Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. február 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/219/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117011907
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2117011907.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov
Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Martina Žovinca, v trestnej veci odsúdeného Y. O., o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 6.11.2017, č.k. 15PP/101/2017, na
neverejnom zasadnutí dňa 22.02.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného Y. O., nar. XX.XX.XXXX, z

a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 06.11.2017, č.k. 15PP/101/2017 súd rozhodol podľa § 66
ods.1písm.a/Trestnéhozákonatak,žežiadosťodsúdenéhoY.O.opodmienečnéprepusteniezvýkonu
trestu odňatia slobody zamietol.
Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že odsúdený podal na Okresný súd Trnava žiadosť o

podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou na základe rozhodnutia Okresného súdu Prievidza zo dňa
16.11.2011 sp. zn. 2T/234/2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 20.06.2013
sp. zn. 2To/123/2012.
Z hodnotenia odsúdeného prvostupňový súd zistil, že správanie a vystupovanie odsúdeného v ústave je
na požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia príslušníkov rešpektuje, plní si svoje povinnosti a dodržiava

interné predpisy. Doposiaľ bol jedenkrát disciplinárne odmenený a disciplinárne tresty nemá evidované.
Odsúdenýbolpracovnezaradenýnapracoviskomimoústavsdohľadom.Odsúdenýplnícielestanovené
programom zaobchádzania. Resocializačná prognóza sociálneho rizika je menej priaznivá, odsúdený
preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a na základe toho ústav odporúča jeho
podmienečné prepustenie.
Súd v odôvodnení svojho uznesenia ďalej uvádza, že u odsúdeného neboli splnené všetky podmienky

podmienečného prepustenia v zmysle citovaného ustanovenia § 66 ods. 1 Trestného zákona. Odsúdený
sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti, a preto má súd za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne
pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas výkonu trestu odňatia slobody. V minulosti
mu boli ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody, aj podmienečné tresty a v skúšobnej dobe
podmienečnéhoodsúdeniasadopustilďalšíchdvochtrestnýchčinov,zčohovyplýva,žepredchádzajúce
odsúdenia na osobu odsúdeného nemali očakávaný vplyv, teda nie je dôvodné očakávať u odsúdeného

riadne vedenie života po podmienečnom prepustení.
Proti uvedenému uzneseniu Okresného súdu Trnava podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí,
ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú písomne bližšie odôvodnil, tým že boli splnené tak formálne ako
aj materiálne podmienky na jeho podmienečné prepustenie. Podľa jeho názoru súd bol pri rozhodovaní
pod vplyvom faktov, že v minulosti bol opakovane súdne trestaný a trestnú činnosť spáchal v skúšobnej
dobe. Odsúdený predmetné rozhodnutie súdu vníma ako nespravodlivé a nezákonné. Vo výkone trestu

sa správa na požadovanej úrovni, ústav ho odporučil na podmienečné prepustenie, a preto vníma ako
nespravodlivé, že súd vyhodnocuje jeho predchádzajúce odsúdenia ako príťaž a neberie do úvahyjeho priaznivú resocializačnú prognózu. Ďalej uviedol, že je poučený z predchádzajúcich odsúdení, má
zabezpečené trvalé bývanie u otca o ktorého by sa staral. Odsúdený uviedol, že má nárok na predčasný
dôchodok, a preto je nedôvodná obava, že by pokračoval v páchaní trestnej činnosti. Taktiež uviedol, že

chce jeho synom aj súdu dokázať, že došlo pri ňom k náprave a život na slobode chce žiť zodpovedne.

Podľa § 66 ods. 1) Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd v Trnave ako nadriadený súd, oprávnený rozhodovať o sťažnosti odsúdeného proti
napadnutému uzneseniu Okresného súdu Trnava, preskúmal v zmysle ustanovenia § 192 Trestného
poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré predchádzalo tomuto výroku a
dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je nedôvodná.
Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí správne uviedol, že odsúdený splnil formálnu podmienku

podmienečného prepustenia, ako aj jednu materiálnu podmienku a to preukázanie polepšenia vo výkone
trestu plnením svojich povinností. Rovnako správne prvostupňový súd posúdil, že odsúdený nesplnil
druhú materiálnu podmienku uvedenú v § 66 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorej súd môže
odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život.

Vzhľadom na osobu odsúdeného, na okolnosti, na ktoré poukázal okresný súd z hľadiska charakteru
opakovane páchanej trestnej činnosti ani podľa názoru krajského súdu neumožňuje prijať pozitívnu
prognózu jeho budúceho správania t. j. že nebude páchať proti spoločenskú činnosť a bude viesť
riadny život v súlade so spoločenskými záujmami. Podmienečné prepustenie je na mieste len vtedy,
keď všetky okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že pre spoločnosť nie je reálne riziko recidívy

odsúdeného, ak bude žiť na slobode. Ako na to správne poukázal súd prvého stupňa, odsúdený mal
možnosti preukázať, že podmienečné odsúdenie ako aj podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody na jeho nápravu postačujú, avšak odsúdený sa vrátil k páchaniu trestnej činnosti v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, a preto je možné konštatovať, že výchovné pôsobenie a
pozitívne pôsobenie je možné iba počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody. Sťažnostný súd

podotýka, že odsúdenému boli poskytnuté viaceré šance, tak ako je uvedené vyššie, a to aj formou
ukladania podmienečných trestov. V jeho prípade je plne namieste záver ku ktorému dospel okresný
súd, a to, že po prípadnom podmienečnom prepustení je veľmi pravdepodobná recidíva odsúdeného.

Nakoľko krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, sťažnosť

odsúdeného Y. O. ako nedôvodnú v zmysle § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.