Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/126/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6808896718
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6808896718.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a členov
senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Aleny Antalovej, v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná
poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnému: D. G., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 41,03,-Eur s prísl., vedenej súdnym
exekútorom Ing. JUDr. Bohumilom Husťákom., Exekútorský úrad so sídlom Košice, Žriedlová č. 3,

pod sp. zn. EX 177/99, o odvolaní súdneho exekútora proti Uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k.
6Er/668/2008-12 zo dňa 19. septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Revúca č. k. 6Er/668/2008-12 zo dňa 19. septembra 2016 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Revúca (ďalej aj „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým Uznesením č.
k. 6Er/668/2008-12 zo dňa 19. septembra 2016 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju v zmysle

§ 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Treťou výrokovou vetou rozhodol, že súdny
exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že
exekučný súd poverením č. 5608 001221 zo dňa 15. marca 1999 poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie na základe exekučného titulu - platobného rozkazu č.k. 1Ro 1654/98-5, ktorý vydal Okresný
súd Revúca dňa 12. októbra 1998. Dňa 11. júla 2016 súdny exekútor predložil exekučnému súdu návrh

na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný dňa 29. júna 2013 zomrel. Okresný súd Nitra dedičské
konanie po poručiteľovi povinnom pre nemajetnosť zastavil uznesením sp. zn. 28D/334/2013 zo dňa
27. septembra 2013. Exekučný súd uviedol, že v exekučnom konaní predstavuje smrť fyzickej osoby v
priebehu konania bez právneho nástupníctva dôvod, pre ktorý nie je možné exekúciu vykonať, nakoľko
ide o nedostatok podmienok konania. Exekučný súd teda podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, nakoľko niet osoby, proti ktorej by sa mohla

vykonať. Ďalej exekučný súd uviedol, že exekúcia nebola zastavená pre nemajetnosť povinného, ale
pre nedostatok podmienok konania - smrť povinného. Smrť povinného je skutočnosťou, ktorú oprávnený
nemohol žiadnym spôsobom zaviniť, pričom za týchto okolností nemožno oprávneného zaviazať na
náhradu trov. Pre úplnosť exekučný súd uviedol, že v konaní začatom do 31.01.2002 neplatí, že ak
sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený. Toto ustanovenie bolo zavedené k 01. februáru 2002, pričom bolo prechodným ustanovením

určené, že exekučné konania, ktoré sa začali do 01. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších
predpisov. Toto ustanovenie v novšom znení sa použije aj na konania začaté pred 01. februárom
2002, len ak ide o vymoženie výživného, čo v danej veci nebolo splnené. Exekučný súd v závere
poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. III ÚS 1226/08 a rozhodnutie Ústavného súdu SR
2 2CoE/126/2017

sp. zn. III ÚS 432/08, pričom uviedol, že súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie.2. Proti tretej výrokovej vete uznesenia exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
súdny exekútor. Namietal, že v priebehu exekučného konania nebolo možné vymôcť pohľadávku a
trovy exekúcie vzhľadom k tomu, že povinný nedisponoval žiadnym majetkom už počas exekučného

konania. Uvedené súdny exekútor zistil na základe vykonaných lustrácií. Následne bolo zistené, že
povinný zomrel dňa 29. júna 2013 a dedičské konanie bolo zastavené, nakoľko poručiteľ nezanechal
žiadnymajetok.Uviedol,žesúdnyexekútorvykonávalúkonyamánároknaichnáhradu.Súdpripriznaní
trov exekúcie súdnemu exekútorovi by mal vychádzať zo skutočností, že súdny exekútor je vždy povinný
vykonať úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky, nemôže návrh na začatie exekúcie odmietnuť a

z toho dôvodu by nebolo spravodlivé, aby úkony, ktoré je povinný vždy zo zákona vykonať, znášal
sám. Oprávnený má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie, teda nie je to jeho povinnosť. A
preto oprávnený, ako účastník exekučného konania, v čase keď podával návrh na vykonanie exekúcie,
nemohol s istotou predpokladať, že sa exekučné konanie skončí vymožením vymáhanej pohľadávky,
ale zároveň musel na seba prevziať aj riziko toho, že k jej vymoženiu nedôjde, prípadne, že exekúcia
bude zastavená pre niektorý zo zákonných dôvodov. Súdnemu exekútorovi priamo zo zákona patrí za

výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času, pričom ide
podľa súdneho exekútora o priamy zákonný nárok na náhradu trov exekúcie. Na základe uvedeného
súdny exekútor trval na návrhu na náhradu trov exekúcie vo výške 55,87 Eur a vzhľadom na uvedené
navrhol, aby odvolací súd v napadnutej časti uznesenia exekučného súdu toto uznesenie zmenil tak, že
súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 558,87 Eur, ktoré je oprávnený povinný

uhradiť na účet súdneho exekútora.
3. Oprávnený sa k odvolaniu súdneho exekútora nevyjadril.
4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP

ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom
ustanovením § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1(a contrario) CSP a

uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Predmetné exekučné konanie začalo dňa 02. marca 1999 doručením návrhu na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Na základe žiadosti súdneho exekútora
doručenej exekučnému súdu dňa 09. marca 1999 exekučný súd 3 2CoE/126/2017

vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5608 001221* zo dňa 15. marca 1999.

Dňa 11. júla 2016 bol exekučnému súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a
náhradu trov exekúcie. V návrhu súdny exekútor uviedol, že povinný dňa 29. júna 2013 zomrel, dedičské
konanie bolo zastavené pre nemajetnosť a vzhľadom k tomu navrhol zastaviť exekúciu podľa § 57 ods.
1 písm. g) Exekučného poriadku. Zároveň v návrhu navrhol, aby exekučný súd oprávneného zaviazal na
náhradu trov súdneho exekútora vo výške 55,87 Eur. Následne exekučný súd napadnutým uznesením

č. k. 6Er/668/2008-12 zo dňa 19. septembra 2016 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, z
dôvodu úmrtia povinného, ktorý stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, pričom dedičské konanie
bolozastavenépreneexistenciumajetku,tedapovinnosťneprešlanainúosobu.Treťouvýrokovouvetou
rozhodol, že súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie.
8. Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania, po preskúmaní uznesenia exekučného

súdu,aplikujúc§387ods.2CSP,savcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutéhouznesenia
a konštatuje správnosť dôvodov, na podklade ktorých exekučný súd rozhodol a na zdôraznenie jeho
správnosti dodáva:
9. Proti tretej výrokovej vete napadnutého uznesenia podal odvolanie súdny exekútor. Je ustálené,
že súdny exekútor vykonáva exekúciu na základe poverenia ako honorovanú právnu činnosť, a preto

nemožno trovy bezúspešnej exekúcie ponechať na jeho ťarchu. Túto zásadu však nemožno uplatňovať
bezvýhradne a aplikovať ju v prípade všetkých zastavených exekúcií.
10. Odvolací súd uvádza, že z prechodných a záverečných ustanovení § 235 ods. 1 Exekučného
poriadku (účinného v čase rozhodovania exekučného súdu) vyplýva, že exekúcie začaté do dňavyhlásenia tohto zákona sa dokončia podľa tohto zákona. Exekúcie, ktoré boli začaté do 26. júla 2001,
kedy bol zákon vyhlásený v Zbierke zákonov, sa už dokončia podľa novelizovaného znenia bez ohľadu
na to, v akom štádiu sa exekučné konania, resp. vykonávanie exekúcie nachádza.

11. Odvolací súd poukazuje na ust. § 203 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého možno
oprávnenému uložiť povinnosť náhrady trov exekúcie oprávnenému len ak:
a) dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
b) ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
12. Uvedené zákonné ustanovenie taxatívne uvádza prípady, kedy je možné uložiť povinnosť náhrady

trov exekúcie oprávnenému. Toto ustanovenie nie je možné vykladať tak extenzívne, že, oprávnený
bude povinný platiť trovy každej zastavenej exekúcie len preto, že nie je možné uložiť povinnosť zaplatiť
trovy exekúcie povinnému. V tejto súvislosti odvolací súd, tak ako súd prvého stupňa poukazuje na
nález Ústavného súdu III. ÚS 432/08 - 16, v ktorom sa konštatovalo, že „samotná skutočnosť, že v
konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone
exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené

a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie.“
V uvedenom náleze bolo tiež zdôraznené, že „riziko s výkonom určitej profesie kam spadá i riziko
neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom
tejto profesie“. Obdobne judikoval i Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, 4 2CoE/126/2017

napr. vo veci Van der Mussele proti Belgicku rozsudkom z 23.11. 1983, publikovaný ako rozhodnutie
A-70.
13. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací
súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
14. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP.).