Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. január 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/51/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816203089
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3816203089.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobcu: REALITY X24 CZ, s.r.o., IČ:

29213754,sosídlomNám.1.máje1605,UherskýBrod,Českárepublika,právnezastúpený:Advokátska
kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Potočná 650/135B, Trenčín, proti
žalovanému: Mesto Prievidza, IČO: 00318442, so sídlom Nám. Slobody 14, Prievidza, o náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie

náhrady škody vo výške ako bude súdom určená na základe výsledkov dokazovania. Žalobu odôvodnil
tým, že žalovaný ako orgán územnej samosprávy a správca dane z nehnuteľností vydal Platobný výmer
č. 136812/2006 zo dňa 25.4.2006, ktorým vyrubil daňovníkovi, spoločnosti REALITY-OBCHODNÁ, a.s.,
IČO: 36347493, so sídlom Bánovce nad Bebravou, Trenčianska cesta 647/24 daň z nehnuteľností
na rok 2006, a to jednak daň z pozemkov vo výške 38.468,48 SKK a jednak daň zo stavieb vo
výške 488.057 SKK, teda spolu vo výške 526.526,-SKK, ktorej splatnosť rozložil do dvoch splátok,
a to v termíne do 31.5.2006 v sume 263.263,-SKK a v termíne do 30.9.2006 v sume 263.263,-

SKK. V odôvodnení platobného výmeru žalovaný uviedol, že daň z nehnuteľností je vyrubená na
základe podaného daňového priznania v zmysle Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Prievidza
č. 85/2005 o miestnych daniach. REALITY-OBCHODNÁ, a.s. zaplatila žalovanému daň v celej výške.
Žalobca uzavrel ako postupník so spoločnosťou REALITY-OBCHODNÁ, a.s. ako postupcom zmluvu
o postúpení pohľadávok, na základe ktorej nadobudol pohľadávku na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom žalovaného pri vyrubení dane z nehnuteľností na rok 2006. Od tejto
zmluvy o postúpení pohľadávok žalobca odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie

nároku na náhradu škody. Nesprávny úradný postup žalovaného je v určení výšky dane z nehnuteľnosti
na rok 2006. Spočíva v nerešpektovaní právnej úpravy umožňujúcej obciam ako správcom dane
z nehnuteľností zohľadniť pri vyrubení dane z nehnuteľností miestne podmienky, teda podmienky,
aké samosprávny územný celok, ktorý je správcom dane z nehnuteľnosti bol schopný zabezpečiť
vlastníkovi nehnuteľnosti ako daňovníkovi na realizáciu a výkon všetkých jeho práv, ktoré sú obsahom
vlastníckeho práva príslušnej nehnuteľnosti. Z ustanovení zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach
a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, v znení účinnom v čase konania

žalovaného smerujúceho k vyrubeniu dane, žalovanému vyplývala nielen právna možnosť ale za
splnenia príslušných zákonných podmienok aj právna povinnosť žalovaného ako správcu dane skúmať
existenciu miestnych podmienok za účelom posúdenia možnosti zníženia sadzby dane z nehnuteľnosti.
Žalovanýtútopovinnosťnesplniladaňvyrubilbezzohľadneniatakýchtomiestnychpodmienok,ktorébolitaké, že by zníženie sadzby dane predovšetkým dane zo stavieb plne opodstatňovali. Vyrubená daňová
povinnosť bola v značnej výške, ktorá je v porovnaní s vtedajšou aktuálnou hodnotou nehnuteľností
celkom neadekvátna a nenáležitá. Žalobca uvádza v žalobe rôzne povinnosti, ktoré podľa neho žalovaný

nesplnil a preto nemohol jeho právny predchodca predmetnú nehnuteľnosť riadne využívať. Pokiaľ
žalovaný v procese vyrubovania dane z nehnuteľnosti neprihliadol na miestne podmienky a neposúdil
možnosti zníženia sadzby dane ako aj samotnej dane, hoci takéto podmienky objektívne existovali, bol
jehoúradnýpostunesprávnyatakýmtonesprávnymúradnýmpostupomvzniklaprávnemupredchodcovi
žalobcuškoda.Výškaškodypredstavujerozdielmedzivyrubenouaužzaplatenoudaňouavýškoudane,

ktorá by bola určená pri správnom postupe správcu dane, spočívajúcom v znížení sadzby dane ako aj
samotnej dane. Túto sumu bude možné ustáliť až na základe výsledkov dokazovania.

2. Súd doručil žalobu žalovanému. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že daňovému
subjektu REALITY-OBCHODNÁ, a.s. bola platobným výmerom č. 136812/2006 zo dňa 25.4.2006
vyrubená daň z nehnuteľností na základe podaného daňového priznania v súlade so zákonom č.

582/2004 Z.z. o miestnych daniach. Proti uvedenému platobnému výmeru daňový subjekt nepodal
odvolanie, čím platobný výmer nadobudol právoplatnosť. Daňový subjekt nepodal proti platobnému
výmeru ani mimoriadny opravný prostriedok. Žalovaný upravil sadzbu dane z pozemkov a stavieb
jej zvýšením VZN č. 78/2004, pričom sadzby boli rozdielne stanovené pre
jednotlivé časti mesta. Zákon upravuje možnosť obce prihliadať na miestne podmienky pri zvýšení alebo

znížení sadzieb dane vo svojom všeobecne záväznom nariadení, a nie individuálne pri vyrubovaní
dane jednotlivým subjektom. Na základe uvedeného žalovaný listom č. 1.2-3684-2016/15001 T zo dňa
15.3.2016 požiadavke žalobcu o uspokojenie nároku na náhradu škody nevyhovelo.

3. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 7.12.2017 oznámil že žalovanú pohľadávku postúpil na

spoločnosť REALITY - GO MONEY, s.r.o., na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 7.12.2017.
Vzhľadom na postúpenie pohľadávky žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu účastníkov konania na
strane žalobcu.

4. Súd zamietol návrh žalobcu na pripustenie zmeny strany sporu v osobe žalobcu, pretože návrh

žalobcu neobsahoval aj súhlas subjektu, ktorý mal do konania na miesto žalobcu vstúpiť a to spoločnosti
REALITY - GO MONEY, s.r.o. so svojim vstupom do konania. Keďže nebol splnený uvedený predpoklad
v zmysle § 80 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd nemohol návrhu na zmenu žalobcu vyhovieť.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Žalobca sa na pojednávaní nezúčastnil, svoju neprítomnosť vopred

neospravedlnil. Súd preto pojednával v neprítomnosti žalobcu.

6. Poverená zamestnankyňa žalovaného JUDr. Ing. G. I. na pojednávaní uviedla, že žalovaný popiera
všetky tvrdenia žalobcu. Žalovaný ako správca dane z nehnuteľností postupoval v zmysle zákona č.
582/2004 Z.z. Po obdržaní daňového priznania od právneho predchodcu žalobcu, ktoré bolo doručené

dňa 31.1.2006, vyrubil v lehote daň, a to podľa VZN 85/2005. Predmetné VZN nebolo napadnuté z
dôvodu jeho prípadného rozporu so zákonom č. 582/2004 Z.z. Postupca nevyužil možnosť napadnúť
platový výmer opravnými prostriedkami. Žalovaný v žiadnom prípade nevykonal žiadny zásah do práv
alebo právom chránených záujmov postupcu alebo iných fyzických osôb tak, ako to tvrdí žalobca.
Daňový subjekt si za zaplatenú daň nemôže nárokovať žiadnu protislužbu zo strany obce, štátu alebo

VÚC. Daň je jednostranná povinnosť bez toho, aby povinná osoba mala nárok na ekvivalentné plnenie
zo strany správcu dane. K zmenšeniu majetku na strane daňovníka nemôže dochádzať, keďže ide
o verejnoprávny vzťah a zaplatením dane si nemôže uplatňovať nárok na náhradu škody v zmysle
zákona 514/2003 Z.z. Žalovaný ako správca dane nemôže pri každom jednom daňovníkovi zohľadňovať
jeho špecifické podmienky a upravovať podmienky vyrubenia dane. Bolo by to v rozpore zo zákonom

č. 582/2004 Z.z. a takýto daňovník by bol zvýhodnený oproti ostatným daňovníkom. Žalovaný vydal
dňa 25.4.2006 platobný výmer č. 136/812 z roku 2006 na sumu 526.526,- SKK, teda 17.477,46
EUR. Právny predchodca žalobcu prevzal platobný výmer dňa 3.5.2006 a daň uhradil dňa 25.1.2008.
Žalobca a ani postupca nepodali proti platobnému výmeru žiadny opravný prostriedok. V § 19 zákona
č. 514/2003 Z.z., je upravené premlčanie, pričom subjektívna premlčacia doba je tri roky a plynie

odkedy sa poškodený dozvedel o vzniku škody a o tom, kto za ňu zodpovedá. Postupca zaplatil daň
25.1.2008, to znamená, že v tento deň sa o škode dozvedel, pričom od doručenia platobného výmeru
do podania žaloby uplynulo viac ako osem rokov. Žalovaný teda vznáša námietku premlčania voči
uplatnenému nároku. V prípade nesprávneho úradného postupu platí len subjektívna premlčacia doba,objektívna sa naň nevzťahuje. Ak by sa naň vzťahovala, nebolo by možné uvažovať o doručení či
oznámení nezákonného rozhodnutia poškodenému subjektu, pretože vznik zodpovednosti v dôsledku
neprávneho úradného postupu, vydanie a už vôbec nie doručenie či oznámenie žiadneho rozhodnutia

nepredpokladá. Nesprávny úradný postup je širokou škálou konania orgánov verejnej moci, v danom
prípade však nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany žalovaného. Ustanovenie § 16
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uvádza, že poškodený je pri uplatnení nároku povinný uviesť výšku
náhrady škody. Žalobca tak neurobil, petit jeho žaloby výšku náhrady škody vyčíslenú v eurách
neobsahuje. Žalobca rovnako nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a

príčinou škody. Žalovaný zároveň spochybňuje zmluvu o postúpení pohľadávky. Predmetom zmluvy je
pohľadávka, ktorej výška zodpovedá výške vyrubenej dane. V čase pred uzavretím zmluvy o postúpení
pohľadávky žalovaný neobdržal žiadnu žiadosť o predbežné prejednanie nároku zo strany postupcu
ani zo strany postupníka. Za obe zmluvné strany podpísala zmluvu tá istá osoba, pán I.. Až po dvoch
rokoch od postúpenia pohľadávky bola podaná žiadosť žalovanému o predbežné prejednanie nároku.
Pohľadávka bola postupovaná len za sumu jedno euro. Žalovaný poukázal aj na súdnu prax ohľadom

nároku na náhradu škody pri nesprávnom úradnom postupe, a to na rozhodnutia Okresného súdu
Bánovce nad Bebravou sp.zn. 5C/26/2014, 5C/27/2014 a 4C/52/2014 v obdobných veciach, kde boli
žaloby zamietnuté a rozsudky boli potvrdené krajským súdom.

7. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.

8. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

9. Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkom konania (stranám sporu)
vyjadruje stav vyplývajúcu z hmotného (niekedy aj procesného) práva, ktorý vyjadruje postavenie
účastníka v (hmotno)právnom vzťahu. Účastník, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo
oprávnenia (ak je navrhovateľom) má aktívnu vecnú legitimáciu. Účastník konania, ktorý je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku

konania tvrdí. Súd však žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca je nositeľom uplatneného práva. Ak sa to
v konaní nepreukáže, následkom je zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu.

10. Žalobca po začatí konania postúpil žalovanú pohľadávku. Zároveň navrhol, aby do konania vstúpil

namiesto neho postupník tejto pohľadávky, spoločnosť REALITY - GO MONEY, s.r.o. na miesto žalobcu.
Keďže však žalobca nedodržal postup podľa § 80 Civilného sporového poriadku nebolo možné tomuto
návrhu vyhovieť. Podľa názoru súdu sa tento nedostatok nedal odstrániť ani dodatočným predložením
súhlasu postupcu, keďže o návrhu žalobcu už súd raz rozhodol.

11. Postúpením pohľadávky stráca postupca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom a
právami s ňou spojenými. Pohľadávku po jej postúpení nie je oprávnený vymáhať a nie je oprávnený
ani prijať plnenie od dlžníka. Postúpením pohľadávky postupca prestáva byť veriteľom a postupník
sa na základe postúpenia stáva veriteľom namiesto postupcu. Postupník nadobúda pohľadávku s
príslušenstvom a všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené.

12. Vzhľadom na uvedené, keďže žalobca svoju žalovanú pohľadávku postúpil, no neprestal byť v spore
žalobcom, nemal už v konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Žalobca už po postúpení pohľadávky nebol
nositeľom hmotného práva, uplatňovaného v spore ako žalobný nárok. Súd preto zamietol žalobu z
dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie.

13. Po tom, čo súd dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu už nebol
povinný ďalej sa zaoberať dôvodnosťou žaloby. Napriek tomu však možno konštatovať, že žalobe by ani
taknebolomožnévyhovieť.Podľanázorusúdu,námietkapremlčaniavznesenážalovanýmbolavkonaní
uplatnená dôvodne a aj podľa názoru súdu bola žaloba podaná až po uplynutí subjektívnej trojročnej

premlčacej doby podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Premlčacia doba podľa názoru súdu
začala plynúť zaplatením vyrubenej dane právnym predchodcom žalobcu dňa 25.1.2008 a nepochybne
uplynula pred doručením žaloby na tunajší súd dňa 11.3.2016. Súd by preto na námietku premlčania
musel prihliadať a žalobu zamietnuť.14. K tvrdeniam žalobcu, že postup žalovaného pri vyrubovaní dane právnemu predchodcovi žalobcu
bol nesprávnym úradným postupom súd uvádza nasledovné: Žalobca vyvodzuje nesprávny úradný

postup žalovaného z toho, že žalovaný pri vyrubovaní dane individuálne nezohľadnil špecifiká
nehnuteľností právneho predchodcu žalobcu. Podľa zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach je
však mechanizmus znižovania dane podľa špecifických miestnych podmienok konštruovaný tak, že
správca dane nerozhoduje o znížení dane vždy vo vzťahu ku konkrétnym daňovníkom platobným
výmerom (ako individuálnym právnym aktom), ale ustanovuje zníženie dane vzhľadom na miestne

podmienky všeobecne záväzným nariadením, t.j. právnym predpisom. Nesprávny úradný postup orgánu
územnej samosprávy zakladajúci nárok na náhradu škody tak ako ho chápe ustanovenie § 14 zákona č.
514/2003 Z.z. je v podstate „individuálnym“ nesprávnym úradným postupom voči konkrétnemu subjektu.
V napádanom daňovom konaní by bol teda nesprávnym úradným postupom postup (činnosť, t.j. úkony,
ktoré na seba postupne nadväzujú, avšak nie samo rozhodnutie) žalovaného, ktorý by bol v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Súd ešte poukazuje na to, že skutkové tvrdenia žalobcu

v žalobe sú príliš všeobecné, žalobca neuvádza, ako konkrétne by mal postup žalovaného vyzerať v
prípade, že by „nebol nesprávny“, aká by mala byť napr. výška daňovej povinnosti právneho predchodcu
žalobcu a prečo. Žalobca ani nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by jeho tvrdenia vyplývali. Právny
predchodca žalobcu navyše žiaden nesprávny úradný postup voči žalovanému po doručení platobného
výmeru vôbec nenamietal. Nepodal v daňovom konaní ani žiadne opravné prostriedky.

15. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

17. Vzhľadom na to, že súd žalobu v celom rozsahu zamietol, plne úspešnou stranou v spore bol
žalovaný. Mal by tak proti žalobcovi nárok na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania. Keďže si
žiadne trovy neuplatnil a vynaloženie žiadnych trov mu nevyplýva ani zo súdneho spisu, súm mu nárok

na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský

súd v Trenčíne.

Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.