Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. január 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814201591
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8814201591.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, B. nad I.,
štátny občan W. republiky, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie- Pomoc a ochrana spotrebiteľa
„POS", Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42343828, zast. JUDr. Jaroslava Oravcová, advokátka,
Dobrianskeho 1651, Vranov nad Topľou, o zaplatenie 8435,84 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 7C/176/2014-318 z 7.10.2016 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Priznal žalovanej právo na náhradu trov
konania v rozsahu100 % a taktiež priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov
konania v rozsahu100 %.
2. Z dôvodov, prečo tak súd prvej inštancie rozhodol, vyplýva, že nárok bol uplatnený na základe
uzavretej zmluvy o úvere medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovenskou sporiteľňou, a.s.

a žalovanou. Následne došlo k postúpeniu pohľadávky na terajšieho žalovaného. Predpokladom
postúpenia pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol klient s plnením pohľadávky v omeškaní aspoň
90 dní a zároveň to, aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Táto písomná výzva banky je
nevyhnutnou podmienkou platnosti postúpenia pohľadávky banky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí
(rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/119/2013). Ak tieto predpoklady nie sú splnené,
pohľadávku banka nemôže postúpiť a ak tak aj napriek tomu urobí, potom takéto postúpenie je svojim
obsahom a účelom v rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Aktívna legitimácia je hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva, že subjektu, v danom prípade
žalobcovi, vyplýva isté právo, ktoré uplatňuje na súde. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej
alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou súdneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 2Cdo 205/2009). Síce žalobca doložil konajúcemu súdu výzvu adresovanú žalovanej
ešteprávnympredchodcomSlovenskousporiteľňouzodňa16.02.2010skonštatovanímomeškaniaviac
ako 4 mesiace. V tejto výzve bola uložená lehota 10 dní od doručenia tejto výzvy, aby žalovaná uhradila
pohľadávku. S poukazom na § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého prejav vôle pôsobí

voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde, treba analogicky použiť aj pri doručovaní faktického
úkonu banky, pre ktorý je stanovená písomná forma. Takýto právny úkon môže mať právnu relevanciu
pre posúdenie následnej platnosti alebo neplatnosti postúpenia pohľadávky bankou iba v prípade, ak
sa dostane do dispozičnej sféry dlžníka. V danom prípade preukázanie doručenia písomnosti je nažalobcovi. Žalobca v danom prípade túto okolnosť nepreukázal, a z tohto dôvodu považoval konajúci
súd zmluvu o postúpení pohľadávky za neplatnú. Žalobu zamietol s poukazom na rozhodnutia viacerých
súdov prvej inštancie, ale aj súdov odvolacích.

3. Výrok o trovách konania odôvodnil § 251, § 262 ods. 1 CSP.
4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že
sa nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, keďže zákon č. 483/2001 Zb. o bankách v § 89 ods.
1 pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení daného zákona. Keďže
zákonodchýlkunevylučuje,nevylučujeaniodchýlnuúpravuvzájomnýchvzťahovvovzťahukpostúpeniu

pohľadávky. Vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej
zmluvy, si zmluvné strany dohodli možnosť postúpenia pohľadávky nepodmienenú počtom omeškaných
dní,prípadnezaslanímpísomnejvýzvy.Vzhľadomnauvedenédošlokplatnémupostúpeniupohľadávky.
Podľa žalobcu nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky podľa §
92 ods. 8 zákona o bankách. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového
tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok. Zo zákona nevyplýva, že by

podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpením
pohľadávky. Preto porušenie povinnosti vyplývajúce z § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spojiť
s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá
v § 92 ods. 8 zákona o bankách nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky,
v tomto prípade žalovanej. Inak povedané, porušenie administratívnoprávnej povinnosti v súvislosti s

uzavieraním zmluvy o postúpení pohľadávky nezakladá neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.
Žalobca poukazuje na skutočnosť, že zo strany právneho predchodcu došlo k ukončeniu zmluvného
vzťahu podaním z 20.5.2013, na základe ktorého došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti právnym
predchodcom žalobcu k 17.5.2013. Z platobnej histórie je zrejmé, že žalovaná bola dlhodobo v
omeškaní a postúpená bola pohľadávka, ktorej omeškanie bolo viac ako 90 dní nepretržite, a to

napriek doručeniu výzvy k úhrade. Žalobca preukázal výzvu na úhradu spolu s podacím hárkom, ktorý
preukazuje, že písomnosť bola odoslaná žalovanej a ktorá bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu
postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, keďže zmluvu nadobudol na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Obo/210/2001.
Rovnako žalobca nesúhlasí s priznaním náhrady trov konania združeniu, keďže považuje tieto za

neúčelnénauplatneniealebobráneniepráva.CitovalrozhodnutiaNajvyššiehosúduSR7Mcdo/15/2014,
6Mcdo/5/2013. Združenie samo o sebe by malo byť schopné zo svojej podstaty poskytnúť právnu pomoc
pri súdnych konaniach. Združenie, ktoré vstupuje do konania, nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom
prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Pre vstup nebol
žiadendôvod.Ideimlenozískaniefinančnýchprostriedkovvpodobenáhradytrovprávnehozastúpenia.

Teda bolo potrebné zrušiť rozhodnutie, vec vrátiť na ďalšie konanie tak vo veci samej, ako aj vo vzťahu
k trovám konania, resp. zmeniť súdne rozhodnutie a žalobe vyhovieť v celom rozsahu.
5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník Združenie na ochranu práv spotrebiteľa, ktorý
poukázal na to, že je vecné správne rozhodnutie súdu prvej inštancie a citoval rozhodnutie Ústavného

súdu SR IV.ÚS 84/2014.
7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa ust. § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„odvolací súd“ a „CSP“) prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v § 378 a nasl. CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne,
a vec je aj správne právne odôvodnená. Na týchto skutkových a právnych zisteniach sa nič nezmenilo

ani v štádiu odvolacieho konania.
8. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.
9. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie

odporovalo dohode s dlžníkom.
10. Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ
postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky
dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi
dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení ( § 526 ods.

1 a 2 Občianskeho zákonníka).
11. V § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že postupca je povinný odovzdať postupníkovi
všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
14. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).
15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
16. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
18. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti

tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
19. Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

20. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

21. Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to
pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa
podľa osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).
22. V zmysle § 92 ods. 8 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov,
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo

pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže

postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
23. Žalovaná uzavrela zmluvu o úvere so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava dňa 14.5.2008 pod
č. 561773265. Poskytnutý bol úvere vo výške 6.638,78 eur s tým, že sa zaviazala uhrádzať úverv mesačných splátkach 95,47 eur vždy k 20. dňu v mesiaci, až do 20.04.2018. Dňa 27.06.2013
Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrela zmluvu o postúpení pohľadávok so žalobcom vrátane pohľadávky
voči žalovanej. Slovenská sporiteľňa, a.s. písomne žalovanú vyzvala, aby uhradila dlžnú čiastku v rámci

mimoriadneho zosplatnenia v celkovej sume 9.248,45 eur k 17.5.2013 a to od tohto obdobia v lehote
do 15 dní od oznámenia tohto mimoriadneho zosplatnenia. Základnou námietkou v odvolaní žalobcu
bolo to, že je možné sa odkloniť od zákonných ustanovení, konkrétne § 98 ods. 8 zákona o bankách
a je možné aj bez dôvodu postúpiť pohľadávku na tretí subjekt a druhou námietkou bola tá okolnosť,
že jeho právny predchodca v čase ešte pred postúpením pohľadávky mimoriadne zosplatnil tento úver

a následne aj požadoval výzvou úhradu celého zosplatneného úveru a tiež tej okolnosti, že žalovaná
bola dlžná viac ako 90 dní a tým boli aj splnené podmienky zo zákona. Žalobca sa bránil poukazujúc
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Obo/210/2001, kde stačí len oznámenie postupcu dlžníkovi o
postúpení pohľadávky a je tým vecná legitimácia postupcu daná. Odvolací súd však poukazuje na
odklon od uvedeného rozhodnutia a v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
2Obo/49/2008 a 1Cdo/76/2007.

24.Vsporeosplnenieneuhradenejpostúpenejpohľadávkyjesúdpovinnýprihliadaťzúradnejpovinnosti
ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení
pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo, a z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by
nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie
dlžníkovi oznámil postupca, a nemožno vyvodiť ani to, že dlžník by mohol namietať platnosť zmluvy

o postúpení pohľadávky len vtedy, ak by postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi neoznámil, ale
postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal; na takéto rozlišovanie v postavení dlžníka
nemožno nájsť oporu v ustanovení § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K správnosti týchto záverov
obsiahnutých v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 76/2007 zo dňa 28.1.2009 sa priklonil aj
Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV.ÚS 337/2012-19 zo dňa 3.7.2012.

25. Z týchto dôvodov sa odvolací súd domnieva, že bolo správne, ak súd prvej inštancie sa zaoberal
nielen formálne splnenými podmienkami uvedenými v § 92 ods. 8 zákona o bankách a možného iného
dojednania medzi účastníkmi konania, ale aj tým, či otázka mimoriadneho zosplatnenia, výzvy k úhrade,
oznámenia o postúpení pohľadávky na žalobcu sa dostala do vedomosti dlžníka, teda žalovanej. Toto
žalobca nepreukázal a konajúci súd vo veci nemal o tomto dôkazy.

26. Preto považoval rozhodnutie vo veci samej za vecne správne a potvrdil ho podľa ust. § 387 ods.
1, 2 CSP.
27. Vo vzťahu k priznaným trovám vedľajšieho účastníka účelnosti a schopnosti združenia samého sa
zastupovať v konaní a poskytnúť členom združenia odbornú právnu pomoc sa odvolací súd vo viacerých
rozhodnutiach vyjadril v tom zmysle:

28. Procesná aktivita vedľajšieho účastníka súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri
zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05, bod 37,
cit.: Okrem toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa, predstavuje podľa článku
3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Spoločenstvu , najmä, na
zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri analogicky v súvislosti s článkom

81 ES rozsudok Eco Swiss, už citovaný, bod 36).
29. Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno
poprieť aj jeho sankčnú povahu (pre porovnanie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 14.09.2011 sp. zn. 7MCdo 4/2010, cit. ,,Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda
zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia

je sankčná náhrada nákladov konania“ tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011).
30. Dôležitá je pri trovách konania aj ich náhradová funkcia (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. II. ÚS 31/04, cit. „Pri tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu
a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v

reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu“).
31. Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou
práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovej
správy ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade
s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených

záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv
spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj
výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“.
32. Vo vzťahu k námietkam priznanej odmeny za právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v konaní

odvolací súd poukazuje na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Vedľajší účastník vstúpil do
konania na strane žalovaného, o tom bolo rozhodnuté osobitným uznesením súdu prvej inštancie.
Následne v dôsledku odvolania žalobcu proti tomuto uzneseniu vec posúdil odvolací súd a rozhodnutie
o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania potvrdil. Bolo poukázané na to, že každý účastník
konania ,vrátane vedľajšieho účastníka, má právo byť právne zastúpený.

33. Procesná aktivita vedľajšieho účastníka súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam
pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (rozsudok SD Mostazo Claro C-168/05 bod 37). Takýmto
prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno poprieť aj
sankčnú povahu takéhoto rozhodnutia (uznesenie Najvyššieho súdu SR, 7Mcdo/4/2010). S poukazom
na ust. § 24 Občianskeho súdneho poriadku platného v čase, kedy bolo rozhodované o pripustení
vstupu vedľajšieho účastníka do konania a s poukazom na § 470 ods. 2 CSP bolo potrebné vychádzať

z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku pri úkonoch, ktoré boli vykonané za jeho účinnosti. Tak
sa posudzoval vstup vedľajšieho účastníka do tohto konania, ako aj obrana vedľajšieho účastníka vo
veci spotrebiteľského vzťahu v tomto konaní, kde vystupoval na strane žalovanej. Z obsahu spisu ani
nemožno dospieť k záveru, ktorý uvádza v odvolacích námietkach žalobca v tom zmysle, že paušálny
vstup do tohto konania bez vedomosti o veci samej, pretože vyjadrenie, ktoré doručil konajúcemu

súdu, svedčí o tom, že bol oboznámený s obsahom spisu a vecne reagoval na predmet tohto sporu, v
konečnom dôsledku aj na základe argumentov vedľajšieho účastníka bola žaloba zamietnutá.
34. Preto odvolací súd potvrdil aj tento výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie ako vecne správny.
35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že žalobca úspech v konaní nemal, žalovaná síce bola v konaní

úspešná, ale žiadne trovy odvolacieho konania jej nevznikli, rovnako ako ani vedľajšiemu účastníkovi,
preto odvolací súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).