Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/255/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4611203454
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Greguš
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4611203454.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Greguša a členov senátu
JUDr. Pavla Pileka a Mgr. Erika Németha v exekučnej veci oprávneného: FILLA, spol. s r.o., so sídlom
Galvaniho 12, Bratislava, IČO: 17 337 241, zastúpený : Mgr. Šimon Boka, advokát so sídlom Zelinárska
8, Bratislava, proti povinnému: Top stavebniny - TOPSTAV, s.r.o., so sídlom Puškinova 4693/1A,
Topoľčany, IČO: 44 514 051 (vymazaný z obchodného registra dňom 01.02.2013) o vymoženie sumy

3689,02 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného zo dňa 28.09.2017 proti uzneseniu Okresného
súdu Topoľčany zo dňa 13.09.2017 č. k. 8Er/295/2011-12, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného zo dňa 28.09.2017 proti výroku o nároku na náhradu trov exekúcie
o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu (I. výrok), rozhodol, že súdnemu

exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému (II. výrok) a nepriznal nárok na
náhradu trov konania oprávnenému (III. výrok)

2.Svojerozhodnutiesúdprvejinštancieodôvodnilcitáciouustanovení§37odsek3, §9aodsek1,
§57odsek1písmenoh)zákonač.233/1995Z.zosúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.10.2013 (ďalej len „Exekučný

poriadok“) ustanovení § 64 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. Uviedol, že dňa 28.08.2017 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z
dôvodu zániku povinného. Súdny exekútor si zároveň uplatnil náhradu trov exekúcie.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zistil,že Uznesením Okresného súdu Nitra,

č.k.29CbR/24/2012-61 zo dňa 22.11.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.12.2012 bol povinný
vymazaný z obchodného registra dňom 01.02.2013

5. Skonštatoval, že povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov zánikom povinného nezanikajú (§
37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na jeho právneho nástupcu, ktorý vstupuje do
práv a povinností povinného. Ak však povinný zanikne bez právneho nástupcu, v exekúcii nemožno

pokračovať, nakoľko niet subjektu, v prospech ktorého by sa mala exekúcia vykonávať ( § 63 odsek 4
CSP, § 37 odsek 3 Exekučného poriadku). Exekúciu tak nemožno ďalej vykonávať ani voči povinnému,
ktorý stratil procesnú subjektivitu, ani v prospech jeho právneho nástupcu. Povinný bol zrušený bez
likvidácie, pretože nemal majetok, ktorý by postačoval na úhradu primeraných výdavkov a odmeny
likvidátora. Súd prvej inštancie vzhľadom na to exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods.
1 Exekučného poriadku.6. O trovách exekúcie, súd prvej inštancie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi priznal nárok na
náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 9a odsek 1 Exekučného poriadku, § 256
odsek 1 CSP a § 262 odsek 1 CSP tak, že oprávnenému nepriznal nárok na náhradu trov konania,
keďže povinný nebol subjektom práva.

8. Proti II. výroku (priznanie nároku na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi) predmetného

uznesenia sa v zákonom stanovenej lehote odvolal oprávnený.

9. Uviedol, od výmazu povinného dňa 01.02.2013 do času podania podnetu na zastavenie exekúcie dňa
28.08.2017 uplynulo štyri a pol roka, preto si dovoľuje dať súdu na zváženie, či pri konaní exekútora s
odbornou starostlivosťou, nie je táto doba pridlhá. Okrem toho poukázal na skutočnosť, že mu nie sú
známe žiadne úkony, ktoré by exekútor v tomto konaní účelne vynaložil, v záujme úspešného vymoženia

pohľadávky oprávneného. Oprávnenému nebolo zo strany exekútora, ani zo strany prvoinštančného
súdu doručené podanie, ktorým si exekútor uplatnil na súde náhradu trov exekučného konania ani ich
vyčíslenie

10. Súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadril, hoci mu bolo odvolanie spolu s výzvou doručené do

elektronickej schránky.

11. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok -
ďalej len „CSP“) pri skúmaní podmienok odvolacieho konania zistil, že voči II. výroku uznesenia súdu
prvej inštancie zo dňa 13.09.2017 č. k. 8Er/295/2011-12 odvolanie prípustné nie je. S poukazom na túto

skutočnosť dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného zo dňa 28.09.2017 je potrebné
podľa § 386 ods. c/ odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

12. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo
dňa 10.05.2011, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie

zo dňa 26.04.2011, a to na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k.
8Cb/187/2010-34 zo dňa 10.02.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.03.2011 a vykonateľnosť
29.03.2011.Podanímzodňa10.05.2011(doručenýmdňa20.05.2011)požiadalsúdnyexekútorpríslušný
súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 23.05.2011 poveril súd prvej inštancie súdneho
exekútora vykonaním exekúcie na základe vyššie uvedeného exekučného titulu. Podaním, ktoré bolo

doručené súdu prvého stupňa dňa 28.08.2017, súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie, z
dôvodu výmazu povinného z obchodného registra. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie vo výške 39,83 eur
a navrhol, aby na ich úhradu bol zaviazaný oprávnený. Následne sudca súdu prvej inštancie vydal dňa
13.09.2017 napadnuté uznesenie, ktorým zastavil exekúciu (I. výrok), rozhodol, že súdnemu exekútorovi
priznal nárok na náhradu trov exekúcie (II. výrok), a oprávnenému nárok na náhradu trov konania

nepriznal (III. výrok). Odvolanie oprávneného spolu so súdnym spisom bolo predložené
Krajskému súdu v Nitre dňa 08.11.2017. Odvolanie oprávneného bolo podané prostredníctvom jeho
právneho zástupcu elektronicky a na súd bolo doručené podľa výpisu elektronickej doručenky dňa
28.09.2017 (teda včas, keďže odvolaním napadnuté uznesenie mu bolo doručené dňa 14.09.2017).

13. Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase začatia
exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje
k povinnosti alebo postihuje majetok.

14. Podľa § 243h ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho
súdu, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017
sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom
podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli
2017.

15. Podľa § 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha
veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.16. Podľa § 386 písm. c/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

17. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

18. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie účastníkov exekučného konania nesprávne poučil,
keď v poučení napadnutého uznesenia uviedol, že voči predmetnému uzneseniu je prípustné odvolanie.

Odvolací súd je toho názoru, že voči rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie (II. výrok
napadnutého uznesenia) odvolanie nie je prípustné. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že
oprávnený vo svojom odvolaní zo dňa 28.09.2017 vyslovenie uviedol, že odvolanie podáva voči
výroku II. o priznaní nároku na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

19. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom

do 31.03.2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov
exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by
to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo
v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do
31.03.2017) výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov

exekúcie, preto odvolací súd, s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie ako neprípustné
podľa § 386 písm. c/ CSP odmietol.

20. Odvolací súd považuje za dôležité poznamenať, že vo vzťahu k trovám exekúcie nie je možné
aplikovať ustanovenie § 357 písm. m/ CSP, v zmysle ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu

prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút upravený
Exekučnýmporiadkom,ktorýjeodlišnýodtrovkonania,pričomrozhodnutieotrováchexekúcienemožno
podľa názoru odvolacieho súdu ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov
konania“ podľa § 357 písm. m/ CSP.

21. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ

musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo
akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.