Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. január 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/587/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113202926
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1113202926.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Slovenská advokátska komora, so sídlom
Kolárska4,Bratislava,IČO:30795141,zastúpeného:Legiums.r.o.,sosídlomBukurešťská3,Bratislava,
proti žalovanému: F.. F. J., A. XXXX/XA, B., zastúpenému: Advokátska kancelária Advokátska kancelária
Nagy&Zachveja s.r.o., so sídlom Cibická cesta 2, Svätý Jur, o zaplatenie sumy 80,05 eura, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16. mája 2014, č.k. 12C 99/2013 - 56, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 80,05 eura s príslušenstvom, titulom nároku na pokutu a úrok z omeškania
v dôsledku oneskorenej úhrady príspevku na činnosť Slovenskej advokátskej komory a do sociálneho
fondu za rok 2008, s poukazom na námietku premlčania dôvodne vznesenú žalovaným; a žalobcovi

uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov trovy konania v sume 16,50 eura za zaplatený súdny
poplatok za podaný odpor a trov právneho zastúpenia vo výške 58,58 eura. Vychádzal zo zistenia, že
žalovaný je advokátom, pričom v zozname advokátov je zapísaný pod č. 4313 od 1.1.2006. Z uznesenia
konferencieadvokátovopríspevkunačinnosťSAK,účinnéhood19.6.2004,zistil,žepríspevokadvokáta
na činnosť SAK predstavoval sumu 6.000,- Sk ročne, bol splatný vopred najneskôr do 30.
apríla kalendárneho roka, pričom v prípade nedodržania lehôt uvedených v § 2 ods. 3 bol advokát, ktorý

je v omeškaní, povinný zaplatiť aj pokutu vo výške 10% príspevku za každý začatý mesiac omeškania,
maximálne do výšky 100%. Z uznesenia konferencie advokátov o sociálnom fonde účinného
od 16.6.2007 súd zistil, že príspevok advokáta na fond bol 500,- Sk ročne, pričom bol splatný
za kalendárny rok, najneskôr do 30. apríla príslušného roka a pri nedodržaní lehôt uvedených v § 4
ods.2 bol advokát povinný zaplatiť úroky z omeškania podľa Občianskeho zákonníka.
Poukázal na to, že žalobca dňa 28.7.2008 žalovaného vyzval na zaplatenie príspevku na činnosť SAK
vo výške 6.000,- Sk a do sociálneho fondu 500,- Sk za rok 2008, ako aj pokuty z omeškania, úroku

z omeškania a poštovného (1.800 + 11 + 10) v celkovej výške 1.821,- Sk. Z výpisu z
účtu žalobcu zo dňa 8.8.2008 zistil, že žalovaný mu sumu 500,- Sk a 6.000,- Sk uhradil dňa 8.8.2008.
Napokon poukázal na to, že žalovaný v spore namietol premlčanie uplatneného nároku. Takto ustálený
skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa § 29 ods. 1, § 69 ods. 1 písm. d/, § 69 ods. 2 zák. č.
586/2003 Z.z., o advokácii, ako aj § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru, že
podanej žalobe nie je možné vyhovieť. Zdôraznil, že v danej veci sa žalobca domáha zaplatenia pokuty

za omeškanie so zaplatením príspevku na činnosť SAK za rok 2008 vo výške 79,66 eura a úroku z
omeškania za oneskorene zaplatený príspevok do sociálneho fondu za rok 2008 vo výške 8,5 % ročne
zo sumy 16,60 eura od 1.5.2008 do 8.8.2008, t.j. 0,39 eur, podľa Občianskeho zákonníka. V konaníbolo nesporné, že žalovaný za rok 2008 uhradil príspevok na činnosť SAK a príspevok do sociálneho
fondu oneskorene, dňa 8.8.2008, namiesto do 30.4.2008 a dostal sa tak do omeškania. V konaní nebola
sporná ani jeho povinnosť zaplatiť za oneskorené úhrady zmluvnú pokutu a úrok z omeškania v zmysle

uznesenia konferencie advokátov o príspevku na činnosť SAK, účinného od 19.6.2004 vo výške 10%
príspevku za každý začatý mesiac omeškania a uznesenia konferencie advokátov o sociálnom fonde,
účinného od 16.6.2007 vo výške podľa Občianskeho zákonníka. Za daného stavu sa musel vysporiadať
s otázkou, podľa akého právneho predpisu je v danej veci potrebné posúdiť premlčanie uplatneného
práva. So zreteľom na skutočnosť, že žalobca nefiguruje medzi orgánmi štátnej správy, ktoré by boli

oprávnené vyberať dane a poplatky, a uplatnený nárok preto nie je možné považovať za
daňový nedoplatok v zmysle § 2 písm. f/ zákona č. 563/2009 Z.z., pričom žalobca nie je ani podnikateľ,
avšak je samosprávnou stavovskou organizáciou s právnou subjektivitou, za stavu, keď sám nárok
na zaplatenie úroku z omeškania uplatnil podľa Občianskeho zákonníka, dospel k záveru, že právny
vzťah medzi účastníkmi treba posudzovať podľa Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je všeobecná
premlčacia lehota 3 roky a plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V danom prípade

sa právo na zaplatenie uplatneného nároku mohlo vykonať po prvý raz nasledujúci deň po oneskorených
úhradách žalovaným, t.j. dňa 9.8.2008, a preto, keď žalobca nárok na zaplatenie sankcií uplatnil na súde
dňa 29.1.2013, urobil tak po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehote upravenej v Občianskom
zákonníku. Na základe uvedeného vyhodnotil námietku premlčania vznesenú žalovaným ako dôvodnú,
v dôsledku čoho nebolo možné žalobe vyhovieť. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

a úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania, pozostávajúcu z náhrady trov konania a
trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.
2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, domáhajúc sa jeho
zmeny a vyhovenia podanej žalobe v celom rozsahu, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci na
ďalšie konanie. Nesúhlasil s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, ktorý právny vzťah

medzi ním a žalovaným kvalifikoval ako občianskoprávny vzťah, a preto vo veci aplikoval všeobecnú
trojročnú premlčaciu lehotu, nakoľko povinnosť k platbám, ktoré sú predmetom konania, vznikla
z jednostranného rozhodnutia najvyššieho orgánu SAK - konferencie advokátov SAK, pričom pre
žalovaného je táto platba povinná v zmysle § 75 Zákona o advokácii, a nie preto, že
by sa dobrovoľne k nej zaviazal na základe svojej autonómnej vôle. Z uvedených dôvodov predmetný

právny vzťah, pri ktorom sa neuplatňuje slobodná vôľa žalovaného, prejavená pri jeho právnom
úkone, ale povinnosť na neho dopadá bez ohľadu na jeho vôľu, nemá charakter súkromnoprávny, ale
verejnoprávny, pri ktorom žalobca autoritatívne a jednostranne rozhoduje o právach a povinnostiach
žalovaného. Naviac, Slovenská advokátska komora je právnickou osobou zriadenou zákonom, ktorej
zákon zveruje aj určité právomoci vo vzťahu k svojim členom, a preto ju treba považovať za orgán

verejnej moci, z čoho rovnako vyplýva, že v danom prípade ide o verejnoprávny vzťah. V tejto
súvislostipoukázal inato,žeust.§244ods.2O.s.p.,zakladáprávomocsúdovpreskúmavaťvsprávnom
súdnictve zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov, o.i. aj záujmovej samosprávy, a takýmto subjektom
je aj Slovenská advokátska komora. Napokon zopakoval svoju argumentáciu; prednesenú už v konaní
na súde prvej inštancie; že Zákon o advokácii ako predpis z oblasti verejného práva žiadnym spôsobom

neupravuje premlčacie lehoty pri žiadnych platbách, ktoré sú advokáti povinní platiť, a preto je potrebné
vychádzať z toho, že povinnosť zaplatiť platby, ktoré sú predmetom tohto konania, sa nepremlčuje.
Ak by však aj bolo potrebné uvažovať o premlčaní, vzhľadom na charakter vzťahu medzi stranami a
nedostatok špeciálnej úpravy v Zákone o advokácii by bolo správne použiť analógiu práva "analogiae
iuris" (teda použitie právneho predpisu z príslušného odvetvia verejného práva), a tým

odstrániť chýbajúcu právnu úpravu, pričom nakoľko vymáhané platby sú svojim charakterom a účelom
najbližšie k daňovým nedoplatkom v zmysle ustanovenia § 2 písm. f/ zákona č. 563/2009 Z.z., o správe
daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, resp. stanovený úrok je najbližšie úroku
z omeškania v zmysle ustanovenia § 156 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona, je potrebné uvažovať v
prípade premlčania uplatneného nároku o premlčacej dobe 6 rokov.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v medziach dôvodov
podaného odvolania podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p."), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca
domáhal zaplatenia pokuty a úroku z omeškania v dôsledku oneskorenej úhrady príspevku na činnosť
Slovenskej advokátskej komory a do sociálneho fondu za rok 2008 v celkovej sume 80,05 eura,ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal žalovaný na svoju obranu, vrátane ním
vznesenej námietky premlčania, pričom vychádzajúc zo skutkového stavu, ktorý vyplýva z vykonaných
dôkazov a nebol sporný ani medzi stranami, dospel k správnym právnym záverom, keď spor posúdil

podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní a podanú žalobu so zreteľom na žalovaným
vznesenú námietku premlčania zamietol. Právo uplatnené žalobou v danej veci sa totiž premlčuje vo
všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 101 Občianskeho zákonníka), ktorá v danej veci začala plynúť
dňa 09.08.2008 a uplynula dňa 09.08.2011, teda ak žalobca súdu prvej inštancie žalobu doručil dňa
29.01.2013, stalo sa tak až po márnom uplynutí premlčacej doby.

6. Neopodstatnená je argumentácia žalobcu, ktorý v odvolaní zotrval na názore, že právny vzťah na
základe ktorého vznikli práva uplatnené podanou žalobou, je vzťahom verejnoprávnym, pričom nakoľko
Zákon o advokácii premlčanie neupravuje, právo uplatnené žalobou sa nepremlčuje, prípadne ak by
premlčanie pripustil, treba ho s použitím analógie posudzovať podľa Daňového poriadku, ktorý upravujú
6 ročnú premlčaciu lehotu.
7. Žalobca ako samosprávna stavovská organizácia je právnickou osobou v zmysle ust. § 18

ods. 2 písm. a/ Občianskeho zákonníka (právnickými osobami sú združenia fyzických alebo právnických
osôb), keďže medzi združenia fyzických a právnických osôb právna teória a prax zaraďuje aj občianske
združenia a iné združenia, pričom práve do skupiny "iných združení" zaraďuje stavovské samosprávne
organizácie, tzv. komory združujúce advokátov, lekárov, stomatológov, audítorov a pod. Postavenie
žalobcu ako právnickej osoby vyplýva aj z ustanovenia § 66 ods. 3 Zákona o advokácii, pričom na

konanie podľa citovaného zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č.
71/1967 Zb.), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 75 ods. 3 Zákona o advokácii). Pokiaľ potom Zákon o
advokáciineoprávňujeSAKanijejorgány,abykonalivoveciachupravenýchvtomtozákone (t.j.
pokiaľ zákon výslovne neustanovuje inak), nemôže žalobca vydať individuálne rozhodnutie o uložení
povinnosti platiť členský príspevok na činnosť SAK a príspevok do sociálneho fondu, teda ani sankcie

za oneskorené splnenie si tejto zákonnej povinnosti. Z uvedeného vyplýva, že v danej veci
nejde medzi stranami sporu o verejnoprávny vzťah, rozhodnutie o nároku žalobcu patrí do právomoci
súdu (ide o splnenie povinnosti vyplývajúcej zo Zákona o advokácii) a nie správneho orgánu, avšak
taktiež to, že na predmetný právny vzťah, ktorý je záväzkovo-právnym vzťahom podľa § 488 Obč. zák.,
vzniknutým na základe Zákona o advokácii, je možné; pokiaľ ide o otázku premlčania; aplikovať iba ust.

§ 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie preto v napadnutom
rozhodnutí správne premlčanie žalobcom uplatnených práv posúdil podľa Občianskeho zákonníka; a
argumentácia žalobcu v odvolaní preto v tomto smere nemôže obstáť.
8. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú
zamietol, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v

plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie jeprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).