Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. december 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/236/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614210081
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5614210081.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: K. T. (predtým D.), nar.
XX.XX.XXXX, trvale pobytom H. XX, okres Q. K., zastúpená procesným opatrovníkom Obec Huty, o
zaplatenie sumy 101,28 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 10C/21/2015-106 zo dňa 4. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu zamietol
( výrok II.).

N e d o t ý k a sa rozsudku vo výroku I., v ktorom bolo konanie v časti o zaplatenie sumy 51 Eur
zastavené.

M e n í rozsudok vo výrokoch III., IV. tak, že žiadnej zo strán sporu n e p r i z n á
v a nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

Žiadnej zo strán sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom vo výroku I. súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“) zastavil konanie v
časti o zaplatenie sumy 51 Eur. Vo výroku II. zamietol vo zvyšnej časti žalobu.

2. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná so žalobcom uzatvorili dňa 21.09.2011 zmluvu č.
816138 o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, podľa ktorej sa žalobca zaviazal
zriadiť a viesť pre žalovanú osobný účet. Podľa tejto zmluvy žalobca bol oprávnený za poskytovanie
produktov, resp. služieb účtovať si poplatky podľa sadzobníka poplatkov na ťarchu účtu žalovanej.

Sadzobník poplatkov žalobcu - prvá časť (účinný od 01.02.2014) ustanovil (okrem iného) výšku
mesačných poplatkov: za vedenie exekúcie 5 Eur, za upomienku - prečerpanie účtu 15 Eur, za výzvu -
prečerpanie účtu 30 Eur. Výveska úrokových sadzieb žalobcu účinná od 20.10.2014 určila výšku úroku
pri nepovolenom prečerpaní účtu v sadzbe 28 % ročne pre všetky typy bežných a vkladových účtov.
Dňa 31.03.2014 sa žalovaná dostala na účte do debetu, ktorý postupne narastal až do 14.08.2014,
kedy došlo k uzatvoreniu účtu. Debet na účte bol tvorený výlučne poplatkami účtovanými na ťarchu
žalovanej žalobcom. Išlo o poplatky za vedenie účtu vo výške 3,90 Eur, o mesačné poplatky za vedenie

exekúcie vo výške 5 Eur, za upomienku - prečerpanie účtu 15 Eur, poplatok za výzvu vo výške 30 Eur,
ako aj o zmluvné úroky z týchto poplatkov. Žalobca dňom doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy
z 31.07.2014 žalovanej odstúpil od zmluvy.3. Okresný súd zmluvu o bežnom účte uzatvorenú podľa § 708 Obchodného zákonníka vyhodnotil
súčasneakozmluvuspotrebiteľskúpodľa§52ods.1Občianskehozákonníka,keďžejužalobcauzatvoril
ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaná ako spotrebiteľ podľa § 53 ods. 4

Občianskeho zákonníka. Žalovaný nárok, ktorý tvorili poplatky účtované na ťarchu účtu žalovanej súd
žalobcovi nepriznal, pretože podľa názoru súdu tie individuálne dojednané v zmluve neboli. Sadzobník
poplatkov, na ktorý zmluva odkazuje vo svojom bode IV. bod 2 individuálne dojednanie nepredstavuje.
Žalobca tak nepreukázal zmluvné dojednanie strán sporu o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi
poplatky zaúčtované na ťarchu jej bežného účtu, a o ich výške. U spotrebiteľa nie je možné požadovať

poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve. Keďže súd žalobcovi nepriznal nárok na istinu
(tvorenú poplatkami) nemohol mu priznať ani nárok na zmluvné úroky z tejto istiny.

4. Pri rozhodovaní o trovách prvoinštančného konania okresný súd vychádzal z procesnej situácie, že
žalobca vzal späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 51 Eur z dôvodu, že žalovaná po podaní žaloby
vykonala úhradu 51 Eur. V tejto časti procesné zavinenie na zastavení konania je na strane žalovanej, z

tohto dôvodu súd postupujúc podľa § 256 ods. 1 CSP rozhodol, že žalobca má v tejto časti konania voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vo vzťahu k zvyšnému nároku žalobca
úspešnýnebol,žalobavtejtočastibolazamietnutá,súdpotomvychádzajúczozásadyúspechurozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP, že v tejto časti konania žalovaná ako úspešná strana má voči žalobcovi právo
na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vzhľadom na uvedené súd podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodol

o náhrade trov konania dvoma výrokmi.

5. Odvolanie proti rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca. Nesúhlasil s prijatým záverom súdu, že
nepreukázal zmluvné dojednanie strán sporu o povinnosti žalovanej platiť poplatky účtované na ťarchu
jej účtu v žiadanej výške. Odvolateľ cituje znenie § 31 ods. 2, § 31 ods. 4 Zákona o platobných službách,

tvrdí, že tieto ustanovenia výslovne nestanovujú, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia
byť individuálne dojednané.

6. Odvolateľ poukazuje aj na bod 4 ods. 2 Zmluvy, v zmysle ktorého za poskytovanie produktov/
služieb je oprávnený zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov. Všetky poplatky účtuje na

ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu/služby týka, resp. na ťarchu
akéhokoľvek vedeného účtu majiteľa. Pred podpisom zmluvy sa majiteľ účtu oboznámil s poplatkami
súvisiacimi s príslušnou zmluvou a Sadzobníkom, čo prehlásil aj v zmluve.

7. Aj v rozsudku Súdneho dvora vydaného v prejudiciálnom konaní k Smernici 2008/48/ES - vec 42/2015

zo dňa 09.11.2016 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Klára Bíroová sa článok 10 ods. 1 a 2
SmerniceEurópskehoparlamentuaRady2008/48/ESz20.04.2008ozmluváchospotrebiteľskomúvere
a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m/ tejto smernice sa má vykladať
v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky
náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 uvedenej Smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom

trvalom nosiči - a ďalej sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti
Smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami a na druhej
strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v čl. 10
ods. 2 tejto Smernice. Podľa názoru odvolateľa závery označeného rozhodnutia sa analogicky týkajú

aj zmlúv o poskytovaní bankových produktov a služieb, uvedené znamená, že náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľskom úvere sú povinnou náležitosťou
úverovej zmluvy, avšak nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich
môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach (VOP alebo OP) alebo v Sadzobníku, ktoré tvoria
neoddeliteľnú súčasť zmluvy. VOP/OP, Sadzobník sú súčasťou úverovej zmluvy a klienta zaväzujú aj

v prípade, že ich nepodpísal.

8. Odvolateľ poukazuje aj na obsah bodu 23 časť III. VOP platných ku dňu uzatvorenia zmluvy, v zmysle
ktorých ak účet (vkladná knižka, vkladový účet) dosiahne debetný (záporný) zostatok, prípadne prekročí
povolené prečerpanie bez súhlasu banky, debetný zostatok na účte nadobúda charakter nepovoleného

debetu. Ak vznikne na účte/vkladnej knižne debetný/záporný zostatok, resp. prekročené povolené
prečerpanie, má banka právo uplatniť úročenie debetu/nepovoleného prečerpania a následne takýto
úrok zúčtovať na ťarchu účtu/vkladnej knižky, prípadne účtovať sankčný poplatok, ktorý je spolu s
debetnými úrokmi uvedený v Sadzobníku. Dojednanie úroku za nepovolené prečerpanie je upravenévo VOP tvorí súčasť zmluvy, nemusí byť v samotnom texte zmluvy, v zmysle uvedeného nie je dôvod
nepriznať úroky.

9. V súhrne hore uvedených odvolacích argumentácií sa žalobca domáha zmeny rozsudku v odvolaním
napadnutom výroku, v rámci žiadanej zmeny vyhovieť žalobe a priznať náhradu trov konania (vrátane
trov odvolacieho konania).

10. Písomné vyjadrenie k odvolaniu predložené nebolo.

11. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený subjekt, v zákonom stanovenej lehote ( § 362 ods.1 CSP )
proti rozsudku ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), odvolací súd viazaný rozsahom a
dôvodmiodvolaniapostupujúcpodľa§219ods.3CSPvspojenís§378ods.1CSP,rozsudokokresného
súdu vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku potvrdil pre vecnú správnosť podľa § 387 ods. 1 CSP.

Nedotýkal sa výroku odvolaním nenapadnutom (ide o výrok, v ktorom okresný súd zastavil konanie
o zaplatenie sumy 51 Eur). Krajský súd v súvisiacom výroku o náhrade trov konania (výrok III., IV.),
rozsudok okresného súdu zmenil podľa § 388 ods. 1 CSP.

12. Odvolateľ nenamietal spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, ktorý založili žalobca ( v dobe

uzavretia zmluvy Dexia banka) a žalovaná uzavretím zmluvy o zriadenie a vedenie osobného účtu pre
žalovanú. Ide o zmluvu spotrebiteľskú, ktorá podľa právnej úpravy v Zákone č. 129/2010 Z. z. v znení
účinnom ku dňu jej uzavretia musela mať zákonné náležitosti. Medzi obligatórne obsahové náležitosti
takejto zmluvy patrí aj dojednanie o výške poplatkov, úrokov. Absenciu týchto náležitostí vnútroštátna
norma sankcionuje tak, že dojednaný finančný produkt považuje za bezúročný a bez poplatkov.

13. V konaní bolo preukázané, že v posudzovanej zmluve absentuje dojednanie o výške poplatkov,
úrokov.Záverokresnéhosúdu,keďžalobcovinepriznalpoplatokaúrokzistiny(zpoplatkov)mázákonný
rámec.

14. Správne konštatoval okresný súd, že dodávateľ služby (žalobca) nepreukázal, že v žalobe
uplatňovaný nárok je výsledkom individuálneho dojednania zmluvných strán.

15. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na článok IV. bod 2 zmluvy o poskytovaní bankových služieb
obsahujúci oprávnenie banky zúčtovať si poplatky, predmetné ustanovenie zmluvy neobsahuje v

akej konkrétnej výške je banka oprávnená zúčtovať si poplatky na ťarchu osobného účtu majiteľa.
Iba odkaz v uvádzanom článku na Sadzobník poplatkov banky v platnom znení,- aj za situácie,
že majiteľ účtu vyhlásil, že pred podpisom zmluvy oboznámil s poplatkami súvisiacimi s príslušnou
zmluvou,- zákonnú požiadavku individuálneho dojednania nespĺňa. O to viac, že oprávnenie banky
zúčtovať si poplatky na ťarchu osobného účtu majiteľa bolo zakomponované do formulárovej zmluvy

pripravenej vopred dodávateľom služieb, obsah ktorej spotrebiteľ ovplyvniť nemohol, musel ju prijať ako
celok. Navyše, predmetná zmluvná podmienka je svojim obsahom všeobecná, neadresná, splynula s
ostatnými zmluvnými podmienkami. Sadzobník poplatkov je interným dokumentom žalobcu (banky),
svojou povahou nenapĺňa charakteristiku vzájomnej dohody, vzájomného dojednania zmluvných strán,
dodávateľ služieb/banka tento dokument môže v priebehu trvania zmluvného vzťahu meniť ( a aj mení )

kedykoľvek, vrátane aj výšku poplatkov v ňom uvedených. V súdenej veci odvolací súd nad rámec
poukazuje na to, že zmluva o poskytovaní bankových produktov a služieb bola jej účastníkmi uzatvorená
v roku 2011, ale žalobca nárok na poplatky a úrok z úveru uplatňuje na základe Sadzobníka poplatkov
v znení účinnom od 01.02.2014 čo z časového hľadiska vylučuje, aby tento dokument mohol tvoriť
neoddeliteľnú súčasť zmluvy uzatvorenej v roku 2011.

16. Pokiaľ odvolateľ tvrdí, že zákon o platobných službách výslovne neustanovuje požiadavku
individuálneho dojednania poplatkov, podľa názoru odvolacieho súdu v súdenej veci je podstatné, že
požiadavku individuálneho dojednania o poplatkoch v spotrebiteľskej zmluve vyžaduje vnútroštátna
norma - Z.č.129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ktorá uvedenie údaja o výške

poplatkov, úrokov v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje medzi obligatórne obsahové náležitosti takejto
zmluvy a ich neuvedenie sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou.17.KrajskémusúdujeznámerozhodnutieSúdnehodvoraEurópskejúnieč.C-42/15ovýkladeSmernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Platí
však, že prejudiciálny rozsudok je spolu s výkladom alebo posúdením platnosti práva Únie, ktoré sa v

ňom nachádzajú, je záväzný pre vnútroštátny súd, ktorý podal prejudiciálnu otázku, ako aj pre súdy,
ktoré budú rozhodovať v tej istej veci o opravných prostriedkoch. Právnou charakteristikou Smernice
je jej záväznosť len pre štát, zatiaľ čo jej priamy účinok medzi jednotlivcami je v zásade vylúčený.
Priznať Smernici nepriamy účinok by prakticky znamenalo nahradiť, vypustiť dotknuté ustanovenie, t.j.
postupovať contra lege.

18. Vzhľadom na súhrn uvedených odvolacích dôvodov krajský súd vyhodnotil odvolanie žalobcu za
nedôvodné a rozsudok okresného súdu vo výroku v ktorom vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol,
potvrdil pre vecnú správnosť.

19. Odvolaciemu prieskumu podrobil odvolací súd aj súvisiace bezprostredne na seba nadväzujúce

výroky (výrok III., IV.) o náhrade trov prvoinštančného konania, v ktorých rozsudok zmenil. Krajský súd je
názoru,ženáhradutrovkonania(nárok)trebavyriešiť(posúdiť)vsúhrnnomvýroku.Správnekonštatuje
okresný súd základnú zásadu pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzajúcu z princípu úspechu/
neúspechu strán sporu. Procesné zavinenie na čiastočnom zastavení konania približne v polovici
žalovaného nároku nesie žalovaná ( v dôsledku jej správania žalobca pristúpil k späťvzatiu žaloby v tejto

časti), čo zároveň v tomto rozsahu znamená procesný neúspech žalovanej v konaní ( v spore ). Žalobca
bol neúspešný vo zvyšku žaloby, približne v polovici žalovaného nároku. Pomer úspechu/ neúspechu
strán v spore je približne rovnaký, z tohto dôvodu bola naplnená procesná podmienka ustanovenia § 255
ods.2 CSP pre nepriznanie nároku na náhradu trov prvoinštančného konania ani jednej zo strán sporu .

20. Krajský súd sa nedotýkal rozsudku vo zvyšku odvolaním nenapadnutom.

21. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol, vzhľadom na úspech
žalovanej táto strana sporu by mala právo voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací

súd však z obsahu spisu nezistil, že by tejto procesne úspešnej strane v odvolacom konaní mali vzniknúť
nejaké trovy v súvislosti s podaným odvolaním žalobcu.

22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.