Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. február 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115213198
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115213198.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.

Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcov: 1) C. E., bytom I. J. XXXX/XXB, P.,
2) O. E., bytom I. J. XXXX/XXB, P. žalobcovia 1) a 2) zastúpení Advokátskou kanceláriou Krutek a
Kuruczová, so sídlom Hlavná 11, Trnava, proti žalovanému: Obec Brestovany, so sídlom Nižnanského
6, Brestovany, IČO: 312 312, o zaplatenie 21.652,68 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 26C/129/2015 - 170 zo dňa 22. augusta 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Žalobcom 1) a 2) sa právo na náhradu trov odvolacieho konania priznáva v plnej výške. O
výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcom 1) a
2) istinu 21.652,68 s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 19.05.2015 do zaplatenia a náklady spojené
s uplatnením pohľadávky vo výške 100 eur. Výrokom II. vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a výrokom
III. žalobcom 1) a 2) priznal nárok na náhradu trov konania. Rozsudok po právnej stránke odôvodnil
aplikáciou čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, § 2 písm. u), § 15 ods. 7, § 15 ods. 8, § 36 ods. 3, zák. č. 131/2010

Z.z. o pohrebníctve, § 16 ods. 8, 9 zák. č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve, § 517 ods. 2, § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Vecne súd argumentoval tým, že vykonaným dokazovaním mal
súd preukázané, že žalobcovia 1) a 2) sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných
na LV č. XXX, pre okres P., obec J., k. ú. C. J. a to pozemku parc. č. 94/12 zastavané plochy a nádvoria o
výmere 294 m2 a pozemku parc. č. 94/13 zastavané plochy a nádvoria o výmere 153 m2, ktoré vlastnia
žalobcovia 1) a 2) v podiele 1/1 vzhľadom k celku. Uvedené nehnuteľnosti nadobudli žalobcovia 1) a 2)
tak, že kúpnou zmluvou zo dňa 24.08.2007 (ďalej len kúpna zmluva) C. G., nar. XX.XX.XXXX a C. G. nar.

XX.XX.XXXX ako predávajúce predali žalobcom ako kupujúcim pozemok parc. č. 94/12 o výmere 315
m2 - záhrady za kúpnu cenu 220.000,-Sk a zámennou zmluvou zo dňa 11.02.2008 (ďalej len zámenná
zmluva) si žalobcovia a žalovaný vzájomne zamenili novovzniknuté pozemky parc. č. 94/14 a parc.
94/13, ktoré boli odčlenené geometrickým plánom č. 66/2007 tak, že od parcely č. 94/12 boli odčlenené
parcela č. 94/12 o výmere 294 m2 a parcela č. 94/14 o výmere 21 m2 a od parcely č. 94/5 boli odčlenené
parcela č. 94/5 o výmere 551 m2 a parcela č. 94/13 o výmere 153 m2 s tým, že žalobcovia 1) a 2)
doplatili žalovanému sumu 33.000,-Sk. Žalobcovia 1) a 2) v konaní tvrdili, že predmetné nehnuteľnosti

kúpili za účelom výstavby rodinného domu. Uvedené tvrdenie mal súd preukázané jednak z oznámenia
Obecného úradu Brestovany zo dňa 28.06.2007 adresovaného pani C. G. z ktorého vyplýva, že obec
prehodnotila jej žiadosť o možnosť odpredania pozemku na výstavbu rodinného domu o výmere 270 m2,
obec súhlasila s možnosťou výstavby rodinného domu s tým, že budúci staviteľ musí toto konzultovať sObecným úradom v Brestovanoch, nakoľko 270 m2 je málo. Z predloženého projektu stavby rodinného
domu mal súd preukázané, že žalobcovia 1) a 2) mali v úmysle postaviť si rodinný dom už skôr a v
januári 2005 si zakúpili projekt rodinného domu, ktorý si chceli postaviť na pozemku v obci J., ktorý

sa im nakoniec z dôvodu zmeny vlastníkov nepodarilo zakúpiť, preto nakoniec kúpili a zamenili vyššie
uvedené pozemky v obci Brestovany, ktoré sa nachádzajú v blízkosti pohrebiska. Žalobcovia 1) a 2)
nezačali výstavbu rodinného domu ihneď po zakúpení a výmene predmetných pozemkov z dôvodu,
že žalobcom sa narodili deti, žalobkyňa 1) bola na materskej a následne rodičovskej dovolenke a teda
žalobcovia dlhšiu dobu mali príjem len zo zamestnania žalobcu 2). Súd sa zároveň stotožnil s tvrdením

žalobcov 1) a 2), že žiadne zákonné ustanovenie nestanovuje lehotu, do ktorej musia vlastníci pozemku
začať s výstavbou rodinného domu a rovnako, že žalobcovia 1) a 2) nemohli predpokladať, že neskôr
príde k zmene legislatívy. Zákon č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve účinný v čase uzavretia kúpnej a
zámennej zmluvy upravoval v § 16 ods. 8 ochranné pásmo pohrebiska tak, že toto je 50 m. Zákon
však bližšie neupravoval, od akého bodu sa počíta ochranné pásmo pohrebiska. Strany sporu v konaní
zhodneuviedli,ževčaseúčinnostiuvedenéhozákonasaochrannépásmopohrebiskapočítaloodstredu

pohrebiska a nie od jeho hranice a teda v pásme, v ktorom žalobcovia vlastnia predmetné nehnuteľnosti,
bola povoľovaná výstavba rodinných domov a v prípade, ak by žalobcovia 1) a 2) požiadali o vydanie
stavebného povolenia do 31.12.2010, toto by im bolo vydané a žalobcovia 1) a 2) by si na predmetných
pozemkoch mohli postaviť rodinný dom. Uvedené preukazuje aj zápisnica zo zasadnutia Obecného
zastupiteľstva v Brestovanoch zo dňa 25.06.2013 z ktorej vyplýva, že v predchádzajúcom volebnom

období bola časť obecného pozemku odpredaná žalobcom 1) a 2), kde bol spolu s ďalšou parcelou,
vytvorený stavebný pozemok, pričom v tom období bolo možné získať všetky povolenia na výstavbu
rodinnéhodomunadanompozemkuapostaviťrodinnýdom.Žalovanývkonanípoprelskutkovétvrdenie
žalobcov, že predmetné nehnuteľnosti kúpili za účelom výstavby rodinného domu, avšak neuviedol
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, preto je jeho popretie uvedených skutkových

tvrdení žalobcov neúčinné.

2. Dňa 01.01.2011 nadobudol účinnosť zákon č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve, ktorý v § 15 ods.
7 presne špecifikoval ochranné pásmo pohrebiska, ktoré je 50 m od hranice pozemku pohrebiska.
Zo zhodných tvrdení strán sporu mal súd preukázané, že predmetné pozemky žalobcov 1) a 2) sa

nachádzajú v ochrannom pásme pohrebiska, v ktorom sa nesmú povoľovať ani umiestňovať budovy.
Zo zápisnice zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva v Brestovanoch zo dňa 25.06.2013 vyplýva, že
obecnézastupiteľstvopoprerokovanížiadostižalobcovnesúhlasísvýmenouparcelyžalobcovorozlohe
447 m2 za parcelu v rovnakej rozlohe v obci, kde je možná výstavba rodinného domu a ani s finančnou
náhradou rovnajúcu sa cene pozemku o rozlohe 447 m2 v danej lokalite v súčasnej dobe. Žalobcovia

po oboznámení sa so zamietavým stanoviskom žalovaného požiadali znalca o ocenenie predmetných
nehnuteľností. Zo súkromného znaleckého posudku znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad
hodnoty nehnuteľností Ing. Antona Fuzáka č. 241/2014 zo dňa 17.10.2014, ktorý dôkaz vzhľadom
na absenciu doložky o vedomosti znalca následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, súd
posúdil ako odborné vyjadrenie, mal súd preukázané, že všeobecná cena pozemkov (ako stavebných

pozemkov) parc. č. 94/12 o výmere 294 m2, a parc. č. 94/13 vo výmere 153 m2, zapísaných na LV č.
XXX v k.ú. C. J., je k 24.06.2013 vo výške 23.266,35 eura a všeobecná cena pozemkov (na ktorých nie
je možné postaviť rodinný dom) parc. č. 94/12 o výmere 294 m2, a parc. č. 94/13 vo výmere 153 m2 je
k 25.06.2013 vo výške 1.613,67. Žalobcovia preto žiadajú náhradu za obmedzenie užívania pozemku
vo výške rozdielu medzi sumou predmetnej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v ochrannom pásme

pohrebiska vo výške 1.613,67 eura, na ktorých nie je možné postaviť rodinný dom a medzi hodnotou
predmetnej nehnuteľnosti nenachádzajúcej sa v ochrannom pásme pohrebiska vo výške 23.266,35 eura
ako stavebných pozemkov. Podľa žalovaného všeobecná cena nehnuteľností stanovená znaleckým
posudkom je extrémne neprimeraná vzhľadom k cene, za akú žalobcovia predmetné nehnuteľnosti
nadobudli a primeraná náhrada za obmedzenie užívanie predmetných pozemkov je podľa neho vo výške

kúpnej ceny uvedených nehnuteľností v roku 2007, resp. zámeny v roku 2008. Zákon č. 131/2010 Z.z.
o pohrebníctve nestanovuje dátum, ku ktorému má byť posudzovaná výška náhrady za obmedzenie
užívania pozemku v ochrannom pásme a ani jej výšku. Dňa 25.06.2013 obecné zastupiteľstvo v
Brestovanoch rozhodlo, že nesúhlasí s výmenou parcely žalobcov o rozlohe 447 m2 za parcelu v
rovnakej rozlohe v obci, kde je možná výstavba rodinného domu a ani s finančnou náhradou rovnajúcu

sa cene pozemku o rozlohe 447 m2 v danej lokalite v súčasnej dobe, preto žalobcovia požiadali
znalca o vyhotovenie znaleckého posudku k tomuto dátumu. Žalovaný v konaní uviedol, že znalecké
dokazovanie považuje za zbytočné či už k roku 2011 alebo 2013, lebo podľa neho by to neriešilo spor.3. K námietke žalovaného, že žalobcovia 1) a 2) by si mali náhradu za obmedzenie užívania pozemku
uplatniť od predávajúcich súd uvádza, že zákon č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve v § 15 ods. 8 stanovuje,
že náhrady za obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme uhrádza zriaďovateľ pohrebiska,

ktorým podľa zhodného tvrdenia strán sporu je obec Brestovany a nie predávajúce. Pasívne vecne
legitimovanou osobou je teda obec Brestovany. K námietke žalovaného, že konanie žalobcov 1) a
2) je v rozpore s dobrými mravmi a zo strany žalobcov ide o šikanózny výkon práv a od žalovaného
chcú získať peniaze súd uvádza, že žalobcovia si zakúpili stavebný pozemok, ktorého možné využitie
ako stavebného pozemku a tým aj hodnota sa po zmene zákona zmenili a teda o stavebný pozemok

de facto prišli a keďže žalobcovia 1) a 2) mali a majú v úmysle postaviť si rodinný dom, podaním
žaloby len využili právo, ktoré im zákon priznáva, nakoľko za danej situácie sú nútení zakúpiť si ďalší
stavebný pozemok a teda podľa názoru súdu o rozpor s dobrými mravmi, ani o šikanózny výkon práv ani
o zneužite vlastníckeho práva nejde, keď navyše žalobcovia ako alternatívu pre vyriešenie sporu navrhli
aj výmenu pozemkov za stavebný pozemok v rovnakej výmere v obci. K žalovaným predloženému
rozsudku Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 7C/82/2012 súd uvádza, že predmetom sporu danom

konaní bola primeraná náhrada za obmedzenie užívania iných druhov pozemkov, a to ornej pôdy, ktorá
nie je určená na výstavbu a navyše jedno rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je možné považovať za
konštantnú judikatúru.

4. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzhľadom na to, že žalobcovia kúpili

predmetné nehnuteľnosti za účinnosti zákona č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve za účelom výstavby
rodinného domu a nový zákon č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve ich v užívaní ich nehnuteľností
neumožnením výstavby rodinného domu obmedzil, vznikol im podľa § 15 ods. 8 zákona č. 131/2010
Z.z. o pohrebníctve nárok na primeranú náhradu za obmedzenie užívania ich pozemkov vo výške
rozdielu medzi všeobecnou cenou predmetných nehnuteľností nachádzajúcich sa v ochrannom pásme

pohrebiska vo výške 1.613,67 eura, na ktorých nie je možné postaviť rodinný dom a medzi všeobecnou
cenou predmetných nehnuteľností nenachádzajúcich sa v ochrannom pásme pohrebiska vo výške
23.266,35 eura ako stavebných pozemkov, ktorú cenu mal súd preukázanú z odborného vyjadrenia
Ing. Antona Fuzáka č. 241/2014 zo dňa 17.10.2014, preto súd žalobe žalobcov v 1) a 2) vyhovel a
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalovaným v 1) a 2) primeranú náhradu za obmedzenie užívania

ich pozemkov vo výške 21.652,68 eur.

5. Pokiaľ ide o požadovaný úrok z omeškania aj v tejto časti považoval súd žalobu za dôvodnú, nakoľko
bolo v konaní preukázané, že žalovaný sa so zaplatením primeranej náhrady dostal do omeškania a
teda žalobcom vzniklo právo požadovať od žalovaného ako dlžníka popri plnení i úroky z omeškania

podľa § 517 ods. 2 OZ. Výšku úroku z omeškania stanovuje nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., podľa
ktorého je výška úroku z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Výšku úroku
z omeškania mal súd preukázanú, keď základná úroková sadzba ECB ku dňu omeškania žalovaného
bola vo výške 0,05 % zverejnená na webovej stránke F. t. j. 0,05 % + 5 bodov spolu výška 5,05 % ročne.

Súd sa však nestotožnil s dňom vzniku omeškania 16.05.2015, nakoľko výzva žalobcov na poskytnutie
náhrady bola žalovanému doručená dňa 15.05.2015, v ktorej výzve žalobcovia vyzvali žalovaného na
zaplatenia náhrady do 3 dní, ktorá lehota uplynula dňa 18.05.2015 a teda až od 19.05.2015 bol žalovaný
v omeškaní. Preto súd žalobcom priznal úrok z omeškania až od 19.05.2015 a vo zvyšnej časti úroku z
omeškania za obdobie od 16.05.2015 do 18.05.2015 súd žalobu zamietol.

6. Súd ďalej uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1) a 2) aj sumu 100 eur z titulu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorú sumu žalobcovia zaplatili znalcovi za vypracovanie
znaleckého posudku za účelom zistenia trhovej ceny predmetných nehnuteľností a stanovenia
primeranej náhrady za obmedzenie užívania pozemku.

7. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP) tak, že žalobcovia v 1. a 2. rade, ktorí mali v konaní neúspech v nepatrnej časti,
majú nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie podľa § 362 ods. 1 zák. č. 160/205 Z. z.
CSP s poukazom na§ 365 ods. 1 písm. d) a f) CSP. Žalovaný odvolanie odôvodnil tým, že nespochybňuje
§ 15 ods. 8 zák. č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve, v zmysle ktorého je ako zriaďovateľ pohrebiska (§15 ods. 1) povinný vyplatiť náhradu za obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme pohrebiska.
Po celý čas ako strana sporu spochybňuje iba výšku náhrady, ktorá bola súdom prvej inštancie ustálená
na základe tvrdení a podkladov žalobcov. Žalovaný namieta, že by na požiadavky žalobcov nereagoval,

ako to súd konštatuje v rozsudku. V ďalšej časti odôvodnenia žalovaný podrobne a presne uvádza,
akým spôsobom žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Žalobcovia pozemky parc.
č. 94/12 a parc. č. 94/13 získali za celkovú nadobúdaciu cenu 8.398, 06 eura. Vo svojej žalobe však
požadujú od žalovaného sumu 21.652, 68 eura, čo je viac ako 2,5 násobok nadobúdacej ceny, čo
žalobca považuje za rozporné s dobrými mravmi a v príkrom rozpore s dôležitým verejným záujmom.

Žalovaný ako obec v zmysle ústavy a osobitných zákonov musí plniť a zabezpečovať širokých úloh,
ktorých realizácia a zabezpečovanie je ohrozené, ak by došlo k vyplateniu takej vysokej sumy náhrady
akú žalobcovia požadujú. Podľa názoru žalovaného prevažuje verejný záujem väčšieho počtu občanov,
občanov obce Brestovany, ktorí by museli takto znášať dôsledky vyplatenia neprimeranej náhrady v
podobe zníženej kvality služieb ako je odvoz a likvidácia odpadu, verejné osvetlenie, kultúrne podujatia
a pod., nad záujmom žalobcov, ktorí sú iba dvaja a vznášajú neprimerané nároky.

9. Druh pozemku z kategórie "záhrady" na kategóriu "zastavané plochy a nádvoria" bol u pozemku
žalobcov parc. č. 94/12 preklasifikovaný až na základe žiadosti o zmenu druhu pozemkov na
liste vlastníctva, podanej zo strany žalobcov dňa 23.02.2015, pričom rozhodujúcim bolo stanovisko
Okresného úradu Trnava, pozemkového a lesného odboru, OU-TT-PLO-2015/007676 zo dňa

11.03.2015 (súčasť súdneho spisu na č. 1. 84-89). Do okamihu vydania stanoviska platilo, že druh
pozemku u tejto parcely bol "záhrady". V tomto kontexte potom odborné vyjadrenie Ing. Antona Fuzáka
č. 241/2014 zo dňa 17.10.2014, ktorý súd vzhľadom na absenciu doložky znalca o vedomosti následkov
vedome nepravdivého posudku posúdil ako odborné vyjadrenie (č. l. 11-15) je pre účely dokazovania v
tomto konaní nepoužiteľné, pretože je nesprávne a výšku všeobecnej ceny parciel č. 94/12 a č. 94/13

nadhodnocujúce. Ak totiž v tomto odbornom vyjadrení je za medzník stanovený dátum 25.06.2013, malo
minimálne o parc. č. 94/12 toto vyjadrenie pojednávať ako o parcele s druhom pozemku "záhrada". V
celom jeho obsahu je však táto parcela za "zastavené plochy a nádvoria" označená tak pred 25.06.2013,
ako aj po ňom a tak bola aj ohodnocovaná, pričom ale tento status nadobudla až po súhlasnom vyššie
uvedeného stanoviska. Znamená to, že súdny znalec Ing. Fuzák zle určil (nadhodnotil) všeobecnú cenu

obidvoch parciel, pretože všeobecná cena minimálne parcely č. 94/12, ktorá ani v čase vyhotovovania
odborného vyjadrenia 17.10.2014 nebola vedená ako "zastavané plochy a nádvoria", ale ako "záhrady",
musela byť nižšia. Odborné stanovisko znalca Ing. Fuzáka by pre súd pre jeho zjavnú vadnosť nemalo
byť relevantným podkladom a toto mal zistiť aj súd prvej inštancie a súd mal posudok odmietnuť, čo
neurobil. Ešte za neho žalovanému uložil aj povinnosť žalobcom uhradiť náhradu 100 eur, čím pochybil.

Potomajjudikatúra,naktorúžalovanýpoukázal,rozsudokOSRužomberok7C/82/2012nachádzajúcisa
v súdnom spise na č. l. 93-125, o ktorom súd prvej inštancie v bode 31. odôvodnenia rozsudku uvádza,
že pojednáva aj tak o ornej pôde a nie o zastavaných plochách a nádvoriach, sa javí ako relevantná.

10. Súd prvej inštancie, podľa názoru žalovaného pochybil a preto je daný dôvod na podanie odvolania

hneď z dvoch dôvodov, a to v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) a f) CSP. Súd prvej inštancie totiž konal a
svoju judikačnú činnosť oprel o nepoužiteľné a nesprávne odborné vyjadrenie, je tu teda iná vada (vada
odborného posúdenia), ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Okrem toho, takto
vykonaná dôkazná heuristika priviedla súd prvej inštancie aj k nesprávnemu skutkovému zisteniu (súd
prvej inštancie nesprávne skutkovo zistil a ustálil, že všeobecná cena parc. č. 94/12 spolu s parc. č.

94/13 k 25.06.2013, resp. k 17.10.2014 bola 23.266,35 eura. Vykonávať nové odborné posudzovanie
a podávanie nového odborného vyjadrenia však žalovaný nepovažuje za hospodárne, vzhľadom na
skutočnosti uvedené nižšie.

11. Žalovaný je pripravený v záujme naplnenia § 15 ods. 8 zák. č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve,

poskytnúť žalobcom ako finančnú kompenzáciu len sumu 1.095, 40 eura, ktorú mu žalobcovia zaplatili
na základe zámennej zmluvy zo dňa 11.02.2008, pričom samozrejme, za to očakáva od žalobcov
prinavrátenie pozemku parc. č. 94/13 o výmere 153 m2 do jeho vlastníctva. K tomu je ešte ochotný
poskytnúť pozemok parc. č. 94/14 o výmere 21 m2 späť do vlastníctva žalobcov, prípadne je ochotný si
ho vo vlastníctve ponechať a žalobcom poskytnúť kompenzáciu za tento pozemok maximálne vo výške

174,30 eura, čo predstavuje čiastku pri cene 8,50 eura/m2, keďže takýto cenový režim bol dohodnutý
aj v zámennej zmluve zo dňa 11.02.2008 (bod VI). Zámena za iné pozemky určené na výstavbu
nachádzajúce sa v obci neprichádza do úvahy, pretože žalovaný jednak takými pozemkami nedisponuje,
jednak tu vzniká situácia, kedy je žalovaný zaťahovaný do špekulantských zámerov žalobcov a jejnapomáhaniu odmieta žalovaný aktívne asistovať (tu len na margo spomenie § 7 ods. 2 písm. c)
zákona SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov podľa ktorého orgány
obce a organizácie sú povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Sú povinné najmä

používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv
alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi.

12. Žalovaný zdôrazňuje, že aj predchádzajúci zákon o pohrebníctve (zákon č. 470/2005 Z. z. účinný
do 31.12.2010) v § 16 ods. 8 zakotvoval inštitút 50 metrového ochranného pásma a zakazoval v ňom

zakladanie stavieb. Nebol však natoľko precizovaný ako je súčasná úprava obsiahnutá v § 15 ods.
7, ktorá presne vymedzuje, že ochranné pásmo cintorína sa začína hranicou pohrebiska a siaha do
vzdialenosti 50 m od nej. Ak žalobcovia kupovali pozemok parc. č. 94/12 o výmere 315 m2 v roku 2007,
zamieňali pozemok parc. č. 94/14 o výmere 21 m2 za pozemok parc. č. 94/13 o výmere 153 m2 v roku
2008, nič im nebránilo, aby o zmenu druhu pozemku a následne tiež o územné a stavebné povolenie
žiadali ešte do 31.12.2010. Skutočnosť, že o zmenu druhu pozemku požiadali až vo februári, resp.

marci 2015 jednoznačne preukazuje ich špekulatívny zámer získať peniaze a nie skutočný úmysel na
pozemkoch stavať. Ak by skutočne stavať chceli, stavať by začali ešte do 31.12.2010, dom si riadne
postavili,alebozačaliaspoňstavať,podľadovtedyplatnýchpredpisovadnesbyhomohliužívať,pretože
zmena legislatívy na úseku pohrebníctva od 01.01.2011 by sa ich nijako významne nedotkla.

13. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a rozhodol, v
prípade, že žalobcovia prejavia o tento postup záujem, že sa schvaľuje zmier, ktorého podstatou bude
dohoda, že: a) žalovaný žalobcom vyplatí sumu 1.095,40 eura a prinavráti im do vlastníctva pozemok
parc. č. 94/14 o výmere 21 m2, žalobcovia za to prinavrátia do vlastníctva žalovaného pozemok parc. č.
94/13o výmere 153m2; alternatívne b) žalovaný žalobcom vyplatí sumu 1.095,40 eura a sumu 174,30

eura, spolu teda sumu 1.269,70 eura, ako kompenzáciu za pozemok parc. č. 94/14 o výmere 21 m2,
žalobcovia za to prinavrátia do vlastníctva Obce Brestovany pozemok parc. č. 94/13 o výmere 153 m2.
Ak žalobcovia o postup podľa § 391 ods. 1 CSP, t. j. zmier neprejavia záujem, žalovaný navrhuje, aby
odvolací súd v zmysle § 388 CSP rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcov zamietne, najmä s dôrazom
na dôležitý verejný záujem, prípadne, ak súd na to zistí dôvody podľa § 389 CSP v spojení s § 391 ods.

2 CSP žalovaný navrhuje, aby rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

14. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že žalovaný s vypracovaním ďalšieho
znaleckého posudku nesúhlasil, preto nie je zrejmé, prečo spochybňuje závery znaleckého posudku zo

dňa17.10.2014predloženéhožalobcamiasumyvňomuvedenéoznačujezanadhodnotené.Žalobcovia
ani pri vynaložení maximálnej snahy nemohli vedieť v čase nadobudnutia predmetných pozemkov, že
dôjde k zmene zákonnej úpravy k pozemkom a na týchto nebude možné realizovať výstavbu. Rozsudok
súdu prvej inštancie navrhli potvrdiť a uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonomprípustnéodvolaciedôvody(§365ods.1 CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziach

daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu

dospelkzáveru,žesúdprvejinštanciezistilskutkovýstavvrozsahupotrebnomprevyhlásenierozsudku,
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne
posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav,
ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania
správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné

pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na
správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý bysa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Pre úplnosť
je potrebné uviesť nasledovné:

17. Predmetom sporu bol nárok žalobcov 1) a 2) ako vlastníkov stavebného pozemku v ochrannom
pásme pohrebiska na primeranú náhradu 21.652,68 eura za obmedzenie užívania pozemku podľa §
15 ods. 1 zák. č. 131/2010 z.z. o pohrebníctve. Žalobcovia výšku náhrady preukazovali odborným
vyjadrením znalca Ing. Antona Fuzáka zo 17.10.2014. Súd žalobe žalobcov vyhovel, pretože považoval
nárok žalobcov za preukázaný. Žalovaný v odvolaní namietal výšku priznanej náhrady, ktorá je 2,5x

vyššia za akú žalobcovia nehnuteľnosti v roku 2008 nadobudli, považuje ju za uplatnenú v rozpore s
dobrýmimravmi,pretožežalovanýnemádostatokfinančnýchprostriedkov,abypriznanúsumužalobcom
vyplatil, bude to len na úkor poskytovaných služieb všetkým občanom obce Brestovany, nárok žalobcov
považuje za špekulatívny, lebo v skutočnosti nechcú na pozemku stavať, ak by chceli, do roku 2010
im v tom zákon nebránil, súd priznal žalobcom nárok na základe nesprávne vypracovaného odborného
posúdenia, pretože jedna z parciel nebola v čase vypracovania odborného posúdenia stavebným

pozemkom, ale záhradou.

18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o skutkové
zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu a teda sa týka tých podstatných skutočností, ktoré

boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci a na základe ktorých súd prvej inštancie
vec posúdil po právnej stránke. Skutkovým zistením sa rozumie súhrn skutočností, ktorými má súd
prvej inštancie skutkový stav preukázaný. Ide o výsledok hodnotenia vykonaných dôkazov z hľadísk
uvedených v § 191 ods. 1 CSP o voľnom hodnotení dôkazov. Skutkové zistenie súdu prvej inštancie
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ak zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov

nevyplynuli alebo inak počas konania nevyšli najavo, alebo neprihliadol na rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo je v hodnotení dôkazov logický rozpor, alebo napokon
ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
postupu, ktorý je súdu predpísaný v ustanoveniach § 191 až 194 CSP, § 205 CSP. Ak odvolací súd
nezistí žiadnu z uvedených vád pri hodnotení dôkazov, potom nie je možné dospieť k záveru, že existuje

odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP.

19. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe zisteného skutkového stavu z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné. Strany konania boli a sú povinné
prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením

dôkazných prostriedkov v zmysle § 149 až 151 CSP. Podľa § 132 ods. 1 CSP bolo povinnosťou
žalobcov označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v žalobe a svoju povinnosť si riadne splnili.
Žalovaný využil svoje právo prostriedkami procesnej obrany počas konania pred súdom prvej inštancie
a namietal priznanie nároku žalobcom v podstate spôsobom zhodným ako v odvolaní, ale svoje tvrdenia
žiadnym spôsobom nepreukázal, nenavrhol vykonať dokazovanie na preukázanie svojich tvrdení o

neprimeranosti požadovanej náhrady. Trval na tom, že náhrada je nadhodnotená, ale na druhej strane
nesúhlasil s tým, aby súd vykonal znalecké dokazovanie zamerané na zistenie náhrady primeranej. Nie
je opodstatnená námietka žalovaného, že na odborné vyjadrenie Ing. Antona Fuzáka zo 17.10.2014
nemal súd prihliadnuť, pretože parc. č. 94/12 o výmere 294 m2 nemala v čase vypracovania odborného
vyjadrenia charakter stavebného pozemku ale záhrady. Pre súd je vždy rozhodujúci stav v čase

vyhlásenia rozsudku (§ 217 CSP). Ak v čase vyhlásenia rozsudku mala uvedená parcela taký charakter,
ako uviedol znalec v odbornom vyjadrení, súd prvej inštancie správne uvedený dôkaz vyhodnotil v
prospech žalobcov. Rovnako správne súd prvej inštancie konštatuje, že výkon práv žalobcov uplatnený
v súlade s právnymi predpismi nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi a počas konania nebolo žiadnym
spôsobom preukázané, že by konanie žalobcov bolo špekulatívne a šikanózne ako to tvrdil žalovaný.

20. Súd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté dôkazy, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa svojej
úvahy jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Hodnotiaca úvaha súdu zodpovedá
zásadám formálnej logiky, vychádza zo zisteného skutkového stavu, je preskúmateľná v odvolacom
konaní. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti

považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil. Odvolací súd nezistil žiadnu z vyššie uvedených vád pri hodnotení dôkazov a potom
nebolo možné dospieť k záveru, že existuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.21. Odvolací súd konštatuje, že ani dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP), že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z neprávneho právneho posúdenia, nie je naplnený.

Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia a tento odvolací dôvod je
naplnený v prípade, ak na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu (t.j. opomenul
aplikovať príslušnú právnu normu), aplikoval nesprávnu právnu normu (t.j. namiesto príslušnej právnej
normy aplikoval normu inú), obsah právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a
správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. Pri posudzovaní veci samej súd prvej

inštancie vychádzal z § 15 ods. 7, 8, § 36 ods. 3 zák. č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve, ktoré stanovujú
požiadavky pre ochranné pásmo pohrebiska a určujú predpoklady pre priznanie náhrady za obmedzenie
užívania ich vlastníkom. Súd prvej inštancie uvedené ustanovenia zákonov správne vyložil a aplikoval.
Žalovaný v odvolaní nepoukazuje na žiadne iné ustanovenia zákonov, ktoré by súd nevzal do úvahy,
resp. žalovaný nekonkretizuje, ktoré ustanovenie zákona súd prvej inštancie nesprávne vyložil a
nesprávne aplikoval. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že v danom prípade ide o typický záväzok z

inej skutočnosti uvedenej v zákone (podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo
zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v
zákone). Zákon o pohrebníctve v § 15 ods. 8 tiež upravil, že primeranú náhradu za obmedzenie užívania
pozemku v ochrannom pásme uhrádza zriaďovateľ pohrebiska, ktorým je žalovaný, čo nebolo sporné,
preto súd prvej inštancie správne na zaplatenie dlžnej sumy zaviazal žalovaného a jeho námietka

pasívnej legitimácie v konaní nebola opodstatnená.

22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387
ods. 1 a 2 CSP .

23. Žalobcovia majú voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, vzhľadom na to, že žalobcovia boli v odvolacom konaní v
celom rozsahu úspešní a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali
výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).