Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8XCdo/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223608
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Górász
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1512223608.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 50 C
160/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. januára 2017 sp. zn.

9 Co 374/2016, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo 4. októbra 2012 č. k. 50 C
160/2012-7 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 66 eur
za vznesenie námietky zaujatosti.

2. O odvolaní žalobkyne rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 31.

januára 2017 sp. zn. 9 Co 374/2016 tak, že vyššie uvedené uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako
vecne správne. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že žalobkyňa vzniesla námietku zaujatosti voči všetkým sudcom súdu prvej inštancie. Následný postup
súdu prvej inštancie pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti preto označil za správny.
Dodal, že vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania
od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) v znení účinnom do 30.
septembra 2012 sa nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky
č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Dovolanie odôvodnila
dovolacím dôvodom uvedeným v ustanovení § 431 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „C. s. p.“), ktorý konkretizovala dôvodmi zmätočnosti podľa
§ 420 písm. e/ a f/ C. s. p. (t. j., že rozhodoval vylúčený sudca, nesprávne obsadený súd a že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces). Žalobkyňa v dovolaní tiež žiadala, aby dovolací
súd prerušil konanie a predložil vec Ústavnému súdu Slovenskej republiky s návrhom na vyslovenie

nesúladu položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov s Ústavou Slovenskej republiky.4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) skúmal najskôr dôvodnosť procesného
návrhu žalobkyne na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b/ C. s. p. a dospel k záveru, že návrh
na prerušenie konania je potrebné zamietnuť.

5. Žalobkyňa návrh na prerušenie konania odôvodnila tým, že sú splnené podmienky na konanie o
súlade právnych predpisov (položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov - prílohy zákona o súdnych
poplatkoch s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), pretože poplatok za námietku zaujatosti
má povahu poplatku za vyjadrenie sa k otázke nestrannosti sudcu, čo je neprípustný zásah do

základného práva na spravodlivý proces, vrátane práva na nestranný súd.

6. Najvyšší súd posudzujúc procesný návrh žalobkyne považuje za potrebné v prvom rade poukázať na
legálny výklad zákonodarcu, podľa ktorého k opätovnému zavedeniu poplatku za vznesenie námietky
zaujatosti uskutočnenému zákonom č. 621/2005 Z.z. došlo
v snahe zabrániť zneužívaniu tohto inštitútu. Poplatok za vznesenie námietky zaujatosti

má mať povahu kaucie, teda poplatníkovi sa vráti, ak námietku zaujatosti podal odôvodnene (za tým
účelom došlo predmetným zákonom aj k novelizácii § 11 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch). Účelom
zavedenia poplatku za vznesenie námietky zaujatosti tak bolo zamedzenie zbytočnému predlžovaniu
súdneho konania predkladaním nedôvodných námietok zaujatosti.

7. K žalobkyňou tvrdenému rozporu položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov
s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky najvyšší súd poznamenáva, že Ústavný súd Slovenskej
republiky sa obdobnou otázkou opakovane zaoberal a dospel k záveru, že uloženie poplatkovej
povinnosti v občianskoprávnych veciach nemožno samo osebe považovať
za rozporné s právom na prístup k súdu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy alebo čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (porovnaj I. ÚS 176/03, I. ÚS 45/09, I. ÚS 464/2010). Aby
však konkrétna poplatková povinnosť obstála ako prípustný zásah
dozákladnéhoprávanasúdnuochranu,musínielensledovaťlegitímnycieľ,aletiežrešpektovaťústavou
predpokladané medze vyplývajúce z princípu proporcionality. Konkrétne opatrenie obmedzujúce právo
jednotlivca na prístup k súdu musí byť primerané svojmu účelu a nesmie jednotlivcovi zužovať prístup

k súdu takým spôsobom alebo v takej miere, že bude narušená samotná podstata tohto základného
práva (PL. ÚS 56/07).

8. Právna úprava súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti je podľa najvyššieho súdu
primeraná svojmu cieľu a prispieva k zachovaniu iného ústavou zaručeného práva, a to práva na

prerokovanie veci v primeranej lehote. Jej zavedenie nebráni strane sporu vyjadriť sa k otázke zaujatosti
sudcu, a teda nejde o opatrenie, ktoré by jednotlivcovi zužovalo prístup k súdu v takej miere, že by
to narušovalo samotnú podstatu základného práva vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky.

9.Najvyššísúdsapretonestotožnilsnázoromžalobkyne,žezavedenímsúdnehopoplatkuzavznesenie
námietky zaujatosti ide o neprípustný zásah do základného práva
na spravodlivý proces, vrátane práva na nestranný súd, garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a jej návrh na prerušenie dovolacieho konania zamietol.

10. Najvyšší súd po zistení, že dovolanie bolo podané včas, na to oprávneným subjektom zastúpeným
v súlade s § 429 C. s. p., sa následne zaoberal prípustnosťou dovolania a dospel k záveru, že dovolanie
žalobkyne je potrebné odmietnuť.

11. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 C. s. p.).

12. Podľa § 420 C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodnutie trpí vadami zmätočnosti uvedenými v písmene a/

až f/ citovaného zákonného ustanovenia.

13. Dôvody zmätočnosti taxatívne upravené vo vyššie citovanom zákonnom ustanovení možno ale
uplatniť len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým rozhodolvo veci samej alebo proti rozhodnutiu, ktorým sa konanie končí. Pod vecou samou treba rozumieť
predmet konania tak, ako bol vymedzený v žalobe a o ktorom má byť v konaní vecne rozhodnuté.
Rozhodnutím vo veci samej je potom rozhodnutie vydané súdom (odvolacím súdom) po prejednaní veci

(odvolania), v ktorom súd rozhodne o uplatnenom nároku.

14. V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za
vznesenú námietku zaujatosti. Takéto uznesenie odvolacieho súdu, v súlade

s vyššie uvedeným, nie je rozhodnutím vo veci samej a ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.
Dovolanie žalobkyne smeruje preto proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

15. So zreteľom na uvedené, najvyšší súd dovolanie žalobkyne podľa ustanovenia
§ 447 písm. c/ C. s. p. ako neprípustné odmietol.

16. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.