Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/84/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213221540
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4213221540.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členov senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka
a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO 36 854 140, zastúpeného: Malata, Pružinský,
Hegedüs & Partners s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti
žalovanému: N. U., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko XXX XX U. X. XXX, o zaplatenie sumy 1.803,30 eura

s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 24. júna 2016
č.k. 6C/216/2014-134, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti prevyšujúcej sumu 115 eur
a v časti trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 310,20 eura,

úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 310,20 eura od 21.09.2013 do zaplatenia, všetko v
mesačných splátkach po 20 eur splatných 28. dňa toho ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok
počnúc40.dňompoprávoplatnostirozsudkustým,žeomeškaniečoajlenjednejsplátkymázanásledok
zročnosť celého plnenia. V ostatnej časti žalobu zamietol. Rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil čl. 38 Charty základných práv Európskej únie,
čl. 4 bod 2 písm. f) hlavy I., čl. 12 hlavy I., čl. 169 hlavy XI. zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 6

Smernice Rady 93/13/EHS, ustanoveniami § 52, § 121 ods. 3, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
§ 1 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy. Konštatoval, že žalobca uplatňuje právo vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy
uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 04.04.2008. Preto na právny vzťah vzniknutý touto zmluvou
aplikoval právne normy spotrebiteľského práva, a to zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu, ako lex specialis, a všeobecnú úpravu obsiahnutú v

ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zisťoval, či predmetná zmluva má všetky náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. a konštatoval, že neobsahuje
náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i), výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
V zmluve nie je konkretizované aká suma z vykonanej splátky bude započítaná na úverovú istinu, aká
časť na úroky, prípadne na iné poplatky. Dospel k záveru, že absencia tohto údaja v spotrebiteľskej
zmluve má, podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., za následok, že spotrebiteľský úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov. Preto bol žalovaný povinný vrátiť žalobcovi vrátiť poskytnutý úver bez
úrokov a bez poplatkov. Zistil, že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 995,82 eura, žalovaný
zaplatil sumu 685,62 eura. Preto považoval žalobu za dôvodnú len v časti zaplatenia sumy 310,20
eura a v tejto časti jej vyhovel. Poukázal na finančnú situáciu žalovaného, ktorý má príjem 405 eur
mesačne a má exekúcie. Preto mu, podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, povolil uloženú
povinnosť zaplatiť v mesačných splátkach po 20 eur, nakoľko bez povolenia týchto splátok by žalovaný

ako spotrebiteľ mohol byť existenčne ohrozený, a záujmy žalobcu nebudú nijako ohrozené. Podľa § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. priznal žalobcovi uplatnené úroky zomeškania, pretože bolo nesporné, že dňa 21.09.2013 žalovaný bol v omeškaní so sporným peňažným
dlhom. V ostatnej časti žalobu zamietol, keďže žalobcovi na iné plnenie nevzniklo právo, vzhľadom na
to, že predmetný úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. O trovách konania rozhodol podľa §

142 ods.2 OSP a pri čiastočnom úspechu oboch strán sporu v konaní vyslovil, že žiadny z účastníkov
nemá na ich náhradu právo.

2. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, okrem sumy poplatkov vo výške 115 eur, a v časti trov

konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodil, že rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Namietal, že hoci nespochybňuje postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, súd
prvej inštancie pri aplikácii zákona č. 258/2001 Z.z. (§ 4 ods. 2 písm. i) nedostatočne vyhodnotil
poskytnutý spotrebiteľský úver ako úver revolvingový. Uviedol, že pre produkt povoleného prečerpania
je typická časová neohraničenosť. Je to forma tzv. revolvingového úveru, ktorý je charakteristický

odlišnosťami v porovnaní so spotrebiteľským úverom s jednorazovým čerpaním finančných prostriedkov.
Namietal, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku vôbec nezaoberal revolvingovou povahou
poskytnutého úveru, preto má pochybnosti o spoľahlivo zistenom skutkovom stave, právnom posúdení
a presvedčivosti odôvodnenia rozsudku. Tvrdil, že požiadavka súdu prvej inštancie na presný splátkový
kalendár je nerealizovateľná.

3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti

§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti prevyšujúcej sumu 115 eur, podľa
§ 389 ods. 1 písm. c) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5.Civilnýsporovýporiadok,ktorýbolprijatýzákonomč.160/2015Z.z. anadobudolúčinnosť01.07.2016,
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na
tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

7. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že na základe žiadosti žalovaného reg.č. 002709388R žalobca dňa
04.04.2008 poskytol žalovanému peňažné prostriedky formou povoleného prečerpania bežného

účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX do výšky úverového limitu 30.000,- Sk (995,82 eura). Strany sa
dohodli, že výška úrokovej sadzby bude určená v Obchodných podmienkach pre povolené prečerpanie
bežného účtu, ktoré tvoria súčasť tejto zmluvy. Strany sa tiež dohodli, že týmto uzatvárajú zmluvu o
povolenom prečerpaní č. 002709388R. Podľa čl. III. obchodných podmienok pre povolené prečerpanie,
účinných ku dňu 01.01.2008, čerpané prostriedky budú úročené úrokovou sadzbou zverejnenou v

prevádzkových priestoroch pobočiek žalobcu a na www.csob.sk . Žalobca listom
zo dňa 01.09.2011 oznámil žalovanému predčasnú splatnosť úveru ku dňu 31.08.2011 a vyzval ho na
zaplatenie sumy 1.243,85 eura do 12.09.2011. Žalobca sa podanou žalobu domáhal zaplatenia sumy
1.803,30 eura, ktorá pozostávala z nesplatenej istiny úveru v sume 995,82 eura, z úroku v sume 435,37
eura vyčíslenému ku dňu 20.09.2013, z úroku z omeškania v sume 257,11 eura vyčíslenému ku dňu

20.09.2013 a z poplatkov vo výške 115 eur. Ďalej sa domáhal úroku vo výške 18,90 % ročne zo sumy
995,82 eura od 21.09.2013 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.546,19
eura od 21.09.2013 do zaplatenia. Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel, keď žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 310,20 eura, úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 310,20eura od 21.09.2013 do zaplatenia. Uloženú povinnosť povolil žalovanému splniť v splátkach po 20 eur
splatných. Žalobu zamietol v časti o zaplatenie zostávajúcej istiny v sume 685,62 eura, v časti úrokov
z úveru z istiny do zaplatenia (čiastočne vyčíslených), a v časti úrokov z omeškania z istiny a z úrokov

z úveru za dobu do 20.09.2013 (čiastočne vyčíslených) a v časti poplatkov v sume 115 eur. Uvedená
zamietajúca časť rozsudku súdu prvej inštancie prevyšujúca sumu 115 eur, je predmetom skúmania
odvolacím súdom.

9. Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy)

stanovoval podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. V § 1 ods. 3 výslovne uvádzal, že sa nevzťahuje na
úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným
spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. Ustanovenie § 3 ods.
6 stanovilo, že pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte

poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť
ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne
informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných
od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c)
postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.

10. Odvolací súd posudzujúc predmetnú vec v zmysle vyššie uvedeného skutkového stavu a zákonných
ustanovení dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu dôvodiac tým, že zmluvu
považoval za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko neobsahovala náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i)
zákona č. 258/2001 Z.z., teda výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, bolo

jeho rozhodnutie nesprávne, založené na nesprávnom právnom posúdení veci. V tomto smere treba
prisvedčiť žalobcovi, že produkt povoleného prečerpania je formou úveru, ktorý je charakteristický
odlišnosťami v porovnaní so spotrebiteľským úverom s jednorazovým čerpaním finančných prostriedkov.
Rovnako je nerealizovateľná ani požiadavka súdu prvej inštancie na presný splátkový kalendár. Keďže
súd prvej inštancie považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, následne už nevykonal

náležité dokazovanie k jednotlivým zložkám uplatneného nároku, aby zistil, či sú opodstatnené v celom
rozsahu, vrátane príslušenstva. A to napriek tomu, že vo veci ide o spotrebiteľský spor, v ktorom súd
môže vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§
295 CSP).

11. Nakoľko predmetom konania zostal aj úrok z úveru po zosplatnení odvolací súd navyše dodáva,
že predčasnosť spoplatnenia úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny
inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej
požičanej istiny. Úrok z úveru predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania
úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom spoplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na

jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu spoplatnenia úveru.
Spoplatnením úveru na jednej strane nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, na druhej strane už spotrebiteľ nemá právny titul držať peňažné
prostriedky poskytnuté veriteľom, v svojej dispozícii, preto niet dôvodu na to, aby veriteľ požadoval od
neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. V opačnom

prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený
sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Za tejto
situácie by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na
dohodnuté úroky ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by tak nemal žiadne garantované
práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Navyše by došlo k

hrubej nadvláde veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si
nárokoval aj pri svojej potencionálnej nečinnosti. Takéto správanie veriteľa nemôže byť podporované a
používať právnu ochranu. Keďže v danej veci niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu bola uzavretá
spotrebiteľská zmluva, po poskytnutí náležitej ochrany žalovanému, ako spotrebiteľovi, odvolací súd
vyslovuje záväzný právny názor, že po spoplatnení úveru žalobcovi neprináležia úroky dohodnuté za

poskytnutý úver.

12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti prevyšujúcej sumu 115 eur, a v časti trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vecmu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie sa bude opätovne zaoberať
dôvodnosťou uplatneného nároku v zostávajúcej časti. Nakoľko v danej veci ide o spotrebiteľský spor, aj
bez návrhu vykoná dôkazy, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Osobitne preskúma uplatnené

príslušenstvo, a to vrátane tej časti príslušenstva, ktorú žalobca uplatnil ako vyčíslené úroky a vyčíslené
úroky z omeškania. Následne vo veci opätovne rozhodne. Zároveň rozhodne aj o trovách konania,
vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).