Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112202933
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3112202933.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.

Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu: H. G., bytom R. nad R., ul. D.
XXXX/XXX, zastúpeného C.. K. Q., advokátkou, so sídlom v F., ul. Palackého 85/5 a JUDr. Vladimírom
Fraňom, advokátom so sídlom v Novom Meste nad Váhom, Haškova č. 18, proti žalovaným: 1/ B.. A.
L., bytom F., ul. G. XXX/XX, zastúpenému JUDr. Marekom Doktorom, advokátom so sídlom v Trenčíne,
ul. Piaristická 273/21, 2/ A. Hortigovi, bytom E. republika U., Q. A. XX, XX XXX E., 3/ B.. K. T., bytom
E. republika U., Q. A. XX, XX XXX E., žalovaní v 2/ a 3/ rade zastúpení Advokátska kancelária JUDr.
Ondrej Polák, s.r.o., so sídlom v Považskej Bystrici, ul. Železničná 90/12, o zaplatenie 20.978,66 eur s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 05. mája 2016 č.
k. 17C/312/2014-224 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/, 2/, 3/ voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcu
zaviazal k povinnosti nahradiť žalovanému v 1/ rade trovy konania vo výške 2.152,57 eur, ktoré

pozostávajú z trov jeho právneho zastúpenia, žalovanému v 2/ rade trovy konania vo výške 593,35 eur a
žalovanej v 3/ rade trovy konania vo výške 576,05 eur, ktoré pozostávajú z trov ich právneho zastúpenia.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súdu prvej inštancie bola dňa 01.02.2012 doručená
žaloba žalobcu, ktorou sa proti pôvodnému žalovanému G.. F. E. domáhal zaplatenia sumy 20.978,66
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne z tejto sumy od 22.06.2010 do zaplatenia
dôvodiac tým, že žalobca žalovanému dňa 03.09.2009 požičal finančné prostriedky v celkovej výške

20.978,66 eur na kúpu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. O. a to budovy súp.č. XXX
postavenej na parc.č. XXXX/X, budovy súp.č. XXX postavenej na parc.č. XXXX/X, budovy súp.č. XXX
postavenej na parc.č. XXXX/X, vstupného portálu postaveného na parc.č. XXXX/X, a to od Mesta F.. Po
dohode so žalovaným, žalobca peňažné prostriedky z pôžičky previedol ako kúpnu cenu Mestu F. dňa
03.09.2009 za žalovaného. Podľa ústnej dohody mal žalovaný uvedenú sumu vrátiť do 31.12.2009 čo
však nedodržal, preto sa ústne dohodli na inom termíne splatnosti, a to do 28.02.2010. Ani tento termín
žalovaný nedodržal. Preto ho opakovane písomne žalobca vyzval na vrátenie dlžnej sumy, na čo mu

žalovaný zaslal list, v ktorom uviedol, že dlžnú sumu mu uhradí do 21.06.2010. Ani tento termín však
nedodržal,pretobol žalobcanútenýdomáhaťsazaplateniatejtosumynasúde. Vpriebehukonania,ato
dňa 28.07.2012, pôvodný žalovaný zomrel. V dedičskom konaní po poručiteľovi - pôvodnom žalovanom,
boli zistení jeho dedičia, ktorými sú terajší žalovaní v 1/ až 3/ rade. Z celkových aktív dedičstva popôvodnom žalovanom vo výške 136.737,97 eur zdedil žalovaný v 1/ rade aktíva v hodnote 108.000,- eur,
žalovaný v 2/ rade aktíva v hodnote 15.425,- eur a žalovaná v 3/ rade aktíva v hodnote 13.312,97 eur. V
zmysle ustanovenia § 107 ods.1, ods.3 Občianskeho súdneho poriadku súd konal namiesto pôvodného

žalovaného so žalovanými v 1/ až 3/ rade ako jeho právnymi nástupcami. Vzhľadom k zmene účastníka
na strane žalovaného, navrhol žalobca zmenu žaloby, ktorú súd pripustil uznesením zo dňa 05.02.2016.
Zmenenou žalobou sa tak žalobca voči žalovaným domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti
žalovanéhov1/radezaplatiťmusumu16.501,81eurspolusúrokomzomeškaniavovýške9,50%ročne
zo sumy 16.501,81 eur od 22.06.2010 do zaplatenia, povinnosti žalovaného v 2/ rade zaplatiť mu sumu

2.405,62eurspolusúrokomzomeškaniavovýške9,50%ročnezosumy2.405,62eurod22.06.2010do
zaplatenia a povinnosti žalovanej v 3/ rade zaplatiť mu sumu 2.070,17 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,50 % ročne zo sumy 2.070,17 eur od 22.06.2010 do zaplatenia. Právna zástupkyňa žalobcu
na pojednávaní uviedla, že právnym titulom žaloby je existencia dlhu zo zmluvy o pôžičke, ktorú uzatvoril
žalobca s pôvodným žalovaným. V priebehu konania pôvodný žalovaný súdu doručil písomnosti, z
ktorých mala vyplývať jeho obrana proti žalobe v tom zmysle, že jeho dlh mal zaniknúť započítaním jeho

pohľadávky, ktorú nadobudol od obchodnej spoločnosti Zvarius s.r.o.. Žalobca popiera existenciu tejto
pohľadávky v čase postúpenia tejto pohľadávky z menovanej spoločnosti na pôvodného žalovaného.
Pohľadávka tejto spoločnosti voči žalobcovi v minulosti existovala, a to na základe zmluvy o pôžičke
medzi nimi, avšak k vráteniu pôžičky došlo tak, že žalobca po dohode s touto spoločnosťou namiesto
nej zaplatil kúpnu cenu, na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorila táto spoločnosť s pôvodným

žalovaným dňa 01.10.2010, ako to vyplýva aj z písomného vyhotovenia tejto kúpnej zmluvy. Predávajúci,
teda pôvodný žalovaný, svojim podpisom potvrdil prevzatie kúpnej ceny, z čoho vyplýva, že v čase
postúpeniapohľadávkynapôvodnéhožalovanéhodňa24.01.2011,tátopohľadávkazozmluvyopôžičke
medzi žalobcom a spol. Zvarius s.r.o. bola zaniknutá. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že podal na
pôvodného žalovaného aj trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu.

Žalobca sa domáha voči žalovaným v 1/ až 3/ rade zaplatenia dlhu, ktorý na nich prešiel z dôvodu
dedenia majetku po pôvodnom dlžníkovi, teda poručiteľovi Mgr. F. E.. Právny zástupca žalovaného v
1/ rade na pojednávaní uviedol, že žalovaný v 1/ rade navrhuje voči nemu žalobu zamietnuť z dôvodu,
že pôvodná pohľadávka zanikla započítaním. Listinné dôkazy preukazujú, že pohľadávka žalobcu voči
pôvodnému žalovanému zanikla započítaním. Tvrdenie, že pohľadávka, resp. dlh zo zmluvy o pôžičke

žalobcu voči obchodnej spoločnosti Zvarius s.r.o. mala zaniknúť tým spôsobom, že žalobca vrátil túto
pôžičku tejto spoločnosti zaplatením kúpnej ceny za túto obchodnú spoločnosť sú pre neho novou
skutočnosťou, ktorú rozporuje. Právny zástupca žalovaných v 2/ a 3/ rade na pojednávaní uviedol,
že navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú a založenú na špekuláciách vo vzťahu k žalovaným v
2/ a 3/ rade zamietol. To, že by žalobca zaplatil za spoločnosť Zvarius s.r.o. kúpnu cenu na základe

kúpnej zmluvy zo dňa 01.10.2010 nie je pravda. Od uvedenej kúpnej zmluvy bolo pôvodným žalovaným
odstúpené práve pre nezaplatenie kúpnej ceny. Táto kúpna zmluva bola teda zrušená a právne vzťahy
medzi účastníkmi tejto kúpnej zmluvy sa vyriešili následnými právnymi úkonmi, medzi ktoré patrí aj
predmetné započítanie. Žalovaný v 1/ rade sa závetným dedičom po pôvodnom žalovanom stal preto,
že tomuto požičal sumu zodpovedajúcu žalovanej sume, približne do 30.000,- eur, aby mohol pôvodný

žalovaný zaplatiť cenu za postúpenú pohľadávku od postupcu obchodnej spoločnosti Zvarius s.r.o. voči
žalobcovi, ktorú neskôr použil na započítanie tejto pohľadávky proti svojmu dlhu voči žalobcovi. Tým sa
všetko vyriešilo, vzťahy boli vysporiadané, akurát veriteľom pôvodného žalovaného sa stal žalovaný v
1/ rade, ktorého z tohto dôvodu určil pôvodný žalovaný ako svojho závetného dediča. Z kúpnej zmluvy
zo dňa 01.10.2010 takisto vôbec nevyplýva, že by kúpnu cenu mal za kupujúceho platiť žalobca.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že medzi stranami nebolo sporné, že medzi
žalobcom a pôvodným žalovaným bola dňa 03.09.2009 uzatvorená ústna zmluva o pôžičke, na základe
ktorej žalobca požičal pôvodnému žalovanému sumu 20.978,66 eur a tento sa zaviazal vrátiť túto
pôžičku žalobcovi do 21.06.2010. Takisto nebolo sporné, že z tejto sumy nebolo vrátené pôvodným

žalovaným v peniazoch nič, a že medzi spoločnosťou Zvarius s.r.o. a žalobcom bola uzatvorená zmluva
o pôžičke zo dňa 02.09.2009, na základe ktorej mal žalobca voči tejto spoločnosti zmluvnú povinnosť
vrátiť tejto spoločnosti pôžičku vo výške 24.350,- eur do 02.11.2009. Žalobca v rámci svojho výsluchu
uviedol, že v minulosti pán Slabeňák nadobudol od Mesta Trenčín predmetné stavby v kat. úz. O.,
pričom ide o budovy a jaskynný systém. On na základe ich vzájomnej dohody, resp. zmluvy o pôžičke

zaplatil kúpnu cenu G. F. namiesto pána E.. V tomto obchode bola zainteresovaná aj spoločnosť
Zvarius s.r.o., ktorá mu poskytla na základe zmluvy o pôžičke peniaze na pôžičku, ktorú následne
poskytol pánovi E.. Boli dohodnutí, že s predmetnými nehnuteľnosťami budú zarábať, napr. prenajímať
ich a podobne. Opravili sa brány a začali zháňať prenajímateľov. Následne sa však vyskytli problémyspočívajúce v tom, že ak aj našli potencionálnych prenajímateľov, pán Slabeňák neprišiel, prípadne
prišiel, ale zabudol si kľúče a podobne. Vzhľadom k tomu, že zarábanie na týchto nehnuteľnostiach
nebolo žiadne, konatelia Zvariusu na neho tlačili, aby im vrátil peniaze, alebo aby zabezpečil prevod

týchto nehnuteľností z pána E. na spoločnosť Zvarius. Následne bola uzatvorená kúpna zmluva dňa
01.10.2010 a bolo dohodnuté, že namiesto spoločnosti Zvarius zaplatí pánovi E. peniaze on. Keď sa
išla kúpna zmluva zavkladovať na kataster, chalani zistili, že je tam záložné právo, pričom nikto nevedel,
aká je skutočná výška pohľadávky, ktorú zabezpečuje záložné právo. Kúpna zmluva nebola fiktívna.
Kúpnu cenu zaplatil pánovi E. potom, čo mu priniesol podpísané kúpne zmluvy. V akej výške kúpnu

cenu za spoločnosť Zvarius zaplatil, si nepamätá, pretože je tomu 6 rokov. Medzi nimi boli iba ústne
dohody. Nevie uviesť dôvod, pre ktorý nebolo v predmetnej kúpnej zmluve uvedené, že kúpnu zmluvu
zaplatí za Zvarius on. Peniaze odovzdal pánovi E. v hotovosti v jeho kancelárii na jeho pracovisku
v Trenčíne ihneď potom, čo mu odovzdal podpísané kúpne zmluvy. Pri odovzdávaní peňazí p. E. v
jeho kancelárii nebola prítomná žiadna iná osoba. Tieto peniaze si požičal od pani K. W., s ktorou má
podpísanú písomnú zmluvu. Tým, že je v kúpnej zmluve jasne napísané, že kúpna cena bola zaplatená,

nežiadal a nevystavil žiaden doklad o zaplatení kúpnej ceny. Medzi ním a spoločnosťou Zvarius bolo
ústne dohodnuté, že keď zaplatí kúpnu cenu za túto spoločnosť pánovi E., nemusí vracať pôžičku z roku
2009. Výslovne povedali, že ak im donesie podpísané zmluvy, že ich pôžička nezaujíma. Žiadny iný
dlh voči spoločnosti Zvarius okrem tejto pôžičky nemal. O započítaní pohľadávok, ktoré urobil pán E.
sa dozvedel, ale nevie kedy. Do konca roka 2010 sa s pánom E. stretával pomerne často, 2 až 3 krát

týždenne. Od roku 2011 sa stretli asi iba jedenkrát náhodne na polícii. Neskôr sa pán E. skontaktoval
so spoločnosťou Zvarius bez neho a následne zistil, že svoju pohľadávku voči nemu predali pánovi E..
Zrejme mu to povedali konatelia Zvariusu. Potom podal trestné oznámenie. Svedok B.. G. R. vo svojej
výpovedi uviedol, že pozná žalobcu už dlhšiu dobu, pričom má k nemu neutrálny vzťah. V minulosti sa
stretávali častejšie, boli priatelia. So žalovanými sa nepozná. V minulosti počul aj o pánovi E., nikdy sa

s ním však nestretol, ani nevie ako vyzerá. Žalobca ho požiadal, aby vypovedal ako svedok ohľadne
skutočností, ktorých sa zúčastnil v súvislosti s kúpou skladu pri Trenčíne v Skalke. V minulosti mu
žalobca povedal, že má možnosť získať takýto sklad. Pozná aj konateľov spoločnosti Zvarius, pána
A. a pána G.. Žalobca si mal požičať peniaze od pána G., nakoniec sa dozvedel, že si tieto peniaze
požičal od spoločnosti Zvarius. V minulosti mal kanceláriu v R. nad Bebravou, ktorá mala súvis s jeho

podnikateľskou činnosťou. V neďalekej kaviarni sa stretávali so žalobcom a pánom G.. Jedného dňa
sa stretli u neho v kancelárii, kde pán G. dal určitý obnos peňazí, nevie koľko, žalobcovi, aby kúpil
uvedený sklad. Žalobca si peniaze zobral a povedal, že túto kúpu vybaví. On v tomto obchode nebol
zainteresovaný. Ohľadne kúpy skladu bol účastný iba na začiatku pri ich rozhovoroch, čo sa dialo
potom, už nevie. Vie, že po istom čase pán G. chcel od žalobcu späť požičané peniaze. Žalobca mu

ich nevrátil, pričom mu povedal, že to vybaví tak, že sklad prejde na spoločnosť Zvarius, alebo na
pána G.. Uviedol všeobecne, že to vybaví, nech to nechajú tak. Z ich komunikácie vydedukoval, že
pán G., resp. spoločnosť Zvarius má záujem o tento sklad. Potom už nevie čo sa dialo. Po istom čase
dokonca zrušil aj svoju kanceláriu. Na základe vykonaného dokazovania a skutočností, ktoré neboli
medzi účastníkmi konania sporné, súd zistil tento pre rozhodnutie o návrhu podstatný skutkový stav:

Súčasní žalovaní sú dedičmi po G.. F. E., (ďalej len „pôvodný žalovaný“) pričom hodnota dedičstva,
ktoré po ňom zdedili prevyšuje žalovanú sumu. Žalobca a pôvodný žalovaný uzatvorili ústnu zmluvu o
pôžičke, na základe ktorej v znení ich neskoršej ústnej dohody, vznikol pôvodnému žalovanému záväzok
vrátiťposkytnutúpôžičkuvsume20.978,66euržalobcovido21.06.2010.Ztejtosumyvrátenépôvodným
žalovaným v peniazoch nebolo nič. Medzi obchodnou spoločnosťou Zvarius s.r.o. a žalovaným bola dňa

02.09.2009 uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej mal žalobca voči tejto spoločnosti zmluvnú
povinnosť vrátiť tejto spoločnosti pôžičku vo výške 24.350,- eur do 02.11.2009. Kúpnou zmluvou
zo dňa 23.09.2009 nadobudol pôvodný žalovaný od Mesta F. vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v kat. úz. O., a to: stavba so súp.č. XXX postavená na pozemku parc.č. XXXX/
X, stavba so súp.č. XXX postavená na pozemku parc.č. XXXX/X, stavba so súp.č. XXX postavená

na pozemku parc.č. XXXX/X a vstupný portál bez súp.č. postavený na pozemku parc.č. XXXX/X,
ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“. Na zaplatenie kúpnej ceny bola použitá pôžička, ktorú poskytol
pôvodnému žalovanému žalobca. Peniaze na poskytnutie tejto pôžičky mal žalobca z pôžičky, ktorú mu
poskytla obchodná spoločnosť Zvarius s.r.o. Dňa 01.10.2010 uzatvoril pôvodný žalovaný s obchodnou
spoločnosťou Zvarius s.r.o. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli špecifikované nehnuteľnosti. V nej

bolo uvedené, že kúpnu cenu v sume 22.000,- eur zaplatil kupujúci predávajúcemu v hotovosti pred
podpisom kúpnej zmluvy, čo predávajúci potvrdzuje vlastnoručným podpisom. K prevodu vlastníckeho
práva na základe tejto kúpnej zmluvy nakoniec nedošlo. Dňa 24.01.2011 uzatvoril pôvodný žalovaný ako
postupník s obchodnou spoločnosťou Zvarius s.r.o. ako postupcom, zmluvu o postúpení pohľadávky, ato pohľadávky postupcu voči žalobcovi zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 02.09.2009, ktorá bola vyčíslená v
sume 30.000,- eur, z čoho istina predstavovala sumu 24.350,- eur, úrok sumu 5.397,58 eur a náklady
spojené s poskytnutím pôžičky sumu 252,42 eur. Odplata za postúpenie pohľadávky bola dohodnutá

v sume 30.000,- eur, pričom pôvodný žalovaný zo svojho účtu bezhotovostným prevodom previedol
na bankový účet postupcu túto odmenu dňa 24.01.2011 (výpis z účtu na č.l. 193). Postúpenie tejto
pohľadávky oznámil postupca žalobcovi listom zo dňa 24.01.2011. V rovnaký deň sa pôvodný žalovaný
a obchodná spoločnosť Zvarius s.r.o. dohodli na odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa 01.10.2010, ktorú
spolu uzatvorili. Dôvodom tejto dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy bolo to, že kupujúci nezaplatil

predávajúcemu kúpnu cenu, pričom údaj uvedený v kúpnej zmluve o tejto skutočnosti nebol pravdivý.
Listom zo dňa 24.01.2011 oznámil pôvodný žalovaný žalobcovi, že sa stal vlastníkom pohľadávky vo
výške 30.000,- eur voči nemu, na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú uzatvoril s obchodnou
spoločnosťou Zvarius s.r.o., ktorú započítava voči nemu na pohľadávku žalobcu vo výške 20.978,66 eur
s prísl., ktorú má voči pôvodnému žalovanému z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 03.09.2009. Započítanie
sa vykonáva dňom, kedy sa pohľadávky stretli, teda dňom 24.01.2011. Súčet istiny a príslušenstva je

v sume 25.693,62 eur, pretože súčasťou pôžičky bol úrok vo výške 10 % za obdobie od 03.09.2009 do
31.01.2011 v sume 2.791,94 eur. Úrok z omeškania vyčíslil za obdobie od 01.01.2010 do 31.01.2011 v
zákonnej výške, a to v sume 1.923,02 eur. Z tohto vyplýva, že jeho pohľadávka voči žalobcovi je vyššia
o 4.306,48 eur.

4. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 2 ods. 1, § 488, § 489, § 491 ods. 1, §
494,§ 657, § 524 ods. 1, 2, § 559 ods. 1, 2, § 580 Občianskeho zákonníka, § 470 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka s odkazom na ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa v tomto
konanípôvodnedomáhalvočipôvodnémužalovanémuprávanavrátenieposkytnutejpôžičky.Nakoľkov
priebehu konania pôvodný žalovaný zomrel, došlo aj k zmene právneho dôvodu, na zaplatenie žalovanej

sumy, na čo žalobca reagoval zmenou žaloby. Došlo tak ku kumuláciu právneho dôvodu na zaplatenie
žalovanej sumy, keď popri pôvodnom právnom dôvode, ktorým bolo právo na zaplatenie zmluvnej
pohľadávky (vrátenie pôžičky), pristúpila aj zodpovednosť žalovaných (ako dedičov po dlžníkovi-
pôvodnom žalovanom) za dlhy ich poručiteľa v zmysle § 470 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Súd
konštatoval, že táto zodpovednosť je daná, pretože na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že

žalovaní zdedili po pôvodnom žalovanom majetok prevyšujúci uplatnenú pohľadávku (teda tvrdený dlh
poručiteľa). Preto sa súd zaoberal dôvodnosťou žaloby vo vzťahu k existencii pohľadávky žalobcu voči
pôvodnému žalovanému, teda existenciou uplatnenej pohľadávky. Žalobca tvrdil, že jeho pohľadávka zo
zmluvy o pôžičke, ktorú uzatvoril s pôvodným žalovaným existuje, nakoľko nedošlo k jej zániku splnením
a ani z iného dôvodu. Podľa obrany žalovaných je týmto iným dôvodom zániku pohľadávky platné

započítanie. K nemu mal dôjsť listom zo dňa 24.01.2011, ktorým pôvodný žalovaný oznámil žalobcovi,
že sa stal vlastníkom pohľadávky vo výške 30.000,- eur voči nemu, na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky, ktorú uzatvoril s obchodnou spoločnosťou Zvarius s.r.o.. Existenciu tohto listu mal súd za
preukázanú, rovnako ako skutočnosť, že žalobcovi bolo toto započítanie oznámené, keďže to on sám
potvrdil vo svojej výpovedi. Argumentácia žalobcu voči tejto obrane žalovaných (zánik pohľadávky

žalobcu uvedeným započítaním) spočívala v tom, že tento popieral existenciu pohľadávky použitej
na započítanie v čase jej postúpenia zo spoločnosti Zvarius s.r.o. na pôvodného žalovaného. Táto
pohľadávka mala podľa neho zaniknúť tak, že žalobca po dohode s touto spoločnosťou namiesto nej
zaplatil kúpnu cenu, na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorila táto spoločnosť s pôvodným žalovaným
dňa 01.10.2010, z čoho vyplýva, že v čase postúpenia pohľadávky na pôvodného žalovaného dňa

24.01.2011 nemala táto pohľadávka zo zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a spoločnosťou Zvarius s.r.o.
už existovať. Preto sa súd zaoberal predovšetkým dôvodnosťou tejto argumentácie. Podstatným pre
rozhodnutie súdu o nároku žalobcu tak bolo ustálenie toho, či došlo k riadnemu a platnému započítaniu
pohľadávky pôvodného žalovaného, ktorý ju mal nadobudnúť od spoločnosti Zvarius s.r.o., a to voči
pohľadávke žalobcu, ktorú si uplatnil v tomto konaní. Z formálnej stránky súd nezistil žiadne nedostatky

započítacieho prejavu (listu pôvodného žalovaného zo dňa 24.01.2011 adresovaného žalobcovi),
teda tento je spôsobilý vyvolať sledované právne následky, teda uskutočniť vzájomné započítanie
pohľadávok. Vo všeobecnosti pre občianske súdne konanie platí, že dôkazné bremeno ohľadne
preukázania určitej tvrdenej skutočnosti zaťažuje v konaní toho účastníka, ktorý sa dovoláva použitia
nejakej právnej normy a právneho následku z nej vychádzajúceho. Rozsah dôkazného bremena, t.j.

okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma. Odtiaľ tiež
vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena. Nutnosť preukázania tvrdení účastníka konania vyplýva
zo skutočnosti, že súdy rozhodujúce spory v občianskom súdnom konaní sú a musia byť pri rozhodovaní
nestranné. Ak by súd rozhodoval iba na základe riadne nepreukázaného tvrdenia účastníka konania(ktoré je v rozpore s opačným tvrdením protistrany) automaticky by tým porušil uvedenú základnú
zásadu, a to zásadu jeho nestrannosti, ktorej zákonným vyjadrením je § 18 Občianskeho súdneho
poriadku. Žalobca sa vo svoj prospech odvolával na skutočnosť, že v kúpnej zmluve, ktorú uzatvoril

pôvodný žalovaný so spoločnosťou Zvarius s.r.o. dňa 01.10.2010 bolo uvedené, že kúpna cena bola
uhradená pred jej podpisom. Pritom tvrdil, že to bol on, ktorý za kupujúceho uhradil pôvodnému
žalovanému kúpnu cenu. Avšak ak mal súd v jeho prospech vziať do úvahy túto skutočnosť, ktorá
vyplýva zo znenia uvedenej kúpnej zmluvy, je potrebné prihliadať aj na to, že v nej nie je uvedené,
že túto kúpnu cenu uhradil žalobca. Naopak je v nej uvedené, že ju uhradil kupujúci. Skutočnosť, že

žalobca zaplatil za kupujúceho kúpnu cenu nepreukázal žiadnym hodnoverným dôkazom. Jeho tvrdenie
nepotvrdzujú ani ďalšie dôkazné prostriedky. Z výpovedí konateľov obchodnej spoločnosti Zvarius s.r.o.
v trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-1136/OEK-TN-2011, ktoré súd oboznamoval ako listinné
dôkazy vyplýva, že obaja nevedeli o zaplatení kúpnej ceny žalobcom pôvodnému žalovanému. V
čase uzatvárania zmluvy o postúpení pohľadávky evidovali voči žalobcovi pohľadávky. Ing. D. G. vo
výpovedi uviedol, že im nikdy žalobca nespomenul, že ide zaplatiť peniaze. Ďalej uviedol, že koncom

roka stále mali voči žalobcovi pohľadávku. Ďalej uviedol, že im žalobca ani slovom nespomenul, že
ide vyplatiť kúpnu cenu 22.000,- eur. Túto skutočnosť nepotvrdil ani žalobcom navrhnutý svedok B..
G. R., ktorý mal potvrdiť jeho tvrdenie o zaplatení kúpnej ceny za obchodnú spoločnosť Zvarius s.r.o..
Z jeho výpovede takáto skutočnosť vôbec nevyplýva. To, že tomu tak nie je, nasvedčuje aj legitímna
otázka, z akého dôvodu platil žalobca za obchodnú spoločnosť Zvarius s.r.o. kúpnu cenu pôvodnému

žalovanému a prečo tieto peniaze nepoužil na vrátenie pôžičky tejto spoločnosti, keďže zmyslom
zaplatenia kúpnej ceny za túto spoločnosť malo byť vyriešenie dlhu z pôžičky, ktorú mu táto spoločnosť
poskytla. O nedôveryhodnosti tvrdenia žalobcu nasvedčuje aj jeho výpoveď, že peniaze na zaplatenie
kúpnej ceny za obchodnú spoločnosť Zvarius s.r.o. mal mať od ďalšej tretej osoby, pani Aleny W., od
ktorej si tieto peniaze mal požičať. Takéto konanie (splnenie dlhu z pôžičky zaplatením kúpnej ceny za

veriteľa z peňazí získaných ďalšou pôžičkou) postráda ekonomický zmysel. Tobôž ak má byť kúpna
cena zaplatená jeho vlastnému dlžníkovi. O účelovosti tvrdenia žalobcu svedčí aj následné správanie
spoločnosti Zvarius, s.r.o. ktorá previedla na pôvodného žalovaného svoju pohľadávku voči žalobcovi.
Ak by táto zanikla spôsobom ako uvádza žalobca, neprevádzala by ju táto spoločnosť na pôvodného
žalovaného. Samotní konatelia tejto spoločnosti zhodne uviedli, že nevedeli o zaplatení kúpnej ceny

žalobcompôvodnémužalovanémuaevidovalivočinemupohľadávkuzpôžičky.Argumentáciaprávneho
zástupcu žalovaných v 2/ a 3/ rade spočívajúca v tom, že právne vzťahy medzi pôvodným žalovaným,
obchodnou spoločnosťou ZVARIUS s.r.o. a žalobcom sa vyriešili následnými právnymi úkonmi, medzi
ktoré patrí aj predmetné započítanie, sa javia hodnovernejšie, ako vyššie uvedená argumentácia
žalobcu. Skutočnosť, že žalobca podal na pôvodného žalovaného aj trestné oznámenie pre podozrenie

zo spáchania trestného činu podvodu nie je dôvodom ani dôkazom, vyvracajúcim obranu žalovaných.
Nakoniec trestné stíhanie, začaté na základe tohto trestného oznámenia žalobcu bolo prerušené,
pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Na
základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že žalobca nepreukázal jeho rozhodné tvrdenie o tom, že
pohľadávka, ktorú pôvodný žalovaný použil voči nemu na započítanie zanikla tak, že po dohode so

svojim veriteľom (spoločnosťou Zvarius s.r.o.) namiesto neho zaplatil kúpnu cenu, na základe kúpnej
zmluvy, ktorú uzatvorila táto spoločnosť s pôvodným žalovaným dňa 01.10.2010. Preto súd posúdil
obranu žalovaných voči žalobe ako dôvodnú a žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol
podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaní boli v konaní plne úspešní a všetci si
uplatnili právo na náhradu trov konania. Žalovaný v 1/ rade vyčíslil svoje trovy v sume 2.272,09 eur

v podaní prostredníctvom právneho zástupcu zo dňa 05.05.2016, ktoré pozostávajú z trov právneho
zastúpenia. Žalovaní v 2/ a 3/ rade si ich vyčíslili v písomnom podaní ich právneho zástupcu zo
dňa 06.05.2016. Súd žalovanému 1/ priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia v sume 2.152,57 eur. Žalovanému 2/ priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov
právneho zastúpenia vo výške 593,35 eur. Žalovanej 3/ priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z

trov právneho zastúpenia vo výške 576,05 eur. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadal
aj na ust. § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ktorého použitie je výnimočné, avšak dôvody
hodné osobitného zreteľa v tomto konaní podľa názoru súdu nie sú dané. V zmysle § 149 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku je žalobca povinný zaplatiť náhradu trov konania zo zákona na účet
právneho zástupcu žalovaného 1/ a na účet právneho zástupcu žalovaných 2/ a 3/.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu (odvolanie bolo podané za účinnosti predchádzajúceho
procesného kódexu, teda Občianskeho súdneho poriadku), navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zrušenie avrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietajúc nesprávne právne
posúdenie veci (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) namietal správnosť
záveru súdu prvej inštancie, ktorý po vykonanom dokazovaní mal za to, že žalobca nepreukázal jeho

rozhodné tvrdenie o tom, že pohľadávka, ktorú pôvodný žalovaný použil voči nemu na započítanie
zanikla tak, že po dohode so svojim veriteľom spoločnosťou Zvarius, s.r.o. namiesto neho zaplatil kúpnu
cenunazákladekúpnejzmluvy,ktorúuzatvorilatátospoločnosťspôvodnýmžalovanýmdňa01.10.2010,
z ktorého dôvodu posúdil obranu žalovaných voči žalobe ako dôvodnú a žalobu zamietol. Konštrukcia
tvrdení žalovaných, ktorú považoval súd v konečnom dôsledku za hodnovernejšiu, postráda vnútornú

logiku jednotlivých právnych úkonov tvoriacich následný celok a žalobca sa s ňou nestotožňuje. Podľa
jeho názoru došlo zo strany súdu k nesprávnemu a nedostatočnému vyhodnoteniu dokazovania, čím
uplatnil dôvod na odvolanie uvedený tiež v ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (nesprávne skutkové závery).
Podľa jeho názoru žalobca uniesol dôkazné bremeno, nepochybne popísal rozhodujúce skutočnosti, o
ktoré opiera svoju žalobu, tieto doložil potrebnými dôkazmi, z ktorých vyplýva, že medzi žalobcom a
pôvodným žalovaným bola uzatvorená ústna zmluva o pôžičke, na základe ktorej požičal žalovanému

20.978,66 eur a pôvodný žalovaný sa zaviazal túto pôžičku vrátiť do 21.06.2010 ako je rovnako
nepochybné, že táto pôžička vrátená nebola a tiež, že žalobca so spoločnosťou Zvarius, s.r.o. dňa
02.09.2009 uzavrel zmluvu o pôžičke, na základe ktorej si žalobca požičal od tejto spoločnosti sumu
24.350,- eur do 02.11.2009. Už len z týchto skutočností je možné postrehnúť rozpor s tvrdeniami
žalovaných týkajúcich sa podstaty následného započítania pohľadávok a teda zániku uplatňovaného

nároku započítaním. Do vzájomných súvislostí je potrebné dať sumy týchto pôžičiek a termíny ich
požičania.Obesúvrozdielnejvýškeapretonemožnobezďalšiehousudzovať,žesuma,ktorúsižalobca
požičalodtejtospoločnosti,bolanáslednepoužitánapôžičkupôvodnémužalovanému.Taktiežjerozdiel
medzi výškou pôžičky žalobcu pôvodnému žalovanému a kúpnou cenou, ktorá bola 22.000,- eur. V
prípade vzťahu medzi žalobcom a predchodcom žalovaných išlo v podstate o dva právne vzťahy so

samostatným dopadom na ich postavenie veriteľa, resp. dlžníka, ktoré je potrebné rozlišovať a z nich
plynúci samostatný záväzkový právny vzťah medzi žalobcom a pôvodným žalovaným na úhradu sumy
20.000,- eur a z titulu kúpnej ceny žalobcom v mene pôvodného žalovaného. Tvrdenie žalovaných,
že deklarovanie úhrady kúpnej ceny vo výške 22.000,- eur bolo iba fiktívne, pričom k úhrade tejto
kúpnej ceny nikým a žiadnym spôsobom nedošlo, je potrebné taktiež interpretovať v prospech žalobcu,

pretože postráda vnútornú logiku. Uzavretie kúpnej zmluvy bez skutočnej úhrady kúpnej ceny stavia
predávajúceho, ktorá mala finančné prostriedky prijať do neistej právnej pozície závislej výlučne od
vôle kupujúceho, zvlášť za situácie, keď tri mesiace od uzavretia kúpnej zmluvy nebol podaný návrh
na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Na základe tohto možno hodnotiť odstúpenie
od zmluvy zo dňa 24.01.2011 za špekuláciu medzi pôvodným žalovaným a spoločnosťou Zvarius,

s.r.o., ktorej výsledkom mohol byť zánik záväzku pôvodného žalovaného voči žalobcovi a súčasne
úhrada záväzku, resp. pohľadávky tejto spoločnosti voči žalobcom. Pôvodný žalovaný tak prestal byť
dlžníkom voči žalobcovi a spoločnosť Zvarius mala bez ďalších nákladov pohľadávku vyrovnanú. Táto
konštrukcia však nerieši kúpnu cenu vo výške 22.000,- eur, ktorú mal žalobca v mene pôvodného
žalovaného spoločnosti Zvarius uhradiť. V kontexte tohto je potrebné hodnotiť aj písomné výzvy žalobcu

adresované pôvodnému žalovanému na vrátenie pôžičky, v tom čase už po splatnosti, následné
odpovedepredchodcužalovanýchovrátenípôžičkyvdodatočneposkytnutejlehote.Jetrebavyhodnotiť,
či boli splnené všetky zákonné predpoklady započítania v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka a či
k postúpeniu pohľadávky voči žalobcovi na pôvodného žalovaného došlo zákonným spôsobom. Podľa
jeho názoru tieto skutočnosti doposiaľ neboli dostatočne zhodnotené.

6. Po uplynutí lehoty na podanie odvolania žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zaslal súdu
prvej inštancie podanie označené ako doplnenie odvolania (č. l. 234), súčasťou ktorého je predloženie
fotokópie príjmového pokladničného dokladu preukazujúceho, že žalobca prevzal dňa 02.09.2009 od
spoločnosti Zvarius, s.r.o. sumu 24.350,- eur v hotovosti a súčasne žalobca v doplnení odvolania
poukazujenanedostatkydokazovaniavykonanéhopredsúdomprvejinštanciemenovitevtom,ženeboli

vypočutí predstavitelia spoločnosti Zvarius, s.r.o. a to B.. F. A. a B.. D. G., ktoré žalobca považuje za
osoby, ktoré ako jediné môžu veci objasniť v jeho prospech a opomenutie ich vypočutia považuje za
nedostatok.
7. Žalovaný 1/ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho právneho
zástupcu navrhoval rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať žalovanému 1/

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na
všetkých vyjadreniach a skutočnostiach prezentovaných žalovaným 1/ v priebehu konania pred súdom
prvej inštancie. Rozsudok považuje za vecne správny, dôvodný, vydaný v súlade so zákonom a v
celom rozsahu sa s ním stotožňuje. V odôvodnení sa súd prvej inštancie v celom rozsahu dostatočne asprávne so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami vysporiadal. Odvolanie žalobcu považuje za zjavne
nedôvodné. Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádza, že je potrebné dať do vzájomných súvislostí sumy
jednotlivých pôžičiek a termíny ich požičania, keďže tieto sú v rozdielnej výške, pričom bez ďalšieho

dokazovanie nie je možné usudzovať, že suma, ktorú si žalobca požičal od spoločnosti Zvarius,
bola následne použitá na pôžičku pôvodnému žalovanému a je potrebné si uvedomiť rozdiel medzi
výškou pôžičky žalobcu pôvodnému žalovanému a kúpnou cenou, tak táto námietka je v priamom
rozpore s výpoveďou samotného žalobcu, ktorý na pojednávaní vo veci dňa 12.01.2016 na strane 5
zápisnice, posledný odsek uviedol: „ V tomto obchode bola zainteresovaná aj spoločnosť Zvarius, s.r.o.

a konatelia tejto spoločnosti, ktorá mi poskytla na základe zmluvy o pôžičke peniaze na pôžičku, ktorú
som následne poskytol pánovi Slabeňákovi“. Už len z tejto skutočnosti je zrejmé, že žalobca v odvolaní
argumentuje účelovo a zavádzajúco. K námietke, že súd sa nezaoberal otázkou platnosti predmetného
započítania uvádza, že táto je bezpredmetná a poukazuje na to, že túto otázku súd prvej inštancie
zodpovedajúco posúdil a odkazuje na štvrtý odsek str. 7 odôvodnenia rozsudku. K tomuto odôvodneniu
naviac dodáva, že na unesenie dôkazného bremena musel žalobca preukázať, že ním tvrdenú dohodu

zo spoločnosťou Zvarius, s.r.o, podľa ktorej mala vyplatením predmetnej kúpnej ceny podľa predmetnej
kúpnej zmluvy žalobcom pánovi Slabeňákovi zaniknúť pôžička poskytnutá spoločnosťou Zvarius, s.r.o.
žalobcovi, uzatvoril v písomnej forme, keďže to vyžaduje ust. § 572 ods. 3 OZ, nakoľko zmluva o
pôžičke bola uzatvorená v písomnej forme ako súčasť záložnej zmluvy, ktorá sa nachádza v súdnom
spise. Uvedené je však nemožné, nakoľko sám žalobca vyhlásil, že o tejto dohode, ktorou malo dôjsť

k zrušeniu zmluvy o pôžičke nemá žiaden písomný záznam. Pokiaľ žalobca podal doplnenie odvolania,
toto bolo podané po uplynutí odvolacej lehoty a nie je možné prihliadať na obsah odvolacích dôvodov
v ňom uvedených. V dotknutej fáze odvolacieho konania už nebolo možné nové dôkazy predkladať,
ani na ne prihliadať. Pokiaľ tento žiadal výsluch konateľov spoločnosti Zvarius, s.r.o. tento pred súdom
prvej inštancie nenavrhol, hoci mal tú možnosť, ale uspokojil sa iba s prečítaním ich výpovedí v trestnom

konaní, ktoré boli pre potreby tohto konania plne postačujúce.
8. Žalovaní 2/ a 3/ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho
právneho zástupcu navrhovali rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a zaviazať
žalobcu nahradiť im trovy odvolacieho konania. Predovšetkým poukazujú na to, že časť odvolania
žalobcu bola podaná po uplynutí lehoty na podanie odvolania a preto odvolací súd na túto časť odvolania

nemôže z hľadiska ust. § 365 ods. 3 CSP prihliadať. V zostávajúcej časti považuje odvolanie rovnako
za nedôvodné, keďže súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie je plne súladné
so zákonom. Žaloba je od počiatku lživá a špekulačná, žalobca prednáša tvrdenia, ktoré nie sú pravdivé
a ktoré nedoložil žiadnym dôkazom. Zásadne sa líši pôvodná žaloba, resp. jej odôvodnenie a právny
základ údajného nároku žalobcu uplatnený v pôvodnej žalobe a zmena dôvodov údajného nároku

žalobcu,akobolaprednesenánaprvompojednávanídňa12.01.2016.Podľapôvodnejžalobysažalobca
domáhal vrátenia sumy 20.978,66 eur zo zmluvy o pôžičke z 03.09.2009. Na pojednávaní 12.01.2016
„vysvitlo“, že žalobca zmenil názor a žiada zaplatiť 20.977,60 eur, pretože údajne zaplatil namiesto
obchodnej spoločnosti Zvarius, s.r.o. kúpnu cenu z kúpnej zmluvy zo dňa 01.10.2010, ktorá mala byť
uzavretá medzi predávajúcim G.. F. E. a obchodnou spoločnosťou Zvarius, s.r.o.. Odhliadnuc od toho,

že kúpna cena podľa tejto zmluvy bola 22.000,- eur je tvrdenie žalobcu lživé a ničím nepodložené. V
priebehu konania žalovaní 2/, 3/ a ich právny predchodca G.. F. Slabeňák, predložili logický a uzavretý
sled platných a účinných právnych úkonov, z ktorých nepochybne vyplýva, že záväzok ich právneho
predchodcu voči žalobcovi v celom rozsahu zanikol, ktoré právne úkony boli vykonané predpísaným
spôsobom v písomnej forme a žalobca bol o všetkých týchto úkonoch riadne písomne upovedomený.

Tento fakt žalobca nepopiera, uznáva, že o všetkých týchto právnych úkonoch vedomosť mal, popiera
len ich účinnosť. Vo svojom odvolaní žalobca neuvádza žiadne nové skutočnosti ani dôkazy. Tvrdí, že
žalobu potrebnými dôkazmi už doložil, doteraz však nepredložil ani nenavrhol jediný dôkaz, ktorý by
potvrdzoval, že za obchodnú spoločnosť Zvarius, s.r.o. zaplatil kúpnu cenu 22.000,- eur z kúpnej zmluvy
z 01.10.2010. Bolo preukázané, že táto zmluva nikdy nenadobudla účinnosť, nebol podaný návrh na

vklad tejto zmluvy do katastra, účastníci písomnou formou od tejto odstúpili a potvrdili, že nedošlo k
vyplateniu kúpnej ceny, teda žalobné tvrdenia žalobcu boli vyvrátené a konatelia spoločnosti Zvarius,
s.r.o. B.. A. a B.. G. takto vypovedali ako svedkovia v trestnom konaní. Žalobca poukazuje na údajné
rozpory, ktoré buď neexistujú, alebo nemajú právny význam. Poukazuje na rozdielne sumy pôžičiek a
termíny ich požičania. Asi má na mysli to, že obchodná spoločnosť Zvarius požičala žalobcovi čiastku

24.350,- eur a žalobca požičal ich právnemu predchodcovi sumu 20.978,66 eur, ktorá je predmetom
žaloby. Poukazuje aj na rozdiel medzi výškou tejto pôžičky ich právneho predchodcu od žalobcu a
kúpnou cenou 22.000,- eur z nulitnej kúpnej zmluvy medzi G.. E. a spoločnosťou Zvarius, s.r.o. z
01.10.2010. Skutočne nemá nijaký relevantný význam rozdiel medzi týmito sumami, vysvetlenie nie jepodstatné a to sa týka aj porovnania sumy z kúpnej zmluvy, žalobca sa „chytá“ skutočností, ktoré nemajú
nijaký právny význam. Závery súdu prvej inštancie sú hodnoverné, presvedčivé a logické.
9. Žalobca nevyužil svoje právo písomne reagovať na vyjadrenia žalovaných 1/, 2/, 3/ k z jeho strany

podanému odvolaniu.
10. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.
11. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

12. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

13. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že
spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s
uvedenímdôvodovodvolaniavovecisamej,vykonal preskúmaniezákonnostinapadnutéhorozhodnutia
a jemu predchádzajúceho konania.

14. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a
nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

15. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 01.07.2016, postupoval v odvolacom
konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade
s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase
rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak

rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených
záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti
skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).
16. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných

podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo
rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd
uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389
ods. 1 písm. a/ CSP.
17. Posúdením obsahu odvolania považoval odvolací súd za podstatné odvolacie námietky žalobcu, a

to jeho tvrdenia o tom, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania, nesprávne vyhodnotil výsledky vykonaného
dokazovania, následkom čoho nesprávne posúdil zánik žalobcom uplatneného nároku v dôsledku
započítania, nesprávnosť ktorých skutkových záverov, viedla k nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci, čím uplatnil dôvody na odvolanie, uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. (teraz §

365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP).
18. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 132 O.s.p. (teraz § 191 CSP). Dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí

zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.
Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli
v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré

vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti
alebo vierohodnosti, je logický rozpor. Odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.,
možno teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na nesprávnosť ktorého je možnéusudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere
vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.
19. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

20. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory
v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným
spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so
zásadami podľa § 191 CSP (do 30.06.2016 podľa § 132 O.s.p.) a zo zisteného skutkového stavu vyvodil
správny právny záver s poukazom na ust. § 488, § 489, § 491 ods. 1, § 494,§ 657, § 524 ods. 1, 2, §

559 ods. 1, 2, § 580, § 470 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, že pohľadávka žalobcu plynúca mu zo
zmluvy o pôžičke uzatvorenej s právnym predchodcom žalovaných dňa 03.09.2009 zanikla v dôsledku
započítania, keďže žalobca nepreukázal svoje pre rozhodnutie zásadné tvrdenie o tom, že pohľadávka,
ktorú právny predchodca žalovaných použil voči nemu na započítanie (postúpená mu veriteľom žalobcu
spoločnosťou Zvarius s.r.o.) zanikla tak, že po dohode so svojim veriteľom (spoločnosťou Zvarius

s.r.o.) namiesto neho žalobca zaplatil kúpnu cenu, na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorila táto
spoločnosť s pôvodným žalovaným Mgr. F. E. dňa 01.10.2010 v dôsledku čoho žalobu ako nedôvodnú
zamietol a za aplikácie ust. § 142 ods. 1 O.s.p. žalovaným, ako úspešným v konaní, priznal náhradu
trov konania voči žalobcovi, ktorý úspešným nebol. Žalobcom produkované odvolacie námietky v
zákonnej lehote na podanie odvolania, sú prakticky totožné s námietkami, ktoré žalobca prezentoval

už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal v
odôvodnení svojho rozsudku. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie podrobne a presvedčivo odôvodnil
v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP (do 30.6.2016 podľa § 157 ods. 2 OSP). V posudzovanej
veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok

skutkových a právnych záverov, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli svojvoľné, alebo
zjavne neodôvodnené. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).
21. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd dodáva
nasledovné:

22. Predmetom posudzovanej veci bol nárok žalobcu na vrátenie ním poskytnutej pôžičky neb. G.. F.
E., ktorý prvotne (až do doby jeho úmrtia) v spore vystupoval v procesnom postavení žalovaného. V
dôsledku úmrtia pôvodne žalovaného súd prvej inštancie ďalej konal s jeho dedičmi ako zodpovednými
za dlhy menovaného poručiteľa ( § 470 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka), keďže z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že títo po ňom zdedili majetok prevyšujúci uplatnenú pohľadávku (teda tvrdený

dlh poručiteľa), ktorá skutočnosť v priebehu konania spornou nebola. Následne sa súd zaoberal
dôvodnosťou žaloby, teda existenciou nárokovanej pohľadávky žalobcu voči pôvodnému žalovanému.
Žalobca tvrdil, že pohľadávka existuje, keďže k jej zániku nedošlo splnením a ani z iného právneho
dôvodu. Žalovaní svoju obranu založili na tvrdení, že uplatnená pohľadávka zanikla v dôsledku platného
započítania a to listom zo dňa 24.01.2011, ktorý adresoval pôvodný žalovaný žalobcovi, ktorým mu

oznámil, že sa stal vlastníkom pohľadávky vo výške 30.000,- eur voči nemu, ktorú nadobudol zmluvou
o postúpení pohľadávky, uzatvorenou s obchodnou spoločnosťou Zvarius s.r.o. (pôvodným veriteľom
žalobcu) a ktorú započítava na svoj dlh voči žalobcovi majúci pôvod v medzi nimi uzatvorenej zmluve
o pôžičke. Existenciu uvedeného listu, ako ani jeho doručenie žalobcovi, spochybnené nebolo, keďže
žalobca tieto skutočnosti potvrdil vo svojej výpovedi.

23. Súd prvej inštancie započítací prejav posúdil ako platný, spôsobilý k záveru o zániku pohľadávky
žalobcu voči pôvodnému žalovanému, majúcej pôvod v zmluve o pôžičke, za súčasného záveru o
tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k jeho tvrdeniu, že pohľadávka, ktorú pôvodný
žalovaný uplatnil na započítanie a ktorá mu bola postúpená pôvodným veriteľom žalobcu (spol. s.r.o.

Zvarius) nebola spôsobilou k započítaniu, keďže v tom čase už tento dlh neexistoval, keďže došlo k jeho
zánikuvdôsledkutoho,žežalobcazaplatilkúpnucenuzasvojhoveriteľa(spol.s.r.o.Zvarius)pôvodnému
žalovanému, čo viedlo k neúspechu žalobcu v spore v podobe zamietnutia žaloby.24. Žalobca v odvolaní namietal, že konštrukcia tvrdení žalovaných, na ktorých založili svoju obranu
týkajúcu sa zániku pohľadávky žalobcu zo zmluvy o pôžičke poskytnutej ich právnemu predchodcovi a
to započítaním, nemá vnútornú logiku jednotlivých právnych úkonov tvoriacich následný celok, pričom

z jeho strany bolo v konaní preukázané uzatvorenie ústnej zmluvy o pôžičke, na základe ktorej požičal
pôvodne žalovanému sumu 20.978,66 eur ktorá mu vrátená nebola a tiež, že žalobca so spoločnosťou
Zvarius, s.r.o. dňa 02.09.2009 uzavrel zmluvu o pôžičke, na základe ktorej si žalobca požičal od
tejto spoločnosti sumu 24.350,- eur do 02.11.2009, z ktorých skutočností plynie rozpor s tvrdeniami
žalovaných o zániku uplatňovaného nároku započítaním. Obe pôžičky sú v rozdielnej výške a preto

nemožno bez ďalšieho usudzovať, že suma, ktorú si žalobca požičal od tejto spoločnosti, bola následne
použitá na pôžičku pôvodnému žalovanému. Rozdielna je tiež výška pôžičky poskytnutej žalobcom
pôvodnému žalovanému a kúpnej ceny, ktorá bola 22.000,- eur. Tvrdenie žalovaných, že deklarovanie
úhrady kúpnej ceny v zmluve vo výške 22.000,- eur bolo iba fiktívne, pričom k úhrade tejto kúpnej ceny
nikým a žiadnym spôsobom nedošlo, je potrebné taktiež interpretovať v prospech žalobcu, pretože v
nich absentuje vnútorná logika. Odstúpenie od zmluvy zo dňa 24.01.2011 považuje za špekuláciu medzi

pôvodným žalovaným a spoločnosťou Zvarius, s.r.o.. Nebolo vyhodnotené, či boli splnené zákonné
predpoklady započítania v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka a či k postúpeniu pohľadávky voči
žalobcovi na pôvodného žalovaného došlo zákonným spôsobom, nesplnenie ktorých však nešpecifikuje.
25. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti uplatnených
odvolacích námietok.

26. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
27. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
28. Podľa § 491 ods.1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom

výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
29. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho
sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
30. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.
31. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

32. Podľa § 559 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.
33. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé

na započítanie.
34. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalobca a pôvodný žalovaný t.č. už neb. G.. F. E. uzatvorili
ústnedňa03.09.2009zmluvuopôžičke,zktorejvzneníichneskoršejústnejdohody,vznikolpôvodnému
žalovanému záväzok vrátiť žalobcovi poskytnutú pôžičku v sume 20.978,66 eur do 21.06.2010, z ktorej
vrátené pôvodným žalovaným v peniazoch nebolo nič, čo medzi stranami sporným nebolo. Rovnako

nebolo spochybnené uzatvorenie zmluvy o pôžičke medzi obchodnou spoločnosťou Zvarius s.r.o. a
žalobcom dňa 02.09.2009, na základe ktorej mal žalobca v postavení dlžníka voči tejto spoločnosti
zmluvnú povinnosť vrátiť jej pôžičku vo výške 24.350,- eur do 02.11.2009.
35. Dňa 01.10.2010 uzatvoril pôvodný žalovaný ako predávajúci s obchodnou spoločnosťou Zvarius
s.r.o. ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj v zmluve špecifikovaných nehnuteľností

nachádzajúcim sa v k.ú. O. (kúpna cena dojednaná vo výške 22.000,- eur), ktoré predtým nadobudol do
vlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.09.2009 od Mesta Trenčín, ktorému kúpnu cenu zaplatil
z peňažných prostriedkov pochádzajúcich z pôžičky poskytnutej mu žalobcom. K prevodu vlastníckeho
práva na spol. s.r.o. Zvarius na základe uvedenej kúpnej zmluvy nedošlo. Rovnako tieto skutočnosti v
priebehu konania spornými neboli.

36. Listom zo dňa 24.01.2011 oznámil pôvodný žalovaný žalobcovi, že sa stal vlastníkom pohľadávky vo
výške 30.000,- eur voči nemu, na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú uzatvoril s obchodnou
spoločnosťou Zvarius s.r.o., ktorú súčasne započítava voči nemu na pohľadávku žalobcu vo výške
20.978,66 eur s prísl., ktorú má voči nemu z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 03.09.2009, ktoré započítaniesa vykonáva dňom, kedy sa pohľadávky stretli, teda dňom 24.01.2011. Súčet istiny a príslušenstva je
v sume 25.693,62 eur, pretože súčasťou pôžičky bol úrok vo výške 10 % za obdobie od 03.09.2009 do
31.01.2011 v sume 2.791,94 eur. Úrok z omeškania vyčíslil za obdobie od 01.01.2010 do 31.01.2011 v

zákonnej výške, a to v sume 1.923,02 eur, z čoho vyplýva, že jeho pohľadávka voči žalobcovi je vyššia
o 4.306,48 eur. Doručenie vyššie uvedeného listu, obsahom ktorého bol jednostranný započítací prejav
vykonaný pôvodným žalovaným, žalobca v priebehu konania nepopieral.
37. Zmluva o postúpení vyššie uvedenej pohľadávky voči žalobcovi, na ktorú pôvodný žalovaný vo
svojom započítacom prejave odkazuje, bola uzatvorená ako vyplynulo z dokazovania v písomnej

forme dňa 24.01.2011 medzi pôvodným žalovaným ako postupníkom a obchodnou spoločnosťou
Zvarius s.r.o. ako postupcom, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky postupcu voči žalobcovi,
vyplývajúcej zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 02.09.2009, ktorá bola vyčíslená na sumu 30.000,- eur, z
čoho istina predstavovala sumu 24.350,- eur, úrok sumu 5.397,58 eur a náklady spojené s poskytnutím
pôžičky sumu 252,42 eur. Odplata za postúpenie pohľadávky bola dohodnutá v sume 30.000,- eur,
pričom pôvodný žalovaný zo svojho účtu bezhotovostným prevodom previedol na bankový účet

postupcu túto odmenu dňa 24.01.2011 (výpis z účtu na č.l. 193), ktorým dňom sa pôvodný žalovaný
a obchodná spoločnosť Zvarius s.r.o. tiež dohodli na odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa 01.10.2010,
ktorú spolu predtým uzatvorili, pričom dôvodom odstúpenia bolo, že kupujúci nezaplatil predávajúcemu
kúpnu cenu, pričom údaj uvedený v kúpnej zmluve o zaplatení kúpnej ceny nebol pravdivý.
38. Vyhodnotením vyššie uvedených skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a

to jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach z hľadiska ich chronologickej, vecnej a tiež
logickej postupnosti, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť uplatnenej odvolacej námietky žalobcu o
ich rozpornosti, či absencii logických na seba nadväzujúcich súvislostí. Možno sa plne identifikovať
tak s názorom súdu prvej inštancie, ako aj stanoviskami žalovaných, že tieto predstavujú logický, na
seba nadväzujúci sled právnych úkonov, ktorými sa vyriešili vzájomné právne vzťahy medzi pôvodným

žalovaným, obchodnou spoločnosťou ZVARIUS s.r.o. a samotným žalobcom. Nedôvodne žalobca tiež
namieta správnosť (rozpornosť) záveru súdu prvej inštancie v tom, že suma, ktorú si žalobca požičal
od spoločnosti Zvarius, bola následne použitá na pôžičku pôvodnému žalovanému dôvodiac rozdielom
medzi výškou pôžičky žalobcu pôvodnému žalovanému a kúpnou cenou, keďže ako správne poukazuje
v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaný 1/, táto odvolacia námietka je v priamom rozpore

s výpoveďou samotného žalobcu, ktorý na pojednávaní vo veci dňa 12.01.2016 ako vyplýva z obsahu
zápisnice uviedol, že: „ V tomto obchode bola zainteresovaná aj spoločnosť Zvarius, s.r.o. a konatelia
tejto spoločnosti, ktorá mi poskytla na základe zmluvy o pôžičke peniaze na pôžičku, ktorú som následne
poskytol pánovi Slabeňákovi“, z čoho je zrejmé, že uvedené skutkové zistenie má pôvod v skutkovom
tvrdení samotného žalobcu, ktoré žalovaní nerozporovali, teda možno prisvedčiť žalovanému 1/, že

žalobca v tomto smere v odvolaní argumentuje účelovo a zavádzajúco.
39. Nedôvodnou, nespôsobilou k zmene napadnutého rozhodnutia je tiež odvolacia námietka žalobcu
v tom, že nebolo vyhodnotené, či boli splnené zákonné predpoklady započítania v zmysle § 580
Občianskeho zákonníka a či k postúpeniu pohľadávky voči žalobcovi na pôvodného žalovaného došlo
zákonným spôsobom, pričom však nekonkretizuje (okrem pôvodne produkovaného tvrdenia o zániku

pohľadávky voči nemu), v nenaplnení ktorých konkrétnych zákonných podmienok vzhliada dôvodnosť
v tomto smere produkovanej odvolacej námietky.
40. Vychádzajúc z ust. § 580 Obč. zák. započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich
pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na
započítanie a boli splnené všetky zákonné podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že

ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia
byť spôsobilé na započítanie. Vyžaduje sa k tomu právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového
právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá
pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa.

41. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie sa s otázkou platnosti
započítania, ako aj jemu predchádzajúcemu postúpenia pohľadávky z hľadiska vyššie citovaného
zákonného ustanovenia, ako aj ust. § 524 ods. 1,2 OZ zodpovedajúcim spôsobom vysporiadal,
pričom jeho záver o zániku dlhu voči žalobcovi v dôsledku platného písomného započítacieho prejavu
adresovaného pôvodným žalovaným žalobcovi, ako spôsobilom vyvolať sledované právne následky,

teda uskutočniť vzájomné započítanie pohľadávok, aj odvolací súd považuje za správny. Žalobca v
priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní, platnosť postúpenia, ako
aj následného započítania spochybňoval tvrdením, že v čase postúpenia pohľadávky zo spoločnosti
Zvarius s.r.o. na pôvodného žalovaného, ako aj následného započítacieho prejavu, táto už neexistovala,zanikla a to v dôsledku dohody žalobcu s uvedenou spoločnosťou namiesto ktorej zaplatil žalobca
kúpnu cenu vyplývajúcu z kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorila táto spoločnosť s pôvodným žalovaným
dňa 01.10.2010, teda žalobca tvrdil neexistenciu pohľadávky voči nemu spôsobilej na postúpenie

pôvodnému žalovanému a tým aj následne nespôsobilej k jej započítaniu.

42. Aj vo vzťahu k tejto odvolacej námietke sa odvolací súd plne identifikuje so záverom súdu prvej
inštancie, že žalobca vo vzťahu k týmto skutkovým tvrdeniam si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, tieto
spôsobom nevzbudzujúcim zásadné pochybnosti preukázať.

43. Z ust. § 101 ods. 1 a § 120 ods. 1 O.s.p.
platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie vyplývala procesná povinnosť účastníka
konania tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje svoje právo, alebo povinnosť protistrany a
procesná povinnosť označiť dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností. Ide o
základné povinnosti účastníka sporového konania. Dôkazné bremeno sa chápe v spojitosti s procesnou

zodpovednosťou účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, pričom táto
zodpovednosť sa prejaví v jeho procesnom neúspechu. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu,
aby rozhodol o veci samej aj v prípadoch nepreukázania určitej skutočnosti, ktorá bola významná pre
rozhodnutie podľa hmotného práva. Rozsah dôkazného bremena vyplýva z hmotného práva, teda z
príslušnej hmotnoprávnej normy. V zásade platí, že dôkazné bremeno má ten, komu je podľa hmotného

práva na prospech existencia určitej skutočnosti. Ak tak strany nevykonajú, potom postihne tú stranu,
ktorá je povinná potrebné tvrdenie vykonať, nepriaznivý procesný následok spočívajúci v tom, že súd
rozhodne v jej neprospech. K naplneniu tohto následku došlo aj v posudzovanej veci.

44. Žalobca svoju argumentáciu o zániku pohľadávky spoločnosti Zvarius voči nemu a tým jej

nespôsobilosť k postúpeniu a započítaniu zakladal na tvrdení, že zaplatil za kupujúceho (spol. Zvarius)
kúpnu cenu pôvodnému žalovanému. Odvolací sa plne identifikuje s tým, že takýto záver nemožno
s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania opodstatnene vyvodiť. Z výpovedí samotných
konateľov obchodnej spoločnosti Zvarius s.r.o. v trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-1136/
OEK-TN-2011, ktoré súd oboznamoval ako listinné dôkazy vyplýva, že ani jeden z nich nevedel o

zaplatení kúpnej ceny žalobcom za ich spoločnosť pôvodnému žalovanému, pričom žalobca tvrdil, že
na tomto sa s nimi dohodol. Tiež uviedli, že v čase uzatvárania zmluvy o postúpení pohľadávky s
pôvodným žalovaným evidovali voči žalobcovi pohľadávky. Konateľ B.. D. G. vo výpovedi uviedol,
že žalobca im nikdy nespomenul, že ide zaplatiť za nich peniaze a tiež, že koncom roka stále
mali voči žalobcovi pohľadávku. Tvrdenie o zaplatení kúpnej ceny za menovanú spoločnosť nebola

preukázaná ani žalobcom navrhnutým svedkom B.. G. R.. Tiež bolo zistené, že účastníci kúpnej
zmluvy práve pre nezaplatenie kúpnej ceny sa dohodli na odstúpení od kúpnej zmluvy, ktorá naviac
nikdy nebola zavkladovaná, teda nenastali účinky s ňou spojené. Správne súd prvej inštancie poukazuje
na to, že ak by pohľadávka voči žalobcovi zanikla spôsobom ním uvádzaným, nebol dôvod ju
prevádzať na pôvodného žalovaného. Pokiaľ žalobca tvrdí účelovosť, či fiktívnosť týchto na seba

nadväzujúcich úkonov, nepodporil svoje tvrdenia žiadnymi relevantnými dôkazmi a tak zostali len
v rovine nepreukázaných tvrdení. V konečnom dôsledku dôveryhodnosť tvrdení žalobcu vo vyššie
uvedenom smere zásadne spochybňuje ním samotným uvádzané, podľa názoru odvolacieho súdu
kontraproduktívne tvrdenie, že peniaze na zaplatenie kúpnej ceny za obchodnú spoločnosť Zvarius s.r.o.
mal mať od ďalšej tretej osoby, pani K. W., od ktorej si tieto peniaze mal požičať, na čo v odôvodnení

rozhodnutia poukazuje tiež súd prvej inštancie, pretože neexistuje logický dôvod, pre ktorý by mal platil
žalobca za obchodnú spoločnosť Zvarius s.r.o. kúpnu cenu pôvodnému žalovanému, keď tieto peniaze
mohol priamo použiť na vrátenie svojej pôžičky od tejto spoločnosti, keďže zmyslom zaplatenia kúpnej
ceny za túto spoločnosť, malo byť podľa jeho tvrdenia práve vyriešenie dlhu z pôžičky, ktorú mu táto
spoločnosť poskytla.

45. Na základe vyššie uvedeného, keďže žalobca nepreukázal svoje rozhodujúce tvrdenie o tom, že
pohľadávka, ktorú pôvodný žalovaný použil voči nemu na započítanie zanikla spôsobom ním tvrdeným,
pri neexistencii ďalších tvrdených, či preukázaných skutočností spôsobilých spochybniť splnenie
zákonných predpokladov vymedzených ust. § 524 ods. 1,2 OZ pre platné postúpenie tejto pohľadávky

a z hľadiska ust. § 580 OZ pre jej následné platné započítanie, nemožno záveru súdu prvej inštancie
o zániku dlhu pôvodného žalovaného voči žalobcovi, plynúceho zo vzájomne uzatvorenej zmluvy o
pôžičke, z hľadiska jeho vecnej správnosti nič vytknúť, následkom ktorého nebolo možné rozhodnúť
inak, ako žalobu zamietnuť.46. V konečnom dôsledku, pokiaľ ide o žalobcom odvolaciemu súdu po uplynutí lehoty na podanie
odvolania doručené podanie, označené ako doplnenie odvolania, súčasne s ktorým predkladal nový

dôkaz (fotokópiu príjmového pokladničného dokladu ktorý mal preukazovať, že žalobca prevzal dňa
02.09.2009 od spoločnosti Zvarius, s.r.o. sumu 24.350,- eur v hotovosti) a súčasne produkoval novú
odvolaciu námietku spočívajúcu v nedostatočne vykonanom dokazovaní vykonanom súdom prvej
inštancie konkrétne v tom, že neboli vypočutí predstavitelia spoločnosti Zvarius, s.r.o. a to B.. F. A. a B..
D. G., ktorých označuje za osoby, ktoré ako jediné môžu veci objasniť v jeho prospech a opomenutie

ich vypočutia považuje za závažný nedostatok, odvolací súd dospel k záveru, že na obsah tohto
podania nemožno prihliadnuť, keďže námietky v ňom obsiahnuté, ako ani žalobcom novo produkované
a navrhované dôkazy, nie sú spôsobilé k odvolaciemu prieskumu z hľadiska toho, že nie sú v súlade s
tým, čo mohol žalobca právne významným spôsobom podľa § 205a O.s.p. (teraz § 366 CSP) namietať.

47. Ust. § 120 ods. 4 O.s.p. platné a účinné v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie vyjadruje princíp

koncentrácie dôkazných prostriedkov stranami sporu do momentu vyhlásenia rozhodnutia súdom prvej
inštanciečoznamená,žestranymusiavšetkydôkazy,ktorýmipreukazujúsvojetvrdenia predložiť,alebo
označiť pred súdom prvej inštancie, a to najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie
končí (vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie - § 115a O.s.p. najneskôr do vyhlásenia
rozhodnutia vo veci samej). Ak súd svoju povinnosť poučiť strany podľa § 120 ods. 4 O.s.p. kvalifikovane

splnil, strana je v možnosti predkladať a navrhovať dôkazy v ďalšom konaní obmedzená. Na dôkazy
predložené neskôr, odvolací súd prihliadnuť môže len výnimočne, za podmienok stanovených v ust.
§ 205a O.s.p. (teraz § 366 CSP). Odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že za osobnej
účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu, bola naposledy vec prejednávaná súdom prvej inštancie
dňa 05. mája 2016 (viď zápisnica o pojednávaní č. l. 213 spisu), z obsahu ktorej vyplýva, že súd prvej

inštancie strany sporu poučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. s tým, že tieto uviedli, že poučeniu rozumeli.
Strany sporu vrátane ich právnych zástupcov zhodne uviedli, že nemajú žiadne návrhy na doplnenie
dokazovania, ktorý prednes je zachytený na č. l. 215 zápisnice spolu so záznamom o ich poučení
podľa § 120 ods. 4. Žalobca teda pred súdom prvej inštancie výsluch svedkov - konateľov spoločnosti
s.r.o. Zvarius (B.. G. a B..A.) nenavrhoval. Na uvedenom pojednávaní (viď. č. l. 216) bolo súdom prvej

inštancie vyhlásené dokazovanie za skončené a následne súd verejne vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu
zamietol. Súd prvej inštancie rozhodol o žalobe na základe prednesených prejavov strán sporu, pričom
v prvoinštančnom konaní žalobcovi nič nebránilo, aby skutkové tvrdenia, či dôkazy produkoval, resp.
navrhoval ich vykonanie. Z ustanovenia § 205 ods. 3 O.s.p.(teraz § 365 ods. 3 CSP) ďalej vyplýva, že
rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie. K procesným podmienkam v odvolacom konaní patrí aj to (v rámci zavedenej
zásady koncentrácie konania), že odvolateľ je povinný v podanom odvolaní a v určitom obmedzenom
čase - odvolacej lehote, uviesť údaje o tom, z akého dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 O.s.p. (§ 365 ods.
1 CSP) rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda. Dôvody, na základe ktorých sa rozhodnutie odvolaním
napáda, môže odvolateľ meniť, modifikovať a dopĺňať, toto právo však môže využiť len do uplynutia

lehoty na odvolanie. Uplynutím lehoty na odvolanie, možnosť odvolateľa dopĺňať dôvody odvolania,
ako aj predkladať nové dôkazy (bez ohľadu na to, že sú uplatnené za splnenia podmienok uvedených v
ust. § 205a O.s.p. - teraz § 366 CSP), zaniká. Odvolací súd je viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní,
ktoré boli uvedené v odvolacej lehote a ktorých existencia sa v konaní súčasne aj preukázala. Žalobcom
produkované doplnenie odvolania bolo podané jednak po uplynutí lehoty na podanie odvolania, jednak

predložené a navrhované dôkazy, ako aj v ňom obsiahnuté skutkové tvrdenia a s nimi súvisiaci z obsahu
podania vyplývajúci novo uplatnený odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p.) neboli uplatnené
za splnenia podmienok uvedených v ust. 205a O.s.p. - teraz § 366 CSP), teda neboli spôsobilé k
odvolaciemu prieskumu a preto na obsah tohto podania odvolací súd nemohol prihliadnuť, ani sa s
týmto vecne zaoberať.

48. Preskúmaním veci tak odvolací súd dospel k záveru, že ani jedna odvolacia námietka žalobcu
(uplatnenávlehotenapodanieodvolania), niejespôsobiloumaťzanásledokdopadnavecnúsprávnosť
napadnutého rozhodnutia. Skutkovo totožné námietky ako v odvolacom konaní, produkoval v zásade
žalobca už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa tento v celom rozsahu správne

a dostatočne vysporiadal.

49. Rozsudok súdu prvej inštancie je tak vo výroku vecne správny, preto bolo potrebné tento podľa
§ 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdiť. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dávaodpoveď na všetky argumenty uvádzané žalobcom v odvolaní na ktoré odvolací súd v podrobnostiach
odkazuje. Žalobca v odvolaní (podanom v zákonom stanovenej lehote) proti rozsudku súdu prvej
inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní

nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

50. O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu žalobcu a žalovaných 1/, 2/, 3/, rozhodol odvolací
súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaným v 1/-3/ rade,
ako úspešnej strane sporu v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania

voči žalobcovi v rozsahu 100%.

51. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaných v 1/ - 3/ rade rozhodne súd prvej inštancie
podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

52. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).