Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. december 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/122/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615215005
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7615215005.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu TECAR EUROPE s.r.o., so sídlom
v Humennom, Jasenovská 2468/34, IČO: 35 879 947, zastúpeného JUDr. Jánom Vrbom, advokátom,
so sídlom v Humennom, Námestie slobody 2, proti žalovanému Strojspiš, spol. s r.o., so sídlom
Spišská Nová Ves, Tepličská cesta 10, IČO: 31 717 080, zastúpenému JUDr. Milošom Taragelom,
advokátom, so sídlom Spišská Nová Ves, Starosaská 11, o vydanie neoprávnene zadržiavaných vecí,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 25. januára 2017 č.k.
1C/362/2015-155 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému sa p r i z n á v a plná náhrada trov odvolacieho konania proti žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa
25. januára 2017 č.k. 1C/362/2015-155 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému
vydania hnuteľných vecí špecifikovaných v žalobe. Žalovanému priznal plnú náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom konania je vydanie hnuteľných vecí, ktoré žalobca v

žalobe označil ako Server, Zvernicový systém, Rozvádzač (2 ks) a Metal box (270 ks). Na výzvu súdu
na odstránenie vád podania (žaloby), žalobca hnuteľné veci označil ako - „server, zbernicový systém,
rozvádzač (2 ks), metal box (270 ks)“. Počas celého konania žalobca bližšie nešpecifikoval uvedené
hnuteľné veci, a rozporným sa javí označenie veci - „zvernicový systém“ a niekedy „zbernicový systém“.
Žalobca, okrem tvrdení v žalobe zostal pasívny a nezdokladoval súdu ani vlastníctvo veci, vydania
ktorých sa dožadoval. Až na pojednávaní dňa 25. januára 2017 navrhol vypočuť ako svedka P. K. na
okolnosti sťahovania veci, ktoré sa sťahovali z priestorov žalovaného. Na pojednávaní dňa 10. februára

2016, ktoré bolo odročené na žiadosť žalobcu - za účelom oboznámenia sa s vyjadrením žalovaného a
listinami, žalobca prejavil vôľu na tieto skutočnosti reagovať v krátkom čase. Žalobca zostal aj naďalej
pasívny.

3. Súd v danom prípade aplikoval sudcovskú koncentráciu konania podľa § 153 CSP, o čom bol žalobca
poučený, v rámci poučenia o procesných právach, ktoré prevzal dňa 3.októbra 2016, a preto súd na
navrhovaný procesný prostriedok útoku (návrh na výsluch na svedka) neprihliadol, lebo žalobca ho

neuplatnil včas, hoci ho mohol použiť už skôr.

4. Žalovaný bol počas celého sporu aktívny. Predložil listinné dôkazy - oznámenie o stave exekučného
konania, upovedomenie o súpise hnuteľných vecí počas exekučného konania, zápisnicu zo súpisuhnuteľných vecí vykonaných súdnym úradníkom počas súdneho konania na súde prvej inštancie pod sp.
zn. 1C/235/2009, ktorými preukázal tú skutočnosť, že v priestoroch žalovaného sa hnuteľné veci, ktoré
tvoria predmet tohto konania nenachádzajú a nenachádzali sa tam ani v čase pred podaním žaloby (k

roku 2009), na čo navrhol vypočuť svedkov. Svedok J.. V. Strmeň vypovedal, že žalovaný nedisponuje
vecami žalobcu. Uviedol, že veci z objektu žalovaného si zobrali „Taliani“ pri sťahovaní - naložením do
talianskych áut. Dokonca si vzali aj zariadenie - elektronicky vrátnik - takým spôsobom, že vytrhli káble.
Po ich odchode ostali v objekte žalovaného 3 vozíky a jedna brána, ktoré boli speňažené na dražbe.
Predchádzajúce rozvádzače žalobca demontoval bez súhlasu žalovaného a namontoval ďalšie, ktoré

sú súčasťou budovy. Svedok T. M. vypovedal, že nemá vedomosť, kde sa nachádzal server, ktorý by
mal patriť žalobcovi. U žalovaného sa nenachádza metal box. Nejaké zvyšky zvernicového systému sa
nachádzajú pod úrovňou žeriavovej dráhy.

5. Súd si osvojil procesnú obranu žalovaného, že žalobca nebol schopný špecifikovať hnuteľné
veci, vydania ktorých od žalovaného požaduje. Žalobca nepreukázal vlastníctvo k týmto hnuteľným

veciam a ani to, že sa tieto hnuteľné veci nachádzajú v držbe žalovaného. Žalovaný nerozporoval, že
žalobca inštaloval, resp. nahradil elektroinštaláciu nachádzajúcu sa v nehnuteľnosti žalovaného za inú
elektroinštaláciu po tom, čo sa do nehnuteľnosti nasťahoval, avšak tak učinil bez súhlasu žalovaného,
a táto nová inštalácia je súčasťou nehnuteľnosti, ktorú nie je možné bez poškodenia nehnuteľnosti
od nej oddeliť. Zároveň súd poznamenal, že žalovaný v rámci zadržiavania veci postupoval podľa §

672 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), avšak tieto veci boli reálne speňažené v rámci
exekučného konania. Dodal, že veci žalovaného, ktoré boli speňažené v rámci exekučného konania,
neboli totožné s predmetom tohto konania. Poukázal na to, že vlastnícke právo žalobcu nebolo počas
konania preukázané, a preto súd žalobu zamietol. Na zistený skutkový stav aplikoval súd ustanovenia
§ 126 OZ, § 123 a nasl. OZ. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §

255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 2 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok
a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Označil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm.
f/ CSP, t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že po ukončení nájomnej zmluvy (ktorá bola medzi žalobcom
a žalovaným uzavretá dňa 27. apríla 2004) boli zo strany žalovaného aj napriek viacerým výzvam
neoprávnene zadržiavané stroje a zariadenia, ktoré žalovaný neodôvodnene odmietol vydať žalobcovi.
Touto reivindikačnou žalobou sa žalobca domáhal „vymôcť“ hnuteľné veci, a to server, zvernicový

systém, elektrický rozvádzač 2 ks, metal box 270 ks. Z výpovedí svedkov J.. V. B. P. T. M. vyplýva, že
elektrické rozvádzače sú namontované v budove žalovaného, bez ktorých by v budove nebolo možné
mať elektrické pripojenie. Podľa odvolateľa boli elektrické rozvádzače namontované žalobcom a tieto
nie sú súčasťou stavby, nie sú so stavbou pevne a natrvalo spojené. Zároveň poukázal na skutočnosť,
že konajúci súd zamietol návrh žalobcu na vypočutie svedka P. K., čím bolo porušené žalobcovo

ústavné právo na súdnu a právnu ochranu. Uvedený svedok sa mal vyjadriť k okolnostiam sťahovania
hnuteľných vecí z výrobnej haly žalovaného. Svojim svedectvom mal preukázať, že „požadované veci“
neboli vysťahované, a teda zostali v priestoroch žalovaného. Odvolateľ nesúhlasil so záverom súdu,
že žalobca bol v spore pasívny, lebo žalobca súhlasil aj s výsluchom svedka V. Y., ktorého účasť na
pojednávaní mal zabezpečiť žalovaný. Žalovaný však na pojednávaní vyhlásil, že netrvá na vypočutí

tohto svedka, a tak tohto svedka nemohol vypočuť ani žalobca. Z uvedeného vyvodil záver, že v danom
prípade bolo porušené právo na súdnu a právnu ochranu žalobcu konajúcim súdom.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že
žalobca sa domáhal po žalovanom vydania serveru, zvernicového systému, elektrického rozvádzača (2

ks) a metal box (270 ks). Počas celého konania žalobca nepreukázal 4 základné skutočnosti :
1. Žalobca počas konania uvedené hnuteľné veci jednoznačne neidentifikoval. Hnuteľné veci neopísal
takým spôsobom, aby boli identifikovateľné. Vec ktorá má byť vydaná, musí byť v žalobe jasne a určite
označená, aby nemohlo dôjsť k jej zámene za inú vec.
2. Nepreukázal vlastníctvo k hnuteľným veciam, a tak nepreukázal aktívnu legitimáciu.

3. Nepreukázal existenciu uvedených hnuteľných vecí.
4. Nepreukázal, že uvedené hnuteľné veci sú v neoprávnenej držbe žalovaného. Teda nepreukázal
pasívnu legitimáciu žalovaného. Žalovaný poznamenal, že všetky hnuteľné veci, ktoré sa nachádzali v
nehnuteľnostižalovaného,sižalobcabuďodviezolalebobolispeňaženévexekučnomkonaní,ktorébolovedené zo strany žalovaného (ako oprávneného) proti žalobcovi (ako povinnému) v exekučnom konaní.
Zariadenie, ktoré žalobca v rámci užívania nehnuteľnosti zabudoval do nehnuteľnosti žalovaného, stalo
sa zabudovaním súčasťou tejto hlavnej veci a ako samostatné hnuteľné veci zanikli.

7. K namietanému procesnému postupu súdu zo strany žalobcu, žalovaný poznamenal, že návrh
žalobcu na vypočutie svedka P. K. (ktorého žalobca navrhol vypočuť až na pojednávaní dňa 25.1.2017),
bol účelovým návrhom na odročenie pojednávania. Sám žalobca uviedol, že svedok by nevedel
sa vyjadriť k samotným hnuteľným veciam, a vypovedať mal len k okolnostiam odchodu žalobcu z

prenajímanej haly, teda nie k okolnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania. Poukázal na ust. § 196
ods. 1 CSP a na to, že žalobca v tomto súdnom konaní neuniesol dôkazné bremeno.

8. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 3.4.2017.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas

oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a§ 380
CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods.

1 CSP.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 5. decembra 2017 o 12.50
hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 29. novembra 2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa

§ 219 ods. 1, 3 CSP.

12. Žalobca v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j. že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods.
1 písm. h/ CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to,

že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v
hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak

z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení §
192, § 193 a § 205 CSP.

14.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h/CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť alebo, ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný
prípad.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanom spore tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

16. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa §

191 a § 192 CSP a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj
svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, ak žalobu zamietol.
Nebolozistenéporušenieprocesnýchpredpisov,aniinávada,ktorébymohlimaťzanásledoknesprávne
rozhodnutie vo veci, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.17. Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP.

18. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré už uvádzal v konaní pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie správne vyporiadal aj v rozhodnutí v danom spore, a preto
odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú
prijať iné právne závery.

19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd
uvádza nasledovné :

20. Žalobca v odvolaní namietal spôsob dokazovania a vyhodnotenia svedeckých výpovedí. Odvolací
súd poznamenáva, že strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere

možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak
povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať nerovnovážne
postavenie strán sporu (Článok 6 základných zásad Civilného sporového poriadku). Rovnosť pred
súdom je len výrazom rovnosti strán civilného sporového konania. Rovnosť pred zákonom a rovnosť
pred súdom je obsahom toho istého pojmu a znamená rovnaké postavenie oboch procesných strán

pri aplikácii hmotných i procesných predpisov ktorýmkoľvek súdom voči ktorémukoľvek účastníkovi
konania. Zásada rovnosti strán v civilnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných
podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o právach a povinnostiach ktorých rozhoduje
civilný súd (m.m. PL ÚS 43/95).

21. Obsah spisu nedáva podklad pre záver, že súd prvej inštancie porušil zásadu rovnosti procesných
strán. Súd prvej inštancie vytvoril obom procesným stranám rovnakú možnosť vyjadriť sa k veci, k
vykonanému dokazovaniu, k priebehu konania a k vyjadreniam protistrany. Vzhľadom na námietky
žalobcu smerujúce najmä k nevyváženému spôsobu dokazovania odvolací súd pripomína, že
dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania (civilného sporového konania), v rámci ktorej si súd

vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe
obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým
spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní
(civilnom sporovom konaní) nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný
vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré

z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, a nie strán sporu.

22. Súdna prax aj podľa predchádzajúcej úpravy dospela k záveru, že nevykonanie všetkých
navrhovaných dôkazov nezakladala vadu zmätočnosti. Nová právna úprava na samej podstate
uvedeného nič nezmenila.

23. Odvolací súd opakovane pripomína, že do obsahu základného práva podľa Článku 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky nepatrí právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (porovnaj I. ÚS 97/97).

24. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci
môže spočívať v tom, že súd prvej inštancie použil na správne zistený skutkový stav veci nesprávny
právny predpis, alebo ak správne použitý právny predpis nesprávne vyložil, prípadne v tom, že zo

skutočností dostatočne preukázaných vyvodil nesprávne právne závery. V prejednávanej veci ale o
takýto prípad nejde.

25. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) má vlastník právo na ochranu proti tomu,
kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci na tom,

kto mu ju neprávom zadržuje.

26.Žalobounavydanievecisavlastníkhmotnejvecidomáhaochranyprotitomu,ktomujuneoprávnene,
t.j. bez právneho dôvodu zadržuje, zbavuje ho možnosti výkonu vlastníckeho práva a zároveň odmietavec vydať. Aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby je vlastník veci. Vlastník ako žalobca musí v
spore svoje vlastnícke právo preukázať a jeho vlastnícke právo ako žalobcu v dobe vyhlásenia rozsudku
musí trvať (§ 217 ods. 1 CSP). Pasívne legitimovaným u žaloby na vydanie veci je ten, kto vlastníkovu

vec neoprávnene zadržuje a zároveň ju má fakticky u seba.

27. Žaloba na vydanie veci nemôže byť úspešná proti tomu, kto s úspechom v spore namieta a preukáže,
že vec má u seba na základe vecného práva (vecné bremeno, záložné právo, zadržovacie právo alebo
na základe záväzkového práva).

28. Žaloba o vydanie veci nemôže byť úspešná ani vtedy, ak žalovaný už vec nemá fakticky u seba,
napr. vec scudzil, zničil, spotreboval, resp. vec inak zanikla, takže už ako samotná vec neexistuje.

29. Počas konania bolo zistené, že veci, ktorých sa žalobca domáha vydania, už neexistujú.

30. K hnuteľnej veci označenej ako „rozvádzač“ (2 ks) odvolací súd poznamenáva, že sa stotožňuje s
obranou žalovaného, že uvedené veci boli zabudované do nehnuteľnosti žalovaného, a teda stali sa
súčasťou nehnuteľnosti žalovaného.

31. Odvolací súd poznamenáva, že súčasťou veci je všetko, čo k tejto veci ako hlavnej podľa jej povahy

fyzicky a zároveň funkčne náleží (patrí) a nemôže byť od nej oddelená bez toho, aby sa tým hlavná
vec znehodnotila.

32. Podľa § 120 Občianskeho zákonníka kladie sa dôraz na znehodnotenie hlavnej veci.

33. Neoddeliteľnosť nie je len fyzická či technická, ale aj funkčná.

34. Znehodnotením treba rozumieť funkčnú ujmu, keď hlavná vec už nemôže slúžiť pôvodnému účelu,
hospodárske poškodenie hlavnej veci v smere znamenajúcej stratu jej peňažnej (finančnej) hodnoty.

35. Súhrne povedané, ide o takú ujmu, keď hlavná vec už nie je schopná slúžiť svojmu pôvodnému
účelu buď vôbec, alebo z veľkej časti kvalitne.

36. Z týchto dôvodov a osobitne z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie, s ktorými
sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte

tohto rozsudku.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, a tak nemá
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto odvolací

súd priznal žalovanému proti žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší
súdny úradník zohľadňujúc § 251 CSP.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).