Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. december 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25C/306/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109242774
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1109242774.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa T.. B. O.,

bývajúceho v O., Ul. Ku amfiteátru č. 1, zastúpeného B.. M. M., advokátom, so sídlom v K., Krížna 56,
proti odporcovi Chemko, a.s. Strážske v likvidácii, so sídlom v Bratislave, Moskovská 13, zastúpeného
spoločnosťou Advokát Pirč, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Kpt. Nálepku 17, konajúcej prostredníctvom
JUDr. Jána Pirča, advokáta, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného
pomeru sumu XX.XXX,XX eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamieta.

Súd vzájomný návrh odporcu na určenie, že nemožno od odporcu spravodlivo požadovať ďalšie
zamestnávanie navrhovateľa zamieta.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným pôvodne na Okresný súd Michalovce, následne postúpeným na
tunajší súd, domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré mu bolo

dané odporcom listom zo dňa 02.06.2009 a 05.06.2009 a náhrady mzdy titulom neplatného skončenia
pracovného pomeru. Dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru malo byť jeho opakované
porušenie pracovných povinností, konkrétne jeho absencia na pracovisku v pracovnej dobe v období
od 15.04.2009 do 29.05.2009, keď táto presiahla preukázateľne 3 pracovné dni, nesplnenie úloh a
pokynov zamestnávateľa v zmysle Zápisu z porady riaditeľov spoločnosti v dňoch 20.04., 30.04.,
06.05., a 22.05.2009, ako aj tých uložených písomnými pokynmi zo dňa 14.05.2009 a 27.05.2009, s
ktorými dôvodmi navrhovateľ nesúhlasil. Rovnako nesúhlasil s tým, že svojim konaním ohrozil riadny

chod spoločnosti a neposkytol likvidátorovi spoločnosti súčinnosť. Odporcovi už pri protokolárnom
odovzdávaní pracovných pomôcok opakovane oznámil, že nesúhlasí s ukončením pracovného pomeru
a žiada o prideľovanie práce, následne tak uskutočnil aj listom zo dňa 12.06.2009.

Okresný súd Michalovce uznesením zo dňa 07.09.2009, č.k. 19C 69/2009-39, odmietol podanie
navrhovateľa v časti uplatneného nároku na náhradu mzdy, nakoľko i napriek výzve súdu navrhovateľ
neodstránil vadu žalobného petitu spočívajúcu v jeho neurčitosti. Vzhľadom na to, že navrhovateľ podal

proti predmetnému uzneseniu odvolanie, súd uznesením zo dňa 22.09.2009, č.k. 19C 69/2009-45,
vylúčil nárok navrhovateľa na náhradu mzdy na samostatné konanie. Uznesením zo dňa 30.12.2009, sp.
zn. 6Co 322/2009, Krajský súd v Košiciach potvrdil rozhodnutie okresného súdu o odmietnutí podania
navrhovateľa v časti požadovanej náhrady mzdy (č.l. XXX).Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť. Namietal ukončenie
pracovného pomeru s navrhovateľom listom zo dňa 02.06.2009, keďže tento list sa mu nepodarilo

doručiť navrhovateľovi, a preto pristúpil k okamžitému skončeniu pracovného pomeru totožným listom
zo dňa 05.06.2009, ktorý vyvolal zamýšľané účinky. Okamžité skončenie pracovného pomeru považoval
odporca za platný právny úkon, keďže v ňom uviedol skutočné dôvody vedúce ho k ukončeniu
pracovnoprávneho vzťahu s navrhovateľom, a tieto zreteľne vymedzil. Navrhovateľ porušil svoju
základnú pracovnú povinnosť, keď sa nezdržiaval na pracovisku v pracovnom dobe v období od 15.04.

do 29.05.2009, pričom jeho neprítomnosť na pracovisku preukázateľne presiahla viac ako 3 pracovné
dni. Takéto konanie navrhovateľa ako zamestnanca odporca považoval za závažné porušenie pracovnej
disciplíny, ktoré spolu s nesplnením uložených úloh a pokynov založilo možnosť zamestnávateľa
prikročiť k okamžitému ukončeniu pracovného pomeru.

Podaním doručeným súdu dňa 17.03.2010 navrhovateľ požiadal, aby súd okrem určenia neplatnosti

okamžitého skončenia pracovného pomeru rozhodol i o jeho nároku na náhradu mzdy za obdobie od
02.06.2009 do času, kým mu odporca neumožní pokračovať v práci v celkovej sume 61.023,38 eur spolu
s príslušenstvom. Písomným podaním doručeným súdu dňa 10.10.2011 navrhovateľ upravil znenie
žalobného petitu v časti náhrady mzdy, keď žiadal zaviazať odporcu k povinnosti zaplatiť mu náhradu
mzdy vo výške X.XXX,XX eur mesačne brutto počnúc od 06.06.2009 do dňa, kedy mu odporca umožní

vykonávať prácu alebo do času, kedy súd právoplatne rozhodne o skončení pracovného pomeru. Súd
pripustil zmenu žalobného petitu v časti týkajúcej sa požadovanej náhrady mzdy uznesením zo dňa
20.10.2011, č.k. 25C 306/2009-259.
Súd vykonal vo veci dokazovanie a rozhodol čiastočným rozsudkom zo dňa 16.01.2012, č.k. 25C
306/2009-331, tak, že určil za neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi

listom odporcu zo dňa 02.06.2009 a zo dňa 05.06.2009 a návrh na určenie, že pracovný pomer medzi
účastníkmi konania ďalej trvá zamietol. Súd si vyhradil rozhodnúť o náhrade mzdy titulom neplatného
skončenia pracovného pomeru a o náhrade trov konania na čas po právoplatnom ukončení konania o
určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Vykonaným dokazovaním súd dospel
k záveru, že v súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 02.06.2009 absentovala

jedna zo zákonom stanovených podmienok jeho platnosti podľa § 74 Zákonníka práce, a to jeho
predbežnéprerokovaniesozástupcamizamestnancov,zdôvoduktoréhopovažovalokamžitéskončenie
pracovnéhopomerulistomzodňa02.06.2009zaneplatné. Pokiaľišloookamžitéskončeniepracovného
pomeru zo dňa 05.06.2009, odporca v ňom určitým a nezameniteľným spôsobom nevymedzil zákonný
dôvod pre jeho uplatnenie tak, aby o ňom nemohli vzniknúť pochybnosti, čím nenaplnil jednu z

požiadaviek stanovených v § 70 Zákonníka práce, ktorej absencia spôsobila neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru. Podľa názoru súdu existoval aj ďalší dôvod majúci za následok
neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, a to, že ho urobila osoba (likvidátor odporcu),
ktorá na tento úkon nebola oprávnená v zmysle § 70 ods. 2,3, § 72 ods. 1 a § 68 ods. 5 Obchodného
zákonníka; likvidátor odporcu bol oprávnený len na tie úkony, ktoré smerovali k likvidácii spoločnosti. Vo

výroku čiastočného rozsudku súd zamietol návrh navrhovateľa na určenie, že pracovný pomer medzi
účastníkmi konania sa dňom 02.06.2009 a dňom 05.06.2009 nekončí a naďalej trvá, ako nadbytočný.
Mal za to, že určením neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru pracovný pomer nezaniká
a trvá ďalej, ide teda o zákonný dôsledok neplatného právneho úkonu zamestnávateľa, ktorý nastáva
automaticky, bez potreby jeho osobitného konštatovania vo výrokovej časti rozsudku.

Na odvolanie odporcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 16.04.2013, sp. zn. 14Co 510/2012,
potvrdil čiastočný rozsudok Okresného súdu Bratislava I ako vecne správny, keď zhodne považoval
okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 02.06.2009, ako aj zo dňa 05.06.2009 za neplatné
pre nesplnenie zákonných podmienok pre ich platnosť. Odvolací súd sa stotožnil i s názorom súdu

prvého stupňa, že likvidátor odporcu je oprávnený len na úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti,
keďže podstatou jeho činnosti je speňažovanie majetku odporcu a okamžité prepustenie zamestnanca
spoločnostipriamonesúvisísospeňažovanímmajetkualikvidáciouspoločnosti.Pracovnoprávnevzťahy
by mohol likvidátor riešiť len pri ukončení likvidácie výpoveďami podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka
práce, ak by už neexistoval štatutárny orgán spoločnosti.

Čiastočný rozsudok okresného súdu zo dňa 16.01.2012, č.k. 25C 306/2009-331 nadobudol
právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.04.2013, sp. zn. 14Co
510/2012, dňa 17.06.2013.Na pojednávaní súdu dňa 30.09.2013 navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu vymedzil
obdobie, za ktoré žiadal náhradu mzdy od 06.06.2009 do 17.06.2013, s tým, že zotrval na náhrade

mzdy v sume X.XXX,XX eur brutto mesačne. Písomným podaním zo dňa 28.10.2013, doručeným súdu
dňa 29.10.2013, navrhovateľ špecifikoval znenie petitu žalobného návrhu a žiadal, aby súd zaviazal
odporcu na zaplatenie náhrady mzdy v sume XXX.XXX,XX eur, ktorú náhradu mzdy odvodzoval od
priemerného mesačného zárobku v sume X.XXX,XX eur dosahovaného v zmysle § 134 Zákonníka
práce v rozhodnom období, a to kalendárnom štvrťroku predchádzajúcemu štvrťroku, v ktorom sa

zisťoval priemerný zárobok, t.j. v mesiacoch január, február a marec 2009. Navrhovateľ pritom žiadal
náhradu mzdy za obdobie od 14.06.2009, kedy odporcovi oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní,
do 17.06.2013, ako dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku okresného súdu o určení neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru. Navrhovateľ si zároveň uplatnil náhradu trov konania.

Súd pripustil zmenu návrhu v znení podľa písomného návrhu navrhovateľa uznesením zo dňa

27.11.2013, č.k. 25C 306/2009-599.

Odporca písomným podaním zo dňa 20.04.2012, doplneným podaním zo dňa 15.07.2013, uplatnil voči
navrhovateľovi vzájomný návrh, ktorým sa domáhal určenia, že nemožno od neho ako zamestnávateľa
spravodlivo požadovať ďalšie zamestnávanie navrhovateľa ako zamestnanca. Dôvodil, že pracovná

pozícia navrhovateľa neexistuje, odporca nevykonáva žiadne činnosti, ktoré by sa mohli týkať
podnikania, ako sú úverové alebo lízingové vzťahy, kontrola finančných vzťahov s obchodnými
partnermi, a preto v prípade uloženia povinnosti zamestnávať navrhovateľa by vznikla právna situácia,
v ktorej by odporca bol povinný zamestnávať len jediného zamestnanca v pozícii finančného riaditeľa,
ktorému by likvidátor odporcu nemal možnosť prideľovať prácu. Naviac, podľa zistenia odporcu je

navrhovateľ riadne zamestnaný v Slovenskej sporiteľni, a.s., a preto by nebolo spravodlivé požadovať
od neho, aby navrhovateľovi vytváral pracovné podmienky a prideľoval mu prácu za situácie, keď je
tento paralelne zamestnaný aj u iného zamestnávateľa.

Odporca sa k nároku navrhovateľa na priznanie náhrady mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného

pomeru vyjadril písomným podaním zo dňa 18.07.2013. Navrhol, aby súd pri rozhodovaní o výške,
resp. dobe priznania náhrady mzdy navrhovateľovi zohľadnil, že navrhovateľ v období po doručení
potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu neprejavil žiadny reálny záujem o pokračovanie v práci,
pričom naposledy sa domáhal svojho vstupu na pracovisko odporcu v mesiaci jún 2009. Zároveň, z
dokazovania vykonaného v konaní Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 19C 9/2010, vyplynulo, že

navrhovateľ v roku 2010 podnikal a zamestnal sa v Slovenskej sporiteľni, a.s. Z tohto dôvodu odporca
žiadal, aby súd v zmysle § 79 ods. 2 Zákonníka práce nepriznal, prípadne znížil, náhradu mzdy z titulu
neplatného skončenia pracovného pomeru nad dobu presahujúcu 12 mesiacov. Odporca v predmetnom
podaní tiež podotkol, že v pracovnej zmluve navrhovateľa absentuje obligatórna zákonná náležitosť, a
to uvedenie druhu práce, ktorá okolnosť robí pracovnú zmluvu neplatným právnym úkonom.

Písomným podaním zo dňa 20.06.2013 odporca vzniesol kompenzačnú námietku voči nároku
navrhovateľa na náhradu mzdy. Uviedol, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 19.10.2007 Zmluvu
o výkone funkcie člena dozornej rady, keď uznesením č. 4 mimoriadneho valného zhromaždenia
odporcu zo dňa 19.10.2007 bol navrhovateľ zvolený za člena dozornej rady. Navrhovateľ z titulu

výkonu funkcie člena dozornej rady prijal dňa 08.07.2009, v rámci mzdy za mesiac máj 2009,
odmenu vo výške 995,82 eur. Vzhľadom na to, že uznesenie č. 4 prijaté na mimoriadnom valnom
zhromaždení odporcu dňa 19.10.2007 bolo rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 15.04.2011,
č.k. 18Cb 17/2008-372, vyhlásené za neplatné, mal odporca za to, že na strane navrhovateľa došlo
prijatím sumy XXX,XX eur k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko odporca plnil na základe neplatného

právneho úkonu. Písomným podaním zo dňa 16.09.2013 odporca uplatnil v poradí druhú kompenzačnú
námietku, ktorej výšku špecifikoval až v písomnom podaní zo dňa 02.12.2013 sumou XXX.XXX,XX
eur. Dôvodil, že navrhovateľ ako člen dozornej rady bol povinný postupovať pri zariaďovaní záležitostí
odporcu s odbornou starostlivosť, ktorá povinnosť vyplývala i z uzatvorenej mandátnej zmluvy zo
dňa 07.10.2005. Navrhovateľ konal v rozpore so svojimi povinnosťami, keď sa dňa 19.10.2005

zúčastnil zasadnutia predstavenstva odporcu, na ktorom predstavenstvo prijalo uznesenie č. XXX/
XXXX, ktorým okrem iného, poverilo členov predstavenstva - M.. M. F. a Ing. R. K. -podpísať
zmluvu o prevode obchodného podielu v spoločnosti ENERGETIKA, s.r.o. za nevýhodných podmienok.
Trestným rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. PK-2TXX/XXXX-XXXX, boli členovia predstavenstva odporcu uznaní vinnými zo spáchania trestného činu,
tým, že prevodom celého obchodného podielu v spoločnosti ENERGETIKA s.r.o. na inú osobu
spôsobili odporcovi škodu vo výške najmenej XX.XXX.XXX,XX eur (XXX.XXX.XXX,-Sk). Trestný rozkaz

nadobudol právoplatnosť dňa 04.12.2012. Odporca mal za to, že navrhovateľ nedodržal povinnosť
dohliadať na výkon pôsobnosti predstavenstva spoločnosti, keď nevykonal žiadne opatrenie, ktorým
by zabránil predaju obchodného podielu v dcérskej spoločnosti ENERGETIKA, s.r.o., ktorým predajom
vznikla odporcovi škoda v sume najmenej XX.XXX.XXX,XX eur. Odporca sa pritom o škode dozvedel
práve z označeného trestného rozkazu zo dňa 15.11.2012 vydaného Špecializovaným trestným súdom

v Pezinku.

Právny zástupca navrhovateľa v písomnom vyjadrení zo dňa 16.07.2013, ako aj vo vyjadrení zo
dňa 28.10.2013 považoval kompenzačné námietky odporcu za nedôvodné, keďže tieto nemôžu byť
spôsobilé na započítanie voči nároku navrhovateľa na náhradu mzdy. Započítaním dochádza k zániku
vzájomne sa kryjúcich pohľadávok a Zákonník práce nepozná iné spôsoby zániku práv a povinností než

tie v ňom priamo upravené, a tými sú uspokojenie nároku, uplynutie doby, dohoda o sporných nárokoch,
smrť a preklúzia. Pokiaľ išlo o kompenzačnú námietku v sume XXX,XX eur, túto považoval naviac za
premlčanú, nakoľko navrhovateľ prijal odmenu za výkon funkcie člena dozornej rady dňa 08.07.2009,
od ktorého dátumu začala plynúť X-ročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na súde, pričom
odporca túto pohľadávku započítal voči navrhovateľovi až podaním adresovaným súdu dňa 20.06.2013,

doručeným právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 10.07.2013, a teda po uplynutí premlčacej doby.
Za nedôvodný považoval právny zástupca navrhovateľa i vzájomný návrh odporcu, ktorým žiadal určiť,
že nemožno od neho spravodlivo požadovať ďalšie zamestnávanie navrhovateľa z dôvodu nedostatku
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Ten pramenil z toho, že na jednej strane
odporca pristúpil dňa 05.09.2013 k okamžitému skončeniu pracovného pomeru s navrhovateľom a na

strane druhej navrhovateľ ukončil pracovný pomer s odporcom výpoveďou, ktorú odporca prevzal dňa
03.10.2013. Námietku premlčania vzájomného návrhu odporcu, ktorú uplatnil v písomnom podaní zo
dňa 16.07.2013 považoval právny zástupca navrhovateľa v podaní zo dňa 28.10.2013 za irelevantnú
(viď č.l. 546).

Súd doplnil vo veci dokazovanie, a to výsluchom navrhovateľa, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to
pracovnou zmluvou s odporcom zo dňa 21.09.2005 a dohodami o jej zmene, oznámením o trvaní na
ďalšom zamestnávaní zo dňa 12.06.2009, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zo
dňa 05.05.2010, výpisom z registra organizácií, výpisom spoločnosti PJ TRADE, s.r.o. z obchodného
registra, pracovnou zmluvou zo dňa 26.11.2010, jej dodatkami a dohodami o podmienkach vykonávania

riadiacej pozície (manažérske zmluvy) so Slovenskou sporiteľňou, a.s., mzdovým listom navrhovateľa
za rok 2009 a výplatnými páskami navrhovateľa za mesiace január, február a marec 2009, oboznámil sa
aj s prednesmi právneho zástupcu navrhovateľa a právneho zástupcu odporcu a s ostatným obsahom
spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav :

Navrhovateľ po obdržaní okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 05.06.2009, ktorý prevzal
dňa 10.06.2009, listom zo dňa 12.06.2009 oznámil odporcovi, že má za to, že jeho pracovný pomer
sa neskončil, žiadal, aby ho odporca ďalej zamestnával, prideľoval mu prácu podľa pracovnej zmluvy
a vyplácal mu za vykonanú prácu mzdu. Predmetný list navrhovateľ podal na poštovú prepravu dňa
12.06.2009.

Navrhovateľ požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov o zaradenie do evidencie
uchádzačov o zamestnanie, v ktorej evidencii bol zapísaný v období od 02.11.2009 do 20.04.2010.
Počnúc od 21.04.2010 sa stal navrhovateľ fyzickou osobou podnikajúcou na základe iného ako
živnostenského zákona, a bol zapísaný do zoznamu správcov konkurznej podstaty vedeného

Ministerstvom spravodlivosti SR, až do vyčiarknutia dňom 27.10.2010. V medziobdobí od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX navrhovateľ vykonával funkciu štatutárneho orgánu -
konateľa, spoločnosti PJ TRADE, s.r.o., s predmetom činnosti, okrem iného, i konzultačná a poradenská
činnosť v odbore ekonomickom a manažmentu, sprostredkovanie služieb v odbore ekonomickom,
vedenie účtovníctva, faktoring a forfaiting, v ktorej súčasne vystupoval ako spoločník v období od

XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Pracovnou zmluvou zo dňa 26.11.2009 navrhovateľ založil pracovný
pomer so zamestnávateľom - Slovenská sporiteľňa, a.s., na dobu určitú do 30.11.2011, s dohodnutým
druhom pracovnej činnosti - osobný poradca pre privátnych klientov s poradenstvom, s nástupom
do práce dňa 01.12.2010. Miestom výkonu práce bolo pracovisko zamestnávateľa v Prešove. Dĺžkapracovného času bola dohodnutá na XX,X hodín týždenne a navrhovateľovi prináležala za vykonanú
prácu mzda vo výške X.XXX eur brutto mesačne. Podľa charakteristiky pracovnej pozície mal
navrhovateľ zabezpečovať komplexný predaj všetkých produktov a služieb z portfólia Slovenskej

sporiteľne, a.s., jej dcérskych spoločností a spoločností tretích strán. Na základe dodatku k pracovnej
zmluve zo dňa 31.12.2010 navrhovateľ začal pre zamestnávateľa počnúc od 01.01.2011 vykonávať
pracovnéčinnostinapozíciiPoradcasenior,pričomzodpovedalzakomplexnýpredajproduktovaslužieb
zportfóliaSlovenskejsporiteľne,a.s.,jejdcérskychspoločnostíaspoločnostítretíchstrán,zabezpečoval
realizáciu klientskej dokumentácie v zmysle interných smerníc a procesov, cielené akvizície nových

klientov, spoluzodpovedal za plnenie obchodného plánu obchodného miesta, resp. SCB v stanovenom
segmente klientov a produktov s prihliadnutím na riziká a výnosy banky, realizoval sofistikovanejšie a
komplikovanejšie úverové a depozitné produkty v stanovenom segmente klientov. Za vykonanú prácu
mu patrila mesačná mzda vo výške X.XXX eur. Dohodou o podmienkach vykonávania riadiacej pozície
(manažérska zmluva) zo dňa 30.12.2010 sa navrhovateľ so zamestnávateľom dohodol na výkone
práce v riadiacej pozícii Regionálny manažér pre vzťahových manažérov, počas ktorého výkonu práce

nevykonával druh práce dojednaný v pracovnej zmluve. Výkon riadiacej pozície navrhovateľa ako
manažéra si strany dohodli odo dňa 01.01.2011, od ktorého dňa patrila navrhovateľovi manažérska
mzda vo výške X.XXX eur mesačne. Pôvodná pracovná zmluva navrhovateľa zo dňa 26.11.2010 v
znení jej dodatkov bola nahradená pracovnou zmluvou zo dňa 01.07.2011, pričom navrhovateľ začal
na jej základe vykonávať prácu na pozícii vzťahový manažér, s miestom výkonu práce v regióne

Prešov, na dobu neurčitú, pri týždennom pracovnom čase v rozsahu XX,X hodín a mesačnej mzde v
sume X.XXX eur. Na základe manažérskej zmluvy zo dňa 01.07.2011 a následne zo dňa 25.11.2011
vykonával navrhovateľ pre Slovenskú sporiteľňu, a.s. prácu v riadiacej pozícii Regionálny manažér pre
vzťahový manažment v regióne Prešov, za ktorej výkon mu patrila manažérska mzda vo výške X.XXX
eur mesačne, počnúc od 01.10.2011 vo výške X.XXX eur mesačne.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi doplnil, že o vyčiarknutie z evidencie nezamestnaných Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny v Prešove požiadal z dôvodu, že začiatkom roka 2010 úspešne vykonal
správcovské skúšky a počnúc od 21.04.2010 začal výkon funkcie správcu konkurznej podstaty. Ako
správca konkurznej podstaty realizoval dva konkurzy, za ktoré obdržal odmenu v sume cca XXX eur.

PokiaľišloospoločnosťPJTRADE,s.r.o.,potvrdil,ževpriebehuleta2009sastaljejkonateľom,avšakso
spoločnosťou nemal uzatvorenú žiadnu zmluvu na výkon činnosti štatutárneho orgánu spoločnosti, na
základe ktorej by obdržal odmenu. Vzhľadom na vznik pracovného pomeru v Slovenskej sporiteľni, a.s. s
účinnosťou od 01.12.2010, navrhovateľ ukončil tak činnosť konateľa v spoločnosti PJ TRADE, s.r.o., ako
aj činnosť správcu konkurznej podstaty. Momentálne je naďalej zamestnaný v Slovenskej sporiteľni, a.s.,

na pozícii regionálny manažér pre vzťahový manažment, má 12 podriadených, ktorí vykonávajú činnosti
vrámcibankyvprojektestarostlivostionáročnýchklientov,oichportfólio,navrhovateľimprideľujeprácu,
riadi a kontroluje ich, nastavuje plán. Náplň práce v Slovenskej sporiteľni, a.s. považoval navrhovateľ za
odlišnú od tej, ktorú vykonával u odporcu, kde mal na starosti účtovníctvo, riadenie financií v spoločnosti
a styk s bankou. V súvislosti s výkonom práce v banke nemusel navrhovateľ absolvovať rekvalifikáciu,

osobitné školenie alebo kurz, len určitú formu zaučenia v rámci banky. Práca na predmetnej pozícii
zodpovedá jeho kvalifikácii, vychádza z toho, že navrhovateľ absolvoval vysokoškolské štúdium na
Ekonomickej univerzite v Bratislave.

Z výplatných pások navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ odpracoval v mesiaci január XXXX XXX,XX

hodín, pri základnej mzde v sume X.XXX,XX eur, v mesiaci február 2009 odpracoval 120 hodín, pri
základnej mzde v sume X.XXX,XX eur a v mesiaci marec 2009 navrhovateľ odpracoval spolu 165 hodín
a jeho mzda predstavovala sumu X.XXX,XX eur.

Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 6Cpr 9/2013 súd zistil, že jeho účastníkmi sú na

strane navrhovateľa T.. B. O., na strane odporcu Chemko, a.s. Strážske v likvidácii a jeho predmetom
je určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom listom odporcu
zo dňa 05.08.2013 a požiadavka navrhovateľa na náhradu mzdy. Odporca pristúpil k okamžitému
skončeniu pracovného pomeru s navrhovateľom z dôvodu, že navrhovateľ, ktorého odporca považoval
za zamestnanca v zmysle pôvodnej pracovnej zmluvy zo dňa 21.09.2005, nenastúpil po nadobudnutí

právoplatnosti čiastočného rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 16.01.2012 do zamestnania, ani neprejavil
žiaden záujem o výkon práce vo funkcii finančný riaditeľ. Neprítomnosť navrhovateľa na pracovisku v
Strážskom, Priemyselná 720, v trvaní najmenej 7 týždňov, resp. 35 pracovných dní, vyhodnotil odporcaza hrubé porušenie pracovnej disciplíny, z dôvodu ktorého s navrhovateľom podľa § 68 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce ukončil pracovný pomer jeho okamžitým skončením.

Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len "Zákonník práce") zamestnávateľ
môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne
odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak

s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd

rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec

nepriznať.

Podľa § 134 ods. 1, ods. 2 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje
zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia
odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok

predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k
prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého
štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na § 132 O.s.p.

a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa v uplatňovanej sume je čiastočne dôvodný.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ žiadal náhradu mzdy za obdobie od
15.06.2009 (podľa vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní súdu dňa 09.12.2013),
ako dňa, kedy odporcovi písomne oznámil, že nesúhlasí s okamžitým skončením pracovného pomeru

daného mu listom zo dňa 05.06.2009 a trvá na ďalšom zamestnávaní, do 17.06.2013, v ktorý deň
nadobudol právoplatnosť čiastočný rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16.01.2012, č.k. 25C
306/2009-331, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.04.2013, sp. zn. 14Co
510/2012, ktorým súd určil za neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľa zo strany
odporcu. Navrhovateľ si tak v konaní uplatňoval nárok na náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia

pracovného pomeru súladný s § 79 ods. 1 Zákonníka práce, keďže z vykonaného dokazovania mal súd
za preukázané, že oznámenie navrhovateľa, že trvá na tom, aby ho odporca ďalej zamestnával aj po
obdržaní okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľ uskutočnil listom zo dňa 12.06.2009,
adresovaným odporcovi a daným na poštovú prepravu v totožný deň. Odporca nerozporoval dátum
oboznámenia sa s listom navrhovateľa zo dňa 12.06.2009, keďže nerozporoval celkové obdobie, za

ktoré navrhovateľ žiadal priznať náhradu mzdy (od 15.06.2009 do 17.06.2013). Dátum 15.06.2009
treba preto považovať za rozhodný pre počiatok obdobia, za ktoré je navrhovateľ oprávnený požadovať
od odporcu náhradu mzdy; rozsah nároku na náhradu mzdy závisí totiž od toho, kedy zamestnanec
oznámil zamestnávateľovi svoje rozhodnutie, aby ho ďalej zamestnával (k tomu rozsudok Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 5Cdo 269/2007). V zmysle ustálenej judikatúry potom nárok na náhradu mzdy patrí

navrhovateľovi pri splnení zákonných predpokladov len do právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým
rozhodol o tom, že skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, t.j. tu odporcu je neplatné;
vdanejvecijetýmtodňom17.06.2013(ktomurozsudokNajvyššiehosúduSSRz23.12.1975,evidovaný
ako 4 Cz 42/75).

Odporca s požiadavkou navrhovateľa na náhradu mzdy za celé uplatnené obdobie, t.j. od 15.06.2009
do 17.06.2013, nesúhlasil a žiadal nepriznať navrhovateľovi náhradu mzdy presahujúcu 12 mesiacov od
okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle § 79 ods. 2 Zákonníka práce, keďže navrhovateľ
v období rokov 2010 až po súčasnosť podnikal, neskôr sa zamestnal, resp. je stále zamestnaný vSlovenskej sporiteľni, a.s., pričom odporca neevidoval u navrhovateľa vážny záujem o prácu u odporcu,
ktorý by prejavil po mesiaci jún 2009. Navrhovateľ sa reálne domáhal výkonu práce u odporcu až dňa
06.09.2013.

Po vykonaní dokazovania sa súd stotožnil s požiadavkou odporcu a priznal navrhovateľovi náhradu
mzdy len za obdobie XX mesiacov neplatného skončenia pracovného pomeru. Pri rozhodovaní o
nepriznaní náhrady mzdy nad zákonom stanovenú hranicu (nad XX mesiacov) musel súd skúmať
a prihliadať na to, či navrhovateľ mal možnosť obstarať si inú vhodnú prácu zodpovedajúcu jeho

kvalifikácii,zaakýchpodmienok,čiaakézárobkydosahoval,prípadneprečosaposkončenípracovného
pomeru do práce nezapojil.

V danej veci súd vzal do úvahy, že navrhovateľ bol spoločníkom (do XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX) a konateľom (do XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX) obchodnej spoločnosti
PJ TRADE, s.r.o., ktorá sa zaoberá, okrem iného, i konzultačnou a poradenskou činnosťou v odbore

ekonomickom a manažmentu, sprostredkovaním služieb v ekonomickom odbore, vedením účtovníctva,
reklamnou a propagačnou činnosťou, faktoringom a forfaitingom. Počnúc od 02.11.2009 navrhovateľ
požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove o zaradenie do evidencie uchádzačov o
zamestnanie, v ktorej evidencii bol zapísaný do 20.04.2010. Navrhovateľ sám uviedol, že k vyradeniu
z uvedenej evidencie došlo na jeho vlastnú žiadosť, pretože počnúc od 21.04.2010 začal vykonávať

funkciu správcu konkurznej podstaty. Ďalej uviedol, že v súvislosti so vznikom pracovného pomeru v
Slovenskej sporiteľni, a.s. s dňom 01.12.2010 požiadal o vyradenie zo zoznamu správcov konkurznej
podstaty ku dňu 27.10.2011 a ukončil i činnosť štatutárneho orgánu spoločnosti PJ TRADE, s.r.o. (ku
dňu 29.11.2010). Navrhovateľ je počnúc od 01.12.2010 nepretržite zamestnaný v Slovenskej sporiteľni,
a.s., v pracovnom pomere na neurčitý čas, s rozsahom týždenného pracovného času 37,5 hodín

a v zmysle aktuálnej pracovnej zmluvy zo dňa 01.07.2011 (ktorá nahradila pracovnú zmluvu zo dňa
26.11.2010- pozn. súdu) je zaradený na pozíciu vzťahový manažér, ktorú prácu, vzhľadom na Dohodu
o podmienkach vykonávania riadiacej pozície (manažérska zmluva) zo dňa 01.07.2011 (článok I bod
1 manažérskej zmluvy) nevykonáva, keď pre zamestnávateľa vykonáva prácu v riadiacej pozícii -
regionálny manažér pre vzťahový manažment v regióne Prešov, za odmenu vo výške X.XXX eur

mesačne, od 25.11.2011 vo výške X.XXX eur mesačne. Miesto výkonu práce navrhovateľa sa nachádza
v regióne Prešov, t.j. v regióne, v ktorom má navrhovateľ trvalé bydlisko. Navrhovateľ vo svojej výpovedi
uviedol, že pracovná pozícia, na ktorú je v Slovenskej sporiteľni, a.s. zaradený, je odlišná od tej,
ktorú zastával u odporcu v tom, že u odporcu mal na starosti najmä vedenie účtovníctva, finančné
záležitosti a styk s bankou, pričom u terajšieho zamestnávateľa vedie a zodpovedá za zamestnancov,

ktorých úlohou je starostlivosť o náročných klientov, ich portfólio, navrhovateľ ich riadi, kontroluje, má na
starosti nastavenie plánu fungovania a predaj produktov. Zároveň však navrhovateľ potvrdil, že na výkon
uvedeného druhu práce disponuje potrebnou kvalifikáciou z hľadiska dosiahnutého vzdelania a odboru,
keďže ukončil vysokoškolské štúdium na ekonomickej univerzite, nemusel teda absolvovať ďalšie
štúdium, kurzy alebo preškolenia, iba interné zaškolenie v rámci banky. Navrhovateľ po nadobudnutí

právoplatnostičiastočnéhorozsudkuokresnéhosúduzodňa16.01.2012,č.k.25C306/2009-331,ktorým
súd určil za neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu, obdržal od odporcu
okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 05.08.2013, ktorého platnosť napadol žalobou, konanie
je vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 6Cpr 9/2013.

Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že navrhovateľ v období, za ktoré žiadal od odporcu náhradu
mzdy, bol spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti PJ TRADE, s.r.o., ktorej podnikateľské
zameranie zodpovedalo jeho odbornému zameraniu (kvalifikácii). I keď navrhovateľ deklaroval, že od
spoločnosti neobdržal žiadnu odmenu, pretože spoločnosť podľa daňových priznaní nedosahovala
žiadenzisk,svojetvrdenianepodložilhodnovernýmidokladmi.Súdpritomdávadopozornostipotvrdenie

o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti vystavené PJ TRADE, s.r.o., podľa ktorého v kalendárnom
roku 2009 navrhovateľ obdržal od predmetnej spoločnosti príjem z pracovného pomeru v mesiacoch
jún a júl 2009, a poukazuje i na vyjadrenie navrhovateľa v podaní zo dňa 27.07.2010, v ktorom okrem
iného uviedol, že v spoločnosti PJ TRADE, s.r.o. je spoločníkom a konateľom práve z dôvodu vytvorenia
možnosti získať aspoň nejaký príjem na zabezpečenie nevyhnutých potrieb rodiny a maloletých detí.

Ďalej z dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ požiadal o zaradenie do evidencie nezamestnaných
až po ukončení činnosti spoločníka a konateľa v spoločnosti PJ TRADE, s.r.o. (od 02.11.2009) a
následne dobrovoľne požiadal o vyradenie z nej (20.04.2010) z dôvodu jeho zaradenia do zoznamu
správcov konkurznej podstaty, a to počnúc od 21.04.2010. Navrhovateľ sa tak stal osobou samostatnezárobkovo činnou a podnikateľom v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník. Navrhovateľ síce tvrdil, že z titulu svojej funkcie realizoval len dva konkurzy, za
ktoré obdržal odmenu 2x á XXX eur, ale tieto skutočnosti ničím nepreukázal. I napriek deklarovaným

(a nepreukázaným) minimálnym príjmom má súd za to, že vzhľadom na vek navrhovateľa, na jeho
kvalifikáciu a skúsenosti, navrhovateľ vzal na seba podnikateľské riziko a skutočnosť, či počas doby
podnikania dosahoval zisky alebo nie už nemôže byť na ujmu odporcu. Navrhovateľ sa následne
zamestnal v Slovenskej sporiteľni, a.s., kde vykonával inú pracovnú pozíciu ako u odporcu, avšak
s nezmeneným a/ miestom výkonu práce v regióne Prešov, t.j. v regióne jeho trvalého bydliska, b/

rozsahom týždenného pracovného času (37,5 hodín) ako u odporcu, pričom na výkon tejto funkcie
disponoval potrebnou kvalifikáciou, keďže absolvoval vysokoškolské štúdium ekonomického zamerania.
Je samozrejmé, že vzhľadom na subjekt zamestnávateľa a špecifickosť charakteru jeho činností ako
banky,navrhovateľzaúčelomriadnehovýkonupráceabsolvovalinternézaškolenievbanke.Jepravdou,
že navrhovateľ na zastávanej pracovnej pozícii v Slovenskej sporiteľni, a.s. dosahoval nižšiu mzdu v
porovnaní so mzdou finančného riaditeľa, ktorú mu vyplácal odporca (X.XXX,XX eur mesačne), treba

všakuviesť,žemzda,ktorúnavrhovateľuodporcupoberalsanepohybovalanaúrovništandardnej,resp.
priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve v roku 2009, ale bola mzdou nadštandardnou (podľa
údajov Štatistického úradu SR bola priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve
v roku 2009 vo výške XXX,XX eur - pozn. súdu); z navrhovateľom predložených pracovných zmlúv,
dodatkov a manažérskych zmlúv uzavretých so Slovenskou sporiteľňou, a.s. je zrejmé, že výška mzdy

navrhovateľa má tendenciu sa zvyšovať.

Zohľadniac vyššie uvedené skutočnosti súd nepriznal navrhovateľovi požadovanú náhradu mzdy za
obdobie presahujúce 12 mesiacov od neplatného skončenia pracovného pomeru, keď mal za to, že
navrhovateľvýkonompodnikateľskejčinnosti,akoajvýkonomprácevSlovenskejsporiteľni,a.s.využíval

svoje vedomosti, schopnosti a kvalifikáciu, a tak plne zabezpečoval svoje existenčné a iné potreby, a
bolo by neprimerané a nespravodlivé žiadať odporcu ako jeho zamestnávateľa, aby mu za daného stavu
vyplatil náhradu mzdy za celé požadované obdobie.

Pri výpočte náhrady mzdy patriacej navrhovateľovi v období od 15.06.2009 do 15.06.2010 súd

vychádzal z ustanovenia § 134 Zákonníka práce a zistil, že priemerný zárobok navrhovateľa za obdobie
1. štvrťroku 2009 (mesiace január až marec 2009) ako rozhodného štvrťroku pre jeho výpočet (k
okamžitému skončeniu pracovného pomeru došlo v júni 2009) predstavoval síce sumu X.XXX,XX eur,
avšak navrhovateľ žiadal len sumu X.XXX,XX eur, ktorý návrh súd nemohol prekročiť (§ 153 ods. 2
O.s.p.). Navrhovateľ mal príjem:

- za mesiac január 2009: X.XXX,XX eur, a odpracoval 142,50 hodín,
- za mesiac február XXXX: X.XXX,XX eur a odpracoval 120 hodín,
- za mesiac marec 2009: X.XXX,XX eur a odpracoval 165 hodín.

I. zárobok navrhovateľa bol určený sumou XX,XX eur/hodina, keď súd zrátal mzdu za každý mesiac

rozhodného obdobia a vydelil ju počtom odpracovaných hodín (XX.XXX,XX eur: XXX,XX hod = XX,XX
eur/hod.).

O. mesačný zárobok navrhovateľs bol určený sumou podľa navrhovateľa X.XXX,XX eur, a to
vynásobením hodinovej mzdy navrhovateľa vo výške XX,XX eur s koeficientom XXX,XX, ktorý

navrhovateľ uviedol ako zodpovedajúci XX,X hodinovému týždňovému úväzku (správne má byť
koeficient XXX,X- pozn. súdu).
O. denný zárobok navrhovateľa bol určený sumou XXX,XX eur, keď súd vynásobil hodinový zárobok
navrhovateľa v sume XX,XX eur s jeho denným pracovným časom v rozsahu X,X hodín.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľovi patrí náhrada mzdy za obdobie
od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, kde:
- za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, t.j. 12 pracovných dní x priemerný denný zárobok
XXX,XX eur = X.XXX eur,
- za obdobie júl až december 2009, t.j. 6 mesiacov x priemerný mesačný zárobok X.XXX,XX eur =

XX.XXX,XX eur,
- za obdobie január až máj 2010, t.j. 5 mesiacov x priemerný mesačný zárobok X.XXX,XX eur =
XX.XXX,XX eur,- za obdobie od 01.06. do 15.06.2010, t.j. 11 pracovných dní x priemerný denný zárobok XXX,XX eur
= X.XXX,XX eur,
čo predstavuje spolu sumu XX.XXX,XX eur, ktorú sumu súd priznal navrhovateľovi titulom náhrady mzdy

pri neplatnom skončení pracovného pomeru. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný
zamietol.

Súd neuznal obranu odporcu uplatnenú formou tzv. kompenzačných námietok, a teda pohľadávok, ktoré
navrhol započítať voči nároku navrhovateľa na náhradu mzdy, a to konkrétne 1/pohľadávku vo výške

XXX,XX eur z titulu odmeny za výkon funkcie člena dozornej rady, ktorá bola navrhovateľovi vyplatená
dňa 08.07.2009, pričom uznesenie mimoriadneho valného zhromaždenia, ktorým bol navrhovateľ
menovaný do predmetnej funkcie, vyhlásil Okresný súd Michalovce rozsudkom zo dňa 15.04.2011,
č.k. 18Cb 17/2008-372, za neplatné a 2/ pohľadávku vo výške XXX.XXX,XX eur z titulu náhrady
škody za zanedbanie povinností člena dozornej rady, keď Špecializovaný trestný súd v Pezinku
trestným rozkazom zo dňa 15.11.2012, č.k. PK-2T 36/2012-3715, uznal T.. P. K. a M.. M. F., oboch

členov predstavenstva odporcu, vinnými zo spáchania trestného činu porušovania povinností pri správe
cudzieho majetku formou spolupáchateľstva podľa §9 ods. 2 a § 255 ods. 1,3 Trestného zákona, keď
prevodom celého obchodného podielu v spoločnosti Energetika, s.r.o. na inú osobu spôsobili odporcovi
škodu na ušlom podiele z budúceho zisku spoločnosti Energetika, s.r.o., po zdanení najmenej v sume
XX.XXX.XXX,XX eur. Ku stretnutiu označených pohľadávok odporcu voči pohľadávke navrhovateľa

na náhradu mzdy z titulu neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru malo pritom podľa
vyjadrenia právneho zástupcu odporcu dôjsť dňa X2.07.2009 (vo vzťahu k pohľadávke na zaplatenie
sumy XXX,XX eur) a dňa XX.XX.XXXX (vo vzťahu k pohľadávke na zaplatenie sumy XXX.XXX,XX eur).

Podľa § 1 ods. 1 Zákonníka práce tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti

s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne
pracovnoprávne vzťahy.

Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na tieto
právne vzťahy všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Súd je toho názoru, že pohľadávky odporcu uplatnené ako tzv. kompenzačné námietky nemožno
započítať voči pohľadávke navrhovateľa na náhradu mzdy z titulu neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru. Vychádzal pritom z toho, že navrhovateľ žiadal o priznanie náhrady mzdy,
ktorý nárok je upravený v druhej časti Zákonníka práce, označenej ako Pracovný pomer. Zákonník

práce, ako právny predpis upravujúci individuálne pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnancom a
zamestnávateľom nepozná inštitút započítania, ktorého právna úprava je obsiahnutá v ôsmej časti
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník s názvom Záväzkové právo, v ustanoveniach § 580 a nasl.,
ako jeden zo spôsobov zániku záväzkov. Vychádzajúc z ustanovenia § 1 ods. 4 Zákonníka práce,
vzťahujú sa na právne vzťahy upravené Zákonníkom práce len všeobecné ustanovenia Občianskeho

zákonníka, t.j. tie, ktorých úprava je zakotvená v prvej časti Občianskeho zákonníka, a teda nie
ustanovenia spadajúce pod ôsmu časť Občianskeho zákonníka. Súd v tomto smere poukazuje i na to, že
odporca žiadal započítať pohľadávky rovnaké z hľadiska ich peňažného charakteru, avšak podliehajúce
rôznym režimom právnej úpravy, pričom pohľadávka navrhovateľa má základ v pracovnoprávnom
vzťahu, ktorého účastníkmi sú zamestnanec a zamestnávateľ, kým pohľadávky odporcu vychádzajú z

obchodnoprávneho vzťahu, nakoľko obe súvisia s výkonom funkcie člena dozornej rady upraveného
mandátnou zmluvou, ktorý vzťah spadá pod právnu úpravu Obchodného zákonníka (§ 566 a § 66
OBch. Z). Je zrejmé, že vzájomné pohľadávky účastníkov podliehali rozdielnym režimom právnej úpravy,
napríklad aj z hľadiska plynutia a dĺžky premlčacej doby.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd neuznal obranu odporcu uplatnenú formou tzv. kompenzačných
námietok za dôvodnú, majúc za to, že nie je možné započítať odporcom špecifikované pohľadávky
voči pohľadávke navrhovateľa na náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru,
nepovažoval za potrebné bližšie sa zaoberať námietkou premlčania pohľadávok odporcu, ktorú vzniesol
navrhovateľ; jej dôvodnosť by súd skúmal, pokiaľ by dospel k záveru o dôvodnosti obrany odporcu.

Pokiaľideovzájomnýnávrhodporcu,ktorýmžiadal,abysúdurčil,ženiejepovinnýnaďalejnavrhovateľa
zamestnávať z dôvodu, že to nemožno od neho spravodlivo požadovať, súd posúdil tento návrh podľa
obsahuakonárokuplatnenývzmysle§79ods.1vetaprváZákonníkapráce,t.j.akonávrhnaurčenie,žeod odporcu ako zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať ďalšie zamestnávanie navrhovateľa
ako zamestnanca. Odporca vzájomný návrh odôvodňoval tým, že pracovná pozícia, ktorú zastával
navrhovateľ, už neexistuje, odporca ukončil všetky pracovné pomery so svojimi zamestnancami ku dňu

31.01.2011,nevykonávažiadnupodnikateľskúčinnosť,apretonavrhovateľovinemôžeprideľovaťprácu,
ani vytvárať vhodné pracovné podmienky.

Súd posúdil argumentáciu odporcu, ktorou odôvodňoval vzájomný návrh a dospel k záveru, že ním
uvádzané dôvody nemožno považovať za tie, ktoré má na mysli ustanovenie § 79 ods. 1 veta prvá

Zákonníka práce, keďže tieto sú dôvodom na postup podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, a teda
na danie výpovede z pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti. Odporca, ktorý musel mať vedomosť
o nadbytočnosti navrhovateľa minimálne z prehľadu mobility zamestnancov v období od 01.06.2009 do
31.01.2011, mohol kedykoľvek, počnúc od mesiaca september 2009 pristúpiť ku skončeniu pracovného
pomeru s navrhovateľom z dôvodu zrušenia jeho pracovnej pozície finančného riaditeľa, a teda z
dôvodujehonadbytočnosti.Zároveň,zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žeodporcasnavrhovateľom

skončil pracovný pomer okamžitým spôsobom listom zo dňa 05.08.2013, ktorého platnosť je predmetom
konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 6Cpr 9/2013. Z týchto dôvodov súd vzájomný návrh
odporcu ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

Pokiaľ ide o námietky právneho zástupcu odporcu ohľadne 1/neplatnosti pracovnej zmluvy navrhovateľa

a 2/nedostatku procesných podmienok konania, tieto považoval za nedôvodné a nesprávne.

Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ
povinný vydať zamestnancovi.

Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom
dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho
stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto), c)
deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia
zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo
právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne
ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

1/Navrhovateľ ako zamestnanec uzatvoril s odporcom ako zamestnávateľom dňa 21.09.2005 pracovnú
zmluvu, v zmysle ktorej počnúc od 01.10.2005 vykonával funkciu finančného riaditeľa s miestom výkonu
práce Strážske, Priemyselná 720. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú, s rozsahom
pracovného času 37,5 hodín týždenne. Pokiaľ išlo o mzdu za vykonanú prácu, jej výška a podmienky

poskytnutia boli stanovené v dohode o mzdových podmienkach, naposledy zmenenej dňa XX.XX.XXXX.
Navrhovateľovi patrila základná mesačná mzda s prihliadnutím k prípadnej práci nadčas, vo sviatok a
v noci v sume X.XXX,XX Eur, počnúc od XX.XX.XXXX.

Súd mal za to, že druh práce, ktorú navrhovateľ pre odporcu vykonával na základe pracovnej zmluvy

zo dňa 21.09.2005 bol vymedzený funkciou a zaradením navrhovateľa na pozíciu finančného riaditeľa.
I pokiaľ by tomu tak nebolo, skutočnosť, že by v pracovnej zmluve absentovalo bližšie vymedzenie
jednej z podstatných náležitostí, a to druhu práce, nespôsobuje neplatnosť pracovnej zmluvy, keďže
tá v zmysle § 17 ods. 2 Zákonníka práce nastáva len v prípade takého právneho úkonu, ktorý
nebol urobený predpísanou formou a ktorého neplatnosť výslovne stanovuje Zákonník práce, prípadne

osobitný predpis.

Podľa § 70 ods. 3 veta prvá Obchodného zákonníka ustanovením likvidátora do funkcie prechádza na
neho pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti podľa § 72.

Podľa § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce
k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a
prijíma plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmenea zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením nevybavených
obchodov.

2/ Likvidátor spoločnosti, vymenovaný v prípade zrušenia spoločnosti s likvidáciou, je oprávnený konať
v mene spoločnosti, avšak podľa § 72 Obchodného zákonníka je oprávnený len na tie úkony smerujúce
k likvidácii spoločnosti. Rozsah jeho právomoci korešponduje aj s hlavnou podstatou jeho činnosti, a to
speňažovanie majetku spoločnosti. Z týchto dôvodov
likvidátor odporcu nebol oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer s navrhovateľom, nakoľko

nešlo o úkon súvisiaci a smerujúci k likvidácii spoločnosti. Treba podotknúť, že okamžité skončenie
pracovného pomeru je hmotnoprávnym úkonom, ktorý má za následok skončenie pracovného pomeru
medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Je však potrebné odlišovať ho od úkonu týkajúceho sa
zastupovania a konania likvidátora v mene likvidovanej spoločnosti v súdnom spore, ktorý úkon je
procesnoprávneho charakteru v zmysle ustanovenia § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka; na tento úkon
likvidátor odporcu preto bol oprávnený.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia
odsekov1a2platiaprimeranestým,želehotatrochpracovnýchdníplynieodprávoplatnostirozhodnutia

vo veci samej.

Súd nerozhodol o trovách konania, ktoré rozhodnutie si s poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p. vyhradil až
na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Bratislave, 9. decembra 2013 Mgr. Patricia Skotnická
sudkyňa
za správnosť: