Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. október 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/205/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7105206436
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7105206436.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ViktórieMidovejasudcovJUDr.

Moniky Koščovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobcu G.. N. X., narodeného XX.XX.XXXX,
bytom v O. E. X, proti žalovaným 1/ T. O., narodenej XX.XX.XXXX, bytom v O., X. XX, 2/ X. O., narodenej
XX.XX.XXXX, bytom v O., X. XX, zastúpeným P.. S. P., narodeným XX.XX.XXXX, bytom v O., W. X, o
zaplatenie 1.991,64 €, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 24.06.2016
č.k. 13C/136/2005-213 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 03.05.2017 č.k. 13C/136/2005-244

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom.

Žalovanév1/a2/rademajúnárokprotižalobcovinanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví v
spojení s dopĺňacím rozsudkom žalobu zamietol a priznal žalovaným v 1/ a 2/ rade právo na náhradu
trov právneho zastúpenia v sume 572,06 €, ktorú sumu zaviazal žalobcu zaplatiť žalovaným v 1. a 2.
rade spoločne a nerozdielne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na
účet Okresného súdu Košice I trovy dokazovania v sume 2,49 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou žiadal zaviazať právneho predchodcu žalovaných U.. X. O.

na zaplatenie sumy 120.000,- Sk s príslušenstvom titulom zmluvy o pôžičke uzavretej a podpísanej dňa
26.3.2004 a na náhradu trov konania.

3. Rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 13C/136/2005-157 zo dňa 20.3.2013 súd konanie o
1.991,64 € a 10 % ročný úrok z omeškania zo sumy 3.983,27 € od 1.6.2004 do zaplatenia zastavil a v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Priznal žalovaným náhradu trov konania vo výške 572,06 €. Krajský
súd v Košiciach uznesením č.k. 6Co/362/2013-185 zo dňa 30.4.2015 rozsudok súdu prvej inštancie,

okrem výroku o zastavení konania zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

4. Predmetom konania tak zostala suma 1.991,64 € s príslušenstvom.

5. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že dňa 26.3.2004 žalobca a právny predchodca
žalovaných U.. X. O. uzavreli zmluvu o pôžičke. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie sumy 120.000,-

Sk, ktorú sa právny predchodca žalovaných zaviazal vrátiť žalobcovi do 30.5.2004.

6. Právne vec posúdil podľa § 657, § 145 ods. 1, § 40a, § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“).7. Súd dospel k záveru, že právny predchodca žalovaných vrátil žalobcovi celú dlžnú sumu, čo bolo
preukázané svedeckými výpoveďami G.. H. X., G.. S. A. a D. X.. Uvedená skutočnosť vyplynula aj z

výziev adresovaných žalobcovi na vydanie potvrdenia o vrátení požičaných peňazí zo dňa 20.4.2005,
16.1.2006 a 15.2.2006. Poukázal na to, že povinnosť vydať potvrdenie o vrátenie peňazí - kvitancia
vyplývala žalobcovi priamo zo zmluvy o pôžičke, ktorú uzatvoril s právnym predchodcom žalovaných.

8. Nakoľko právny predchodca žalovaných U.. X. O. ešte za života vrátil žalobcovi požičané peniaze,

súd žalobu ako bezdôvodnú zamietol.

9. S poukazom na § 145 ods. 1 OZ žalovaná v 1. rade namietala neplatnosť zmluvy o pôžičke, uzavretej
medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaných. Uviedla, že jej manžel nemal súhlas žalovanej v
1. rade na uzavretie zmluvy. Súd tento úkon považoval za platný právny úkon, nakoľko právo dovolať sa
relatívnej neplatnosti tejto zmluvy bolo možné vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, ktorá začala

plynúť od uzavretia zmluvy, teda od 26.3.2004 a uplynula 26.3.2007. Žalovaná v 1. rade sa domáhala
relatívnej neplatnosti tejto zmluvy až 27.5.2011. Z uvedeného dôvodu súd považoval zmluvu o pôžičke
za platný právny úkon.

10.Otrováchkonaniarozhodolpodľa§142ods.1O.s.p.ažalovanýmv1.av2.radeakoplneúspešným

stranám sporu priznal právo na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi vo výške 572,06 €
za 3 úkony právnej služby po 141,09 €, 1 úkon po 35,27 €, a to zastúpenie na pojednávaní, ktoré bolo
odročené a zo sumy 60.000,- Sk za 3 úkony právnej služby po 30,33 € - zastupovanie na pojednávaní
v dňoch 16.1.2012, 11.4.2012 a 16.5.2012, ktoré boli iba odročované, ďalej režijný paušál 4 x 7,41 €
a 3 x 7,63 €.

11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa obsahu odvolania z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. d/,f/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
zaviazal žalované zaplatiť mu dlžnú sumu s príslušenstvom.

12. V odvolaní namietal, že súd nevzal do úvahy zmluvný a právny vzťah X. - O., ale opieral sa o
výpovede svedkov, ktorí so X. nemali nič spoločné, ale niečo počuli, nič nevideli. O skutkovom stave boli
informovaní dlžníkom, ktorý sa rozhodol nevrátiť vypožičané peniaze, a všetko robil tak, aby to vyzeralo,
akože je to v poriadku a peniaze vrátil. Nestotožnil sa s postupom súdu pri výsluchu svedka X., a to
konkrétne, že nezisťoval od svedka, či prezrel svedok obsah obálky pri odovzdávaní obálky žalobcovi

na Železníkoch, pretože v obálke nemuseli byť peniaze. Poukázal na to, že súd oprel rozhodnutie o
výpoveď svedka X., pre ktorého mali byť peniaze vypožičané, ale neopýtal sa, čo bolo v obálke. Ak aj
boli v obálke peniaze, X.Ý. mu vracal peniaze, ktoré si od neho požičal pri inej príležitosti pre zákazku
v Maďarsku, alebo mu vracal peniaze iných dlžníkov, alebo mu nevracal žiadne peniaze, pretože v tej
dobe ich ani nemal. Ďalej súd nezisťoval od svedka, prečo dlžník posiela za žalobcom na Železníky

svedka, keď peniaze si požičal U.. O., a to ešte bez potvrdenky a bez náležitého poučenia, ako sa
odovzdáva nie malá hotovosť a ukončuje právny vzťah. Namietal dôveryhodnosť svedka X., nakoľko
on si požičiaval peniaze od U.. O. a zadlžoval sa. Namietal tvrdenie svedka X., že mu vyrobil masívne
dvere, ktoré má v krčme, nakoľko tieto dvere boli vyhotovené u iného stolára v roku 1992. Tvrdil, že
U.. O. nikomu, ak požičiaval peniaze, neodpustil ani jeden halier. Takisto súd nezisťoval právny vzťah

medzi O. a X.. Záverom vyslovil myšlienku, či môže človek, ktorú nevrátili pôžičku, podpísať potvrdenku
o vrátení, ak sa tak nestalo.

13. Žalované vo vyjadrení k odvolaniu poukázali na to, že suma 120.000,- Sk bola žalobcovi vrátená.
Sám žalobca v úvode pojednávania dňa 26.11.2011 uviedol, že suma 60.000,- Sk mu bola uhradená.

Žalobca potvrdil, že mu v reštaurácii Glória právny predchodca žalovaných JUDr. Kupčík vrátil sumu
20.000,- Sk a táto skutočnosť bola potvrdená svedkom X. na pojednávaní 24.6.2016. Ohľadne sumy
40.000,- Sk žalobca priznal, že mu žalovaný U.. O. prostredníctvom tretej osoby vrátil uvedenú sumu
v pohostinstve Skleník na Železníkoch. Ohľadne sumy 20.000,- Sk a prevzatie tejto sumy v mene U..
O. cestou pána X., žalobca na pojednávaní nepoprel. Ničím svedectvo G.. X. ohľadne vrátenia sumy

priamo na pojednávaní nespochybnil, pričom nemal na svedka v tomto smere žiadne otázky. Ohľadne
ďalšej sumy 40.000,- Sk svedok G.. A. na pojednávaní 26.10.2011 uviedol, že bol osobne prítomný,
keď U.. O. cestou X. vrátil žalobcovi peniaze pred pohostinstvom Dreveňák na Železníkoch. Žalobca
túto skutočnosť nepoprel a ničím v tomto smere svedectvo G.. A. nespochybnil, pričom nemal nasvedka ani žiadne otázky. Poukázali na to, žalobca vo svojom odvolaní a doplnení sa venuje akýmsi
kvázi argumentáciám spočívajúcim v abstraktných až filozofických úvahách, neváhajúc pritom priamo
hrubo osočovať nielen zosnulého žalovaného, ale aj jeho manželku. Z uvedených dôvodov navrhli, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

14. Žalobca nevyužil právo na repliku.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od

01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

16. Rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v
zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 10.10.2017 o 12.20 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia

rozhodnutia boli zverejnené dňa 2.10.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

18. Súd prvej inštancie rozhodol v spore dňa 24.06.2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku.

19. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 04.10.2016, t. j. za účinnosti
Civilného sporového poriadku.

20. Žalobca namieta odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t. j. že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 365 ods. 1 písm. h/ CSP,
t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre

jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191

CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je
logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré

vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
§ 191-§ 194 CSP.

22. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho

vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

23. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.24. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani

nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133
až § 135 O.s.p. účinným v čase jeho rozhodovania alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval
nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok v

napadnutých výrokoch nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

25. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p.
účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo

zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil,
preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

26. Správne, zákonné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli

najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu
nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v napadnutom rozsahu a nie sú spôsobilé privodiť zmenu
napadnutého rozsudku.

27.Nazdôraznenievecnejsprávnostinapadnutéhorozsudkuakodvolacímnámietkamžalobcuodvolací

súd uvádza, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, ak nárok žalobcu posudzoval podľa
ustanovení zmluvy o pôžičke.

28. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci
určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci

rovnakého druhu.

29. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda o prenechaní veci (o reálnom odovzdaní),
druhovomurčeníveci,povinnostivrátiťvecrovnakéhodruhuaurčeníčasuvrátenia.Časvrátenianemusí
byť určený konkrétnym dňom, ale stačí, ak je dohodnutý tak, že čas vrátenia možno určiť.

30. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, a preto sa vyžaduje reálne odovzdanie veci dlžníkovi a to buď
bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním z „ruky do ruky“.

31. V prejednávanom spore nebolo spornou skutočnosťou, že medzi žalobcom a právnym predchodcom

žalovaných došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke dňa 26.03.2004, na základe ktorej žalobca odovzdal
právnemu predchodcovi žalovaných sumu 100.000 Sk.

32. Právny predchodca žalovaných sa zaviazal žalobcovi vrátiť sumu 120.000 Sk do 30.05.2004. Po
vrátení finančných prostriedkov sa žalobca zaviazal vystaviť dlžníkovi potvrdenie o vrátení pôžičky.

33. Spornou skutočnosťou v konaní bolo, či zo strany právneho predchodcu žalovaných došlo k vráteniu
poskytnutých finančných prostriedkov. Žalobca tvrdil, že právny predchodca žalovaných mu nevrátil
poskytnuté finančné prostriedky. Žalované tvrdili opak, a to, že ich právny predchodca vrátil žalobcovi
celú sumu uvedenú v zmluve.

34. Nakoľko zo strany žalobcu nebol vystavený žiaden doklad - potvrdenie o vrátení pôžičky (ani o
čiastočnej úhrade), súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, ale aj svedkov G.. H.
X., G.. S. A. a D. X..

35. Súd prvej inštancie vyhodnotil závery vykonaného dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných
súvislostiach a dospel k záveru, že poskytnutá pôžička bola vrátená v celom rozsahu.36. Rovnako ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd dospel k záveru, že nielen výpoveďou samotného
žalobcu, ale aj svedeckými výpoveďami bolo potvrdené, že pôžička bola vrátená v celom rozsahu.

37. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že suma 120.000 Sk bola žalobcovi vrátená vo viacerých
splátkach nasledovne: suma 20.000 Sk bola vrátená žalobcovi priamo svedkom X., keď túto sumu
osobne odovzdal žalobcovi za prítomnosti svedka G.. X.. Suma 20.000 Sk bola vrátená žalobcovi priamo
právnym predchodcom žalovaných v priestoroch reštaurácie Glória, čo potvrdil aj samotný žalobca vo
svojej výpovedi dňa 26.10.2011. Suma 40.000 Sk bola vrátená žalobcovi prostredníctvom tretej osoby,

ktorú poslal právny predchodca žalovaných, čo potvrdil samotný žalobca vo svojej účastníckej výpovedi
dňa 26.10.2011 a suma 40.000 Sk bola žalobcovi vrátená priamo svedkom X., keď túto sumu osobne
odovzdal žalobcovi, čo bolo potvrdené aj svedeckou výpoveďou G.. A..

38. Jednotlivé svedecké výpovede neboli navzájom v rozpore, a v spojení s účastníckou výpoveďou
žalobcu vytvorili obraz o priebehu a spôsobe vrátenia poskytnutej pôžičky. Na doplnenie je potrebné

poznamenať, že právny predchodca žalovaných vybral pôžičku pre pána X., s čím bol uzrozumený
aj samotný žalobca, preto vrátenie finančných prostriedkov priamo aj týmto svedkom nebolo ničím
neobvyklým.

39. Žalobca v odvolaní namietal, či mal podpísať potvrdenku o vrátení pôžičky, ak vrátená nebola. Táto

odvolacia námietka podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí, nakoľko bez všetkých pochybností bolo
v konaní preukázané, že žalobcovi bola vrátená suma minimálne vo výške 60.000 Sk. V tejto výške
totiž samotný žalobca uznal úhradu a v dôsledku tejto skutočnosti aj vzal žalobu v rozsahu 60.000 Sk
čiastočne späť. Ani vo vzťahu k tejto sume však žalobca nevystavil potvrdenie o vrátení pôžičky, aj keď
takéto jeho správanie nebolo dôvodné.

40. Z obsahu spisu však nebolo zrejmé, ohľadne ktorých platieb bolo realizované čiastočné späťvzatie
žaloby, preto odvolací súd posúdil jednotlivé čiastočné úhrady vrátane tých, ktorých sa čiastočné
späťvzatie žaloby týkalo. Odvolací súd poznamenáva, že žalobca ani pri jednej čiastočnej úhrade
nevystavil potvrdenie o úhrade.

41. Tvrdenie žalobcu, že nedošlo vôbec k úhrade pôžičky, bolo v rozpore s jeho vyjadrením v rámci
účastníckej výpovede, ako aj následným správaním, keď vzal čiastočne žalobu späť.

42. Odvolací súd nemal dôvod preto pochybovať o hodnovernosti svedeckých výpovedí, nakoľko tieto

sa vzájomne dopĺňali a neodporovali si.

43. Odvolacia námietka žalobcu, týkajúca sa tvrdenia, že sa súd opieral o výpovede svedkov a nevzal
do úvahy zmluvný a právny vzťah žalobcu a právneho predchodcu žalovaných, nie je dôvodná.

44. Nakoľko v spore neboli predložené žiadne listinné dôkazy, preukazujúce vrátenie pôžičky ani
zo strany žalobcu ani žalovaného, preukázanie vrátenia finančných prostriedkov nebolo možné
dokázať iným spôsobom, než svedeckou výpoveďou. Právny predchodca žalovaných totiž nedisponoval
dokladom o vrátení finančných prostriedkov, a žalobca takýto doklad nikdy nevystavil, aj keď bolo jeho
vystavenie dôvodné.

45. Rovnako ani odvolacia námietka žalobcu, pri ktorej tvrdil, že svedok X. mu vracal peniaze, ktoré si
od neho požičal pri inej príležitosti (pre zakázku v Maďarsku), nie je dôvodná. Žalobca totiž nepreukázal
existenciu inej zmluvy o pôžičke, ktorú mal uzatvorenú priamo so svedkom X., a ani nepreukázal (a
v konaní ani netvrdil), že mu mal svedok vracať peniaze iných dlžníkov. Naopak tvrdil, že svedok X.

neexistuje.

46. Z uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil tieto odvolacie námietky ako účelové, ničím
nepodložené, a preto nedôvodné.

47. Posúdenie vzťahu právneho predchodcu žalovaných a svedka X. nebolo predmetom tohto sporu, a
preto s tým súvisiace odvolacie námietky žalobcu nie sú dôvodné.48. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie aj o trovách konania strán sporu a štátu a s dôvodmi
rozsudku aj v tejto časti sa odvolací súd stotožňuje.

49. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok, vrátane výroku o trovách konania, v
spojení s dopĺňacím rozsudkom v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny, potvrdil.

50. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalované v 1/ a 2/ rade boli v odvolacom konaní

plne úspešné, preto majú nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi.
O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ustanovenie § 251 CSP.

51. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).