Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. december 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/139/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913202049
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6913202049.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
sudcov JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobcu: V. Z., nar. XX. XX.
XXXX, štátny občan SR, bytom J. XX, zast. JUDr. Pavlom Balogom, advokátom v Rimavskej Sobote,
Železničná 6/1, proti žalovanej: R. V., rod. F., nar. XX. XX. XXXX, štátna občianka SR, bytom V. XXX,
zast. JUDr. Danou Ďalakovou, advokátkou v Rimavskej Sobote Daxnerova 2, o trovách konania v konaní

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovanej proti
uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 26. januára 2017 č. k. 6C/50/2013-85, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 26. januára 2017 č. k. 6C/50/2013-85 p o t
v r d z u j e.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd, ako súd prvej inštancie, priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania voči žalovanej v plnej uplatnenej výške 100 %. O trovách rozhodoval po tom, čo vo veci
samej bolo konanie zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom z dôvodu, že v priebehu konania
žalovaná vyplatila žalobcovi úhradu za prevod svojho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, ktorá
bola predmetom sporu, čím predmet sporu zanikol. Súd konštatoval procesné zavinenie žalovanej na

zastavení konania, a preto s poukazom na ust. § 256 ods. 2 CSP priznal žalobcovi náhradu trov konania
voči žalovanej v plnej uplatnenej výške 100 %.

2.Protiuzneseniuokresnéhosúdupodalažalovanávzákonomstanovenejlehoteodvolaniespoukazom
naust.§365ods.1písm.f)apísm.h)CSP.Odvolanieopieraoust.§257CSPdôvodiac,žeunejexistujú
dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže vzhľadom na svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery

splnilapodmienkynajejprávnezastupovanieadvokátompridelenýmCentromprávnejpomociRimavská
Sobota. Je teda osoba v hmotnej núdzi a nie je schopná nahradiť žalobcovi trovy konania. Rozhodnutie
považuje za likvidačné a je pre ňu prehnanou tvrdosťou zákona. Domáha sa zmeny napadnutého
rozhodnutia tak, aby súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

3. V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobca uvádza, že žalovaná v konaní nenapádala nič

proti späťvzatiu žaloby, súhlasila s ním, nemala žiadne výhrady. Pred podaním žaloby bola písomne
vyzývaná na mimosúdne riešenie veci. Na základe jej postoja bol žalobca nútený podať žalobu. Ďalej
uvádza, že žalovaná v odvolaní neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali postup
podľa § 257 CSP. Neuvádza žiadne skutočnosti, na základe ktorých by súd mal uvažovať, že je potrebné
vybočiť zo základnej zásady pri rozhodovaní o trovách konania, teda na základe úspechu vo veci.
Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje, túto právnu

normu nemožno interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásadyrozhodovania o trovách konania. Navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil,
nakoľko je vecne správne.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
„CSP“), preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v
rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP (teda viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi).
Napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že vo veci samej došlo k zastaveniu konania v dôsledku
späťvzatia žaloby po tom, čo žalovaná v priebehu konania uznala dôvodnosť podanej žaloby o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti a zaplatila žalobcovi na náhradu jeho
spoluvlastníckeho podielu sumu 5.000 Eur. So späťvzatím žaloby žalobkyňa súhlasila.

6. Odvolací súd vzhľadom na uvedený priebeh a výsledok konania konštatuje, že súd prvej inštancie

svojím (v poradí druhým) rozhodnutím o náhrade trov konania správne posúdil pre účely rozhodnutia o
náhrade trov konania procesné zavinenie žalovanej za zastavenie konania.

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by

inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

8. V zmysle citovanej právnej úpravy na daný prípad dopadá ust. § 256 ods. 1 CSP, nie ods. 2,
ako nesprávne uviedol v napadnutom uznesení súd prvej inštancie. Len na dôvažok odvolací súd
upozorňuje, že ods. 2 citovaného ustanovenia sa použije v prípade, že dôjde k vzniku takých trov

konania, ktoré by bez tohto konkrétneho procesného zavinenia niektorej zo sporových strán neboli
vznikli, musí však tiež ísť o trovy, ku ktorým došlo v príčinnej súvislosti s predmetným konaním (ako
príklad sa uvádza napr. neodôvodnená neúčasť na súdnom pojednávaní). Tento omyl však nemá
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovanej, konkrétne
námietka nesprávneho skutkového zistenia a nesprávneho právneho posúdenia veci, tieto odvolací

súd nepovažuje za dôvodné. Odvolací súd konštatuje, že žalovaná v odvolaní poukazuje len na svoje
osobné,majetkovéazárobkovépomery,vdôsledkuktorýchsplnilapodmienkynato,abyjejbolpridelený
advokát prostredníctvom Centra právnej pomoci. Je teda osoba v hmotnej núdzi a nie je schopná
nahradiť žalobcovi trovy konania.

9.Ktejtoodvolacejnámietkeodvolacísúduvádza,ževsporovomkonanísazásadnespravujepovinnosť
nahradiť trovy konania zásadou úspechu podľa § 255 CSP. Pre aplikáciu ust. § 257 CSP musia byť
naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, pričom súd dôjde k záveru, že existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná, musí však ísť
o úplne výnimočné dôvody, ktoré môžu spočívať buď v okolnostiach danej veci, alebo aj v okolnostiach

týkajúcich sa sporových strán. Uplatniť toto osobitné kritérium však možno len úplne výnimočne.
Samotná skutočnosť, že žalovanej bol ustanovený advokát Centrom právnej pomoci vzhľadom na jej
zlé majetkové pomery, však nemožno považovať za splnenie kritéria pre použitie ust. § 257 CSP, v
zmysle ktorého úspešnej sporovej strane súd neprizná náhradu trov konania, na ktoré má inak právo.
Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v tomto prípade aj žalobcovi bolo priznané oslobodenie

od platenia súdnych poplatkov, keď dokladoval svoje pomery pre tento postup, z ktorých vyplynulo,
že v posudzovanom období (od 01. 12. 2006 do 01. 01. 2013) bol vedený v evidencii uchádzačov o
zamestnanie, poberal dávky v hmotnej núdzi a príspevky k dávke s rodinou, od 01. 01. 2013 do 30.
06. 2013 poberal aktivačný príspevok pre dlhodobo nezamestnaného vo výške 63,07 Eur, až následne
začal sám podnikať ako samostatne zárobkovo činná osoba (poskytovanie služieb v N. a T.). Odvolací

súd ešte upozorňuje na skutočnosť, že súd rozhoduje o náhrade trov konania, to znamená, že rozhoduje
o náhrade tých trov, ktoré strana sporu musela vynaložiť v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva. Žalobca, ktorý zásadne v zmysle ust. § 256 ods. 1 má nárok na náhradu trov konania,
je teda povinný sám zaplatiť trovy konania svojmu advokátovi, preto použitie ust. § 257 CSP, to znamená
nepriznať takejto sporovej strane náhradu týchto ním vynaložených trov konania, musí byť skutočne

výnimočné, mimoriadne, a teda podložené konkrétnymi dôvodmi pre využitie tohto moderačného práva.
Žalovaná však okrem svojho poukazovania na svoje nepriaznivé majetkové pomery nič iné neuviedla
(napr. zlý zdravotný stav, dôvod, pre ktorý sa nemôže dlhodobo zamestnať a pod.).10. Odvolací súd teda uzatvára, že žalovaná nepreukázala, že by v tomto prípade šlo na jej strane o také
výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožnili súdu nepriznať žalobcovi
náhradu trov konania, ktoré mu inak v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP patria. Napadnuté uznesenie ako

vecne správne preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa § 396 a § 255 ods. 1 CSP a úspešnému
žalobcovi v odvolacom konaní priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o ich výške bude
rozhodnuté podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP.

12. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).