Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. január 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25C/306/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109242774
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1109242774.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa T.. B. O.,

bývajúceho v O., F.. C. Q. Č.. X, zastúpeného JUDr. Marekom Morochovičom, advokátom, so sídlom
v Bratislave, Krížna 56, proti odporcovi Chemko, a.s. Strážske v likvidácii, so sídlom v Bratislave,
Moskovská 13, zastúpeného spoločnosťou Advokát Pirč, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Štrbská 4,
konajúcej prostredníctvom JUDr. Jána Pirča, advokáta, o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľa vykonané písomným podaním odporcu zo dňa
2.6.2009 je neplatné.

Okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľa vykonané písomným podaním odporcu zo dňa
5.6.2009 je neplatné.

Súd návrh na určenie, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom sa dňom 2.6.2009 a dňom
5.6.2009 nekončí a naďalej trvá zamieta.

Súd o náhrade mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru a o náhrade trov konania
rozhodne po právoplatnom skončení konania o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným pôvodne na Okresný súd Michalovce, následne postúpeným na
tunajšísúd,domáhalurčenianeplatnostiokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru,ktorémubolodané
odporcom listom zo dňa 2.6.2009 a 5.6.2009 a náhrady mzdy titulom neplatného
- 2 -

skončenia pracovného pomeru. Dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru malo byť jeho
opakované porušenie pracovných povinností, konkrétne jeho absencia na pracovisku v pracovnej dobe
v období od 15.4.2009 do 29.5.2009, keď táto presiahla preukázateľne 3 pracovné dni, nesplnenie úloh
a pokynov zamestnávateľa v zmysle Zápisu z porady riaditeľov spoločnosti v dňoch 20.4., 30.4., 6.5., a
22.5.2009, ako aj tých uložených písomnými pokynmi zo dňa 14.5.2009 a 27.5.2009, s ktorými dôvodmi
navrhovateľ nesúhlasil. Rovnako nesúhlasil s tým, že svojim konaním ohrozil riadny chod spoločnosti a
neposkytol likvidátorovi spoločnosti súčinnosť. Odporcovi už pri protokolárnom odovzdávaní pracovných

pomôcok opakovane oznámil, že nesúhlasí s ukončením pracovného pomeru a žiada o prideľovanie
práce, následne tak uskutočnil aj listom zo dňa 12.6.2009.Okresný súd Michalovce uznesením zo dňa 7.9.2009, č.k. 19C 69/2009-39, odmietol podanie
navrhovateľa v časti uplatneného nároku na náhradu mzdy, nakoľko i napriek výzve súdu navrhovateľ
neodstránil vadu žalobného petitu spočívajúcu v jeho neurčitosti. Vzhľadom na to, že navrhovateľ podal

proti predmetnému uzneseniu odvolanie, súd uznesením zo dňa 22.9.2009, č.k. 19C 69/2009-45, vylúčil
nárok navrhovateľa na náhradu mzdy na samostatné konanie. Uznesením zo dňa 30.12.2009, sp. zn.
6Co 322/2009, Krajský súd v Košiciach potvrdil rozhodnutie okresného súdu o odmietnutí podania
navrhovateľa v časti požadovanej náhrady mzdy (č.l. 105).

Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť. Okrem miestnej
nepríslušnosti Okresného súdu Michalovce namietal ukončenie pracovného pomeru s navrhovateľom
už listom zo dňa 2.6.2009, keďže tento list sa mu nepodarilo doručiť navrhovateľovi, a preto pristúpil k
okamžitému skončeniu pracovného pomeru totožným listom zo dňa 5.6.2009, ktoré vyvolalo zamýšľané
účinky. Okamžité skončenie pracovného pomeru považoval odporca za platný právny úkon, keďže v
ňom uviedol skutočné dôvody vedúce ho k ukončeniu pracovnoprávneho vzťahu s navrhovateľom, a

tieto zreteľne vymedzil. Navrhovateľ porušil svoju základnú pracovnú povinnosť, keď sa nezdržiaval na
pracovisku v pracovnom dobe v období od 15.4.-29.5.2009, pričom jeho neprítomnosť na pracovisku
preukázateľne presiahla viac ako 3 pracovné dni. Takéto konanie navrhovateľa ako zamestnanca
odporca považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré spolu s nesplnením uložených úloh
a pokynov založilo možnosť zamestnávateľa prikročiť k okamžitému ukončeniu pracovného pomeru.

Uznesením zo dňa 7.12.2009, č.k. 25C 306/2009-65 a zo dňa 20.7.2010, č.k. 25C 306/2009-108, súd
zamietol návrhy navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, ktorými sa domáhal zaviazania
odporcu k povinnosti poskytnúť mu časť pracovnej odmeny vo výške X.XXX N., resp. vo výške
XX.XXX Eur, alternatívne zložiť do úschovy súdu peňažnú sumu vo výške XX.XXX,XX Eur za účelom

zabezpečenia vymožiteľnosti jeho nároku na náhradu mzdy. Predmetné uznesenia okresného súdu boli
na odvolanie navrhovateľa ako vecne správne potvrdené uzneseniami Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 6Co 42/2010 a sp. zn. 5Co 320/2010.

Podaním doručeným súdu dňa 17.3.2010 navrhovateľ požiadal, aby súd okrem určenia neplatnosti

okamžitého skončenia pracovného pomeru rozhodol i o jeho nároku na náhradu mzdy za obdobie od
2.6.2009 do času, kým mu odporca neumožní pokračovať v práci v celkovej sume XX.XXX,XX Eur spolu
s príslušenstvom. Písomným podaním doručeným súdu dňa 10.10.2011
- 3 -

navrhovateľ upravil znenie žalobného petitu v časti náhrady mzdy, keď žiadal zaviazať odporcu k
povinnosti zaplatiť mu náhradu mzdy vo výške X.XXX,XX Eur mesačne brutto počnúc od 6.6.2009
do dňa, kedy mu odporca umožní vykonávať prácu alebo do času, kedy súd právoplatne rozhodne o
skončení pracovného pomeru. Súd pripustil zmenu žalobného petitu v časti týkajúcej sa požadovanej
náhrady mzdy uznesením zo dňa 20.10.2011, č.k. 25C 306/2009-259.

Uznesením zo dňa 21.1.2011, č.k. 25C 306/2009-233, súd rozhodol o prerušení konania do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. XXCb XXX/
XXXX, nakoľko sa v ňom rieši taká otázka, ktorá podľa mienky súdu mala význam pre rozhodnutie
súdu. Tou bola okolnosť, či uznesenia, ktorými odporca vstúpil do likvidácie a za likvidátora odporcu

ustanovil spoločnosť INVESTEND, s.r.o, v mene ktorej koná B.. B. Z., boli prijaté platne alebo nie.
Z obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru daného navrhovateľovi listami odporcu zo dňa
2.6.2009 a 5.6.2009 totiž vyplynulo, že tieto podpisoval v mene odporcu ako osoba oprávnená práve
likvidátor spoločnosti. Predmetné uznesenie na odvolanie navrhovateľa zrušil Krajský súd v Bratislave
uznesením zo dňa 30.5.2011, sp. zn. 14Co 170/2011, keď mal za to, že výsledok konania vo veci

sp. zn. 31Cb 111/2009 by mal význam pre rozhodnutie súdu len vtedy, ak by bolo preukázané, že
navrhovateľ závažne porušil pracovnú disciplínu, v dôsledku čoho by prichádzalo do úvahy zamietnutie
jeho žaloby; až v tomto štádiu konania by bol daný dôvod na prerušenie konania. Ak by však súd
po vykonanom dokazovaní zistil, že navrhovateľ nepochybil a neboli splnené podmienky pre okamžité
skončenie pracovného pomeru, môže konajúci súd rozhodnúť nezávisle na výsledku vo veci vedenej

pod sp. zn. 31Cb 111/2009.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, a to výsluchom navrhovateľa, oboznámil sa s ústnymi prednesmi a
písomnými vyjadreniami právneho zástupcu navrhovateľa a právneho zástupcu odporcu, oboznámil saaj s listinnými dôkazmi, a to najmä pracovnou zmluvou zo dňa 21.9.2005 a dohodou o jej zmene zo
dňa 1.2.2008, dohodami o mzdových podmienkach zo dňa 21.9.2005, 23.3.2006, 23.1.2008 a 1.4.2009,
okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 2.6.2009 a 5.6.2009, rozhodnutím likvidátora zo

dňa 2.6.2009, oznámením navrhovateľa zo dňa 12.6.2009, fotokópiou doručenky zo dňa 10.6.2009,
zápisnicou z rokovania likvidátora so zástupcami odborového zväzu zamestnancov zo dňa 5.6.2009,
zápismi z porád zo dňa 20.4.209, 30.4.2009, 6.5.2009, 22.5.2009, pokynmi likvidátora zo dňa 14.5.2009
a 27.5.2009, ako aj ostatným obsahom spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav :

Navrhovateľ ako zamestnanec uzatvoril s odporcom ako zamestnávateľom dňa 21.9.2005 pracovnú
zmluvu, v zmysle ktorej mal počnúc od 1.10.2005 vykonávať funkciu finančného riaditeľa s miestom
výkonu práce Strážske, Priemyselná 720. Pracovný pomer účastníci uzatvorili na dobu neurčitú, s tým,
že rozsah pracovného času si dohodli na 37,5 hodín týždenne a tento bol rozvrhnutý rovnomerne na
päť pracovných dní v týždni. Pokiaľ išlo o mzdu za vykonanú prácu, jej výška a podmienky poskytnutia
boli stanovené v dohode o mzdových podmienkach, naposledy zmenenej dňa 1.4.2009. Navrhovateľovi

patrila základná mesačná mzda s prihliadnutím k prípadnej práci nadčas, vo sviatok a v noci v sume
X.XXX,XX Eur, počnúc od X.X.XXXX.

- 4 -

Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, Vložka číslo: XXXX/B, ako aj z
Notárskej zápisnice zo dňa X.X.XXXX č. G Nz XXXXX/XXXX G. XXXXX/XXXX (č.l. 157 a nasl.), vyplýva,
že spoločnosť Chemko, a.s. Strážske bola zrušená s likvidáciou, pričom za likvidátora spoločnosti bola
vymenovaná spoločnosť INVESTEND, s.r.o., v mene ktorá koná štatutárny zástupca spoločnosti.

Listom zo dňa 2.6.2009 pristúpil odporca k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, ktoré
navrhovateľ odmietol prevziať.

Listom zo dňa 5.6.2009 likvidátor odporcu okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľom. Ako

dôvod uviedol 1/ opakované porušenie základnej pracovnej povinnosti navrhovateľa ako zamestnanca,
keď sa nezdržiaval na pracovisku v pracovnej dobe v období od 15.4.2009 do 29.5.2009, pričom jeho
neprítomnosť na pracovisku presiahla preukázateľne viac ako 3 pracovné dni, 2/ nesplnenie uložených
úloh a pokynov v zmysle Zápisu z porady riaditeľov spoločnosti konaných v dňoch XX.X., XX.X., X.X., a
XX.X.XXXX, ako aj povinností uložených písomnými pokynmi zo dňa XX.X. a XX.X.XXXX a 3/ porušenie

pracovnej disciplíny, nakoľko navrhovateľ ohrozil chod spoločnosti a neposkytol likvidátorovi súčinnosť
v súlade s s jeho pokynmi a Zápisnicou z porady. K okamžitému skončeniu pracovného pomeru pripojil
likvidátor odporcu rozhodnutie zo dňa 2.6.2009, podľa ktorého v zmysle § 72 a vo väzbe na § 68 ods. 5
Obchodného zákonníka vykonáva svoju pôsobnosť vo vzťahu k likvidovanej spoločnosti Chemko, a.s.
Strážske v likvidácii a vo vzťahu k tretím osobám v rozsahu, ktorý v plnej miere nahrádza pôsobnosť

predstavenstva spoločnosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru prerokoval likvidátor odporcu so
zástupcami odborového zväzu zamestnancov dňa 5.6.2009 v priestoroch spoločnosti.

Zo zápisu z porady zo dňa 20.4.2009 (č.l. 185) súd zistil, že táto sa konala medzi likvidátorom odporcu
a jeho generálnym riaditeľom T.. Q. B., pričom jej predmetom bolo prerokovanie podmienok odovzdania

podkladov v zložení pod bodmi 1. až 14., ktorých sumarizáciu sa generálny riaditeľ zaviazal zabezpečiť
prostredníctvom riaditeľov jednotlivých úsekov spoločnosti. Ďalšia porada likvidátora odporcu sa
uskutočnila dňa 30.4.2009 za účasti riaditeľov spoločnosti, okrem iného aj navrhovateľa (č.l. XXX). Z
obsahu jednotlivých prerokovaných bodov vyplýva, že navrhovateľovi boli explicitne uložené úlohy pod
bodmi 8/ súvisiace s odsúhlasením zostatkov pôžičiek a úverov, konfirmačné listy, výzvy na zaplatenie,

a 18/ týkajúce spôsobu reportu a schvaľovania pravidelných platieb a faktúr. Navrhovateľovi boli
uložené ďalšie úlohy na porade riaditeľov spoločnosti s likvidátorom dňa X.X.XXXX (č.l. XXX), a to
explicitne pod bodom 1/súvisiace s protokolom o vykonaní kontroly z colného úradu Michalovce, bodom
14/ a 19/ týkajúce sa zrušenia účtov, kreditných kariet a dispozičných oprávnení k bankovým účtom
a zabezpečenia výpisu všetkých kreditných a debetných operácií spoločnosti v období od 1.4. do

30.4.2009. Na porade riaditeľov spoločnosti s likvidátorom dňa XX.X.XXXX (č.l. XXX) sa navrhovateľ
nezúčastnil, pričom z jej obsahu nevyplýva explicitne vymedzená úloha pre navrhovateľa. Likvidátor
spoločnosti písomným pokynom zo dňa XX.X.XXXX (č.l. XXX) uložil predstavenstvu spoločnosti
povinnosti zahrnuté do bodov 1/ až 18/, ktorý pokyn prevzal za predstavenstvo spoločnosti T.. Q. B. a zadozornú radu spoločnosti B.. T.. M. K.. S písomným pokynom zo dňa 27.5.2009 (č.l. XXX) sa likvidátor
odporcu obrátil na predstavenstvo a výkonné vedenie, pričom im uložil, aby najneskôr do 29.5.2009
vypracovali a

- 5 -

predložili záväzný návrh riešenia situácie vzniknutej na úseku výroby v dôsledku dlhodobo
neuhrádzaných záväzkov spoločnosti TP2, s.r.o., ktorá v prípade neuhradenia faktúr je pripravená
odpojiť odporcu od dodávok energií. V predmetnom písomnom pokyne, ktorý osobne prevzal aj

navrhovateľ, likvidátor odporcu okrem iného konštatoval, že odo dňa ustanovenia do funkcie robí v mene
spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti, keďže funkcie jednotlivých členov výkonného
vedenia spoločnosti, ako aj funkcia členov a predsedu predstavenstva ostala zachovaná, nezanikla, a
preto svoju pôsobnosť vykonávajú naďalej v rozsahu, v akom neprešla na likvidátora spoločnosti podľa
§ 72 Obchodného zákonníka. Prílohou písomného pokynu bol aj list spoločnosti TP 2, s.r.o. zo dňa
13.5.2009.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že u odporcu pôsobil nielen vo funkcii finančného riaditeľa,
ale aj člena dozornej rady. Do jeho pracovnej náplne patrilo zabezpečovanie ekonomických záujmov
spoločnosti, konkrétne účtovníctvo, príprava účtovných podkladov k účtovným uzávierkam, mal na
starosti styk s bankami, úhradu platieb spoločnosti, rokovania so štátnymi orgánmi, dlžníkmi spoločnosti,

pričom bol poverený aj vedením informačných technológií spoločnosti, a teda zabezpečoval spracovanie
všetkých dát. Jeho priamym nadriadeným a osobou oprávnenou prideľovať mu pracovné úlohy, mimo
tých vyplývajúcich mu priamo z titulu jeho funkcie, bol generálny riaditeľ spoločnosti T.. Q. B.. Pokiaľ
bol potrebný písomný výstup, pripravoval rôzne podklady, dokonca aj priamo predstavenstvu, ktorého
členovia mu mohli rovnako prideľovať prácu. Ako člen výkonného vedenia spoločnosti sa nemusel

zapisovaťdoknihydochádzok,ktorápovinnosťinakprezamestnancovvyplývalazosmerniceGR-SKOL
04/04/III, s ktorou bol oboznámený. Na neho sa vzťahovala v tomto smere výnimka udelená mu ústne
generálnym riaditeľom spoločnosti. Dochádzka zamestnancov sa dala zistiť aj cez kamerový systém
nainštalovaný pri vstupe do areálu pracoviska a z evidencie príchodov a odchodov do a z areálu, ktorý
viedla strážna služba. Pokiaľ išlo o samotné okamžité skončenie pracovného pomeru to mu bolo prvý

krát oznámené dňa 2.6.2009, ktoré ústnou formou, v prítomnosti svedkov, odmietol prevziať. V poradí
druhé okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 5.6.2009 prevzal dňa 10.6.2009. S dôvodmi v
ňom uvedenými navrhovateľ nesúhlasil, keďže X/v období od XX.X. do 29.5.2009 sa na pracovisku
zdržiaval a 2/ nie všetkých pracovných porád sa zúčastnil buď z dôvodu, že mu neboli určené, príp. mal v
tom čase iné služobné povinnosti. O znížení mzdy za mesiac máj roku 2009 pre absenciu v práci v trvaní

4 dní navrhovateľ nemal vedomosť, pretože si nemal podľa čoho overiť, či mu bola mzda za mesiac máj
vyplatená v správnej výške. S odstupom času sa navrhovateľ presne nepamätal na konkrétne úlohy,
ktoré mal zabezpečovať, avšak uviedol, že s likvidátorom spoločnosti spolupracoval, informoval ho o
finančnej situácii, o stavoch účtov , pravidelne mu aj predkladal reporty, teda splnil všetky úlohy, ktoré mu
z jeho strany boli udelené. Pokiaľ išlo o pokyn zo dňa 27.5.2009, ten bol primárne určený predstavenstvu

a jeho členom, a preto daná úloha nespadala do jeho kompetencie.

Právny zástupca navrhovateľa považoval okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné z
dôvodu, že nespĺňalo podmienky určitosti, nezameniteľnosti a jasnosti. Tvrdenie o neprítomnosti
navrhovateľa na pracovisku považoval za veľmi všeobecné, keď z neho nevyplývalo kedy konkrétne

sa mal navrhovateľ zdržiavať mimo svojho pracoviska. Naviac z titulu funkcie navrhovateľ ani nemusel
byť každý deň v práci. Právny zástupca navrhovateľa považoval aj druhý dôvod skončenia pracovného
pomeru za neurčitý, keď nebolo zrejmé aké
- 6 -

konkrétne úlohy a pokyny navrhovateľ nesplnil. Zo zápisov z jednotlivých porád s likvidátorom odporcu
zároveň vyplývalo, že nie všetkých porád sa navrhovateľ aj zúčastnil. A napokon za neurčité označil
právny zástupca navrhovateľa aj tvrdenie ohľadne neposkytnutia súčinnosti likvidátorovi spoločnosti,
keď nie je jasné akú súčinnosť mu mal navrhovateľ poskytnúť. Hoci u odporcu pôsobila odborová
organizácia, právny zástupca navrhovateľa nemal vedomosť o prerokovaní okamžitého skončenia

pracovného pomeru s jej zástupcami.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. 19C 9/2010 vyplýva, že jeho účastníkmi sú
tak na strane navrhovateľa, ako aj odporcu totožní účastníci, pričom jeho predmetom je zaplateniesumy, po čiastočnom späťvzatí návrhu navrhovateľa, vo výške XXX,XX Eur ako nevyplatenej časti mzdy
navrhovateľa za mesiac máj 2009. Z vyjadrení odporcu a jeho právneho zástupcu vyplynulo, že mzda
navrhovateľa bola krátená len v mesiaci máj 2009, a to o 4 neodpracované pracovné dni, počas ktorých

sa navrhovateľ nemal zdržiavať na pracovisku. V predmetnom konaní súd uskutočnil výsluch svedka T..
B., ktorý uviedol, že vrcholový výkonný manažment mal výnimku z povinnosti viesť písomnú evidenciu
dochádzky v zmysle smernice o evidencii pracovného času, s výnimkou zahraničných pracovných ciest.
Z jeho pohľadu by to bolo neefektívne. Nepamätal si absenciu navrhovateľa na pracovisku v počte tri a
viac dní. Keďže bol priamym nadriadeným navrhovateľa, v prípade nastania takej situácie, jej riešenie

bolo v jeho kompetencii.

Právny zástupca odporcu v rámci ústnych prednesov zotrval na dôvodnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru s navrhovateľom, ku ktorému došlo až listom zo dňa 5.6.2009. Okamžité skončenie
pracovného pomeru dané navrhovateľovi listom zo dňa 2.6.2009 nepovažoval za relevantné, keďže
nebolo prerokované so zástupcami zamestnancov. K prerokovaniu dôvodov ukončenia pracovného

pomeru navrhovateľa so zástupcami odborového zväzu zamestnancov došlo až dňa 5.6.2009 (č.l. XXX),
pretomomentukončeniapracovnoprávnehovzťahusnavrhovateľomviazalnalistlikvidátoraodporcuzo
dňa 5.6.2009. Likvidátor odporcu pritom vykonával pôsobnosť štatutárneho orgánu počnúc od zrušenia
spoločnosti s likvidáciou, keď na neho prešla všetka agenda, vrátane pracovnoprávnej. Dôvody uvedené
v okamžitom skončení pracovného pomeru považoval právny zástupca odporcu za dostatočne určité

a zrozumiteľné. Navrhovateľ sa v pracovnej zmluve zaviazal dodržiavať nielen zmluvu samotnú a v
jej rámci rozsah pracovného času rozvrhnutého na 37,5 hodín týždenne, ale aj všeobecne záväzné
právne predpisy a interné smernice zamestnávateľa, okrem iného aj smernicu o pracovnom čase S-
C..XX/XX/III. Povinnosťou navrhovateľa teda bolo zdržiavať sa počas pracovného času na pracovisku
zamestnávateľa, ktorú povinnosť si navrhovateľ nesplnil a preukázateľne absentoval v práci 4 pracovné

dni(č.l.XXX).Likvidátorspoločnostizaznamenalneprítomnosťnavrhovateľavprácivdňoch14.,19.,22.
a 28.5.2009, ktoré dni sú zároveň aj dňami vytýkanej absencie navrhovateľa na pracovisku (č.l. XXX).
V období od 15.4.2009 do 29.5.2009 teda nešlo o kontinuálnou neprítomnosť navrhovateľa v práci, keď
tento sa na pracovisku nenachádzal len počas 4 pracovných dní mesiaca máj XXXX (č.l. XXX), za ktorú
absenciumuodporcaajkrátilvyplatenúmzdu.Oneprítomnostinavrhovateľavprácimalipodľaprávneho

zástupcu odporcu nasvedčovať aj záznamy o pohybe jeho služobného motorového vozidla (č.l. XXX-
XXX) a záznamy v dochádzkovej knihe, do ktorej sa navrhovateľ nezapisoval. Právny zástupca odporcu
nerozporoval výkon práce navrhovateľom v dňoch 30.4.2009, 6.5.2009 a 27.5.2009. Pokiaľ išlo o dôvod
spočívajúci v neplnení pridelených pracovných úloh, konkrétne
- 7 -

úlohy mali navrhovateľovi vyplývať zo zápisov z porád zvolaných likvidátorom spoločnosti, a to I/ dňa
20.4.2009 medzi likvidátorom spoločnosti a predsedom predstavenstva, v zmysle ktorej mal navrhovateľ
plniť pokyny pod bodmi 6/- záväzky a pohľadávky nad XXX.XXX Eur, otvorené, typ, výška v tabuľkovej
forme, 7/ - úvery -výška, účel použitie, splatnosť, 8/ banky, účty, dispozičné práva, adresy pobočiek

a XX/- účtovné závierky 2006-2008, výkazy, súvahy, poznámky, II/ dňa 30.4.2009 medzi likvidátorom
a riaditeľmi spoločnosti, v zmysle ktorej mal zabezpečiť úlohy v bodoch X/- odsúhlasenie zostatkov,
konfirmačné listy, výzvy na splatenie vo vzťahu k pôžičkám a úverom, 9/ zmeny názvu a dispozičné
oprávnenia k účtom v bankách, a raz týždenne stav cash na účtoch, XX/ - miestna daň z nehnuteľností a
XX/ - pravidelné platby a faktúry, spôsob reportu a ich schvaľovanie, T./ dňa 6.5.2009 medzi likvidátorom

a riaditeľmi spoločnosti, podľa ktorej mal zabezpečiť úlohy v bodoch X/-úlohy vyplývajúce z kontroly z
colného úradu M. do 20.5.2009, X/-platby v dňoch X.X.XXXX, XX.X.XXXX a XX.X.XXXX, keď tituly k
platbámpripravilaodovzdalM..F.,XX/-zrušenieúčtov,dispozičnýchprávakreditnýchkarietkbankovým
účtom - zoznam, XX/-výpisy všetkých kreditných a debetných operácií všetkých účtov spoločnosti
od X.X.-XX.X.XXXX a XX/-leasingové zmluvy- odovzdal, a IV/ dňa 22.5.2009 medzi likvidátorom a

riaditeľmi spoločnosti, ktorej porady sa však navrhovateľ nezúčastnil. Právny zástupca odporcu nemal
vedomosť, či a akým spôsobom bol navrhovateľ oboznámený s uložením úloh podľa zápisu z poslednej
porady, a to pod bodmi 8/-žiadosť o predĺženie lehoty na dodanie písomných podkladov pre colný úrad
Michalovce, X/-infomrácia k zmluve o predaji nehnuteľnosti spoločnosti KONTAKT SERVIS, s.r.o., 10/-
motorové vozidlá v majetku, resp. leasingu spoločnosti, ich počet, typ, rok výroby, zostávajúca doba

leasingu, karty na čerpanie pohonných hmôt, 14/-originál zmluvy o rozmontovaní, predaji a odvoze
technologického celku, kolóny situovanej pôvodne pri vstupe do areálu a 15/-originál zmluvy o predaji
nehnuteľnosti spoločnosti CENON dňa 1.4.2009. Navrhovateľ nerešpektoval ani pokyn likvidátora zo
dňa 14.5.2009, ktorého plnenie mal zabezpečiť predseda predstavenstva T.. B.. Za najzávažnejšieporušenie pracovných povinností považoval právny zástupca odporcu nesplnenie pokynu likvidátora zo
dňa 27.5.2009, ktorý sa týkal zaplatenia splatných faktúr spoločnosti TP 2, s.r.o. Po vstupe odporcu
do likvidácie bola totiž realizovaná platba v sume XXX.XXX Eur ako navýšenie základného imania

dcérskej spoločnosti, ktorá platba však nemohla mať takú prioritu akou bola úhrada splatných záväzkov
spoločnosti zabezpečujúcej dodávku elektrickej energie. Navrhovateľ porušil inštitút tzv. finančnej
disciplíny, podľa ktorého mali byť záväzky vzniknuté a splatné skôr uhradené pred tými vzniknutými a
splatnými neskôr. Svojím konaním tak navrhovateľ ohrozil chod spoločnosti. Keďže mal na starosti aj
účtovníctvo, spôsobil ohrozenie lehoty na vypracovanie účtovnej uzávierky.

Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len "Zákonník práce") zamestnávateľ
môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne
odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný

pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.

- 8 -

Podľa 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak
je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia

písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k
prerokovaniu došlo.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ

uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s

výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na § 132 O.s.p.
a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom rozviazania pracovného pomeru.

Na jeho platné uskutočnenie, či už zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca sa vyžaduje písomná
forma, uvedenie jasného dôvodu jeho skončenia a jeho doručenie druhému účastníkovi.

Čo sa týka dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa tento nastane
v prípade, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený za trestný čin alebo ak sa dopustil konania,

ktoré so zreteľom na jeho intenzitu, má za následok porušenie pracovných povinností (závažným
spôsobom) a nie je žiaduce, aby jeho pracovný pomer trval ďalej, čo aj len do skončenia výpovednej
doby. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v zrušovacom prejave uvedený takýmspôsobom, aby z neho bolo zrejmé, aké sú skutočné príčiny, ktoré viedli zamestnávateľa k tomuto
spôsobu skončenia pracovného pomeru. Dôvod nemožno dodatočne meniť.

- 9 -

Okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť doručené zamestnancovi, pretože jeho právne
účinky nastávajú až okamihom jeho doručenia druhému účastníkovi. V prípade, že k nemu pristúpil

zamestnávateľ, musí byť vopred prerokované so zástupcami zamestnancov, inak je neplatné podľa §
74 Zákonníka práce.

Ak nie je splnená čo aj len jedna z vyššie uvedených podmienok, okamžité skončenie pracovného
pomeru je neplatné.

Neplatnosť skončenia pracovného pomeru jeho okamžitým skončením môže zamestnanec uplatniť na
súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Z vykonaného dokazovania a zhodných tvrdení účastníkov konania vyplynulo, že odporca prikročil k
ukončeniu pracovného pomeru s navrhovateľom listami zo dňa 2.6.2009, ktorý navrhovateľ odmietol v

ten istý deň prevziať a zo dňa 5.6.2009, ktorý navrhovateľ prevzal dňa 10.6.2009. Pokiaľ navrhovateľ
uplatnil žalobu na určenie neplatnosti tohto spôsobu ukončenia pracovného pomeru na súde dňa
9.7.2009, podal ju v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote.

I keď samotný odporca popieral relevanciu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 2.6.2009,

je zrejmé, že danú listinu navrhovateľ odmietol prevziať, ktorým úkonom spôsobil účinky spojené s
jej faktickým doručením tak ako to má na mysli ustanovenie § 38 ods. 4 veta posledná Zákonníka
práce. Keďže právny zástupca odporcu sám potvrdil, že dôvody skončenia pracovného pomeru s
navrhovateľom prerokoval so zástupcami odborového zväzu až dňa 5.6.2009 a v nadväznosti na to
pristúpil k v poradí druhému okamžitému ukončeniu pracovného pomeru s navrhovateľom, mal súd

za to, že v súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 2.6.2009 absentovala jedna
zo zákonom stanovených podmienok jeho platnosti podľa § 74 Zákonníka práce, a to jeho predbežné
prerokovanie so zástupcami zamestnancov; okamžité skončenie pracovného pomeru je preto z tohto
dôvodu neplatné.

V ďalšom sa súd zaoberal skúmaním okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľa daného
mu listom odporcu zo dňa 5.6.2009, pričom sa nevyhnutne sústredil na námietky právneho zástupcu
navrhovateľa spočívajúce v jeho neurčitosti, nejasnosti a zameniteľnosti.

Ako už súd uviedol vyššie, dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru musia byť uvedené nielen

tak, aby bolo zrejmé, ktorý z dôvodov uvedených v Zákonníku práce bol uplatnený, ale súčasne takým
spôsobom, aby bolo nepochybné, v čom spočíva; len taká konkretizácia použitého dôvodu zo skutkovej
stránky zabezpečuje, že nevzniknú pochybnosti o tom, z akého dôvodu bol so zamestnancom skončený
pracovný pomer. Skutočnosti, ktoré sú dôvodom ukončenia pracovného pomeru nie je síce potrebné
rozvádzať do všetkých podrobností, avšak musia byť vymedzené natoľko určito a zrozumiteľne, aby vo

svojom súhrne tvorili skutok nezameniteľný s inými skutkami a bolo teda každému jasné, prečo bol so
zamestnancom ukončený pracovný pomer.

- 10 -

Podľa mienky súdu dôvody uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 5.6.2009
nemožno považovať za dostatočne určité.

Pokiaľ ide prvý dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru spočívajúci v tom, že sa navrhovateľ
nezdržiaval na pracovisku v pracovnej dobe od 15.4.do 29.5.2009, pričom jeho neprítomnosť
preukázateľne presiahla viac ako 3 pracovné dni súd udáva, že vychádzajúc z doslovného vymedzenia
tohto dôvodu, navrhovateľ sa nemal zdržiavať na pracovisku kontinuálne vo vymedzenom období azároveň jeho absencia mala presiahnuť viac ako 3 pracovné dni. V konaní odporca síce namietal
neprítomnosť navrhovateľa v práci v časovom období od 15.4. do 29.5.2009, avšak zároveň
preukazoval, že navrhovateľ na pracovisku v skutočnosti absentoval len 4 pracovné dni v mesiaci

máj 2009, a to v dňoch 14., 19., 22. a 28.5.2009. Z vyjadrení právneho zástupcu odporcu potom
vyplynulo, že u navrhovateľa nemalo ísť o kontinuálnu neprítomnosť počas celého obdobia, ale len
počas vymedzených štyroch pracovných dní mesiaca máj 2009, ktorú okolnosť odporca sankcionoval aj
krátením mzdy navrhovateľa v danom kalendárnom mesiaci. Z takto vymedzeného dôvodu okamžitého
skončenia pracovného pomeru podľa mienky súdu nie je jasný skutočný dôvod porušenia pracovných

povinností navrhovateľom, keď na jednej strane by malo ísť o jeho kontinuálnu neprítomnosť v práci
(vyplýva to z doslovného znenia listu z X.X.XXXX-pozn. súdu), pričom však v skutočnosti odporca
navrhovateľovi vytýkal neprítomnosť na pracovisku len počas 4 pracovných dní v mesiaci máj 2009,
ktorých existenciu osvedčoval písomnými záznamami likvidátora. Pokiaľ teda odporca evidoval u
navrhovateľa absenciu na pracovisku len počas 4 konkrétnych pracovných dní v mesiaci máj 2009, a z
tohto dôvodu pristúpil k rozviazaniu pracovného pomeru s ním, tak ako to deklaroval aj právny zástupca

odporcunapojednávanísúdudňa16.1.2012,tátookolnosťzozneniaokamžitéhoskončeniapracovného
pomeru nevyplýva; dni neprítomnosti navrhovateľa v práci nie sú totiž v listine zo dňa 5.6.2006 jasne
a určito zadefinované.

V tejto súvislosti súd dopĺňa, že i keby odporca mienil sankcionovať navrhovateľa za jeho nepretržitú

neprítomnosť v práci v období od 15.4. do 29.5.2009 vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že
by sa navrhovateľ na pracovisku počas celého ohraničeného obdobia kontinuálne nenachádzal, keď bol
minimálne účastný dvoch porád s likvidátorom spoločnosti v dňoch 30.4. a 6.5.2009 a na pracovisku sa
nachádzal aj dňa 27.5.2009, kedy osobne prevzal písomný pokyn likvidátora z rovnakého dňa. Okolnosť
nepretržitej absencie navrhovateľa v práci však nepopieral ani právny zástupca odporcu, čím zároveň

vyvrátil tvrdenia v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 5.6.2009 o nepretržitej neprítomnosti
navrhovateľa v práci počas celého obdobia od 15.4. do 29.5.2009.

Pokiaľ právny zástupca odporcu namietal, že navrhovateľ porušoval pracovné povinnosti zamestnanca
tým, že sa nezapisoval do dochádzkovej knihy, tento argument nebol dôvodom okamžitého skončenia

pracovného pomeru, a preto sa ním súd nemohol zaoberať, nakoľko by išiel nad rámec tých dôvodov
uvedených v okamžitom skončení pracovného pomeru. Podľa ustálenej súdnej judikatúry sa nesmú
dôvody vedúce ku rozviazaniu pracovného pomeru dodatočne meniť, ani rozširovať.

- 11 -

Pokiaľ išlo o ďalšie dôvody uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru, a to neplnenie úloh a
pokynov v zmysle Zápisov z porád riaditeľov spoločnosti v dňoch 20.4., 30.4., 6.5. a 22.5.2009, ako aj
povinností uložených pokynmi zo dňa 14.5. a 27.5.2009, tu súd udáva, že ani tento dôvod skončenia
pracovného pomeru nepovažoval za dostatočne jasný a určitý. Absentuje tu totiž opis konkrétneho

skutku, konkrétnej úlohy, ktorú navrhovateľ nemal splniť so súčasným uvedením kedy táto úloha nemala
byť splnená, tak, aby bolo možné konanie navrhovateľa preskúmať aj z hľadiska plynutia a zachovania
behu hmotnoprávnej lehoty, i z hľadiska materiálneho. Pokiaľ sa odporca odvolával na úlohy uložené
navrhovateľovi podľa zápisov z porád, ani z ich obsahu nie je vždy celkom jasné, ktoré konkrétne úlohy
mal navrhovateľ vykonať a vôbec z nich nevyplýva lehota, v rámci ktorej mal tú ktorú úlohu navrhovateľ

splniť. Naviac, porada konaná dňa 20.4.2009 bola určená len likvidátorovi a generálnemu riaditeľovi
spoločnosti, a nie navrhovateľovi, a v jej zmysle mal práve generálny riaditeľ zabezpečiť splnenie
preberaných úloh. Zo zápisu z tejto porady teda nie je zrejmá konkrétna úloha určená navrhovateľovi.
Obdobne súd poukazuje aj na písomný pokyn likvidátora odporcu zo dňa 14.5.2009 určený primárne
predstavenstvu spoločnosti, a nie navrhovateľovi, z ktorého potom nie je evidentná konkrétna úloha,

ktorú mal navrhovateľ plniť. Vychádzajúc zo znenia okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa
5.6.2009 odporca, podľa mienky súdu, nijakým spôsobom nešpecifikoval konkrétne konanie, ktorým mal
navrhovateľ porušiť pracovnú disciplínu, keď bližšie neuviedol, ktoré z úloh uložených navrhovateľovi
tento nemal splniť a v akej lehote, tak aby konanie navrhovateľa nemohlo byť zameniteľné s iným
skutkom a následne mohlo byť preskúmateľné aj z z hľadiska plynutia a zachovania behu hmotnoprávnej

lehoty, i z hľadiska materiálneho.

Z rovnakých skutočností ako vyššie súd považoval za neurčitý aj dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru spočívajúci v neposkytnutí súčinnosti likvidátorovi spoločnosti, keď z taktokoncipovaného vymedzenia nie je zrejmé, v čom mala spočívať súčinnosť navrhovateľa voči likvidátorovi
odporcu, a teda opätovne nemožno zistiť, konkrétne konanie, ktorým sa mal navrhovateľ dopustiť
porušenia pracovných povinností.

So zreteľom na vyššie uvedené, dospel súd k záveru, že odporca v okamžitom skončení pracovného
pomeru určitým a nezameniteľným spôsobom neuviedol a skutkovo nevymedzil zákonný dôvod pre jeho
uplatnenie tak, aby o ňom nemohli vzniknúť pochybnosti, čím nenaplnil jednu z požiadaviek stanovených
v § 70 Zákonníka práce, ktorej absencia spôsobuje neplatnosť okamžitého skončenia pracovného

pomeru zo dňa 5.6.2009.

V tejto súvislosti súd dopĺňa, že upustil od vykonania dokazovania výsluchom navrhovaných svedkov
T.. B. B., M.. M. F., likvidátora odporcu B.. B. Z. a T.. V. R., nakoľko v kontexte právneho posúdenia
veci považoval dokazovanie v navrhovanom smere za nehospodárne, keďže k určeniu neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru odporcu s navrhovateľom došlo z dôvodu nedostatku

formálnych náležitostí tohto úkonu.

Podľa mienky súdu existuje ešte ďalší dôvod, ktorý má za následok neplatnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru, a to, že ho urobila osoba (likvidátor odporcu), ktorá na tento úkon nebola
oprávnená.

- 12 -

Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len "Obchodný zákonník")
spoločnosťvstupujedolikvidáciekudňusvojhozrušenia,akzákonneustanovujeinak.Podobulikvidácie
sa používa obchodné meno spoločnosti s dodatkom "v likvidácii".

Podľa § 70 ods. 3 veta prvá Obchodného zákonníka ustanovením likvidátora do funkcie prechádza na
neho pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti podľa § 72.

Podľa § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce

k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a
prijíma plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene
a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením nevybavených
obchodov.

Podľa § 68 ods. 5 veta prvá Obchodného zákonníka ak bola spoločnosť zrušená s likvidáciou a likvidáciu
nevykonávajú členovia štatutárneho orgánu alebo ak bol na jej majetok vyhlásený konkurz, prípadne
ak bol ustanovený správca na výkon nútenej správy, vykonáva štatutárny orgán svoju pôsobnosť len v
takom rozsahu, v akom neprešla na likvidátora, správcu konkurznej podstaty alebo správcu na výkon
nútenej správy.

Z ustanovení Obchodného zákonníka vyplýva, že orgánom, ktorý koná v mene spoločnosti a riadi
jej činnosť je štatutárny orgán; v prípade odporcu, ktorý podniká vo forme akciovej spoločnosti je
štatutárnym orgánom predstavenstvo. To rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú
zákonom alebo stanovami spoločnosti vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo dozornej

rady. Likvidátor spoločnosti, vymenovaný v prípade zrušenia spoločnosti s likvidáciou, je oprávnený
konať v mene spoločnosti, avšak podľa § 72 Obchodného zákonníka je oprávnený len na tie úkony
smerujúce k likvidácii spoločnosti. Rozsah jeho právomoci korešponduje aj s hlavnou podstatou jeho
činnosti, a to speňažovanie majetku spoločnosti. Z toho potom vyplýva, že na likvidátora spoločnosti
prechádza len časť oprávnení štatutárneho orgánu v rozsahu podľa § 72 Obchodného zákonníka, keďže

likvidátor spoločnosti nenahrádza pôsobnosť štatutárneho orgánu (predstavenstva), ktorého funkcia
jeho ustanovením ani nezaniká.

Podľa mienky súdu likvidátor odporcu nebol oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer s
navrhovateľom, nakoľko v tomto prípade nešlo o úkon súvisiaci a smerujúci k likvidácii spoločnosti. Na

tejto skutočnosti nič nemení ani rozhodnutie samotného likvidátora zo dňa 2.6.2009 (č.l. 19), ktorým
oznámil, že vo väzbe na § 68 ods. 5 Obchodného zákonníka nahrádza pôsobnosť predstavenstva
spoločnosti. V tom smere súd zastáva názor, že likvidátor spoločnosti nemohol bez ďalšieho sám od
seba odňať predstavenstvu ako štatutárnemu orgánu spoločnosti jemu zákonom zverené kompetencie,tietosizosobovať,keďžeanitentoúkonvoväzbena§72Obchodnéhozákonníkanesmerovalklikvidácii
spoločnosti.

Keďže pri likvidácii spoločnosti zostávajú naďalej zachované kompetencie predstavenstva spoločnosti
ako štatutárneho orgánu, ktoré sú obmedzené len v rozsahu zverenom likvidátorovi podľa § 72
Obchodného zákonníka, t.j. týkajú sa likvidácie spoločnosti, mal súd za to, že k

- 13 -

okamžitému skončeniu pracovného pomeru s navrhovateľom pristúpila osoba, ktorá nebola oprávnená
na tento úkon.

Pokiaľ navrhovateľ v návrhu na začatie konania žiadal, aby súd ako v poradí tretí výrok určil, že pracovný
pomer medzi účastníkmi konania sa dňom 2.6.2009 a dňom 5.6.2009 nekončí a naďalej trvá, tu súd

uvádza, že určením neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru v danom prípade, pracovný
pomer nezaniká a trvá ďalej. Ide o zákonný dôsledok neplatného právneho úkonu zamestnávateľa,
ktorý nastáva automaticky, bez potreby jeho osobitného konštatovania vo výrokovej časti rozsudku
súdu. Rovnako z ustanovení Zákonníka práce vyplýva ako jedna z povinností zamestnávateľa povinnosť
prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za ňu mzdu, utvárať podmienky

na plnenie pracovných úloh (§ 47 ods. 1 Zákonníka práce), teda v súhrne povinnosť zamestnávateľa
umožniť zamestnancovi pokračovať v práci tak akoby dôvody skončenia pracovného pomeru ani
nenastali. Súd preto dospel k záveru, že je nadbytočné, aby zákonné dôsledky neplatnosti skončenia
pracovného pomeru špecifikoval naviac osobitným výrokom rozsudku. Vzhľadom na tieto skutočnosti
súd návrh navrhovateľa v časti určenia, že pracovný pomer medzi účastníkmi konania neskončil a trvá

naďalej ako nadbytočný zamietol.

Keďže v predmetnej veci súd rozhodoval čiastočným rozsudkom, nepokryl celý rozsah návrhu
navrhovateľa, o ktorom v časti požadovanej náhrady mzdy titulom neplatného skončenia pracovného
pomeru rozhodne až po právoplatnom skončení konania o určenie neplatnosti okamžitého skončenia

pracovného pomeru. Rovnako súd rozhodne aj o náhrade trov konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
- 14 -Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Bratislave, 16. januára 2012 Mgr. Patricia Skotnická

sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:

Henčeková A.