenia mala splácať v mesačných
splátkach po 77,05 eur. Súčasne s touto zmluvou uzavrela so žalovaným aj Dohodu o zrážkach zo
mzdy. Nakoľko neuhrádzala splátky úveru riadne a včas, žalovaný zaslal jej zamestnávateľovi písomnú
výzvu na vykonávanie zrážok zo mzdy na základe uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy, a to výške
77,05 eur mesačne. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje náležitosti podľa § 551 Občianskeho
zákonníka, keď v nej nie je uvedená výška zabezpečenej pohľadávky, ale len možné dôvody jej vzniku,

rovnako je v nej neurčitým spôsobom upravená výška zrážok zo mzdy. Tieto závery potvrdzuje aj
súdny judikatúra napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/815/2014 zo dňa 27.1.2015,
rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/517/2013, rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp.
zn. 25Copr/5/2015 zo dňa 11.2.2015. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprípustným zabezpečením
uspokojenia pohľadávky veriteľa, ako to vyplýva z § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/207 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa, ktoré je potrebné v zmysle stanoviska Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp.
zn. 3 M Cdo/14/2014 zo dňa 21.4.2015 aplikovať aj na vzťahy vzniknuté pred 1.5.2014. K záveru

o neprípustnosti dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských vzťahoch dospela aj Komisia pre
posudzovaniepodmienokvspotrebiteľskýchzmluváchanekalýchobchodnýchpraktíkpôsobiacejpriMS
SR v stanovisku zo dňa 21.1.2011. ESD v rozhodnutí C-106/77 Simmentahl konštatuje, že spotrebiteľovi
je nevyhnuté poskytovať ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnomprocese zrážok zo mzdy, na základe inkorporovanej dohody zrážok zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje
plnenie neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly. Naliehavý právny záujem je daný
tým, že na základe dohody o zrážkach zo mzdy vykonáva zamestnávateľ zrážky zo mzdy. Existenciu

naliehavého právneho záujmu v obdobných prípadoch potvrdzuje aj ustálená judikatúra (rozhodnutia
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15Co/28/2013, 15Co/29/2013, 5Co/121/2011). Žalobkyňa súčasne
žiadala, aby súd predbežným opatrením uložil zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť nevykonávať
zrážky zo mzdy na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Tieto tvrdenia zopakoval žalobkyňa
aj vo vyjadreniach zo dňa 16.2.2016 (vyjadrenie k odvolaniu žalovaného voči uzneseniu o nariadení

predbežného opatrenia) a zo dňa 8.6.2017 (vyjadrenie k odvolaniu žalovaného).

2. Žalovaný sa vo veci vyjadril vo svojich podaniach zo dňa 11.1.2016 a 3.4.2017. Žalovaný uviedol,
že dôvody neplatnosti uvádzané žalobcom sa nemôžu vzťahovať a spôsobiť neplatnosť celej dohody o
zrážkach zo mzdy. V dohode je vymedzená výška istiny ako aj výška zrážky. V tomto rozsahu nevznikajú
pochybnosti o platnosti dohody, preto tvrdenia žalobcu by nemohli spôsobovať neplatnosť celej dohody

o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky a
pre jej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nepredpokladá a ani nevyžaduje. Aj
existujúca právna úprava pripúšťa tento spôsob zabezpečenia pohľadávky pre spotrebiteľské úvery, čo
jednoznačne vyplýva z ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. Rovnako tento právny inštitút neupravuje
a ani nezakazuje unijné právo. Z toho vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob

zabezpečenia pohľadávky a ako taký nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Ustanovenie § 5a zákona
č. 270/2005 Z. z., ktoré nadobudlo účinnosť 1.5.2014, nie je možné aplikovať na právne vzťahy založené
pred týmto dňom, nakoľko v prechodných ustanoveniach nie je stanovené, že sa týmto ustanovením
majú spravovať aj vzťahy, ktoré vznikli pred 1.5.2014.

3. Súd dňa 21.12.2015 uznesením č. k. 10C/500/2015-21 rozhodol o návrhu žalobkyne na vydanie
predbežného opatrenia a zamestnávateľovi žalobkyne uložil povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy
žalobkyne v prospech žalovaného na základe dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX. Uznesenie
bol potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/35/2016 dňa 29.2.2016.

4. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 17.2.2017, ktorým určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy
č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.5.2011 je neplatná a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalovaného v rozsahu 100 %. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Krajský súd v Prešove
uznesením č. k. 9Co/79/2017 zo dňa 7.11.2017 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uznesenia Krajský súd v Prešove konštatuje, že rozsudok

súduprvejinštanciejenepreskúmateľný,keďžalobevyhovelzdôvodovuvedenýchv§39aObčianskeho
zákonníka bez bližšej argumentácie konkrétneho dôvodu neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ako
aj so zreteľom na to, že svoje rozhodnutie založil na právnej úprave, ktorá nebola účinná v čase vzniku
dohody o zrážkach zo mzdy - §5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z., čím vec nesprávne právne
posúdil. Krajský súd v Prešove uložil súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o nároku žalobkyne,

pritomsavysporiadaťsnámietkamižalovanéhouvedenýmivodvolaníazohľadniťustanoveniaprávnych
predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa.

5. Po zrušení rozsudku súd nariadil vo veci pojednávanie, ktorého sa zúčastnil právny zástupca
žalobkyne. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť včas a riadne ospravedlnil a súhlasil s

prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Súd v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku pojednával v
neprítomnosti žalovaného. Právny zástupca na pojednávaní uviedol, že na podanej žalobe trvá a žiada,
aby súd žalobe vyhovel. V plnom rozsahu poukazuje na zdôvodnenie nároku žalobkyne uvedené v
žalobe.

6. Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Žiadosťou o
poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.5.2011,
Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov dlžníka) zo dňa 26.5.2011, Žiadosti o vykonávanie zrážok
zo mzdy zo dňa 26.9.2013, ako aj na základe vyjadrení strán sporu zistil nasledovný skutkový stav:

7. Dňa 24.5.2011 žalobkyňa podpísala Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, ktorá bola prijatá
a schválená žalovaným dňa 26.5.2011, čím medzi stranami došlo k uzavretiu Zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“). Na základe Zmluvy žalovaný poskytol žalobkyni úver vo
výške 1.500 eur, ktorý mala žalobkyňa splácať v mesačných splátkach vo výške 77,05 eur. Podľa Zmluvybol dohodnutý úrok za úver vo výške 70,01 % ročne, RPMN 65,38 % pri priemernej RPMN za úvery
46,56 % a celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa vrátiť žalovanému, predstavuje sumu 3.698,40 eur.
Žalovanejbolsúčasneschválenýrevolvingvovýške628,73eur,úrokrevolvinguvovýške80,98%ročne,

RPMN revolvingu 64,19 % a celková suma, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť žalovanému za poskytnutý
revolving, 1.849,20 eur. Strany súčasne zo Zmluvou uzatvorili dňa 26.5.2011 Dohodu o zrážkach zo
mzdy. Podľa článku I. Dohody o zrážkach zo mzdy sa konštatuje, že touto dohodou je zabezpečená
pohľadávka žalovaného voči žalobkyni z poskytnutého úveru vo výške 1.500 eur vrátane prípadných
všetkých revolvingov, uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi žalovaného v súvislosti s vymáhaním

pohľadávky a ďalšími prípadnými pohľadávkami žalovaného vzniknutými na základe alebo v súvislosti
so Zmluvou. Podľa bodu II. je výška mesačnej splátky určená vo výške 77,05 eur s tým, že pokiaľ nebude
v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, ale v nižšej výške, bude zo
mzdy v nasledujúcom mesiaci či mesiacoch vykonaná zrážka nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu
prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri
výkone rozhodnutia. Žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 26.9.2013 požiadal žalovaný

zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy vo výške mesačnej splátky 77,05 eur avšak
s navýšením splátky o maximálnu možnú čiastku do uhradenia dlžnej sumy 170,37 eur a po jej uhradení
už vo výške splátky 77,05 eur do uhradenia celej pohľadávky 1.788,42 eur.

8. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a)splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

9. Podľa citovaného zákonného ustanovenia žalobou možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Súdna prax
ustálila, že určovacou žalobou sa možno domáhať aj platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov. Súd
sa preto v prvom rade musel zaoberať otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tejto súvislosti aj
otázkou danosti naliehavého právneho záujmu, ktoré podmienky tvoria conditio sine qua non určovacej

žaloby. Ak totiž súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej
žaloby, resp. že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je
potrebné takúto žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Právny záujem žalobcu musí
byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je
otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a

dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení,
čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť
právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je
sporný, jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu,
ktorý nemožno ochrániť inak, len určovacím výrokom, a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp.

ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak by bez
tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo, ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie
stalo neistým. Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu, inak (a
to bez skúmania vecnej stránky žaloby), musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť. Či tento záujem
jestvuje, skúma súd ex offo, t.j. z úradnej povinnosti. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho

záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacej žaloby.

10. Súd konštatuje, že nakoľko zákonodarca nestanovil osobitnú výnimku pre spotrebiteľské vzťahy, súd
musí vždy ex offo skúmať naliehavý právny záujem u spotrebiteľa na určení neplatnosti neprimeranej
podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Existenciu naliehavého právneho záujmu je potrebné posudzovať

vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti sporu. V predmetnom spore sa žalobkyňa domáha určenia
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré si žalovaný u zamestnávateľa uplatnil, t.j. predložil
ich zamestnávateľovi za účelom ich vykonania, na základe tejto dohody došlo k realizácii zrážok až
do vydania predbežného opatrenia súdu, ktorým bola zamestnávateľovi žalobkyne uložená povinnosť
nevykonávať zrážky zo mzdy. Ak bude súdom určené, že predmetné dohody o zrážkach zo mzdy

sú neplatné, dosiahne sa tým želaný a už aj konečný stav, kedy žalovaný nebude môcť vo vzťahu
k žalobkyni dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky cestou zrážok zo mzdy. Tým sa práve zabráni
tomu, aby sa na základe predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy vykonali zrážky v rozsahu, kde by
bolo neskôr na základe ďalšej žaloby na plnenie (napr. z titulu bezdôvodného obohatenia) žalobkyňoužiadané vrátenie toho plnenia. Súd preto vo vzťahu k skúmaniu existencie naliehavého právneho záujmu
uzatvára, že v predmetnej veci je naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetných dohôd
o zrážkach zo mzdy daný.

11. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

12. Podľa § 879r Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy

vzniknuté pred 1. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa však
posudzujú podľa predpisov účinných do 1. júna 2014. Na výkon záložného práva, ktoré vzniklo pred 1.
júnom 2014, sa použijú ustanovenia tohto zákona.

13. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 MCdo 14/2014 zo dňa 21.4.2015 je
potrebné ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred jeho účinnosťou.

14. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014, spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je

spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 11 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú

vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo

služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe
uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

16. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 551 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v platnom znení, uspokojenie pohľadávky možno

zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú
byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na
výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre
iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

19. Medzi stranami nebolo sporné uzavretie Zmluvy dňa 26.5.2011. Zmluva je nepochybne zmluvou
spotrebiteľskou, keďže žalovaný ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalobkyni
ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Z formy a
obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu. Predtlač formulára mal žalovanýuž pripravenú, dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobkyne a žalobkyňa nemohla
obsahtejtozmluvyžiadnymspôsobomovplyvniť.Spotrebiteľskázmluvanesmieobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Zo zisteného skutkového stavu ďalej vyplýva, že spôsobom zabezpečenia pohľadávky žalovaného
zo Zmluvy bolo uzavretie Dohody o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 26.5.2011

sa nachádza na osobitnej listine, aj táto má však charakter formulárovej zmluvy, ktorej predtlač bola
pripravená a následne boli do nej žalovaným vpísané len osobné údaje žalobkyne, výška poskytnutého
úveru a výška prípadnej mesačnej splátky. Takto vyhotovené listiny žalobkyňa podpísala.

21. Písomnú dohodu o zrážkach zo mzdy ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
uzatváraveriteľsdlžníkom.Pretútodohoduplatiatakistovšeobecnéustanoveniaoprávnychúkonoch(§

34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Obsahom dohody o zrážkach zo mzdy je súhlas dlžníka s tým, aby
sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne poukazovali veriteľovi. Zákon pritom výslovne ustanovuje,
že dohodnuté zrážky nesmú svojou výškou (rozsahom) presahovať výšku zrážok, aké sú prípustné
pri výkone rozhodnutia (exekúcii). Ak by teda výška dohodnutých zrážok presahovala výšku zrážok
prípustnú podľa Exekučného poriadku, dohoda by v tejto časti bola neplatná pre jej rozpor so zákonom

(§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dohoda okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy musí
obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. Veriteľ
nadobúda voči platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená dohoda
o zrážkach zo mzdy. Týmto okamihom platiteľovi mzdy vzniká zo zákona povinnosť vykonávať zrážky
zo mzdy dlžníka a poukazovať ich veriteľovi dovtedy, kým nebude pohľadávka uspokojená. Ak platiteľ

mzdy nesplní povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy a poukazovať ich veriteľovi, veriteľovi vzniká nárok
na náhradu škody voči platiteľovi mzdy, ak sú splnené aj ostatné podmienky na uplatnenie nároku (§
420 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

22. Súd po preskúmaní obsahu Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi stranami konštatuje, že

sa jedná o absolútne neplatný právny úkon, ktoré je neurčitý. Naviac sa jedná o neprijateľnú podmienku
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je z tohto dôvodu neplatná.

23. V článku I. Dohody o zrážkach zo mzdy je neurčitým spôsobom špecifikovaná výška
zabezpečenej pohľadávky. Zo znenia tohto ustanovenia nie je zrejmé, či dohoda o zrážkach zo

mzdy slúži ako zabezpečovací inštitút plnenia zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, alebo aj iných
nešpecifikovaných revolvingových úveroch, resp. príslušenstva pohľadávok, ktoré nie sú presne
špecifikované. Zabezpečená pohľadávka musí byť v dohode o zrážkach zo mzdy vymedzená určitým
spôsobom, zrejmým obom zmluvným stranám.

24. V čl. II Dohody o zrážkach zo mzdy je výška dohodnutých splátok uvedená neurčitým spôsobom.
Ustanovenie o tom, že „pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej
výške(atozakéhokoľvekdôvodu),alevovýškenižšej,budezaúčelomriadnehovyrovnaniapríslušných
pohľadávokvýškamesačnýchzrážokzomzdyvnajbližšomnasledujúcommesiacičimesiacochzvýšená
na dohodnutú sumu, a to na najvyššiu prípustnú sumu v zmysle všeobecne záväzných právnych

predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady
všetkých pohľadávok v omeškaní. Dlžník s takýmto postupom výslovne súhlasí.“ Je neurčité, aká
výška mesačnej zrážky zo mzdy môže byť realizovaná. Ustanovenia dohody o zrážkach zo mzdy
predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie veriteľa, ktorý má byť uspokojený aj nad dohodnutú
výšku mesačnej zrážky. Neprípustné navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku predstavuje

obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy.

25. Uzatvorením takejto dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti
zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi
bez súdnej kontroly nárokov uplatnených veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez

možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných
podmienok. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený smernicou Rady 93/13/
EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávajúcusilu ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené
vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Súdna kontrola štandardných zmlúv
je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl, rozhodujúce teda je, že problémová

zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Komisia na
posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich
zriadená pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, vo svojom podaní zo dňa 21.1.2011
pod č. 8636/2010-110.98,113,179, v bode 9 dospela rovnako k záveru, že dohoda o zrážkach zo
mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú

nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s § 53 Občianskeho
zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach
zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a
verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa.
Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Spotrebiteľ má právo, aby jeho
právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v

právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto slova zmysle je nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu
právna plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej
istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takejto dohody o zrážkach zo
mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok
unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je
nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese
zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z
neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad
(rozsudok C-106/77 Simmetnthal). Dohodu o zrážkach zo mzdy teda súd považoval za neprijateľnú

zmluvnúpodmienkuavosvojomdôsledkuzaneplatnú.ObdobnetokonštatovalužviackrátKrajskýsúdv
Prešove vo svojich rozhodnutiach napr. sp. zn. 3Co/161/2016 zo dňa 06.12.2016, sp. zn. 19Co/25/2017
zo dňa 16.3.2017 a ďalších. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím
prostriedkom avšak v spotrebiteľských vzťahoch treba mať na zreteli, že tento inštitút umožňuje
siahnuť na majetok dlžníka - spotrebiteľa bez toho, aby bola pohľadávka podrobená súdnej kontrole.

V predmetnom prípade, by tak došlo k uspokojeniu pohľadávky žalovaného, ktorá zahŕňa aj 70,01 %
úroky z poskytnutého úveru, ktoré sú rozsiahlou judikatúrou súdov Slovenskej republiky označené ako
úroky úžerné odporujúce dobrým mravom. Aj z tohto hľadiska je preto nevyhnutné hodnotiť Dohodu o
zrážkach zo mzdy ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorá spôsobuje nerovnováhu v
zmluvnom vzťahu v neprospech spotrebiteľa.

26. Na základe zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru,
že žaloba bola podaná dôvodne, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

27. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

29. V súlade s citovaným ustanovením § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd rozhodol o nároku
na náhradu trov konania, ktorý má v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku žalobkyňa ako
úspešná strana v spore, preto jej náhradu trov konania v plnom rozsahu súd priznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde

vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k
vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny

nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.