Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8XCdo/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812218006
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Trnková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:3812218006.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 15 C 147/2012, o
dovolaniach žalobkyne proti uzneseniam Krajského súdu v Trenčíne zo 4. mája 2016 sp.zn. 5 Co

576/2015 a sp.zn. 5 Co 578/2015, takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo 4. mája 2016 sp.zn. 5 Co 576/2015 o d m i e t a .

Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo 4. mája 2016 sp.zn. 5 Co 578/2015 o d m i e t a.

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prievidza (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo 16. januára 2015 sp.zn. 15 C
147/2012 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vznesenú námietku zaujatosti vo výške
66,- Eur podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb.

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“)

2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne uznesením zo 4. mája
2016 sp.zn. 5 Co 576/2015 uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil [§ 219 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“)]. Odvolací súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že z hľadiska obsahového išlo v podanej

žalobe aj o námietku zaujatosti vznesenú proti sudcovi súdu prvej inštancie. Odvolací súd za správny
označil tiež následný postup súdu prvej inštancie pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti.
K odvolacím námietkam žalobkyne uviedol, že vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od
súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. sa na súdny poplatok za vznesenie námietky
zaujatosti nevzťahuje (sp.zn. II. ÚS 124/2011).

3. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom navrhla, aby dovolací
súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a pre rovnaké vady aj uznesenie súdu prvej inštancie v
celom rozsahu zrušil bez náhrady, pretože v danom prípade: a/ súdy rozhodovali napriek tomu, že
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 ods. 1 písm. e/ O.s.p.)
- žalobkyňa nepodala totiž námietku zaujatosti, ale návrh podľa § 12 ods. 1 O.s.p., b/ odvolací súd
odňal žalobkyni možnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) tým, že jeho rozhodnutie je

nielen „absolútne prekvapivé“, ale aj nepreskúmateľné, c/ rozhodoval vylúčený sudca, resp. súd nebol
správne obsadený (§ 237 ods. 1 písm. g/ O.s.p.); o jej povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol sudcasúdu, nezákonný postup ktorého jej spôsobil majetkovú a nemajetkovú ujmu, náhrady ktorej sa v konaní
domáha. Žalobkyňa zároveň navrhla konanie prerušiť a predložiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky
návrh na vyslovenie nesúladu položky 17a Sadzobníka zákona č. 71/1992 Zb. s Ústavou Slovenskej

republiky a taktiež odložiť vykonateľnosť napadnutého uznesenia odvolacieho súdu.

4. Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 35 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)] po zistení, že dovolanie podala v stanovenej
lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané
(§ 424 C.s.p.) a za ktorú koná jej zamestnanec s právnickým vzdelaním (§ 429 ods. 2 písm. b/
C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) po tom, čo nezistil splnenie podmienok pre odklad
vykonateľnosti (dovolaním) napadnutého rozhodnutia, skúmal najskôr, či je dôvodný jej návrh na
prerušenie dovolacieho konania.

6. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne spolu s návrhom na prerušenie konania bolo podané 10.
júna 2016, t.j. za účinnosti O.s.p., dovolací súd postupoval v zmysle § 470 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého
právneúčinkyúkonov,ktorénastalivkonanípredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované, a dôvodnosť podaného návrhu na prerušenie konania posudzoval v zmysle § 109 O.s.p.

7. Z obsahu dovolania žalobkyne vyplýva, že navrhuje dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods.
1 písm. b/ O.s.p. a podať Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade položky
17a Sadzobníka, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. s Ústavou Slovenskej republiky. Žalobkyňa
uviedla, že inštitút námietky zaujatosti predstavuje procesnú obranu proti sudcovi, u ktorého má účastník

konania pochybnosti o jeho nezaujatosti pre pomer k veci, ktorá sa nemá spoplatňovať, pretože je
jediným prostriedkom, ktorým sa účastník môže domôcť preskúmania prípadného dôvodu na vylúčenie
sudcu. Poplatok za námietku zaujatosti má podľa nej povahu fakticky poplatku za vyjadrenie sa k otázke
nestrannosti sudcu v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čo je neprípustný zásah do
základného práva na spravodlivý proces vrátane práva na nestranný súd, garantovaného čl. 46 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

8. Najvyšší súd návrhu žalobkyne na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. (platného
a účinného v čase podania predmetného návrhu) nevyhovel a tento zamietol, pretože položku č. 17a
Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. nepovažuje za rozpornú s

Ústavou Slovenskej republiky a jej článkom 46 ods. 1.

9. Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú
nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k
záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo

medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

10. Najvyšší súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobkyne, že zavedenie poplatku za námietku
zaujatosti jej bráni vyjadriť sa k otázke zaujatosti sudcu. Položka č. 17a bola do Sadzobníka súdnych

poplatkov opätovne zavedená zákonom č. 621/2005 Z.z., pretože dochádzalo k zneužívaniu inštitútu
námietky zaujatosti a tak k zbytočnému predlžovaniu konania. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu
predmetný poplatok by mal mať povahu kaucie, ktorá by sa mala poplatníkovi vrátiť, ak námietku podal
odôvodnene. Takéto obmedzenie je podľa najvyššieho súdu primerané a prispieva aj k zachovaniu iného
Ústavou Slovenskej republiky zaručeného práva, a to práva na prerokovanie veci v primeranej lehote.

Daný poplatok za námietku sa navyše v prípade jej oprávnenosti účastníkovi konania podľa § 11 ods.
1 zákona č. 71/1992 Zb. vráti. Otázkou vzťahu medzi právom na prístup k súdu a povinnosťou zaplatiť
súdny poplatok sa zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v rozsudku z 19. júna 2001, č.
sťažnosti 28249/95, vo veci Kreuz proti Poľsku uviedol, že nikdy nevylúčil možnosť, že záujmy riadneho
chodu justície môžu odôvodňovať zavedenie finančného obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu a

konštatoval, že požiadavku zaplatiť súdny poplatok v súdnom konaní nemožno pokladať za obmedzenie
práva účastníka na prístup k súdu, ktoré je nezlučiteľné per se s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (odseky 59, 60).11. Z týchto dôvodov najvyšší súd zastáva názor, že žalobkyňa namieta rozpor s právom na prístup k
súdu neoprávnene, a preto jej návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/
O.s.p. zamietol.

12. Dovolací súd ďalej skúmal, či dovolanie žalobkyne smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon
pripúšťa, pričom postupoval v zmysle § 470 ods. 2 C.s.p. a prípustnosť podaného dovolania posudzoval
v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O.s.p.

13. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch
predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou
dovolateľkou - pozri konania vedené na najvyššom súde pod sp.zn. 1 Cdo 122/2014, 1 Cdo 264/2013,
3 Cdo 310/2014, 3 Cdo 534/2014, 4 Cdo 132/2014, 4 Cdo 229/2014, 4 Cdo 235/2014, 4 Cdo 380/2014,
4 Cdo 424/2014, 4 Cdo 531/2014, 5 Cdo 295/2014, 5 Cdo 311/2014, 6 Cdo 120/2014, 6 Cdo 304/2014.
Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu

stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 452 ods. 1 C.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

14. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 O.s.p. a § 239 O.s.p. prípustné nie je, najvyšší
súdhoodmietolpodľa§447písm.c/C.s.p.beztoho,abysazaoberaldôvodnosťoupodanéhodovolania.

15. Súd prvej inštancie uznesením z 21. mája 2015 č.k. 15 C 147/2012-194 uložil žalobkyni povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20,- Eur podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych
poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb.

16. Odvolací súd na odvolanie žalobkyne uznesením zo 4. mája 2016 sp.zn. 5 Co 578/2015 uznesenie

súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

17. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom navrhla, aby dovolací
súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a pre rovnaké vady aj uznesenie súdu prvej inštancie
v celom rozsahu zrušil bez náhrady, pretože v danom prípade sa žalobkyni postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu je
„absolútne prekvapivé“, nakoľko popiera doterajšiu konštantnú judikatúru najvyššieho súdu, je v rozpore
so zákonom č. 71/1992 Zb. a ústavnou úpravou čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa názoru
žalobkyne jej bola v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. uložená poplatková povinnosť za odvolanie v
prípade, v ktorom jej nemala a tým jej bol zo strany štátu spôsobený zásah do jej základného práva na

súdnu ochranu, ktorý bližšie v dovolaní rozviedla.

18. Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

19. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§

427 ods. 1 C.s.p.) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.)
a za ktorú koná jej zamestnanec s právnickým vzdelaním (§ 429 ods. 2 písm. b/ C.s.p.), bez nariadenia
pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je prípustné, a preto dovolanie treba odmietnuť (§ 447 písm. c/ C.s.p.).

20. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne bolo podané 21. júna 2016, t.j. za účinnosti O.s.p., dovolací
súd postupoval v zmysle § 470 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v
konanípredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované,aprípustnosťpodaného
dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O.s.p.

21. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť
predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky - pozri
konania vedené na najvyššom súde pod sp.zn. 5 Cdo 284/2014, 5 Cdo 294/2014, 6 Cdo 236/2014, 6
Cdo 295/2014, 6 Cdo 279/2014, 8 Cdo 305/2014, 8 Cdo 220/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami
rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V

zmysle § 452 ods. 1 C.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

22. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 O.s.p. a § 239 O.s.p. prípustné nie je, najvyšší
súdhoodmietolpodľa§447písm.c/C.s.p.beztoho,abysazaoberaldôvodnosťoupodanéhodovolania.23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.