Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Galanta

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Táňa Šefčíková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5C/39/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310202165
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2310202165.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní pred sudkyňou JUDr. Táňou Šefčíkovou, v právnej veci žalobcu: I. Š.,

M.. XX.X.XXXX, Q. A. M. F. XXX, XXX XX, proti žalovanému 1/: I.. Ľ. Š.M., M.. XX.X.XXXX, Q. P. XXX,
XXX XX, žalovanému 2/: Ľ. L. R. P., M.. XX.XX.XXXX, Q. D. R. J. XX, K. XXX XXX, J., U., žalovanému
3/: B. Q., M.. X.X.XXXX, Q. U. XXX/XX, M. - B. XXX XX, žalovanému 4/: P. N., M.. XX.X.XXXX, Q. B.
XXXX/X, Y., XXX XX, žalovanému 5/: S. M., M.. XX.X.XXXX, Q. B. XXXX/XX, Q. XXX XX, žalovanému
6/: M. M., M.. XX.X.XXXX, Q. K.B. XXXX/X, Q. XXX XX, žalovanému 7/: T. Š., M.. XX.X.XXXX, Q. Q.
XXX/X, M. XXX XX, žalovanému 8/: J. L., M.. XX.X.XXXX, Q. U. XXXX/XX, W. XXX XX, žalovanému 9/:
L. Š., M.. X.X.XXXX, Q. M.W. XXXX/XX, W. XXX XX, žalovaný 4/, 5/, 6/ a 9/ zast.: Advokátska kancelária

JUDr. Matúš Meheš s. r. o., IČO: 36 855 430, so sídlom Nevädzova 6C, Bratislava 821 01, o neplatnosť
právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaní 4/, 5/, 6/, 9/ majú právo na náhradu trov konania v rozsahu 50%.
III. Žalovaným 1/, 2/, 3/, 7/, 8/ náhradu trov konania nepriznáva.
IV. Štátu priznáva právo na náhradu trov konania proti žalobcovi vo výške 50%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným súdu dňa 10.2.2010 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti právnych úkonov:
1/ darovacej zmluvy zo dňa 25.4.2007 (správny dátum je 5.4.2007), uzatvorenej medzi matkou žalobcu,

J. Š. ako darkyňou a jej dcérou a sestrou žalobcu, S. M. ako obdarovanou ohľadne 1 spoluvlastníckeho
podielu (správna špecifikácia je podiel o veľkosti 22/28) na nehnuteľnostiach: pozemok parcela č. XXX,
o výmere 479 m2, druh pozemku „zastavané plochy a nádvorie“, pozemok parcela č. XXX, o výmere
19 m2, druh pozemku „zastavané plochy a nádvorie“, pozemok parcela č. XXX, o výmere 928 m2,
druh pozemku „záhrada“, rodinný dom so súp. č. XXXX, postavený na parcele č. XXX, nachádzajúce
sa v okrese Galanta, v obci Sereď, zapísaný na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Galanta,
katastrálny odbor, k.ú. R. Č. (ďalej len „darovacia zmluva 1“) a 2/ darovacej zmluvy zo dňa 21.10.2008

(správny dátum je 25.8.2008), uzatvorenej medzi S. M. ako darkyňou a jej dcérou, neterou žalobcu,
M. M. ohľadne spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XX/XX na vyššie špecifikovaných nehnuteľnostiach
(ďalej len „darovacia zmluva 2“). Matka žalobcu zomrela dňa 15.7.2009. Podľa žalobcu nebola jeho
matka v čase podpisovania spôsobilá na právne úkony, dlhodobo sa liečila na psychiatrii, kde bola
aj hospitalizovaná. Trpela vážnou psychickou poruchou, na základe ktorej nevedela posúdiť dôsledky
svojho správania, a preto ani nemohla vedieť čo podpisuje. V danom čase sa už matka nedokázala
sama ani riadne podpísať, nepamätala si žiadne súvislosti, nepoznala členov rodiny, ani vlastné deti.

Z uvedených dôvodov sú obe darovacie zmluvy absolútne neplatné s odkazom na § 38 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka a § 80 písm. c) OSP. K psychickému a zdravotnému stavu J. Š. žalobca navrhol
vypočuť ošetrujúceho lekára a riaditeľku Domova dôchodcov v Seredi, kde bola jeho matka umiestnená
v rozhodnom čase.2. Žalovaná 4/ (dcéra J. Š.) písomne vyhlásila, že právne úkony sú platné, matka si bola plne vedomá
dôsledkovsvojhokonaniaachcelapreviesťnehnuteľnosťnasvojudcéru.Napojednávanídňa22.9.2010

pôvodný žalovaných 1/, ako aj všetci prítomní žalovaní žiadali žalobu zamietnuť. Žalovaná 2/ nebola
prítomná na pojednávaní, táto svoju neprítomnosť neospravedlnila a súd pojednával bez jej prítomnosti.
Žalovaná 2/ žije v cudzine, pričom nepožadovala o odročenie z dôvodu jej neprítomnosti ani v neskôr
v konaní, teda súd zobral do úvahy jej písomné vyjadrenia. Žalobca v tom čase ešte zastúpený
právnym zástupcom navrhol vykonanie znaleckého dokazovania ohľadne zdravotného stavu J. Š. v

čase uzatvorenia darovacej zmluvy 1. Žalobca uviedol, že matka bola v roku 2005 hospitalizovaná na
psychiatrii z dôvodu, že behala po ulici nahá a potom si nič nepamätala. Žalovaná 5/ mu bránila v
kontakte s matkou. Previezla matku do Bratislavy, kde boli zlé podmienky a žiadnemu zo súrodencov
nepovedala kam ju previezla. Žalobca chodieval za matkou, keď bola umiestnená v domove v Galante,
chvíľku s ním komunikovala a potom ho nespoznávala. Aj pôvodný žalovaný 1/ uviedol, že matka
v roku 2005 nebola príčetná, nespoznávala ani jeho. Tento ďalej uviedol, že ani nevedel o tom, že

matka previedla nehnuteľnosť darovacou zmluvou. Vyjadril sa, že matka žalovanú 5/ nenávidela, lebo
jej nevrátila pôžičku. Aj jemu žalovaná 5/ spolu so žalovanou 4/ bránili v kontakte s matkou. Tieto mu
ani neoznámili, keď matka bola prevezená do Bratislavy a ani keď zomrela. Uviedol, že v čase keď s
matkou býval (pred rokom 2005) sa matka už nevedela podpísať. Darovacia zmluva 1/ je podľa neho
neplatná. Žalovaná 3/ uviedla, že je vnučkou J. Š.. Babka podľa nej mala ťažkú povahu a niekedy sa

chcela stretávať s ľuďmi, inokedy nie. To platilo rovnako aj na jej šesť detí. Jedine žalovaná 5/ si k
nej našla cestu a spolu so žalovanou 6/ sa o babku dôkladne starali. Za babkou nechodila, lebo mala
za to, že si to nepriala. Nevedela o tom, že by babka mala nejaké psychické problémy. Žalovaná 3/
nevedela špecifikovať kedy naposledy babku videla, ale uviedla okolnosť, že to malo byť v súvislosti
s prevodom nehnuteľnosti od babky a spätný predaj, čo podľa právneho zástupcu žalobcu bolo v

roku 2001. Právny zástupca žalovaných 4/ až 6/ namietal pasívnu legitimáciu žalovaných 1/ až 4/ (v
danom čase) a uviedol, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem. Navrhol, aby súd dotazoval
notára, v prítomnosti ktorého bola uzatvorená darovacia zmluva 1/ a aby sa vyjadrili aj svedkovia,
ktorí boli prítomní pri úkone. Žalovaná 2/ sa vyjadrila písomne podaním doručeným súdu 22.10.2010
tak, že mama odmietala kontakt, naposledy keď bola s ňou posledný rok (neuvádza kedy presne),

matka ju nespoznávala. Potom mala informácie, že matka je na tom zle, že bije druhé ženy v domove
dôchodcov v Seredi, až ju potom dali do blázinca, kde ju museli uviazať k posteli. Ani jej žalovaná
5/ nepovedala o tom, keď matku previezla do Bratislavy. Uviedla, že matka darovala dom (čo neskôr
zrušila) žalovanej 3/. Teda keby bola matka chcela darovať dom žalovanej 5/, prečo tak neurobila
vtedy. Vyjadrila poľutovanie, že súrodenci sa takto hádajú na súde. Priložila aj ponuku na realizáciu

predkupného práva k nehnuteľnosti, ktorá je datovaná 15.4.2007, a v ktorej žalovaná 5/ vyjadruje záujem
predať nehnuteľnosť. Žalovaná 5/ v nej uvádza, že záujem predať nehnuteľnosť majú aj J. Š., žalobca,
žalovaná 3/ a 4/. Notár JUDr. Otto Szabo sa písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 8.11.2010
tak, že J. Š. bola spôsobilá k právnym úkonom, bola len zrakovo postihnutá a k tomuto boli pribratí
dvaja svedkovia. Darovacia zmluva 1 bola podľa notára uzatvorená v súlade so zákonom. Svedok I..

B. M., ktorý bol prítomný pri právnom úkone uviedol v podaní zo dňa 3.11.2010, že bol prítomný po
celý čas pri prejave vôle, ktorá bola obsiahnutá v darovacej zmluve 1. Svedkyňa F. P., pôvodne Q.Á. v
písomnom podaní zo dňa 6.11.2010 uviedla, že keby mala pochybnosti o spôsobilosti na právne úkony
darkyne, tak notársku zápisnicu nepodpíše. Na pojednávaní dňa 8.11.2010 bol uskutočnený výsluch
J. Q., riaditeľky Domova dôchodcov Patria v Galante. S J. Š. svedkyňa komunikovala len keď bola

prijímaná do zariadenia, potom ju už len stretávala, ale nekomunikovala s ňou. Neboli s ňou problémy,
žalovaná 5/ ju navštevovala. Zo zariadenia odišla 3.7.2007 na vlastnú žiadosť. V rámci výsluchu ďalej
uviedla, že v domove dôchodcov si klienti sami preberajú poštu na podpis. Uviedla, že J. Š. sa vedela
podpísať pri ukončení starostlivosti. Súdu k nahliadnutiu predložila žiadosť o poskytovanie sociálnych
služieb, rozhodnutie o skončení poskytovania starostlivosti z 3.12.2007 a oznámenie o skončení pobytu

z 3.12.2007, všetky podpísané J. Š.. Súd skonštatoval, že vo všetkých troch prípadoch sa jednalo
o totožný podpis z pohľadu súdu. Na otázku ohľadne duševného stavu J. Š. uviedla, že do domova
prijímajú klientov, ktorí nie sú pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Žalovaná 4/ uviedla, že bola
svedkom rozhovoru medzi matkou a žalovanou 5/ o tom, že ak si matku zoberie k sebe žalovaná 5/,
tak prepíše na ňu dom. Žalovaná 5/ jej ale uviedla, že to nebude možné, na čo matka uviedla, že

nevadí ak pôjde do domova, aspoň nech je pri nej. Matka mala ťažkú povahu, ale nevie o tom, že by
mala nejaké psychické problémy. Podľa nej si žalovaná 5/ majetok zaslúžila, lebo sa dôsledne starala o
matkuapravidelnejunavštevovala.Napojednávaníboluskutočnenývýsluchžalovanej5/,ktoráuviedla,
že matka bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení, lebo to bolo jediné miesto kde ju mohliumiestniť na 30 dní. Následne bola umiestnená do domova dôchodcov. Pred umiestnením na psychiatrii
matka žila so žalobcom, ale boli medzi nimi hádky. Po zdravotnej stránke mala matka problémy s
obličkami, pichala si inzulín a mala problém s inkontinenciou, nemala vedomosť a ani nebadala žiadne

psychické problémy. Uviedla, že všetci vedeli o tom, že chce matku previesť do Bratislavy, aby ju tak
mohla častejšie navštevovať. Vedeli aj o tom, že matka svoj podiel prepísala na ňu. K samotnému
prevodu uviedla, že matka mala záujem predať nehnuteľnosť a s tým prišla za pôvodným žalovaným
1/, tento však s tým nesúhlasil. Za prostriedky si chcela kúpiť nehnuteľnosť v Bratislave. Kvôli jeho
nesúhlasu následne previedla podiel na žalovanú 5/. Matka bola po operácii očí, tak boli pribratí dvaja

svedkovia, ktorých predtým žalovaná 5/ nikdy nevidela. Matka sa podľa žalovanej 5/ vedela podpísať
do konca života, až v roku 2010 sa už nevedela sama ani najesť. Na pojednávaní dňa 24.1.2011
právny zástupca žalovaných 4/ až 6/ predložil súdu potvrdenie lekára zo psychiatrického oddelenia
v Galante zo dňa 12.4.2006, v ktorom lekár konštatuje, že J. Š. je plne spôsobilá na právne úkony.
Uznesením č.k. 5C/39/2010-99 zo dňa 4.4.2011 súd pripustil do konania žalovanú 7/. Súd v konaní zistil,
že J. Š. bola v čase hospitalizácie v Galante na psychiatrii pravdepodobne pacientkou MUDr. Mariána

Martinca a tiež, že bola hospitalizovaná v Pezinku na gerontopsychiatrickom oddelení v apríli 2008, kde
bol ošetrujúci lekár MUDr. Elena Žigová. Žalovaná 2/ v písomnom podaní zo dňa 7.9.2011 v podstate
potvrdila skutočnosti uvádzané v pôvodnom podaní, ktoré súd oboznámil vyššie. Na pojednávaní dňa
27.10.2011 prítomní vrátane žalobcu uviedli, že sa pokúsia o mimosúdnu dohodu, táto však nebola
úspešná ako to oznámil právny zástupca žalovaného 4/ až 6/. Podaním zo dňa 14.12.2015 sa žalovaný

1/ vyjadril negatívne k osobe žalobcu s tým, že čo bol na dome, len kradol. K meritu veci sa však už
nevyjadril.

3. Uznesením č.k. 5C/39/2010-423 zo dňa 13.9.2012 súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z
odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Zo znaleckého posudku č. 116/2016 zo dňa

30.6.2016 vyplýva nasledovný záver. J. Š. uzavrela darovaciu zmluvu 5.4.2007. Podľa žalobcu nebola
v tomto čase spôsobilá pre prítomnú duševnú poruchu vykonávať právne úkony, a teda ani tento právny
úkon. Z lekárskych správ znalec konštatuje, že nebohá počas života trpela cievnou demenciou. Táto sa
vyvíjaniekoľkorokov(ajdesaťročia),jejpodstatoujeupchávanienajjemnejšíchcievzásobujúcichmozog
krvou. Vyvíja sa najskôr veľmi pomaly, postupne plazivo, neskôr, posledné roky akceleruje, poruchy

pamäťových a intelektových funkcií sa skokovite výrazne zhoršujú. Prichádza k poruchám pamäte
- zabúdanie nových i starých poznatkov, poruchy učenia, orientácie, postupne postihnutie osobnosti
pacienta, porucha návykov, strata pôvodných záujmov, poruchy správania. Chorí strácajú záujem o
okolie, schopnosť postarať sa sami o seba, sú odkázaní na opateru. Neskôr sa vyskytuje inkontinencia
moču a stolice. Časté sú cievne mozgové príhody, ktoré môžu spôsobiť smrť, či výrazné neurologické

postihy (ochrnutie, porucha reči). Každá fáza cievnej demencie sa môže zo dňa na deň zmeniť do fázy
ťažšej a môže skončiť až smrťou, a to za stavu relatívnej stabilizácie. U nebohej bola cievna demencia
diagnostikovaná v roku 2006 (minimálne rok pred vykonaním predmetného právneho úkonu nebohou).
Možno teda predikovať, že toto duševné ochorenie bolo prítomné u nebohej aj v čase realizovania
darovacej zmluvy dňa 5.4.2007. Zo psychiatrických správ však nie je možné konštatovať, či v danom

čase nemohla vykonávať právne úkony, alebo ich ešte vykonávať mohla. Znalec uviedol, že vzhľadom
na prítomnú dokumentáciu a prítomnosť telesných ochorení po nebohej môže objektivizovať jej duševné
ochorenie, nemožno však už detekovať a objektivizovať jeho stupeň, teda či bol taký, že ešte mohla
vykonávať právne úkony alebo taký, že už nebola spôsobilá ich vykonávať. Nie je teda možné, aby
sa plne objektívne ako znalec za daných podmienok a daného stavu jednoznačne vyjadril, či nebohá

bola dňa 5.4.2007 schopná vykonať právny úkon, alebo ho schopná vykonať nebola. Znalec nevedel
odpovedať na otázku či J. Š. spoznávala v danom čase osoby z rodinného okruhu. Zdravotný stav J.
Š. mohol zrejme obmedziť alebo znížiť nespôsobilosť na právne úkony, podľa dostupnej dokumentácie
však nemožno presne stanoviť do akej miery, či v akom rozsahu. S odstupom času a po preskúmaní
zdravotnej dokumentácie teda nie je možné objektívne posúdiť rozsah spôsobilosti J. Š.Á. na právne

úkony.

4. V podaní doručenom súdu 11.10.2012 právny zástupca žalovaných 4/ až 6/ uviedol, že dňa
1.6.2012 sa na exekútorskom úrade JUDr. Patriciusa Baďura v Bratislave konala dražba ohľadne
podielového spoluvlastníctva povinného o veľkosti 1/28. Dňa 22.6.2012 tunajší súd vydal uznesenie

sp. zn. Er/312/2009, ktorým súd rozhodol o schválení príklepu. Účinky dražby v zmysle v ustanovení
zákona č. 233/1995 Z.z. nastávajú ku dňu udelenia príklepu, teda k 1.6.2012. Na základe uvedeného
žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na rozhodnutí vo veci samej. Z dôvodu úmrtia pôvodného
žalovaného 1/ dňa 13.4.2013 na jeho miesto v konaní nastúpili ako dedičia súčasní žalovaní 1/ ,8/ a 9/. Na pojednávaní dňa 17.8.2017 predstúpil právny zástupca žalovaných 4/, 5/, 6/ a 9/, ktorý
uviedol, že žiada žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu a jednak z dôvodu,
že zo znaleckého posudku ako aj z vyjadrenia svedkov a z listinných dôkazov je zrejmé, že dôvod

neplatnosti, na ktorý poukazuje žalobca nebol preukázaný a žaloba je v merite veci nedôvodná. Žalobu
žiadal zamietnuť aj z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaných 8/ a 9/, nakoľko nie sú dedičmi
po pôvodnom žalovanom 1/. Ďalej PZ žalovaných uviedol, že v čase podania žaloby mal žalobca
obmedzenú spôsobilosť na právne úkony a požiadal, aby súd túto skutočnosť preveril. PZ žalovaných
4/, 5/, 6/ a 9/ doručil súdu podanie dňa 2.10. 2017, v ktorom uviedol, že žaloba je zjavne nedôvodná,

pretoževšetcižalovanízhodnepotvrdili,žeJ.Š.bolavrozhodnomčasespôsobilá,resp.ževrozhodnom
čase netrpela žiadnymi duševnými či psychickými chorobami a teda, že v rozhodnom čase nebola
nespôsobilá na právne úkony. Uvedenú skutočnosť potvrdila aj svedkyňa Anna Bukovská, riaditeľka
domova dôchodcov v Galante, kde sa J. Š. v danom čase zdržiavala. Ani znalecký posudok č. XXX/
XXXX nepreukázal, že J. Š. bola v čase uskutočnenia právneho úkonu darovacej zmluvy 1 nespôsobilá
na vykonanie takéhoto právneho úkonu. Žalobca nepredložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorým by

preukázal ním tvrdené skutočnosti. Žalovaní namietajú aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko žalobca
nebol v čase podania žalobného žaloby spôsobilý na právne úkony, resp. jeho spôsobilosť na právne
úkony bola obmedzená. Žalovaní namietajú pasívnu legitimáciu žalovaného 1/, 2/, 3/, 4/, 7/, 8/ a 9/,
nakoľko ani jeden z uvedených nebol účastníkom darovacích zmlúv. Pričom žalobca ani nenavrhuje,
aby uvedenými žalovaným bola súdom uložená akákoľvek povinnosť, resp. žaloba nijakým spôsobom

nezasahuje do práv uvedených žalovaných. Žalobca nemá žiadny naliehavý právny záujem na určení
neplatnostidarovacíchzmlúv.Žalobcaniejepodielovýmvlastníkomnehnuteľnosti,ktorébolipredmetom
darovacích zmlúv. Z uvedených dôvodov právny zástupca v mene zastúpených žalovaných žiada žalobu
zamietnuť a uplatňuje si náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Na pojednávaní dňa 6.11.2017 žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu. Právny zástupca
žalovaných 4/, 5/, 6/ a 9/ súhlasil so späťvzatím žaloby. Žalovaná 3/ súhlasila so späťvzatím žaloby.
Podaním doručeným súdu dňa 21.11.2017 žalovaná v 7/ oznámila súdu, že nesúhlasí so späťvzatím
žaloby nakoľko darovacie zmluvy považuje za platné a trvá na tom, aby súd v konaní meritórne rozhodol.
Na pojednávaní dňa 11.1.2018 súd rozhodol, že konanie nezastavuje. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil

tým, že má za to, že žalovaná 7/ oprávnene trvá na meritórnom rozhodnutí, a to najmä s ohľadom na
štádium konania (už vykonané dokazovanie, vrátane znaleckého dokazovania s tým, že strany nemali
žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania) a tiež, zastavením konania by súd vo veci meritórne
nerozhodol a vec by tak bolo možné opätovne prejednať, čo vzhľadom na záujem strán nie je účelné.
Z uvedených dôvodov súd konanie nezastavil.

6. Súd sa oboznámil s darovacou zmluvou 1, ktorá bola uzatvorená dňa 5.4.2007 (nie 25.4.2007
ako uviedol žalobca) a ktorá je spísaná vo forme notárskej zápisnice N 106/07, NZ 13490/07, NCRIs
13480/07nanotárskomúradeJUDr.OttaSzabavGalante.Vúvodnýchustanoveniachdarovacejzmluvy
1 sa konštatuje, že vzhľadom na skutočnosť, že J. Š. vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav nevie

čítať, v zmysle § 49 zákona č. 323/1992 Zb., boli pribratí dvaja nezaujatí svedkovia, a A. I.. B. M.,
M.. XX.X.XXXX a F. Q., M.. XX.X.XXXX. Títo aj darovaciu zmluvu 1 podpísali za J. Š. ako darkyňu.
Veľkosť spoluvlastníckeho podielu je špecifikovaná o veľkosti 22/28 (žalobca veľkosť podielu v žalobe
špecifikoval ako 1). Svedkovia v čl. 7 vyhlásili, že boli celý čas prítomní pri prejave J. Š., zmluva jej
bola prečítaná a jej vôľa je totožná s obsahom zmluvy. Darovacia zmluva 2 bola uzatvorená v Bratislave

dňa XX.X.XXXX (teda nie dňa 21.10.2008 ako uviedol žalobca), pričom podpis darkyne je notársky
osvedčený na notárskom úrade JUDr. Márie Šimkovej. Z potvrdenia Patria - zariadenie pre seniorov v
Galante, zo dňa 11.5.2009 vyplýva, že J. Š. bola umiestnená v tomto zariadení v čase od 28.4.2006 do
3.12.2007, teda aj v čase uzatvorenia darovacej zmluvy 1 a následne bola premiestnená do Domova
dôchodcov v Bratislave. Súd sa oboznámil aj so zápisnicou o udelení príklepu pri dražbe nehnuteľností

exekútorského úradu Bratislava, súdny exekútor JUDr. Patricius Baďura sp. zn. 8Er/312/2009, sp. zn.
EX327/2009 - 80 zo dňa 1.6.2012, z ktorého vyplýva, že predmetom dražby je podiel žalobcu o veľkosti
1/28 na nehnuteľnostiach, ktorých podielovým spoluvlastníkom bol v čase podania žaloby žalobca a
ktorých sa týkajú darovacie zmluvy, ktorých neplatnosť žiada žalobca vyhlásiť. Proti udeleniu príklepu
neboli vznesené žiadne námietky. V zmysle rozsudku Okresného súdu Šaľa sp.zn. Nc/958/2001 zo dňa

18.11.2004 právoplatného dňa 11.1.2005 bol žalobca pozbavený na spôsobilosti na právne úkony vo
forme narábať s finančnou hotovosťou a majetkom vyšším než je stanovené úradné životné minimum.
V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 12 Ps/6/2009 bola rozsudkom právoplatným dňa
28.4.2010 č.k. 12Ps/6/2009- 49 zo dňa 15.4.2010 žalobcovi navrátená spôsobilosť na právne úkony vcelom rozsahu. Súd sa oboznámil aj s aktuálnym listom vlastníctva nehnuteľností, ktorých sa spor týka
(č.l. 624).

7. Podľa § 470 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových
tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

8. Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok v znení v čase podania žaloby
(ďalej len “CSP”), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

9. Podľa § 217 ods. 1 CSP prvá veta, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

10. Podľa § 19 OSP, spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Podľa § 61 a 62 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto
má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Ak strana nemá procesnú
subjektivitu, súd konanie zastaví.

11. Predmetom konania je žaloba žalobcu, ktorou sa domáha určenia neplatnosti darovacích zmlúv
(definovaných vyššie ako darovacia zmluva 1 a darovacia zmluva 2). Zmluvy a iné právne úkony,
ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami v zmysle § 2 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Žaloba v prejednávanej veci

bola na súd doručená dňa 10.2.2010, teda za účinnosti predchádzajúceho procesnoprávneho predpisu -
Občianskeho súdneho poriadku (definovaný vyššie ako “OSP”), ktorý výslovne nevylučoval prípustnosť
žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti. V súdnej praxi sa žaloby na určenie právnej
skutočnosti, vrátane žaloby o neplatnosť právneho úkonu pripúšťali, ak žalobca preukázal na určení
tejto právnej skutočnosti naliehavý právny záujem. S účinnosťou od 1.7.2016 platí nový procesnoprávny

predpis - Civilný sporový poriadok (definovaný vyššie ako “CSP”), ktorý vychádza zo zásady, že súd má
určiť aktuálny právny stav. Určenie existencie právnej skutočnosti, napríklad, že právny úkon je neplatný,
odporuje vo svojej podstate tejto zásade. Z tohto dôvodu CSP pripúšťa žalobu na určenie právnej
skutočnosti (a teda i žalobu o neplatnosť právneho úkonu) výlučne za predpokladu, že tak vyplýva z
právneho predpisu. Vzhľadom na znenie § 470 ods. 2 CSP a na ústavnoprávnu zásadu ochranu legitímnych očakávaní strán súd v danej veci
posudzoval však otázku naliehavého právneho záujmu podľa právnej úpravy účinnej v čase podania
žaloby, teda podľa § 80 písm. c) OSP. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je, že: 1/ strany majú
vecnú legitimáciu a 2/ na požadovanom určení má žalobca naliehavý právny záujem. Súd dokazovaním
zistil, že žalobca mal v čase podania žaloby, t.j. dňa 10.2.2010 procesnú spôsobilosť, a táto pretrvávala

až do dňa vyhlásenia rozsudku. Aktívne legitimovaný k žalobe na určenie môže byť aj subjekt, ktorý nie
je účastníkom právneho vzťahu (práva), ak sa žalovaný právny vzťah (právo) týka priamo jeho právnej
sféry,aktorýtedažalobcaakozákonnýdedičdarkynevzmysledarovacejzmluvy1moholmaťprisplnení
ďalších podmienok. Uvedené by platilo aj v prípade, že žalobca už nie je spoluvlastníkom nehnuteľnosti
v čase vyhlásenia rozsudku. Ak má byť určená neplatnosť zmluvy, musia byť stranami konania všetci,

ktorí ju uzavreli (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 122/2002, 1 Cdo 11/2003). Vzhľadom na žalobný
petit o neplatnosť darovacích zmlúv žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/, 7/, 8/ a 9/ nie sú v spore pasívne legitimovaní.
Účastníkmi darovacích zmlúv boli žalovaný 5/ a 6/ a matka žalobcu, ktorá však zomrela dňa 15.7.2009.
Už s ohľadom na smrť darkyne v zmysle darovacej zmluvy 1 nemôže byť daný naliehavý právny záujem
iba na určení neplatnosti darovacích zmlúv. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak

by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne
postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ
neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia
žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že
je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v

časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Súdna prax za určovaciu žalobu považuje aj návrh na určenie
neplatnosti zmluvy, hoci sa ním priamo neurčuje existencia alebo neexistencia práva alebo právneho
vzťahu. Zároveň rešpektuje názor, že ak vyslovením neplatnosti sa má riešiť len predbežná otázka vo
vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, na takejto žalobe nie je daný naliehavý právny záujem. Aksúd rozhodne o tom, že zmluva je neplatná, takýmto deklaratórnym súdnym rozhodnutím sa spravidla
neriešia všetky otázky sporu, predovšetkým s konečnou platnosťou otázka, komu nehnuteľnosť patrí.
Naliehavý právny záujem je v takomto prípade daný na samotnom určení práva alebo určením, že určitá

vec patrí do dedičstva. Teda určovací návrh nie je spravidla opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie
určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva,
alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny
vzťah alebo právo. Súd poučil žalobcu o námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných
1/, 2/, 3/, 4/, 7/, 8/ a 9/ a o namietanom nedostatku naliehavého právneho záujmu s ohľadom na znenie

žalobného návrhu na pojednávaní dňa 6.11.2017. Na základe hore uvedených skutočností súd zamietol
žalobu vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 7/, 8/ a 9/ z dôvodu nedostatku ich pasívnej vecnej
legitimácie, ktorú je súd povinný skúmať v priebehu celého konania aj ex offo. Vo vzťahu k žalovaným 5/
a 6/ súd zamietol žalobu, nakoľko žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
darovacích zmlúv, nakoľko určenie ich neplatnosti by predstavovalo len predbežnú otázku pri určení
vlastníctvaknehnuteľnosti,resp.priurčení,ženehnuteľnostipatriadodedičstvapoJ.Š..Aksúdzamieta

žalobu na určenie pre nedostatok vecnej legitimácie a naliehavého právneho záujmu na takomto určení,
je vylúčené, aby súd súčasne preskúmal žalobu z vecnej stránky.

12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

13. Žalovaní boli úspešní v konaní v celom rozsahu. Súd skúmal ex offo existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa na oboch stranách, pričom žalovaní neuviedli žiadne takéto dôvody, ktoré by sa
mali týkať ich osôb. Súd teda skúmal dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobcu, ktorý sa v
konaní na ne odvolal. Súd oslobodil žalobcu od povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podanie žaloby z
dôvodu, že žalobca bol poberateľom starobného dôchodku, nemal žiadny iný príjem, ani majetok, nežil

s nikým v domácnosti a v danom čase platil na výživu dvoch maloletých detí, ktoré boli zverené do
osobnej starostlivosti matky. Oslobodenie od platenia súdneho poplatku neznamená však automaticky
aj oslobodenie strany od povinnosti nahradiť trovy konania. V konaní žalobca dôvodil žalobu z titulu,
že darovacia zmluva je neplatná nakoľko jeho matka bola nespôsobilá k realizácii právneho úkonu.
Napriek tomu, že súd zamietol žalobu z iných dôvodov, nespôsobilosť matky žalobcu nebola v konaní

preukázaná ani znaleckým dokazovaním, vo vzťahu ku ktorému vznikli v priebehu konania trovy. Tu
je však potrebné uviesť, že znalec ale nevylúčil, že J. Š. nemusela mať v čase uzatvorenia darovacej
zmluvy plnú spôsobilosť na právne úkony. Taktiež pôvodný žalovaný 1/ a žalovaná 2/ uviedli skutočnosti,
z ktorých má súd za to, že v čase uzatvorenia darovacej zmluvy 1 mohli existovať pre žalobcu dôvodné
pochybnosti o platnosti darovacej zmluvy 1, a to z dôvodu nepriaznivého zdravotného a psychického

stavu J. Š.. Na základe uvedeného súd teda vyhodnocoval ako dôvody hodné osobitného zreteľa
vyššie uvedené okolnosti, ako aj majetkovú a sociálnu situáciu žalobcu. To, že žalobca vzal žalobu
späť má pri rozhodovaní o náhrade trov konania za dôsledok len to, že nedošlo k navyšovaniu trov.
Žalovaným 1/, 2/, 3/, 7/, 8/ v konaní nijaké trovy nevznikli, a títo si ani žiadne neuplatnili, preto im
súd ich náhradu nepriznal. Žalovaní 4/, 5/, 6/, 9/, ktorým vznikli trovy v priebehu konania, si náhradu

trov konania uplatnili. Žalobca je poberateľom starobného dôchodku vo výške 232,83 Eur, z ktorého
sa vykonávajú zrážky vo výške 16,67 Eur a žalobcovi je vyplácaná suma 199,48 Eur. Suma záväzkov
žalobcu je vo výške 52.514,86 Eur. Žalobca napriek uvedenému zadlženiu nepostupoval v konaní s
odbornou starostlivosťou, tak aby sa trovy nenavyšovali. Trval na žalobe až do 6.11.2017, pritom závery
znaleckého dokazovania mu mohli byť zrejmé už 30.9.2016 (kedy sa zásielka, ktorej obsahom bol aj

znalecký posudok vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote; znalecký posudok bol žalobcovi doručený
na pojednávaní dňa 17.8.2017). Avšak berúc do úvahy okolnosti uvádzané vyššie ohľadne výsledkov
dokazovania a ohľadne majetkovej a sociálnej situácie na strane žalobcu, súd znížil právo na náhradu
trov konania uvedeným žalovaným v rozsahu 50%. V konaní vznikli zároveň trovy štátu (uznesením
č.k. 5C/39/2010-411 bola zo štátnych prostriedkov vyplatená suma 137,80 Eur Univerzitnej nemocnici

Bratislava a ďalej uznesením č.k. 5C/39/2010-580 bola zo štátnych prostriedkov vyplatená suma 106,20
Eur súdnemu znalcovi). Na základe uvedeného, berúc tiež do úvahy dôvody hodné osobitného zreteľa
na strane žalobcu (majetkové a sociálne), súd rozhodol o náhrade trov štátu tak, že k ich úhrade zaviazal
žalobcu v rozsahu 50%.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.