Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. marec 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/43/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116204119
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116204119.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu: W. A., nar.
XX.XX.XXXX,bytomC.D.S.č.XXX,právnezastúpenýJUDr.MilanomŠtúrikom,advokátomsosídlomv
O.,C.XX,protižalovanému:M.Z.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.A.XX,právnezastúpenýJUDr.Katarínou
Gahírovou, advokátkou so sídlom v A. N., Y. XX/XX, o ochranu osobnosti, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Žilina z 26. septembra 2017, sp.zn. 14C/24/2016-87, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a vo výroku III. p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. z o s t á v a n e d o t k n u t ý.

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu na ochranu osobnosti podľa § 11 - 13
Občianskeho zákonníka, ako nedôvodnú zamietol. Žalobca v konaní na základe jeho dôkaznej iniciatívy
nepreukázal, že by správaním sa žalovaného došlo k zásahu do jeho osobnostných práv uvádzaním
nepravdivéhotvrdeniaoobvineniach,ktorésašírimedziobčanmiaktorýmhoobvinilžalovaný,ženechal
zapáliť chatu Poľovníckej spoločnosti VELIKÁ, ktorej je aj on členom. Pokiaľ žalobca žiadal vykonať

ospravedlnenie prostredníctvom miestneho rozhlasu obce Hlboké nad Váhom a verejne pred členmi
poľovníckeho združenia na jeho schôdzi, takéto ospravedlnenie by smerovalo aj voči osobám, ktorým
to oznámené nebolo a nemali sa ako o ňom dozvedieť cez skutky opísané v žalobe. Žalobca v žalobe a
v priebehu konania uvádzal, že nepravdivé informácie o podpálení poľovníckej chaty VELIKÁ rozširuje
žalovaný, že danú informáciu mu poskytli svedkovia O. Y., F. T., Ing. V. G. a M. C.. Skutočnosť o tom,
že žalovaný mal rozprávať, že žalobca mal podpáliť chatu Poľovníckej spoločnosti Veliká, uviedol len
svedok O. Y., ktorý k tomuto uviedol, že sa mal žalovaný vyjadriť, že bol u veštice a tá mu potvrdila,

že starosta podpálil chatu, aby mu to odkázal. Uvedený svedok však už nepotvrdil, že by uvedenie
takejto informácie malo dopad na súkromnú, pracovnú alebo verejnú sféru žalobcu. Ostatní svedkovia
tvrdený zásah do osobnostnej sféry žalobcu potvrdzovali len sprostredkovane. Svedok F. T. mal mať
takéto poznatky o tvrdených skutočnostiach od brata žalovaného A. Z. a M. C. od Ing. V. G.. V priebehu
konania žalobca od výsluchu svedka Ing. V. G. upustil, písomné vyjadrenie svedka podľa § 176 ods.
3 CSP nežiadal. Vyhlásenie svedka formou vyhlásenia nepredložil. Svedok A. Z., brat žalobcu, na
pojednávaní poprel tvrdenie svedka F. T. o tom, že by mu mal niekedy povedať o tom, že jeho brat M.

Z. rozširuje takúto informáciu. Svedkovia F. T. a M. C. informáciu o tom, že žalovaný mal rozprávať,
že žalobca nechal zapáliť chatu Poľovníckej spoločnosti Veliká, mali iba sprostredkovane. Aj keď na
základevýsledkovvykonanéhodokazovanianiejedôvodspochybňovať,ževmiestebydliskažalobcusa
rozprávaotom,žežalobcamalnechaťzapáliťchatuPoľovníckehozdruženiaVeliká,nebolopreukázané,že by pôvodcom alebo šíriteľom takejto informácie bol žalovaný. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP priznal
úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Podľa jeho
názoru súd prvej inštancie výsledky vykonaného dokazovanie nesprávne vyhodnotil. Zo svedeckých
výpovedí opísaných v bodoch 15, 16, 17: C., T. a Y. vyplynulo, že žalovaný rozširoval tvrdenie, že
chatu podpálil on. Svedok C. jednoznačne potvrdil, že Ing. G. túto informáciu mu povedal. Ing. G. sa
na pojednávanie nedostavil zo zlých zdravotných dôvodov. Domnieva sa, že Ing. G. sa nedostavil na

pojednávanie aj preto, že je susedom žalovaného a má z neho strach. Bolo vecou súdu, aby tohto
svedka predvolal na pojednávanie, nakoľko takýto návrh bol súdu predložený. Podľa jeho názoru tým
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Svedeckú výpoveď A. Z. považuje za účelovú, keďže
je bratom žalovaného a je logické, že vo svojej výpovedi uviedol, že si nepamätá, že by o podpálení
chatyžalovanémuniečotvrdil.Nesúhlasípretosvyhodnotenímskutkovéhostavuavyslovenýmprávnym
názorom súdu prvej inštancie v bodoch 22 a 23. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu

vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako správny
potvrdiť. Uviedol, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení,
že v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka došlo k zásahu do osobnej sféry žalobcu. Žalobca

na základe žalobného návrhu dokonca ani netvrdil, že sa jedná o zásah, ktorý by bol spôsobilý
zasiahnuť do osobnej sféry. Zo strany žalobcu neodzneli žiadne konkrétne prípady či situácie, ktorými
by bola znížená dôstojnosť, česť, vážnosť v spoločnosti či narušené rodinné alebo pracovné vzťahy. Nič
takéto z výpovedí svedkov neodznelo, naopak, títo sa vyjadrovali neurčito a účelovo. V konaní nebola
preukázaná skutočnosť, že by bol pôvodcom tvrdenia, že žalobca nechal zapáliť chatu Poľovníckej

spoločnosti Veliká. Jediným svedkom, ktorý mal počuť uvedenú informáciu priamo od neho, bol svedok
O.Y.,avšakktomupristupujeskutočnosť,žetátoinformáciapochádzaodakejsiveštice,čojehotvrdenia
značne znedôveryhodňuje. Ostatní svedkovia mali počuť informáciu iba sprostredkovane.

4. Žalobca v replike k podanému vyjadreniu žalovaného uviedol, že tak v písomnom vyjadrení zo dňa

19.07.2016, ako aj v písomnom podaní, a aj v priebehu konania sa žalovaný snažil vykresliť ako osobu
s narušenou povesťou. V priebehu konania však uvádzal, že starostom obce Hlboké je od roku 1996 až
doposiaľ. V okrese Bytča je najdlhšie pôsobiacim starostom. Počas dlhého funkčného obdobia znášal
kritiku na jeho osobu, ktorá však nemala až takú intenzitu, ktorá by zasiahla do jeho osobnostných práv,
ako je to v danom prípade.

5. Žalovaný k doplnenému „odvolaniu“ žalobcu z 15.01.2008, ako aj k oznámeniu zo 16.01.2018 (v
duplike) uviedol, že v zmysle § 366 CSP je nemožné prihliadať na čestné vyhlásenia O. Y., F. T., M. C.
ako dôkazy predložené po rozhodnutí súdu prvého stupňa. Naviac, pokiaľ boli uvedené osoby vypočuté
v konaní ako svedkovia, ich čestné prehlásenia vyznievajú nedôveryhodne. Tvrdenia žalobcu, že mal

niečo povedať aj Ing. V. G., zostáva v rovine tvrdenia, keďže tento nebol ochotný spísať a podpísať
čestné prehlásenie.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou a včas (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný

(§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 378 ods. 1 CSP v spojení s § 177 ods.
2 písm. c/ CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom v ust. § 379 a §
380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Občiansky zákonník v § 11 priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu proti zásahom do

osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a
prejavov osobnej povahy. Zákon nedefinuje pojem zásah, ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem
zásahov, ktorými môžu byť dotknuté jej osobnostné práva. Je ním však bezpochyby také aktívne
konanie, ako aj pasívne správanie (zdržanie sa konania alebo jeho opomenutie), ktoré má v zákone
uvedené znaky. Takýmito znakmi je predovšetkým neoprávnenosť zásahu (neoprávnením nie zásah

do osobnej sféry, ak sú dané okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania, napr. výkon práva, plnenie
povinností, svojpomoc, nutná obrana či krajná núdza) a tiež jeho objektívna spôsobilosť negatívne
dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby. Určité konanie vykazuje zákonné znaky zásahu do chránených
osobnostných práv, má fyzická osoba právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnenýchzásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti,

má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 Občianskeho
zákonníka).

8. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je preto jednak to, že došlo
k neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívny, spôsobilý privodiť ujmu na

chránených osobnostných právach. Obe náležitosti musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah,
obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa § 11 Občianskeho zákonníka a
na strane druhej povinnosť znášať sankcie uložené súdom.

9. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým
splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je tvrdenie skutočností stranou

sporu. Teória procesného práva hovorí o bremene tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou
povinnosťou je úzka väzba. Zákon strane ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti;
potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaná hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá
upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena,
t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodne preukázané, ako aj nositeľa dôkazného bremena.

10. V danom prípade z hľadiska vyššie uvedeného bolo preto povinnosťou žalobcu (ak chcel byť v spore
úspešný) z hľadiska hypotézy právnej normy vyjadrenej v § 11 Občianskeho zákonníka (uplatnením
práva na ochranu osobnosti) preukázať, že došlo k neoprávnenému zásahu konaním žalovaného a že
tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na jeho chránených osobnostných právach. Odvolací

súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania a
na základe skutkových zistení, žalobca tvrdenia uvedené v žalobe, že došlo k neoprávnenému zásahu
konaním žalovaného, ktorý mal o žalobcovi tvrdiť, že nechal zapáliť chatu Poľovníckej spoločnosti Veliká
- Dolný Hričov, nepreukázal. Z výsledkov vykonaného dokazovania nie je zrejmé, že by žalovaný takúto
informáciu o žalobcovi mal rozširovať, napríklad prostredníctvom verejných informačných technológií v

obci alebo na zhromaždení obyvateľov obce, poľovníckeho združenia a podobne. Na základe výpovedí
vypočutých svedkov bolo možné ďalej vyvodiť, že takáto informácia - o tom, že „žalobca nechal zapáliť
chatu Poľovníckej spoločnosti Veliká“, sa v obci Hlboké nad Váhom a v poľovníckom združení síce šíri,
ale nebolo preukázané, že pôvodcom týchto informácií je žalovaný. Krajský súd sa plne stotožňuje s
vyhodnotením zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa, na ktoré v dôvodoch svojho rozsudku

odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

11. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže súd prvej inštancie na základe výsledkov
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal predpoklady zásahu do
osobnostných práv žalobcu na základe konania žalovaného v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka

a neboli naplnené predpoklady pre uloženie primeraného zadosťučinenia v zmysle § 13 ods. 1
Občianskeho zákonníka, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 CSP v napadnutých výrokoch potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 296 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP a podľa pomeru úspechu strán v spore priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
(§ 262 ods. 2 CSP).

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)