Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. november 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10Er/146/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414202657
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zuzan
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6414202657.2

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť
výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, IČO:17 310 598, so
sídlom: Jakubovo nám. 14, 813 48 Bratislava, proti povinnému: Q. M., G..: XX.XX.XXXX, E. K.: K. I.
XXX, XXX XX I.-I., na vymoženie pohľadávky vo výške 40,-Eur s príslušenstvom vykonávanej súdnym
exekútorom JUDr. Annou Dírerovou, Exekútorský úrad so sídlom Gajova 7, 811 09 Bratislava, pod sp.

zn. EX 87/14, o podnete na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 56,03 Eur, a to v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Poverením č. 5613 * 059959 zo dňa 17.03.2014 Okresný súd Žiar nad Hronom
(ďalej len „okresný súd“) poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Annu Dírerovú,
Exekútorský úrad so sídlom: Gajova 7, 811 09 Bratislava, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. EX 87/14.

2. Dňa 13.07.2017 bol okresnému súdu doručený podnet súdneho exekútora na
zastavenie exekúcie a priznanie trov exekúcie spolu s exekučným spisom. V podnete na zastavenie

exekúcie žiadal súdny exekútor zastaviť exekučné konanie z dôvodu nemajetnosti povinného. S týmto
návrhom súhlasil aj samotný oprávnený.

3. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) /v znení účinnom do 31.05.2014 / (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu
zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

5. Okresný súd mal z predloženého exekučného spisu EX 87/14 za preukázané, že
Povinný nepoberá sociálne dávky, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, nemá účet v banke, je

nezamestnaný a na tunajšom súde je voči povinnému vedených ďalších dvanásť exekučných konaní. V
dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie
upravených v § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie
pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.

6. Okresný súd vzhľadom na uvedené exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané,
že povinný nevlastní žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok, t.j. je nemajetný, a teda jeho majetok by
nestačil ani na úhradu trov exekúcie.

7. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

8. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že

majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

9. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 56,03 Eur, z toho
odmenu 33,19 Eur, náhradu hotových výdavkov vo výške 13,50 Eur a 20 % DPH z celých trov, t.j. 9,34
Eur.

10. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

11. Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena
exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

12. Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, nemajetnosť povinného, je v danom
prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd

uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi odmenu podľa doterajších predpisov.

13. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený
z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej

činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 Eur.

14. Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada
hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada
zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

15. Súdny exekútor podaním zo dňa 29.09.2017, postupoval v súlade s Exekučným
poriadkom a vyhláškou, keď si vyúčtoval odmenu za výkon exekučnej činnosti v minimálnej sume 33,19
Eur a DPH vo výške 6,64 Eur. Súdny exekútor preukázateľne vykonal aspoň jeden úkon, a to získanie

poverenia na vykonanie exekúcie a teda mu nepochybne vznikol nárok na minimálnu odmenu.

16. Súdny exekútor si vyčíslil náhradu hotových výdavkov vo výške 13,50 Eur, a to za
poštovné vo výške 9,77 Eur, poplatky banka vo výške 1,40 Eur, zisťovanie trvalého pobytu vo výške 2,33
Eur.Okresnýsúdpopreštudovaníexekučnéhospisuzistil,žesúdnyexekútorsivyčísliltrovyexekučného

konania v súlade s právnym poriadkom. Na základe tejto skutočnosti okresný súd priznal súdnemu
exekútorovi náhradu hotových výdavkov v ním uplatňovanej výške.

17. Z predloženého Osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty vyplýva že
súdny exekútor je platiteľom DPH. Z uvedených dôvodov okresný súd exekútorovi priznal z odmeny a

náhrady hotových výdavkov aj uplatnenú 20% DPH.

18. Na základe hore uvedených skutočností okresný súd rozhodol o náhrade trov
exekučného konania tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto uznesenia.

19. Podľa § 58 ods. 4 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1
písm. a), b), f) až h) je prípustné odvolanie.Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré treba podať v lehote 15
dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.