Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. júl 2017

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4T/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816010022
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5816010022.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému:

W.. W. Z., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1
písm. a/ Trestného zákona a pre zločin marenia spravodlivosti v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 2, § 344
ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.07.2017
v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný W.. W. Z., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom N. č. XXX, okres I.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

dňa 21.10.2014 v doobedňajších hodinách, v priestoroch Obvodného oddelenia PZ I., W. č. X/X,
telefonicky viackrát inštruoval Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. č. XX, okres I., ako má vypovedať
a konať vo veci prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, vedeného na
Obvodnom oddelení PZ v I. pod ČVS: T.-XXXX/NO-DK-XXXX s tým, aby Y. Q. presvedčil poškodeného
V. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., O. č. XXX/X, aby zrušil práceneschopnosť, ďalej aby Y. Q. išiel
na miesto činu, do herne VIX v I. na U. W., kde mohli byť vytvorené kamerové záznamy z napadnutia V.

K. Y. Q. s tým, aby zabezpečil, že možné záznamy nebudú poskytované príslušníkom polície, napriek
tejto inštrukcii Y. Q. v herni O. kamerové záznamy nebol zabezpečiť, taktiež prisľúbil Y. Q., že pôjde vec
vybaviť u povereného príslušníka Obvodného oddelenia PZ I. npor. V. W.,
čímkonalvrozporesustanovením§48ods.3písm.a/,písm.f/apísm.i/Zákonač.73/1998Z.z.oštátnej
službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a v rozpore s ustanovením § 8 ods. 1 Zákona č.
171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov,

t e d a

ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech vykonával svoju právomoc
spôsobom odporujúcim zákonu,

dopustil sa konania, ktoré spočívalo v úmyselnom návode na spáchanie zločinu v trestnom konaní mariť
dôkaz a brániť v získaní dôkazu, čin spáchal ako verejný činiteľ v súvislosti s výkonom svojej funkcie,

pričom nedošlo k pokusu ani k dokonaniu trestného činu,

t ý m s p á c h a l

prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona,

zločin marenia spravodlivosti v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1, § 344 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm.

d/ Trestného zákona.Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 344 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 41 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na ust.

§ 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 písm. h/ Trestného zákona a § 38 ods. 2 Trestného zákona, na
úhrny trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, súd výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním

v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému obmedzenie - podrobiť sa
súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom, alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku

alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona je obžalovaný povinný počas skúšobnej doby strpieť nad sebou
kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom okresného súdu, v obvode ktorého je miesto
pobytu obžalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry Žilina podal dňa 04.02.2016 na W.. W. Z. obžalobu pre prečin
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a pre zločin
marenia spravodlivosti v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1, § 344 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. d/
Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nechcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po
poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je nevinný.

Vo svojej výpovedi uviedol, že je nevinný a v jeho prospech svedčia výpovede svedkov F. Q., Y. Q., V.

Y. a V. W.. V ďalšom štádiu využil svoje právo a k veci odmietol vypovedať.

Vo svojej výpovedi zo dňa 11.8.2015 využil svoje právo a k veci odmietol vypovedať.

Vo výpovedi zo dňa 03.12.2015 sa vyjadril, že dňa 17.10.2014 v čase od 21:00 hod. do 18.10.2014 do

05:00 hod. vykonával hliadkovú službu na OO PZ I. spoločne s práp. X. B.. Počas výkonu služby v meste
I. viackrát zo služobného vozidla videl naťahovať sa a fyzicky provokovať rôzne osoby, kde medzi nimi
videl aj občana z N. a to Y. Q., ktorý bol pod vplyvom alkoholu. Okolo 05:00 hod. bolo nahlásené fyzické
napadnutie v bare VIX v I.. Vzhľadom na to, že sa im už končila služba a spoločne s npráp. P. vykonávali
administratívne práce, rozhodol, že na zákrok bude vyslaná hliadka v zložení npráp. Q. a práp. B.. Po

05:00 hod. keď odchádzal z práce, videl na OO PZ I. predvedeného občana z obce N. V. Y.. I.. F. Q. sa
opýtal na dôvod jeho predvedenia a tento mu povedal, že bol predvedený za účelom zistenia totožnosti a
ďalejhopodrobneoboznámilsprípadomúdajnejbitkyvoO..Zároveňmupovedal,žepoškodenýbolpod
vplyvom alkoholu s tým, že s ním nebola dobrá komunikácia, nechcel podávať žiadne oznámenia a šiel
na lekárske vyšetrenie. Následne npráp. Q. dôsledne inštruoval, aby si zabezpečil kamerové záznamy

z baru O.. I.. Q. mu povedal, že tam kamerové záznamy nie sú, že kamera sníma iba barový pult. Q.
tiež prízvukoval, aby prípad riadne zdokumentoval, zabezpečil lekársku správu a ak príde poškodený,
prijal od neho trestné oznámenie.

Asi o tri dni mu volal Y. Q. a chcel od neho získať pomoc a informácie ku skutku v bare O.. Uviedol, že Y.

Q. úmyselne zavádzal a klamal, aby sa možní páchatelia tohto skutku nevyhli trestnému postihu. Taktiež
ho zavádzal a klamal z dôvodu, aby ho už viac nekontaktoval. Taktiež mu klamal, keď mu povedal, že
pôjde za W., keďže nemal úmysel v tomto prípade niekomu pomáhať. Sám predsa vedel, že z údajného
fyzického napadnutia v bare nie je vyhotovený žiaden záznam. Potom, ako Ganobjak zistil, že ho klame,
mu viackrát nevolal.V ďalšej časti svojej výpovede využil svoje právo a k veci odmietol vypovedať.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok G. Q., ktorý uviedol, že si už vzhľadom na odstup času

podrobnosti nepamätá, vie len to, že prišiel za ním obžalovaný, pýtal sa ho na to, čo robili v I.. Evidentne
si ho pomýlil s bratom, s ktorým sa podobá a tak mu povedal, že o ničom nevie, lebo nikde nebol a celé sa
to skončilo. V tom čase používal rovnaké telefónne číslo XXXXXXXXXX. Telefónne číslo XXXXXXXXXX
patrilo jeho bratovi.

K rozporom vo svojich výpovediach sa vyjadril, že otázku vyšetrovateľa pochopil tak, že keď sa ho pýtal,
že či bol za ním uniformovaný policajt, povedal mu že nie a zrejme toto mal zafixované aj pri otázke,
či ho bola navštíviť akákoľvek osoba v súvislosti s konaním v I..

Ďalej sa vyjadril, že obžalovaný prišiel za ním domov a to v čase keď vychádzal z domu. Stretli sa na
dvore. Pýtal sa ho, že kde boli a čo robili a keďže on nikde nebol, toto mu aj povedal, a prakticky sa

to celé skončilo.

Svedok npor. V. W. sa ku skutku vyjadril, že vzhľadom na odstup času si už presne nepamätá, len vie,
že bolo podané trestné oznámenie, vec riadne zaevidoval a postupoval tak ako v každej inej, v zmysle
zákona. Vypočul podozrivé osoby a následne vie, že V. K. prišiel na obvodné oddelenie doplniť trestné

oznámenie a keďže nešiel na PN a nemal z toho následky, vec postúpil na priestupok. V predmetnej veci
ho nikto neovplyvňoval. Obžalovaný bol síce jeho nadriadeným, ale vzhľadom na to, že v tom čase robil
trestnéveci,nemalnanehodosah,nakoľkomalnastarostivýkonslužby.Sobžalovanýmnebolslužobne,
ani súkromne v kontakte. Nezaznamenal z jeho strany nadštardantný záujem o túto vec. Vec postúpil
na priestupok v zmysle § 197 ods. 1 Trestného poriadku. Uviedol, že v tejto veci rozhodol dvakrát. Akým

spôsobom bola táto vec ukončená to ja nevedel. Predmetnú vec kontrolovala W. T., taktiež sa na spis
boli pozrieť z okresu, keďže sú dozorovaní prokurátorom, spis sa predkladal aj na prokuratúru a taktiež
bol na kontrole u pani K. z odboru poriadkovej polície. Podozrivých vôbec nepoznal, videl ich prvýkrát v
živote. Poškodeného pozná kvôli tomu, že býva v I. tak ako on.

Vyjadril sa, že v tejto veci bol vypočutý dva razy. Na prvom výsluchu ani nevedel ohľadom čoho má ísť
vypovedať. Výsluch prebehol tak, že ho vypočuli a potom ho poslali von. Po určitej dobe ho zavolali
späť s tým, že mu dali k nahliadnutiu prepisy hovorov. Čo sa týka štandardnosti, nemá s tým skúsenosti,
takže sa nevedel vyjadriť, či tento postup bol štandardný alebo nie, len má pocit, že u nich sa vedie
trestné konanie inak.

Ďalej uviedol, že už na začiatku, keď V. K. prišiel, mu to bolo divné, že nevedel ani dôvod, prečo malo
dôjsť k napadnutiu. Hovoril niečo v tom zmysle, že to boli jeho spolužiaci, alebo kamaráti a na druhýkrát
zmenil, že na PN nejde, že mu nič nie je, hoci predtým mu hovoril, že má zranenie, ktoré mal aj oviazané.
Počas toho druhého oznámenia už žiaden obväz nemal. Všetko sa to odohrávalo v krátkom časovom

slede. Zmenu svojho postoja vysvetlil tým, že mu nič nie je, že ide do roboty a že sa stretol s páchateľmi,
ktorí mu dali aj nejaké odškodné.

Svedok F. Q. sa na hlavnom pojednávaní vyjadril, že v ten deň mal službu s kolegom P. s tým, že
mal končiť o 06:00 hod., keď dostali oznámenie o bitke v non-stop bare VIX. Keďže kolega P. mal

ešte nejakú prácu, šiel na výjazd s kolegom B., ktorý mal v tú noc službu s prítomným obžalovaným.
Keď prišli do baru VIX, v chodbičke boli nejakí ľudia, ktorých sa pýtali, či tam došlo k bitke. Všetci
tvrdili, že k žiadnej bitke nedošlo, že je všetko v poriadku. Následne šli za čašníčkou, ktorej sa pýtali
to isté. Tiež im zopakovala, že o žiadnej bitke nevie. Pýtali sa na kamerové záznamy, ale povedala
im, že v prípade, žeby bolo došlo k bitke v priestoroch baru, tak by to na kamerovom zázname nebolo

zaznamenané, keďže k tomu, že predmetná kamera sníma len barový pult. Opätovne im zopakovala, že
nemá vedomosť o žiadnej bitke. Následne vyšli z baru von s tým, že medzi ľuďmi nezaregistrovali osobu,
ktorá by vykazovala nejaké zranenia. Nik nechcel podať oznámenie, ani vysvetlenie a preto išli preč. Po
prejdení asi 50 m natrafili na opitého, po ceste sa motajúceho muža, ktorý im nebol ochotný predložiť
doklady totožnosti, na ktoré bol vyzvaný a preto bol upozornený na predvedenie za účelom zistenia jeho

totožnosti. Po tom ako ho predviedli na obvodné oddelenie, zistili jeho totožnosť a následne ho prepustili.
G. predvedený sa volal V. Y.. Bol z N., ale on ho nepoznal. Po zákroku obžalovanému povedal, že boli
preveriť oznámenie, ktoré sa ale nepotvrdilo. Zákrok nebol potrebný. Taktiež mu povedal o predvedení
osoby za účelom jej stotožnenia. Obžalovaný mu povedal len to, že má obe veci riadne zdokumentovaťtak ako sa má. Povedal mu, že oznámený skutok sa nepotvrdil, vedomosť o ňom nemala ani čašníčka
a taktiež mu hovoril aj o kamerových záznamoch, že vlastne nie sú. Ak mu povedal niečo o kamerách,
tak len to, že snímajú len priestor pultu. Čo sa týka osoby menom Y. od momentu jeho predvedenia až

po vylustrovanie jeho totožnosti, sa neustále vypytoval z akého dôvodu bol predvedený, či niečo urobil,
či je zachytený na kamerovom zázname. Povedal mu, že z ničoho nie je podozrivý, taktiež že nie je
zaznamenaný na kamerovom zázname a že predvedený bol len za účelom stotožnenia.

Z výpovede svedka V. W. vyplynulo, že osoby menom V. K. a Y. Q. nepozná, pozná len obžalovaného,

ktorého ako kolegu párkrát v čase svojho osobného voľna navštívil. Bolo to tak aj v roku 2014 keď bol
za ním. Práve telefonoval s niekým s tým, že nevedel, čo mu dotyčný na tej druhej strane hovoril,
nakoľko počul iba obžalovaného. Následne potom mu hovoril o prípade s tým, že on mal pocit, akoby
tomu dotyčnému, ktorý chcel od neho, aby šiel za svojim kolegom a pomohol mu v inej trestnej veci, ani
pomôcť nechcel. Skôr sa mu zdalo, akoby ich zavádzal. Spomenul aj mená s tým, že on sa následne
rozpamätal, že osobu menom Y. Q. raz, v rámci svojej činnosti, kontroloval. Obžalovaný ku povedal,

že žiadne kamerové záznamy neexistujú. Taktiež mu povedal, že ho žiadali, aby šiel za tým kolegom,
ale on mu povedal, že za žiadnym nepôjde. Týkalo sa to pána W., ktorého taktiež osobne pozná. Z
rozhovoru s dotyčným mu vyplynulo, že ich zavádza o kamerových záznamoch, keďže vedel, že žiadne
nie sú, čo mu sám povedal.

Vyjadril sa, že pracuje na Okresnom dopravnom inšpektoráte X. N..

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisom Krajského súdu Banská
Bystrica sp. zn. KS BB V-51-1/2014, telekomunikačnej prevádzky zaznamenávanej na základe
rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica KS BB -V-51-1/2014-Ntt-7, KS Banská Bystrica KS BB-

V-51-8/2014-Ntt-162, so žiadosťou o použite ITP zo dňa 30.01.2014, so súhlasom na odpočúvanie
a zaznamenávanie telekomunikačných činností zo dňa 30.01.2014, so správou zo dňa 28.02.2014,
24.03.2014, 25.04.2014, 28.05.2014, 26.06.2014, so žiadosťou o predĺženie doby použitia ITP zo dňa
28.07.2014, so súhlasom na predĺženie použitia ITP zo dňa 28.07.2014, so správou zo dňa 25.08.2014,
29.09.2014, 29.102014, a s oznámením o skončení použitia ITP zo dňa 24.11.2014.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením zvukového záznamu
telekomunikačnej prevádzky zaznamenávanej na základe rozhodnutie KS Banská Bystrica KS BB -
V-51-1/2014-Ntt-7, KS Banská Bystrica KS BB-V-51-8/2014-Ntt-162 a textových SMS správ týkajúcich
sa žalovaného skutku.

Súd nevykonával dokazovanie oboznámením sa s celým zvukovým záznamom telekomunikačnej
prevádzky, nakoľko sa jednalo o záznamy v inej trestnej veci obžalovaného.

So súhlasom obžalovaného a prokurátora súd prečítal zápisnice o výsluchoch svedkov konanie zo spisu

OO PZ Dolný Kubín ČVS: ORP-717/OO-DK-2015.

Svedok V. K. v prípravnom konaní využil svoje právo a k veci odmietol vypovedať s odôvodnením, že
má obavu, aby si neprivodil trestné stíhanie, nakoľko v deň, kedy došlo k jeho zraneniu v bare VIX v I.
bol dosť opitý a určite mal aj on podiel na tom, čo sa stalo.

Z výpovede svedka X. B. vyplynulo, že pracuje ako policajt na OO PZ I.. Na presný dátum si nepamätal,
ale mohlo to byť dňa 18.10.2014 nadránom, keď bol stálou službou vyslaný preveriť oznámenie do baru
VIX, kde mala byť nejaká potýčka. Oznámenie šiel preveriť s kolegom Q.. Po príchode do herne VIX
sa kontaktovali s oznamovateľom, ktorý im povedal, že bol napadnutý v herni nejakou osobou v bielom

tričku. V čase ich príchodu do herne bol kľud, nikto nikoho nenapádal. Oznamovateľ bol značne pod
vplyvom alkoholu, bola s ním ťažká komunikácia. Poučili ho, že má možnosť podať trestné oznámenie,
kde im povedal, že žiadne podať nechce. Oznamovateľ nemal na sebe žiadne viditeľné zranenia a ani
sa nežiadal na lekárske ošetrenie. Následne sa skontaktovali s čašníčkou a pýtali sa jej, čo sa v podniku
stalo. Táto im povedala, že si nič nevšimla, a ak aj k niečomu došlo, zrejme to bol len malý konflikt,

ktorému ona nevenovala pozornosť. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto preverovanie ukončili, nakoľko
na mieste nezistili žiadne protiprávne konanie. Keď vyšli pred podnik zaregistrovali muža v bielom tielku,
ktorý bol pod vplyvom alkoholu a nevedel preukázať svoju totožnosť. Preto ho predviedli na policajnú
stanicu, odkiaľ bol ihneď po zistení totožnosti prepustený. Záznam o jeho predvedení bol riadne spísaný.Z výpovede svedka B. B. z prípravného konania vyplynulo, že je len správcom herne VIX v I.. Kamerový
systém pokrýva časť baru, vchod do baru herne, časť, kde sa nachádzajú herné automaty a ostatné

časti herne. Podľa neho kamerový systém pokrýva asi 80% herne. Vyjadril sa, že si nepamätá, že by
bol niekto od neho pýtal kamerové záznamy, resp. ho žiadal o ne telefonicky.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to popisu služobnej
činnosti policajta - mjr. Mgr. W. Z., vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-1011/NO-DK-2014/ČVS: ORP-717/

OO-DK-2015, personálneho rozkazu, služobného hodnotenia, pracovného posudku, správy OÚ N.,
výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR, odpis z registra trestov, plánu služieb na mesiac
október, správy OO PZ Námestovo a spisového materiálu OO PZ Dolný Kubín ČVS: ORP-717/OO-
DK-2015.

Prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona sa

dopustí ten. Kto ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech vykonával svoju
právomoc spôsobom odporujúcim zákonu.

Zločinu marenia spravodlivosti v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 k § 344 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm.
d/ Trestného zákona, sa dopustí ten, kto sa dopustil konania, ktoré spočívalo v úmyselnom návode na

spáchanie zločinu- v trestnom konaní mariť dôkaz a brániť v získaní dôkazu, čin spáchal ako verejný
činiteľ v súvislosti s výkonom svojej funkcie, pričom nedošlo k pokusu ani k dokonaniu trestného činu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obžalovaný konal spôsobom popísaným v
obžalobe. Jeho obhajoba spočívala v tvrdení, že síce telefonoval s Y. Q., avšak ho zavádzal a klamal,

nakoľko chcel, aby sa páchatelia možného trestného činu nevyhli trestnej zodpovednosti.

Z obsahu telekomunikačnej prevádzky boli preukázané telefonické hovory medzi obžalovaným a Y. Q.
obsahom ktorých boli inštrukcie, ako má postupovať Y. Q. v inej trestnej veci. Z dôkazov je zrejmé, že
Y. Q. aj v zmysle týchto pokynov aj postupoval.

Z obsahu telefonátov však vôbec nebolo preukázané, že by bol obžalovaný Y. Q. klamal, tak ako sa
to snažil prezentovať. Ak by chcel zabrániť tomu, aby trestná činnosť neostala nepotrestaná, nič mu
nebránilo v tom, aby zaujal k predmetnej veci iné stanovisko, ale naopak on prostredníctvom Y. Q.
ovplyvňoval iné trestné konanie tým, že ho presne inštruoval, čo má robiť.

Jediným svedkom, ktorý podporoval tvrdenie obžalovaného bol svedok V. W.. To, že sa svedok snažil
napomôcť obžalovanému zbaviť sa trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok je podľa názoru súdu
preukázané aj tým, že svedok práve v okamihu, keď obžalovaný telefonoval s Y. Q. prišiel za ním a
jednoznačne nadobudol pocit, že obžalovaný v telefóne klame.

Súd je toho názoru, že svedok mal všetky informácie od obžalovaného a svojou výpoveďou sa mu len
snažil pomôcť v predmetnej trestnej veci.

Čo sa týka ostatných svedkov, ktorí vypovedal na hlavnom pojednávaní, títo nijakým spôsobom

neovplyvnili toto trestné konanie.

Súd preto na základe takto vykonaného dokazovania považoval konanie obžalovaného za preukázané,
teda, že obžalovaný v úmysle zadovážiť Y. Q. neoprávnený prospech, vykonával svoju právomoc
spôsobom odporujúcim zákonu č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru

Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície v znení
neskorších predpisov, ako aj č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, keď v
trestnom konaní ako verejný činiteľ navádzal Y. Q., aby maril dôkazy a bránil v ich získavaní.

S poukazom na tieto skutočností potom súd uznal obžalovaného za vinného zo zločinu marenia

spravodlivosti v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 k § 344 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. d/ Trestného
zákona a z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného
zákona.Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods.
1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V prípade obžalovaného súd
zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona (viedol pred spáchaním trestného

činu riadny život). Ako priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h/ Trestného zákona súd vyhodnotil
to, že spáchal viac trestných činov.

Vzhľadom na to, že sa obžalovaný svojim konaním dopustil dvoch trestných činov a to zločinu marenia
spravodlivosti v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 k § 344 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. d/ Trestného
zákona a z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného

zákona, súd mu ukladal úhrnný trest v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého ak súd
odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného
ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa
takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie
by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb

trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia potom súd uložil obžalovanému úhrny trest odňatia
slobody vo výmere 3 roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, mu súd výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním v
skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu súd určil skúšobnú dobu vo výmere 3 roky a podľa § 51 ods. 4

písm. g/ Trestného zákona mu uložil obmedzenie - podrobiť sa súčinnosti s probačným a mediačným
úradníkom, alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Zároveň ho v zmysle § 51 ods. 5 Trestného zákona poučil o povinnosti počas skúšobnej doby strpieť nad
sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom okresného súdu, v obvode ktorého je

miesto pobytu obžalovaného.

Súd je toho názoru, že takto uložený trest splní účel sledovaný zákonom a dopomôže k náprave
obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V

prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308
ods. 1, 2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods.
1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v

neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.