Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. júl 2014

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 3C/72/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612205523
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Blašková

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2014:3612205523.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO: 35 807 598 so sídlom Pribinova ul. Č.25, 811 09 Bratislava, zastúpený:
Fridrich Paľko, s.r.o. IČO: 36 864 421 so sídlom Grosslingova 4, 811 09 Bratislava proti odporcovi:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedený na Okresnom súde
Partizánske pod číslom konania 3C/72/2012 z a m i e t a.

Súd návrh navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedený na Okresnom súde
Partizánske pod číslom konania 3C/83/2012 z a m i e t a.

Súd návrh navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedený na Okresnom súde
Partizánske pod číslom konania 3C/85/2012 z a m i e t a.

Súd návrh navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedený na Okresnom súde

Partizánske pod číslom konania 4C/44/2012 z a m i e t a.

Súd návrh navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedený na Okresnom súde
Partizánske pod číslom konania 5C/98/2012 z a m i e t a.

Súd návrh navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedený na Okresnom súde
Partizánske pod číslom konania 6C/77/2012 z a m i e t a.

Súd návrh navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedený na Okresnom súde
Partizánske pod číslom konania 6C/78/2012 z a m i e t a.

Súd návrh navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedený na Okresnom súde
Partizánske pod číslom konania 6C/84/2012 z a m i e t a.

Súd návrh navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedený na Okresnom súde

Partizánske pod číslom konania 6C/87/2012 z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania vo veciach pôvodne vedených na Okresnom súde Partizánske
pod číslom konania 3C/72/2012, 3C/83/2012, 3C/85/2012, 4C/44/2012, 5C/98/2012, 6C/77/2012,
6C/78/2012, 6C/84/2012, 6C/87/2012 spojených pod číslom konania 3C/72/2012 n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom doručeným dňa 27.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia
sumy 17977,51eur z titulu majetkovej škody a z titulu nemajetkovej ujmy sumy 3595,84eur pod sp. zn.

3C/72/2012, návrhom doručeným dňa 27.9.2012 v konaní 3C/72/2012 sa domáhal náhrady majetkovej
škody 1307,53 eur a nemajetkovej ujmy v sume 261,85 eur, návrhom zo dňa 27.9.2012 v konaní
3C/83/2012 majetkovej škody v sume 2093,37 eur a nemajetkovej ujmy 418,67 eur , návrhom podaným
dňa 27.9.2012 v konaní 3C/85/2012 sa domáhal majetkovej škody v sume 1182,42 eur a nemajetkovej
ujmy v sume 236,48 eur, návrhom podaným dňa 27.9.2012 v konaní 4C/44/2012 sa domáhal majetkovej
škody v sume 995,48 eur a nemajetkovej ujmy v sume 199,10 eur, návrhom podaným dňa 27.9.2012

v konaní 5C/98/2012 sa domáhal majetkovej škody v sume 4122,56 eur a nemajetkovej ujmy v sume
824,51 eur, návrhom podaným dňa 27.9.2012 v konaní 6C/77/2012 sa domáhal majetkovej škody v
sume 1218,30 eur a nemajetkovej ujmy v sume 243,66 eur, návrhom podaným dňa 27.9.2012 v konaní
6C/78/2012 sa domáhal majetkovej škody v sume 1218,30 eur a nemajetkovej ujmy v sume 243,66 eur,
návrhom podaným dňa 27.9.2012 v konaní 6C/84/2012 sa domáhal majetkovej škody v sume 3025,37

eur a nemajetkovej ujmy v sume 605,07 eur, návrhom podaným dňa 27.9.2012 v konaní 6C/87/2012 sa
domáhal majetkovej škody v sume 2814,18 eur a nemajetkovej ujmy v sume 562,84 eur. Súd spojil na
spoločné konanie podľa §112 ods.2 OSP právne veci tunajšieho súdu vedené pod sp. zn. 3C/72/2012,
3C/83/2012, 3C/85/2012, 4C/44/2012, 5C/98/2012, 6C/77/2012, 6C/78/2012, 6C/84/2012, 6C/87/2012
spojených pod číslom konania 3C/72/2012.

Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že exekučný súd zapríčinil svojim nelegálnym konaním /
nesprávnym úradným postupom/ vznik škody na strane navrhovateľa. Navrhovateľ ako oprávnený
subjekt navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania
zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu navrhovateľ navrhol vykonať

pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere . Súdny
exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom exekučnému
súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu, že vec
ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu
s účastníkmi konania, ktorý by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k

posúdeniu na rozhodnutie súd nevydal poverenie na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia
žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu v konaní sp. zn.
3C/72/2012 súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 22.3.2011
zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia s omeškaním viac ako 55 dní pričom konanie začalo dňa
31.1.2011, v konaní sp. zn. 3C/83/2012 navrhovateľ namietal, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 27.1.2011 / konanie začalo dňa 5.8.2010/ s omeškaním viac
ako 175 dní rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom k rozhodnutiu o žiadosti o
udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby, v konaní pod sp. zn. 3C/85/2012
navrhovateľ namietal, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa
4.5.2012/ konanie sa začalo 15.7.2011/ a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia,

pričom k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby viac
ako 294 dní, v konaní sp. zn. 4C/44/2012 namietal, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie až dňa 7.3.2011 / konanie začalo 17.1.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia s omeškaním viac ako 49 dní, v konaní sp. zn. 5C/98/2012 namietal, že súd
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 8.12.2011 / konanie začalo dňa

13.5.2011/ rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia s omeškaním viac ako 209 dní, v
konaní sp. zn. 6C/77/2012 namietal, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 22.8.2012/ konanie začalo dňa 9.7.2012 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia s omeškaním viac ako 44 dní, v konaní sp. zn. 6C/78/2012 namietal, že súd rozhodlo
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 24.8.2012 / konanie začalo dňa 9.7.2012/

rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia s omeškaním viac ako 46 dní, v konaní sp.
zn. 6C/84/2012 namietal, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
až dňa 27.1.2011 / konanie sa začalo dňa 19.8.2010/rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia s omeškaním viac ako 161 dní, v konaní sp.zn. 6C/77/2012 namietal, že súd rozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 3.4.2012/ konanie začalo dňa 20.1.2012/

rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia s omeškaním viac ako 74 dní. Ďalej uviedol, žev exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti ak je exekučným
titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Nesprávny úradný postup charakterizoval a/

nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných
prieťahov a b/ vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok. Uviedol že exekučný
súdtým,žesvojimnelegálnympostupomvykonalopätovnéposúdenieprávanavrhovateľanazaplatenie
dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav,
ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi navrhovateľom ako oprávneným a

dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o úvere. Na jednej strane
existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť
pre uplynutie lehoty ust. § 41 ZoRK a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak
je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany
navrhovateľa iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny
s prísl., pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne

rozhodnutej. Prekážka právoplatne rozhodnej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd
povinný prihliadať ex offo. Uviedol, že podľa platnej právnej úpravy je rozsudok rozhodcovského súdu
rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným súdom v občianskom súdnom
konaní. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímnych očakávaní navrhovateľa, že
správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Navrhovateľ mohol vďaka

skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných
krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a
jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá.

V návrhu uviedol, že majetková škoda v celkovej výške eur

17977,51eur /1307,53+2093,37+1182,42+995,48+4122,56+1218,30+1218,30+3025,37+2814,18 /
predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím
všeobecného súdu a nemôže preto tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a
prísl. zo strany exekučného súdu. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmyv peniazochv
sume3595,84eur/261,85+418,67+236,48+199,10+824,51+243,66+243,66+605,07+562,84/, pretože

samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú neprávnym úradným postupom. Potreba
nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie
adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu.
Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou

uskutočnenou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Nemajetková
ujma predstavuje 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom/ hodnoty majetkového práva postihnutého
procesnou deformáciou./ Náhrada škody a nemajetkovej ujmy vznikla nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Partizánske. Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za

vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie
jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom,
stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie
pohľadávky spôsobené v príčinnej súvislosti s nesprávnym postupom exekučného súdu.

V zmysle § 101 ods. 2 OSP súd pojednával v neprítomnosti účastníkov, ktorí mali doručenie predvolania
riadne vykázané.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu OS Partizánske 3C/72/2012
návrhu čl.1 - 4,uznesenia KS v Trenčíne o námietke zaujatosti sudcu 6NcC/373/2012-17 zo dňa

26.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29.11.2012 čl. 17,návrhu odporcu na spojenie veci čl.
38,uznesenia o spojení veci čl. 47, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.2.2014,vyjadrenia odporcu k
žalobnémunávrhuzodňa13.2.2014čl.50-54,prílohkvyjadreniučl.55-58,uzneseniaKSvTrenčíne17
NcC/20/2014-76 zo dňa 6.5.2014 čl. 76 - 78, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.5.2014,ospravedlnenia
právneho zástupcu navrhovateľa čl. 91,ospravedlnenia odporcu čl. 92,stanoviska sudcu k návrhu na

zrušenie termínu pojednávania čl. 93,pripojeného exekučného spisu OS Partizánske 5Er/66/2011,
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej tunajšiemu súdu 22.2.2011čl. 1, návrhu
na vykonanie exekúcie čl. 2,zmluvy o úvere čl. 4,zmenky čl. 5, rozsudku stáleho rozhodcovského
súdu SR10718/10 zo dňa 16.11. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 13.12.2010 a vykonateľnosť16.12.2010 čl. 6 -7,výpisu z obchodného registra oprávneného čl. 8,uznesenia OS PE o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia zo dňa 1.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť
27.4.2011 čl. 10,uznesenia o zastavení exekúcie čl. 16, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.6.2011,spisu

OS Partizánske 3C/83/2012,návrhu čl. 1 - 4, uznesenia KS v Trenčíne o námietke zaujatosti sudcu
17NcC/556/2012-18 zo dňa 24.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29.11.2012 čl. 18,návrhu
odporcu na spojenie veci čl. 39,uznesenia OS Partizánske o spojení veci na spoločné konanie,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.2.2014 čl. 47, pripojeného exekučného spisu OS Partizánske
3Er/493/2010,žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej tunajšiemu súdu

12.10.2010čl. 1,návrhu na vykonanie exekúcie čl. 2, zmluvy o úvere čl. 4
rozsudkustálehorozhodcovskéhosúduSR03513/10zodňa13.05.2010,ktorýnadobudolprávoplatnosť
21.06.2010 a vykonateľnosť 24.06.2010 čl. 5 -6,výpisu z obchodného registra oprávneného čl.
7,uznesenia OS PE o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia zo dňa 16.12.2010,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 13.1.2011 čl. 9, uznesenia o zastavení exekúcie čl. 13, zo dňa 15.2.2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.3.2011, spisu OS Partizánske 3C/85/2012, návrhu čl. 1 - 4, uznesenia

KS v Trenčíne o námietke zaujatosti sudcu 19NcC/558/2012-16 zo dňa 24.10.2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 9.11.2012 čl. 16, návrhu odporcu na spojenie veci čl. 35, uznesenia OS Partizánske
o spojení veci na spoločné konanie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.2.2014 čl. 43,pripojeného
exekučného spisu OS Partizánske 3Er/574/2011, žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
doručenej tunajšiemu súdu 8.9.2011 čl. 1, návrhu na vykonanie exekúcie čl. 2 z 15.7.2011,zmluvy o

úvere čl. 4, zmenky čl. 5,rozsudku stáleho rozhodcovského súdu SR04727/11 zo dňa 17.06. 2011, ktorý
nadobudol právoplatnosť 04.04.2011 a vykonateľnosť 7.7.2011 čl. 6 - 7,výpisu z obchodného registra
oprávneného čl. 8, podania oprávneného čl. 13 - 15,výpisu zo živnostenského registra povinnej čl.
16, zápisnice o výsluchu povinnej čl. 18, uznesenia OS PE o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora
o vydanie poverenia zo dňa 25.4.2012 čl. 20, uznesenia KS v Trenčíne čl. 43 ktorým bolo uznesenie

súdu 1 stupňa čl. 20 zrušené a vrátené na nové konanie čl. 43,uznesenia OS PE čl. 48, ktorým bola
zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 9.1.2013,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 27.3.2013,uznesenia KS v Trenčíne z 18.3.2013 čl. 69 ktoré nadobudlo
právoplatnosť 27.3.2013 ktorým bolo uznesenie OS Partizánske čl. 48 zo dňa 9.1.2013 potvrdené,
uznesenia OS Partizánske o zastavení exekučného konania čl. 76 ktoré nadobudlo právoplatnosť

11.5.2013,spis OS Partizánske 4C/44/2012,návrhu čl. 1 - 4,uznesenia KS v Trenčíne o námietke
zaujatostisudcov17NcC/596/2012-15zodňa24.10.2012,ktorénadobudloprávoplatnosť29.11.2012 čl.
15,návrhuodporcunaspojenievecičl.34,uzneseniaOSPartizánskeospojenívecinaspoločnékonanie
čl. 47, pripojeného exekučného spisu OS Partizánske 4Er/44/2011, žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie doručenej tunajšiemu súdu 8.2.2011čl. 1, návrhu na vykonanie exekúcie čl. 2,

zmluvy o úvere čl. 4,zmenky čl. 5, rozsudku stáleho rozhodcovského súdu SR09001/10 zo dňa 5.10.
2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 8.11.2010 a vykonateľnosť 11.11.2010 čl. 6, výpisu z obchodného
registra oprávneného čl. 8, uznesenia OS PE o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie
poverenia zo dňa 10.2.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15.3.2011 čl. 10, uznesenia OS PE zo
dňa 28.3.2011 ktoré nadobudlo právoplatnosť 16.4.2011, ktorým súd exekúciu zastavil čl. 14,spisu

OS Partizánske 5C/98/2012, návrh čl. 1 - 4,uznesenia KS v Trenčíne o námietke zaujatosti sudcu
19NcC/588/2012-17 zo dňa 24.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 7.2.2013 čl. 17,návrhu odporcu
na spojenie veci čl. 29, uznesenia OS Partizánske o spojení veci na spoločné konanie čl. 35,pripojeného
exekučného spisu OS Partizánske 2Er/642/2011, žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
doručenej tunajšiemu súdu 18.7.2011čl. 1, návrhu na vykonanie exekúcie čl. 2, zmluvy o úvere čl.

3,zmenky čl. 5, rozsudku stáleho rozhodcovského súdu SR01888/11 zo dňa 6.4.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť 26.4.2011 a vykonateľnosť 29.4.2011 čl. 7, výpisu z obchodného registra oprávneného čl.
9, zápisnice o výsluchu povinnej čl. 19, zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o vykonaní exekúcie
čl. 20 zo dňa 15.11.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.12.2011 čl. 20, podania oprávneného zo
dňa 22.9.2011 čl. 22 - 24, uznesenia OS PE o zastavení exekučného konania zo dňa 13.4.2012, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 10.5.2012 čl. 26, spisu OS Partizánske 6C/77/2012, návrhu čl. 1 - 4,uznesenia
KS v Trenčíne o námietke zaujatosti sudcu 19NcC/542/2012-16 zo dňa 24.10.2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 7.2.2013 čl. 16, návrhu odporcu na spojenie veci čl. 27, uznesenia OS Partizánske
o spojení veci na spoločné konanie čl. 36, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.2.2014, pripojeného
exekučného spisu OS Partizánske 2Er/636/2012,žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

doručenej tunajšiemu súdu 13.8.2012čl. 1, návrhu na vykonanie exekúcie čl. 2,zmluvy o úvere čl. 3,
zmenky čl.4, rozsudku stáleho rozhodcovského súdu SR03188/11 zo dňa 11.5.2011, ktoré nadobudol
právoplatnosť 13.6.2011 a vykonateľnosť 16.6.2011 čl. 6,výpisu z obchodného registra oprávneného čl.
8, uznesenia OS PE o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia zo dňa 14.8.2012,ktoré nadobudlo právoplatnosť 23.8.2013 čl. 10, uznesenia KS v Trenčíne 8CoE/175/2012 zo dňa
31.7.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23.8.2013 čl. 26, uznesenia OS PE o zastavení exekučného
konania zo dňa 11.10.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.12.2013 čl. 31, spisu OS Partizánske

6C/78/2012,návrhu čl. 1 - 4,
uznesenia KS v Trenčíne o námietke zaujatosti sudcu 19NcC/545/2012-18 zo dňa 24.10.2012, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 7.2.2013 čl. 18,návrhu odporcu na spojenie veci čl. 29, uznesenia OS
Partizánske o spojení veci na spoločné konanie, ktoré nadobudlo pávoplatnosť10.2.2014, pripojeného
exekučný spisu OS Partizánske 2Er/637/2012,žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

doručenej tunajšiemu súdu 13.8.2012 čl.1,návrhu na vykonanie exekúcie čl. 2, zmluvy o úvere čl. 3,
zmenky čl.4, rozsudku stáleho rozhodcovského súdu SR03189/11 zo dňa 11.5.2011, ktoré nadobudol
právoplatnosť 13.6.2011 a vykonateľnosť 16.6.2011 čl. 6, výpisu z obchodného registra oprávneného
čl. 8, uznesenia OS PE zo dňa 14.8.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.3.2013 o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia čl. 10, uznesenia KS v Trenčíne 6CoE/224/2012
zo dňa 19.12.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.3.2013 čl. 26, uznesenia OS PE o zastavení

exekučného konania zo dňa 4.4.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.4.2013 čl. 38, spisu OS
Partizánske 6C/84/2012
návrhu čl. 1 - 4, uznesenia KS v Trenčíne o námietke zaujatosti sudcu 17NcC/554/2012-17 zo dňa
24.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 7.2.2013 čl. 17, návrhu odporcu na spojenie veci čl. 28,
uznesenia OS Partizánske o spojení veci na spoločné konanie čl. 38, ktoré nadobudlo právoplatnosť

10.2.2014, pripojeného exekučného spisu OS Partizánske 3Er/586/2010, žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie doručená tunajšiemu súdu 25.11.2010čl. 1, návrhu na vykonanie exekúcie
čl. 2, zmluvy o úvere čl. 5, rozsudku stáleho rozhodcovského súdu SR04361/10 zo dňa 3.6.2010,
ktorý nadobudol právoplatnosť 6.7.2010 a vykonateľnosť 9.7.2010 čl. 6, výpisu z obchodného registra
oprávneného čl. 8, uznesenia OS PE o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia

zo dňa 21.12.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19.1.2011 čl. 10, uznesenia OS PE o zastavení
exekučného konania zo dňa 16.02.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18.3.2011 čl. 16,spisu OS
Partizánske 6C/87/2012, návrhu čl. 1 - 4, uznesenia KS v Trenčíne o námietke zaujatosti sudcu
17NcC/553/2012-16zodňa24.10.2012,ktorénadobudloprávoplatnosť7.2.2013 čl.16,návrhu odporcu
na spojenie veci čl. 29, uznesenia OS Partizánske o spojení veci na spoločné konanie čl. 40, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 10.2.2014, pripojeného exekučného spisu OS Partizánske 2Er/155/2012,
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená tunajšiemu súdu 5.3.2012
čl. 1, návrhu na vykonanie exekúcie čl. 2, zmenky čl.4, zmluvy o úvere čl. 5, výpisu zo živnostenského
registra povinného čl. 6, zmluvy o úvere čl. 7, rozsudku stáleho rozhodcovského súdu SR08844/11 zo
dňa 13.9.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 3.10.2011 a vykonateľnosť 6.10.2011 čl. 8, výpisu z

obchodného registra oprávneného čl. 10, uznesenia OS PE o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o
vydanie poverenia zo dňa 13.3.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11.7.2012 čl. 12, uznesenia KS v
Trenčíne 3CoE/144/2012 zo dňa 28.6.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11.7.2012 čl. 27, uznesenia
OS PE o zastavení exekučného konania zo dňa 19.7.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 31.8.2012
čl. 30, uznesenia OS PE o zamietnutí návrhu súdneho exekútora na priznanie trov súdneho exekútora

zo dňa 12.11.2011 ktoré nadobudlo právoplatnosť 1.12.2012 čl. 39 a ostatného spisového materiálu a
zistil tento skutkový a právny stav:

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril podaním zo dňa 13.2.2012, v ktorom žiadal návrh zamietnuť .
Poukázal na to, že návrh je zmätočný, keď navrhovateľ síce podal písomný návrh a poukazoval na

konkrétne dôkazy, žiadne dôkazy však sám nepredložil. Uviedol, že nie je jasný ani titul nároku na
náhrady škody. Navrhovateľ nepodnikol žiadne kroky pre odstránenie neželaného stavu v prieťahoch
v konaní. Mal za to, že návrh je podaný predčasne, keď neuplynula 6 mesačná doba na predbežné
prerokovanie nároku, v rámci ktorej navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho odporca
nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný. Uviedol, že navrhovateľ podal prvé žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody 23.4.2012, pričom už dňa 27.9.2012 boli súdu doručené všetky
žaloby v spojenej veci a je teda zrejmé, že navrhovateľ ich nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty,
ale skôr. K samotnému postupu súdu odporca uviedol, že prax ukázala, že lehota na poverenie
exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak
exekučný titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Od 01.06.2011 pätnásťdňová

lehota na vydanie poverenia pre uvedené exekučné tituly neplatí. Uviedol, že samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré
sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonania exekúcie je zrejmé, že skúmanie
vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom nato, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Uviedol ďalej,
že posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia,
ktoré sa naplno odrazili v rozhodnutí, ktorým ju súd zamietol, nie je možné považovať za nesprávny

úradný postup, ale za splnenia ďalších zákonných podmienok by mohli viesť len k záveru o existencii
nezákonného rozhodnutia. Ďalej poukázal na to, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody, ktorá
mala vzniknúť z existencie prieťahov v súdnom konaní by súd mohol vychádzať len vtedy, ak by tieto
boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenie
sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo

o tom, že sudca sa dopustil previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní, príp. v právoplatnom
rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR
o ústavnej sťažnosti. Uviedol, že postúpenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu
k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa naplno odrazilo v rozhodnutí, ktorým ju súd zamietol, nie
je možné považovať za nesprávny úradný postup, ale za splnenia ďalších zákonných podmienok by
mohli viesť len k záveru o existencii nezákonného rozhodnutia. Poukázal aj na to, že 15-dňová lehota

uvedená v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a zo samotnej dikcie zákona vyplýva, že lehota 15 dní
sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia, ale 15
dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. K výške majetkovej
škody uviedol, že navrhovateľ nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie
toho, čoho sa domáha. Okrem toho nepreukázal existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia a ani nevymožiteľnosť pohľadávky. Ďalej uviedol, že rozhodnutie o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského
rozsudku byť exekučným titulom .Nulitný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku res iudicatae
pre uplatnenie nároku navrhovateľa na súde. Navrhovateľ mal možnosť získať iný exekučný titul a
to napríklad podaním návrhu na začatie konania, resp. platobným rozkazom, čo nevykonal a svojou

nečinnosťou sám prispel k situácii, ktorú v žalobách namieta. Navrhovateľ tak nepreukázal ani vznik
škody, ani jej výšku. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a
bezprostredného vzťahu príčiny a následku podľa odporcu nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla
škoda postupom okresného súdu. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím je potrebné preukázať existenciu škody a úvaha pri stanovení výšky škody pri

paušálnych sumách za každý rok prieťahov v konaní, ktoré si navrhovateľ uplatňuje sú len hypotetické,
ďalej je nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom , ktorý
toto rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zrušil. Táto podmienka v prípade zamietnutia žiadosti o
udelení poverenia na vykonanie exekúcie súdom nie je splnená. Odporca mal za to, že navrhovateľ
nepreukázal, že by v namietanom konaní, došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že by mu vznikla

nemajetková ujma, či majetková škoda. K nemajetkovej ujme uviedol, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu, lebo
nie je podložená akýmkoľvek reálnymi skutočnosťami či rozumnou úvahou. Pre úspešné uplatnenie
práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má ten účastník konania, ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. V závere poukázal na to, že práve

praktiky navrhovateľa sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie,
súdy skonštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť
navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany právo spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej
moci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúce neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé
finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Táto skutočnosť má vplyv aj na otázku samotného

posúdenia nesprávneho úradného postupu, lebo súdy v prípade posudzovania návrhu navrhovateľa na
vykonanie exekúcie musia obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú, s tým je
spojená vyššie časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom. V závere odporca konštatoval,
že navrhovateľ nepreukázal , že by činnosťou súdu došlo k namietanému nesprávnemu úradnému
postupu, nepreukázal vznik skutočnej škody ani jej výšku, taktiež navrhovateľ nepreukázal ani vznik

nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať v peniazoch . Pre úspešné uplatnenie náhrady
škody je treba preukázať okrem existencie nesprávneho úradného postupu / nezákonné, vzniku škody
či nemajetkovej ujmy aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami ho rozhodnutia, pričom neexistuje ani
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že súd rozhodol
po uplynutí 15- dňovej lehoty a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Z dôvodu

nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok , ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady
škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. žiadal návrh zamietnuť.Z uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17NcC/20/2014-76 zo dňa 6.5.2014 vyplýva, že zákonná
sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania tejto veci.

Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa so spisom Okresného súdu Partizánske sp. zn. č. k.
5Er/66/2011 vyplýva, že žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná 22.2.2011,
pričom uznesenie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia bolo súdom vydané dňa 1.3.2011, teda v
zákonnej 15 dňovej lehote, preto tvrdenie navrhovateľa o nedodržaní 15 dňovej a o omeškaní viac ako
50 dní lehoty je úplne zavádzajúce.

Z exekučného spisu Okresného súdu Partizánske č. k. 3Er/493/2010 vyplýva, že žiadosť o vydanie
poverenia bola doručená tunajšiemu súdu dňa 12.10.2010, pričom uznesenie o zamietnutí žiadosti o
vydanie poverenia bolo vydané 16.12.2010. Z obsahu spisu vyplýva, že súd vo veci systematicky konal.
Aj keď nebola v tomto prípade dodržaná 15 dňová lehota išlo o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm.
d/ EP, keď exekučným titulom bol vykonateľný rozsudok rozhodcovského súdu tak, ako to bolo v tomto

prípade.

Zo spisu Okresného súdu Partizánske č. k. 3Er/574/2011 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola podaná dňa 8.9.2011 a uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia bolo zamietnuté dňa 24.4.2012, v tomto prípade nebola 15 dňová lehota dodržaná,

táto bola zrušená novelou EP účinnou od 1.6.2011, pričom návrh za vykonanie exekúcie bol podaný dna
15.7.2011, teda za účinnosti tejto novely.

Zo spisu Okresného súdu Partizánske č. k 4Er/44/2011vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola podaná dňa 8.2.2011 a súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia

dňa 10.2.2011, teda dva dni po doručení žiadosti, teda v 15 dňovej lehote a nie s omeškaním viac ako
49 dní.

Zo spisu Okresného súdu Partizánske č. k. 2Er/642/2011 vyplýva, že žiadosť o vydanie poverenia
bola doručená tunajšiemu súdu dňa 18.7.2011 a súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie

poverenia 15.11.2011, lehota 15 dní nebola dodržaná, pričom z exekučného spisu vyplýva, že súd konal
systematicky a vypočul aj povinnú k okolnostiam uzavretia zmluvy, pričom vec bola posudzovaná už
podľa novely EP platnej od 1.6.2011 kde už 15 dňová lehota neplatila.

Z exekučného spisu Okresného súdu Partizánske č.k.2Er/636/2012 vyplýva, že žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná dňa 13.8.2012 a súd rozhodol uznesením zo dňa
14.8.2012 o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia, teda v lehote 15 dní resp. už jeden deň
po podaní žiadosti, pritom táto lehota už neplatila s poukazom na novelu EP účinnú od 1.6.2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Partizánske č.k. 2Er/637/2012 vyplýva, že žiadosť o udelenie

poverenia bola podaná dňa 13.8.2012, súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia
14.8.2012, teda bolo rozhodnuté v lehote 15 dní resp. na druhý deň po podaní žiadosti súdneho
exekútora, pričom lehota 15 dní už neplatila pre zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia s poukazom
na novelu EP účinnú od 1.6.2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Partizánske č.k.3Er/586/2010 vyplýva, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná dňa 25.11.2010, pričom súd rozhodol uznesením o
zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia dňa 21.12.2010, teda v lehote 26 dní, lehota 15 dní bola
prekročená o 11 dní čo je primeraná lehota na rozhodnutie vo veci.

Z exekučného spisu Okresného súdu Partizánske č k. 2Er/155/2012 vyplýva, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná dňa 5.3.2012, pričom uznesenie o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia bolo vydané13.3.2012, teda v lehote 8 dní, teda lehota 15 dní bola dodržaná, pričom
táto lehota už neplatila pre uznesenie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia, lebo na tento prípad
bolo treba aplikovať novelu EP účinnú od 1.6.2011, ktorou bola lehota 15 dní pre prípad zamietnutia

návrhu o vydanie poverenia, ak bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok ako to bolo v tomto
prípade zrušená.Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon

alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone

jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 541/2003 Z. z, zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku
2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. zákona, lehota neplynie počas predbežného prerokovania
nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich
mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a

doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) - účinný v čase začatia exekučného konania,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučnýporiadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovpodľatohtozákonamožnovykonaťexekúciu
aj na podkladec) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na

vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. ak súd nezistí rozpor žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Dokazovaním v predmetnej právnej veci súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu
nedôvodný, a preto ho zamietol.

K námietke odporcu, že navrhovateľ podal návrh predčasne súd udáva, že navrhovateľ sa na odporcu

obrátil so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 23.4.2012, pričom podal
návrh na súd skôr, ako uplynula lehota 6 mesiacov od podania tejto žiadosti /27.9.2012 /. Aj keď návrh
bol podaný pred uplynutím 6 mesačnej lehoty, ku dňu rozhodovania súdu o návrhu navrhovateľa už bolo
zrejmé, že odporca neuznal nárok navrhovateľa a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojil, čo
vyplynulo aj z vyjadrenia odporcu a preto mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu 6 mesačná lehota

uplynula, teda návrh už nemožno považovať za predčasne podaný.

Navrhovateľ sa domáhal škody za nesprávny úradný postup z dôvodu, že k vydaniu poverenia nedošlo
v zákonnej 15 dňovej lehote, resp. primeranej lehote ako aj preto, že exekučný súd skúmal opätovne
právo navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup

a formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi navrhovateľom
ako oprávneným a dlžníkom ako povinným.

Súd v tomto prípade neskúmal, či prišlo k prieťahom v konaní. Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej
resp. primeranej lehoty, z akého dôvodu a či je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda

vznikla. V danom prípade súd vo všetkých deviatich veciach neudelil súdnemu exekútorovi poverenie
na vykonanie exekúcie , ale vo všetkých deviatich veciach súd rozhodol zamietnutím žiadosti o udelenie
poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, teda 15 dňová lehota podľa názoru súdu platila
len na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie Je úplne logické, že súd vo všetkých deviatich
prípadoch si plnil svoju zákonnú povinnosť, ktorú mu zákon ukladá a to ex offo skúmať súlad exekučného

titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, teda jeho
súlad so zákonom. Z hľadiska posúdenia lehoty na rozhodnutie súd zistil, že exekučný súd rozhodol o
žiadosti súdneho exekútora v primeranej lehote a to v piatich veciach rozhodol v lehote 15 dní, tri veci
napadli za účinnosti novely EP účinnej od 16.2011, ktorou bola 15 dňová lehota zrušená a v ďalšej
veci súd rozhodol o zamietnutí žiadosti v lehote 60 dní čo je primeraná lehota vzhľadom na okolnosti

prípadu. V zmysle § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. bolo v čase podania žiadosti o udelenie
poverenia možné vydať poverenie, na základe vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených, ako exekučného titulu. Až neskôr bol zákon v uvedenej časti novelizovaný
tak, že exekučným titulom boli vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov. Podľa navrhovateľa
rozhodcovský rozsudok je exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku. Rozhodcovský

rozsudok ako exekučný titul bol uvedený do § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku novelou účinnou
od 01.06.2011. Novelizácia predmetného ustanovenia by bola nadbytočná, ak by išlo o exekučný
titul podľa písmena i). Skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok sa za exekučný titul považoval podľa
písmena d) svedčí aj komentár k § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého k novele účinnej od01.06.2011 k zániku 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na základe rozhodcovského rozsudku došlo
z dôvodu potreby preskúmavania písomností pre prípad neprípustnosti exekúcie. Zák. č. 144/2010 Z. z.,
ktorý novelizoval exekučný poriadok, sa vzťahuje aj na konania začaté pred účinnosťou tohto zákona

( ASPI komentár k § 44 Exekučného poriadku). K vydávaniu poverení na základe exekučného titulu
rozhodcovského rozsudku dochádzalo a dochádza podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.
Zhodný názor vyplýva i z rozhodnutia KS v Prešove sp. zn. 6 CoE 60/2011 z 19.05.2011. Pre výklad
zákona je podstatný úmysel zákonodarcu - Národnej Rady SR prezentovaný v dôvodovej správe k
novele § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Súd ďalej udáva, že zo slovného a logického výkladu

uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku súd dospel k názoru, že lehota 15 dní sa vzťahuje len na
rozhodnutie súdu, ktorým poverí súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. V ďalšej vete je uvedené,
že ak zistí rozpor žiadosti, alebo návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, žiadosť zamietne, kde však
už nie je uvedená žiadna lehota na rozhodnutie. Takýto výklad je logický aj preto, že pokiaľ súd zistí, že
návrh na vykonanie exekúcie je v rozpore so zákonom, táto rozhodovacia činnosť si vyžaduje jednak
zložitejšie právne posúdenie, čo si vyžaduje aj dlhší čas a jednak aj prípadné zadováženie listinných

dôkazov potrebných pre rozhodnutie, prípadne aj vyjadrenie povinného.

V tomto prípade vo všetkých deviatich spojených veciach poverenie vydané nebolo a bola žiadosť o
udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie zamietnutá súdom, pričom vydanie
tohto uznesenia nie je viazané na žiadnu lehotu, z toho v piatich exekučných veciach bola 15 dňová

lehota dodržaná, v štyroch veciach dodržaná nebola, pričom už tri z nich boli podané po 1.6.2011, teda
sa na ne vzťahovala novela EP a štvrtej z nich bolo uznesenie o zamietnutí žiadosti vydané súdom v
lehote,ktorú súdpovažuje zaprimeranú,pričom15dňoválehotapodľanázorusúdu neplatilapreprípad
zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia. V zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku sa lehota 15 dní nevzťahovala na rozhodnutie o žiadosti na udelenie poverenia v predmetných

exekučných veciach, keďže exekučným titulom bolo rozhodnutie rozhodcovského súdu a i v prípade,
že by sa nejednalo o rozhodnutie podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/, je súd toho názoru že zo samotného
znenia ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva to, že lehota 15 dní sa týka len prípadu , keď súd
poverí exekútora vykonaním exekúcie ( ... , do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora,
aby vykonal exekúciu, ...). Naviac je potrebné uviesť, že aj v predmetných 9 veciach exekučný súd

rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia tak, že zamietol žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pritom rozhodol riadne, v primeranej lehote a zákonne,
pričom zákonnosť týchto rozhodnutí odobril aj odvolací súd v rámci odvolacích konaní.

Pokiaľ ide o vytýkaný nesprávny úradný postup v preskúmavaní práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu

v časti istiny, súd poukazuje na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku , podľa ktorého je exekučný
súd ex offo povinný skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pri posudzovaní tohto
základného predpokladu pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný súd nezaoberá
vecnou správnosťou exekučného titulu, ale skúma, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to
mal právomoc, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Exekučný poriadok označuje

za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia orgánov
verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných orgánov. V prípade, ak exekučným titulom má byť
rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória
súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za
neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak

tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté
nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku res iudicata.

Ak je predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť

rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci
neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Takúto interpretáciu označených ustanovení
zákona o rozhodcovskom konaní v spojitosti s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje naplnenie

príkazu vyplývajúceho z princípu ochrany práv spotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej nerovnováhy
v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Ochrana
spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality
života občanov. Okrem toho tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základnéprávo na spravodlivú súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky. Toto
právo sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňovaný
nejaký nárok. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že všeobecný súd môže prvýkrát poskytnúť

spotrebiteľovi z úradnej povinnosti účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na
exekúciu rozhodcovského rozsudku.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd
preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich

súladu so zákonom. Pritom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti,
či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný
titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či
sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle § 103 OSP. V štádiu exekučného konania, pri
ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie
exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa

vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu
exekučnýsúdnevykonávadokazovanie(akoprocesnúčinnosťsúduosobitneupravenúvustanoveniach
§ 122 až § 124 OSP) - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené
okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie (vyžadujúce
nariadeniepojednávaniasmožnosťouúčastioprávnenéhoipovinného)vtejtočastiexekučnéhokonania

neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinný prvýkrát
dozvedieť až doručením upovedomenia o začatí exekúcie. K takému právnemu záveru dospel aj
Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5 MCdo 11/2012 zo dňa 29.4.2013.

Súd má za to, že navrhovateľovi nemohla vzniknúť majetková škoda, akú si uplatňuje pre rozhodnutie

súdu, ale výška, akú si uplatňuje, by mohla vzniknúť v prípade nezákonne vydaného rozhodnutia
exekučného súdu, kde však pre vznik základu nároku musí byť nezákonné rozhodnutie zrušené. V tomto
prípade navrhovateľ nepodal proti rozhodnutiu súdu žiadny opravný prostriedok za účelom zrušenia
nezákonného rozhodnutia súdu, len odvolanie , pričom odvolací súd potvrdil zamietajúce uznesenie
prvého stupňa čím sa stotožnil s jeho zákonnosťou. V takomto prípade by teda mohol byť daný jednak

základ nároku a jednak príčinná súvislosť so škodou, ak vznikla. Pretože súd dospel k názoru, že na
strane odporcu konajúceho cestou exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, vo
veci sa ďalej nezaoberal ani výškou majetkovej škody ani nemajetkovej ujmy, pretože nebol zistený
právny základ a to zodpovednosť odporcu za škodu.

Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová
udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť ( kauzálny nexus ) medzi protiprávnym úkonom ( škodovou
udalosťou ) a vznikom škody, d/ zavinenie ( len v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej
zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie ). Zodpovednosť
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z. z. koncipovaná ako

zodpovednosť objektívna ( podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť ) čo
znamená, že zo strany oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu,
resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda ( ak vznikla ) je výsledkom činnosti príslušného
orgánu štátu ( tzv. zodpovednosť za výsledok ). Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46
ods. 3 ústavy ( "Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného

štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom" ).

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Škodou sa pritom rozumie majetková
ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení

( úbytku ) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba
vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky
toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné. Vzťah príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba

v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčina škody existuje
skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny úradný postup môže mať
za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu
majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom.Teda postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim, t. j. ak by
nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.

V tejto súvislosti súd uvádza, že škoda nemôže byť uplatnená v nejakej paušálnej sume, ale musí byť
preukázané,žepráveprenesprávnyúradnýpostupdošlokvýškeškody,ktorámusíbyťvyčíslenápresne
a musí byť preukázaná aj príčinná súvislosť, čo však navrhovateľ nepreukázal a ku škode neprodukoval
ani žiadne dôkazy. Škodu charakterizuje v hypotetickej rovine a poukazuje na zvýšené mzdové náklady,
náklady na poštovné, telekomunikačné služby, tlač úpravu informačného systému, ktorých existencia,

výška a príčinná súvislosť ako základné atribúty zodpovednosti za škodu preukázané neboli, ale bolo
preukázané a naopak, že súd konal súd konal riadne a v súlade so zákonom a zákonnosť tohto postupu
potvrdil aj odvolací súd potvrdzujúcim uznesením.

K tomuto tvrdeniu súd uvádza, že pri použití výkladu, aký použil navrhovateľ, by si mohli žiadať náhradu
škody od štátu aj podnikatelia v súvislosti napr. so zmenou legislatívy, v dôsledku ktorých musia

vykonať ich zamestnanci pracovné výkony, ktoré predtým nevykonávali, pričom ich spôsobil štát svojou
legislatívnou činnosťou. Takýto výklad, je podľa názoru súdu nesprávny a nepoužiteľný.

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na nemajetkovú ujmu, uplatnený žalobou v tomto konaní, túto môže súd
priznať s ohľadom na ust. § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, s prihliadnutím najmä na a/osobu poškodeného,
jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d)
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Súd má za to, že tak, ako
sú v zákone koncipované, tieto sa vzťahujú na poškodeného - fyzickú osobu, okrem písm. b/, podľa

ktorého by mal súd prihliadnuť na závažnosť vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k nej došlo.

Nemajetková ujma nezávisí automaticky, len od konštatovania nedodržania zákonnej lehoty, ktorá
v tomto prípade dodržaná bola v piatich prípadoch a v troch prípadoch bola žiadosť o vydanie
poverenia podaná už za účinnosti novely EP účinnej od 1.6.2011 a vo štvrtom prípade bolo uznesenie

vydané v primeranej lehote, teda rozhodnutie súdu závisí aj od okolností, ktoré sú v tejto veci
odôvodnení konštatované a na základe ktorých súd nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme
nemajetkovej ujmy. Podľa súdu sa navrhovateľ snaží predmetným podaním eliminovať po finančnej
stránke svoje nesprávne obchodnoprávne rozhodnutia vo svojej podnikateľskej aktivite. O žiadosti o
udelenie poverenie súdnemu exekútorovi bolo právoplatne rozhodnuté. Konštatovanie že vo veci išlo

o prieťah nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený konštatovať a ani nebol zistený. Súd ďalej
poukazuje na to, že prípadné priznanie nemajetkovej ujmy navrhovateľovi by bolo v rozpore s ust. § 1
OSPpodľaktoréhoObčianskysúdnyporiadokupravujepostupsúduaúčastníkovvobčianskomsúdnom
konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako
aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb,

ako aj v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že práve navrhovateľ,
ktorého základ jeho podnikateľskej činnosti je poskytovanie spotrebiteľských zmlúv a to na základe
formulárových zmlúv a všeobecných zmluvných podmienok, ktoré obsahujú celý rad neprijateľných
zmluvných podmienok, s cieľom v neprehľadnej, zložito formulovanými podmienkami s oslovením
tej najzraniteľnejšej skupiny obyvateľstva, ktorá nemôže týmto zmluvnými podmienkami rozumieť,

dosiahnuť zisk, sa domáha v dôsledku porušenia svojich práv súdnej ochrany a nemajetkovej ujmy.
Z množstva exekučných konaní, ktoré sú vedené na všetkých súdoch Slovenskej republiky je súdu
známe, že využíval práve rozhodcovské doložky a o jeho nárokoch rozhodovali rozhodcovské súdy,
ktoré nerešpektovali ustanovenia právnej úpravy o ochrane spotrebiteľov a napriek ich povinnosti tieto
skúmať, to nerobili a priznávali navrhovateľovi aj také plnenia, ktoré boli zjavne neplatné pre neprijateľné

zmluvné podmienky. Je preto zarážajúce, že pri ochrane svojich práv sa striktne domáha ochrany
svojich práv a dôsledného dodržiavania zákona, ale vo svojich zmluvných vzťahoch so svojimi klientmi
už taký dôsledný nebol. Naopak, jeho podnikateľskou činnosťou sa zaoberala aj Európska komisia,
ktorá vo svojom liste, ktorý bol aj pripojený odporcom k jeho vyjadreniu, uvádza, že útvary Komisie
v súvislosťami s praktikami navrhovateľa a ďalšími nebankovými inštitúciami na trhu spotrebiteľských

úverov slovenských spotrebiteľom, poukazujú na problémy v spojitosti s praktikami, ktoré sa týkajú
skutočností, že zmluvné podmienky sú stanovené prostredníctvom vopred formulovaných podmienok,
ktoré jednostranne určili veritelia. Uviedol, že tieto podmienky sú pre spotrebiteľov veľmi tvrdé a ich
zjavným cieľom je zbaviť spotrebiteľom práv, ktoré im vyplývajú z právnych predpisov na ochranuspotrebiteľa. Uviedol, že jedným z osobitných aspektov je uplatňovanie nárokov zo strany nebankových
inštitúcií, okrem iného prostredníctvom systematického využívania rozhodcovských orgánov, ktoré sa
javia ako predpojaté, a v prípade ktorých sa zdá, že vôbec neuplatňujú právne predpisy na ochranu

spotrebiteľa. V danom prípade je zodpovednosť štátu za škodu vylúčená lebo absentuje nesprávny
úradný postup a nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím ,lebo
takéto rozhodnutie neexistuje, teda neboli preukázané základné aspekty zodpovednosti štátu za škodu,
súd vydal rozhodnutia v súlade so zákonom, s ktorými sa stotožnil aj odvolací súd, preto súd návrh
navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy ako nedôvodný zamietol.

Spoukazomnavšetkyvyššieuvedenédôvodysúd návrhy navrhovateľananáhradumajetkovej škodya
nemajetkovej ujmy pôvodne vedené na Okresnom súde Partizánske, pod č. k. 3C/72/2012, 3C/83/2012,
3C/85/2012, 4C/44/2012, 5C/98/2012, 6C/77/2012, 6C/78/2012, 6C/84/2012, 6C/87/2012 spojených
pod číslom konania 3C/72/2012 ako nedôvodné zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa §-u 142 ods. 1 OSP tak že odporcovi náhradu trov konania
nepriznal, lebo mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného
súdu Partizánske na Krajský súd v Trenčíne písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané
a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd
nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu, rozhodol senát, súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový

stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier - § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.) - odvolacím dôvodom sú len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody

odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak odporca nesplní povinnosť, ktorá mu bola uložená vykonateľným rozhodnutím, má navrhovateľ
možnosť domáhať sa jej splnenia podaním návrhu na vykonanie exekúcie.