Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marianna Hrabovecká
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/304/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216227360
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7216227360.1
Uznesenie
KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky H.Á. U. rod.
H. W.. XX.X.XXXX bývajúcej v V. na Y. XX zastúpenej advokátkou JUDr. Jarmilou Machovou so sídlom
Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej 20 a C. U. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v V. Y. XX
zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Volčkom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na
Mlynskej 27 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. E. U.
nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice,
Staničné nám. č. 9, Košice o odvolaní navrhovateľky (matky dieťaťa) proti rozsudku Okresného súdu
Košice II z 9.5.2017 č.k. 14P/287/2016-59 takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o výživnom pre maloletého E. U. nar. XX.X.XXXX na čas
po rozvode manželstva rodičov a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 9.5.2017 č.k. 14P/287/2016-59 manželstvo H. U. rod. H. nar.
XX.X.XXXX a C. U. nar. XX.X.XXXX uzavreté 30.5.2009 zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu
MestskáčasťKošice-StaréMesto,vozväzku131,ročník2009,nastrane35,podporadovýmčíslom130
rozviedol. Na čas po rozvode zveril mal. E. U. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorého
sú oprávnení a povinní zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia. Zaviazal otca prispievať na
výživu mal. E. 180,- € mesačne od právoplatnosti rozsudku vo výroku o rozvode manželstva do budúcna
vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Styk otca s mal. E. neupravil. O trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov n e m á nárok na ich náhradu.
2. Proti výroku rozsudku o výživnom podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) a h) CSP v spojení s § 62 a nasl. CMP a navrhla, aby podľa § 388
CSP odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a zaviazal otca prispievať na výživu mal. E.
na čas po rozvode 400,- € mesačne. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti považuje za
nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie nezistil všetky podstatné skutočnosti
potrebné pre rozhodnutie, nesprávne posúdil skutkový stav, preto rozhodnutie nezodpovedá objektívnej
realite. Súd síce zistil výšku príjmov na strane povinného rodiča, ale neuviedol, akými úvahami sa
spravoval a aké dôkazy vzal do úvahy pri stanovení výšky výživného. V konaní pred súdom prvej
inštancie bolo preukázané, že čistý mesačný príjem otca je takmer dvojnásobkom príjmu matky, má
lepšie majetkové pomery, keďže je výlučným členom a užívateľom družstevného bytu, nemá zvýšené
výdavky a okrem mal. E. nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Namietala, že súdom určené
výživné nepokryje ani polovicu nevyhnutných nákladov dieťaťa, ktoré riadne vyčíslila, zdokladovala a
zdôvodnila. Do pozornosti odvolacieho súdu dala okolnosť, že súd prvej inštancie stále považuje otca
za nájomcu družstevného bytu, hoci je jeho vlastníkom a nemá povinnosť platiť nájom, iba služby
spojené s užívaním bytu. Do uvedeného bytu pred uzatvorením manželstva, či na jeho kúpu alebo
úpravy investovala nemalé finančné prostriedky, vyčerpala svoje úspory, ktoré v dôvere investovala„do spoločného bývania“ a v dôsledku rozvratu manželstva bola nútená riešiť bytovú otázku oboch
detí tak, že sa s nimi presťahovala do podnájmu a je nútená pre blaho detí znášať nemalé výdavky.
Vytkla konajúcemu súdu, že nezdôvodnil, prečo nerozhodol o jej návrhu o určení výživného na tvorbu
úspor. Má za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie bola preukázaná úroveň príjmov otca, ktorá
odôvodňuje vyššie výživné, pretože otec disponuje dostatkom finančných prostriedkov na to, aby dieťa
mohlo zdieľať jeho životnú úroveň. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku a zaviazal otca prispievať na výživu maloletého 400,- € mesačne, z ktorého 200,-
€ bude poukazované ako bežné výživné a 200,- € na osobitný účet dieťaťa.
3. Otec maloletého k odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a § 62 ods. 1 CMP uviedol;
žiaden argument uvedený v odvolaní podľa jeho názoru nepopisuje porušenia práva na spravodlivý
proces v kontexte upretia procesných práv matke v konaní a rovnako nie je definovaná ani „iná vada“
v konaní alebo skutkový stav, ktorý bol prvostupňovým súdom zistený rozporne s realitou. K námietke,
že súd explicitne sa nevyjadril k otázke tvorby úspor pre dieťa uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia
súdu k tejto otázke považuje za postačujúce a súladné s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva,
Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR a pripomenul, že právna zástupkyňa matky s otázkou
tvorby úspor prvý raz prišla až v rámci záverečného slova pred vydaním uznesenia pred vyhlásením
dokazovania za skončené na pojednávaní 9.5.2017. Popiera skutočnosť, že mal. E. bol a je vyživovaný
v prevažnej miere len matkou a ňou požadovaný nárok titulom výživného je značne nadhodnotený a
neodôvodnený. Tvrdenie matky o tom, že prvostupňovým súdom určená výška výživného nepokryje ani
polovicu nevyhnutných nákladov mal. E. nekorešponduje s vyjadrením matky na pojednávaní 9.5.2017.
K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP s poukazom na § 34 vety prvej CMP uviedol,
že z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že aplikácia tohto odvolacieho dôvodu nie je procesne
prípustná. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu § 365 ods. 1 písm. h) zdôraznil, že súdom prvej inštancie
bolo jasne uvedené v bodoch 28. a 29. rozsudku z 9.5.2017, akými úvahami sa súd spravoval a
aké dôkazy vzal do úvahy pri stanovení výšky výživného. Tvrdenie matky, že je výlučným členom a
užívateľom družstevného bytu nie je pravda, nakoľko je výlučným vlastníkom bytu, čo deklaroval aj
vo svojej výpovedi a uvedená skutočnosť je zachytená aj v bode 7 odvolaním napadnutého rozsudku
z 9.5.2017 a v rámci identického bodu rozsudku je uvedené, že medzi jeho náklady na bývanie sa
zaraďuje aj 170,- € mesačne na nájom bytovému družstvu. Pod týmto laickým vyjadrením mal však na
mysli mesačnú platbu spojenú s prevádzkou bytu správcovi bytového domu Stavebné bytové družstvo
II Košice. Súčasne s vyjadrením k odvolaniu matky oznámil súdu, že ku dňu 31.7.2017 skončil jeho
pracovnýpomersozamestnávateľomT.T. a.s.dohodounapodnetzamestnávateľa,ktorúnovúokolnosť
je potrebné v rámci rozhodovania odvolacieho súdu vziať do úvahy. Nie je pravdivé a ani nikdy nebolo
pravdivé, že jeho mesačný príjem je takmer dvojnásobkom príjmu matky. Spolu s vyjadrením predložil
súdu aj poistnú zmluvu, na základe ktorej platí mal. E. životnú poistku, ktorá skutočnosť nebola braná
do úvahy pri rozhodovaní prvostupňového súdu. Aj keď sa po vyhlásení rozsudku prvostupňového
súdu vzdal odvolania, nemohol tušiť, že medzičasom príde o prácu a vzhľadom na stratu zamestnania
považuje výživné 180,- € mesačne za neprimerane vysoké. Čo sa týka navrhovanej tvorby úspor, tú
musí vzhľadom na stratu práce odmietnuť a súčasne uviedol, že v budúcnosti je ochotný synovi ad
hoc pomôcť, ak bude z nejakého presne definovaného dôvodu potrebovať finančnú podporu. Výška
výživného, ktorá je v tejto chvíli v jeho možnostiach je 100,- € mesačne. Z týchto dôvodov navrhol, aby
odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku a zaviazal ho prispievať na
výživu mal. E. 100,- € mesačne od právoplatnosti rozhodnutia súdu a priznal mu náhradu trov konania
vrátane trov právneho zastúpenia.
4. Kolízny opatrovník dieťaťa sa k odvolaniu matky nevyjadril.
5. Vo veci neboli podané ďalšie vyjadrenia účastníkov konania.
6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.8. Podľa § 391 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
9.Podľa§220ods.2CSPvodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného úkonu použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec správne posúdil, príp. odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia, ak sa súd odkloní od ustálenej
rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.
10. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho
konania dospel k záveru, že od vyhlásenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nastali nové
skutočnosti priamo súvisiace s rozhodnutím o výživnom pre mal. E. U. nar. XX.X.XXXX na čas po
rozvode manželstva rodičov. Z vyjadrenia otca k odvolaniu matky (č.l. 87-91 spisu) odvolací súd zistil, že
od vyhlásenia napadnutého rozhodnutia nastala zmena pomerov na strane otca v dôsledku skončenia
pracovného pomeru a následnej straty príjmu. Z dohody o skončení pracovného pomeru, ktorú otec
predložil spolu s vyjadrením (č.l. 92 spisu) vyplýva, že medzi zamestnávateľom T. T. a.s. so sídlom na
H. W. X v F. a otcom dieťaťa bola dňa 12.5.2017 uzavretá dohoda o skončení pracovného pomeru
podľa § 60 Zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v platnom znení s obsahom, že zamestnanec a
zamestnávateľ sa dohodli, že touto dohodou rozväzujú pracovný pomer založený pracovnou zmluvou
z 1.3.2013 a pracovný pomer končí dňom 31.7.2017. Vzhľadom na túto a novú podstatnú skutočnosť,
ktorá nastala v priebehu odvolacieho konania, odvolací súd dospel k záveru, že nie je možné rozhodnúť
o podanom odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom, pretože
je nevyhnutné, aby konajúci súd rozhodol o výživnom na čas po rozvode manželstva so zreteľom
na zmenu pomerov, ktorá nastala po vyhlásení rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd
konštatuje, že táto nová skutočnosť nebola predmetom konania pred súdom prvej inštancie, pretože ani
nemohla byť, nakoľko nastala až po vyhlásení napadnutého rozhodnutia a odvolací súd sám vo veci
rozhodnúť nemohol, pretože rozhodnutím odvolacieho súdu o výživnom na úplne novom skutkovom
základe by účastníkov konania zbavil možnosti domáhať sa preskúmania prijatých skutkových a na ne
nadväzujúcich právnych záverov a zároveň porušil princíp dvojinštančnosti civilného súdneho konania,
čím by podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odňal možnosť konať pred súdom účastníkom konania a porušil
ich právo na spravodlivý proces.
11. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať dôsledne dokazovanie v naznačenom
smere, príp. v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným a najmä dotazom na posledného
zamestnávateľa otca T. T. a.s. so sídlom na H. W. 4 v F. zistiť dôvody skončenia pracovného pomeru
a s tým súvisiace všetky relevantné okolnosti a následne ich vyhodnotiť v súlade s § 75 ods. 1 Zákona
o rodine, ktorý umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného rodiča (otca), ktoré sú
reálnedané,aleajtie,ktorébyzaurčitýchpodmienokmohliexistovať.Jenevyhnutnéverifikovaťtvrdenia
otca o skončení pracovného pomeru na podnet zamestnávateľa, zistiť konkrétne dôvody, pre ktoré
pracovnýpomerskončil,posúdiť,čiideodôvodyobjektívnehocharakteruanieokonanie,ktorýmsaotec
vzdal bez dôležitého dôvodu zamestnania. Rovnako je nevyhnutné zistiť, či otec vynakladá dostatočné
úsiliescieľomuchádzaťsaozamestnanieadosiahnuťrovnakýalebovyššípríjem,akýdosahovalvčase
skončenia tohto pracovného pomeru. Vzhľadom na uplynulé obdobie je potrebné doplniť dokazovanie
o pomeroch matky, rozsahu odôvodnených potrieb dieťaťa a tiež dôsledne zistiť zmenu pomerov otca
a posúdiť vo vzťahu k jeho reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam, majetkovým pomerom a
životnej úrovne z hľadiska potencionality príjmu. Po dôslednom vykonaní dokazovania potrebného pre
rozhodnutie o výživnom pre mal. dieťa od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva rodičov opäť
rozhodnúť a rozsudok odôvodniť v súlade § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného
skutočného stavu a aby boli spätne preskúmateľné.
12. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z.z.).13. Rovnako bude povinnosťou konajúceho súdu rozhodnúť o návrhu otca na priznanie náhrady trov
konania (č.l. 91 spisu).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.