Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 2. jún 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20Csp/47/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116216212
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3116216212.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci navrhovateľa TELERVIS

PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpeného JUDr.
Vratislavom Šteffekom, advokátom, so sídlom Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti žalovanej V.
J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/XXX, G., štátna príslušnosť SR, o zaplatenie 640 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 495 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 495 Eur od 9.5.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54,68%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 14.9.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 640
Eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 640 Eur od 9.5.2015 do zaplatenia, a náhrady
trov konania. V žalobe uviedol, že uzatvoril so žalovanou dňa 18.11.2014 zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. N na základe ktorej žalovanej poskytol úver vo výške 500 Eur za odplatu 145 Eur, skladajúcu
sa z celkového úroku 20% z istiny, t.j. 100 Eur a servisného poplatku vo výške 9% z istiny, t.j. 45 Eur.

Žalovaná sa zaviazala uhradiť celkovú sumu 645 Eur v 13 mesačných splátkach, a to v prvých troch
splátkach po 2,50 Eur a ďalších 10tich splátkach po 63,75 Eur. Prvá splátka bola zročná 10-tého dňa
po poskytnutí úveru a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola zročná 30-tého dňa po splatnosti
predchádzajúcejsplátkystým,žepouplynutí3mesiacovodomeškaniasozaplatenímsplátkyježalobca
oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú účastníci inak. Úver
bol poskytnutý bezhotovostne na účet uvedený žalovanou. Žalovaná záväzok splácať poskytnutý úver
riadne a včas nesplnila. Zaplatila celkovo len čiastku 2,50 Eur, a posledná úhrada v sume 2,50 Eur bola

vykonaná dňa 11.9.2014. Žalobca využil zmluvou mu dané právo a zosplatnil k 8.5.2015 celý úver.
Predtým žalobca upozornil žalovanú na možnosť zosplatnenia pohľadávky. Keďže žalovaná neuhradila
dlh dobrovoľne, obrátil sa žalobca na súd. V podaní zo dňa 3.3.2017 žalobca poukázal na to, že na
preukázanie doručovania oznámenia o zosplatnneí úveru predložil súdu poštový podací hárok.

2. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila, hoci jej bola aj s prílohami a poučením o procesných
právach a povinnostiach doručená.

3. Keďže ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú
sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 Eur, súd podľa § 297 písm. b/ Zákona č.160/2015 Z.z. civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) rozhodol v tomto spotrebiteľskom spore
bez nariadenia pojednávania.

4. Súd rozhodol na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise, a to žaloby,
zmluvy o spotrebiteľskom úvere N zo dňa XX.XX.XXXX, predžalobnej upomienky zo dňa X.X.XXXX,
poštových podacích hárkov zo dňa XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, oznámenia o zosplatnení záväzku zo dňa
XX.X.XXXX, amortizačnej tabuľky k predmetnej zmluve, a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Strany uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. N /ďalej len „zmluva o úvere“/,
na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 500 Eur, ktorý sa
dlžník zaviazal splatiť žalobcovi spolu s odplatou 145 Eur /zahŕňajúcu úrok 20% z istiny úveru, t.j. 100
Eur a servisný poplatok 9 % z istiny úveru, t.j. 45 Eur/, t.j. celkovú sumu 645 Eur v 13-ich mesačných
splátkach, z ktorých boli prvé tri splátky po 2,50 Eur a ďalších 10 splátok po 63,75 Eur, s tým, že z
každej tejto splátky istina predstavuje 78,43%, úrok 14,51%, servisný poplatok 7,06%. Prvá splátka bola

splatná 10-tého dňa po poskytnutí úveru a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná
30-tý deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Ročná percentuálna miera nákladov činí 50,22%. V
čl. II zmluvy je uvedená aj priemerná ročná percentuálna miera nákladov 36,30 %. V zmluve nie je
uvedený konkrétny dátum konečnej splatnosti úveru. V čl. III ods. 1 zmluvy o úvere je ďalej obsiahnuté
ustanovenie o tom, že veriteľ je oprávnený žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí

troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednotlivej splátky, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.
Mesačná splátka v sebe zahrňuje splátku istiny, odplaty, pričom percentuálne vyjadrenie podielu z každej
jednotlivej splátky je uvedené v čl. II. zmluvy, okrem splátok 1 až 3, ktoré sú splátky úroku. V čl. III. ods.
2 zmluvy je stanovené, že termín poslednej splátky, t.j. konečná splatnosť úveru je 380 deň po uzavretí
zmluvy, pričom doba trvania tejto zmluvy je od uzavretia zmluvy do termínu konečnej splatnosti, t.j. 380

kalendárnych dní. V zmluve je žalovaná označená svojím menom, priezviskom, rodným číslom, číslom
občianskeho preukazu a adresou trvalého pobytu.

6.Žalovanáposkytnutýúverriadneavčasnesplácala,hocijuktomužalobcavyzývalupomienkouzodňa
X.X.XXXX, ktorú žalovanej zaslal na jej adresu pre doručovanie uvedenú v zmluve o úvere. V upomienke

žalovanú upozornil, že ak bezodkladne nesplní dlh, tak do 15 dní v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho
zákonníka bude od nej požadovať úhradu celého úveru. Pretože žalovaná dlh nesplnila, žalobca jej
listom zo dňa 11.6.2015 oznámil, že celý dlh titulom úveru sa stal splatným k 8.5.2015 a vyzval ju na
úhradu nesplateného úveru s odplatou pod hrozbou podania návrhu na súd. Z poštového podacieho
hárku vyplýva, že navrhovateľ oznámenie zaslal žalovanej na adresu pre doručovanie uvedenú v zmluve

o úvere.

7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej
len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie:
písm.a/spotrebiteľomfyzickáosoba,ktoránekonávrámcipredmetusvojhopodnikaniaalebopovolania,

písm. b/ veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský
úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
písm. d/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 9 ods. 2 písm. f/, j/ Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:písm. f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru,
písm. j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

Podľa § 11 ods. 1 písm. b/, d/ Zákona č. 129/2010 Z.z poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak

písm. b/ ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
písm. d/ v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov
v neprospech spotrebiteľa,

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

8. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou
vznikol právny vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej podľa ustanovenia § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2, § 2 písm. d/ Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch v znení účinnom v čase podpisu zmluvy o úvere. Ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver v
rámci jeho podnikateľskej činnosti a žalovaná neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, ale v pozícii spotrebiteľa, čo vyplýva aj z jej označenia v zmluve. Úver
sa žalovaná zaviazala vrátiť žalobcovi spolu s odplatou 145 Eur v 13 mesačných splátkach v dojednanej

výške. Žalovaná úver nesplácala riadne a včas, celkovo bola zo strany žalovanej žalobcovi uhradená
suma 2,50 Eur, a žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním úveru o viac ako tri mesiace. Porušila
tým svoju zmluvnú povinnosť. Preto žalobca v súlade so zmluvou o úvere využil svoje oprávnenie, keď
po predchádzajúcom upozornení podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyhlásil úver za splatný v
celom rozsahu k 8.5.2015 a požiadal žalovanú o bezodkladné splatenie celého zostatku úveru.

9. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že neobsahuje v zmysle § 9 ods. 2
písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. Nie je určená konečná
splatnosť úveru. Ani ustanovenie čl. III bodu 2 zmluvy, podľa ktorého termín poslednej splátky, t.j.
konečná splatnosť úveru je 380 deň po uzavretí zmluvy nezodpovedá uvedenej požiadavke zákona.

Termín konečnej splatnosti úveru musí byť v zmluve vyjadrený konkrétnym dátumom, a nie udalosťou
závislou od vôle zmluvnej strany. Podľa názoru súdu je v zmysle citovaného zákonného ustanovenia
nevyhnutné, aby bol v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený osobitný údaj o dátume /deň, mesiac,
rok/, kedy je splatná posledná splátka, teda uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru. Zákonodarca
povinnosť dodávateľa uvádzať do zmluvy tento údaj zaviedol s cieľom zvyšovania informovanosti

spotrebiteľov. Je nepostačujúce, pokiaľ sa dátum konečnej splatnosti dá vyvodiť z iných ustanovení
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nutnosť špecifikovať splátky takýmto spôsobom bola už viackrát
súdmi judikovaná. K rovnakému záveru dospeli i krajské súdy vo svojich rozhodnutiach (napr. rozsudok
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co 286/2014 zo dňa 27.5.2014, rozsudok Krajského súdu v Trenčínesp. zn. 17Co/1201/2015 zo dňa 13.1.2016, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
16Co/1546/2014 zo dňa 22.10.2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/457/2015 zo dňa
23.3.2016). Súd sa k tejto ustálenej súdnej praxi prikláňa. Na uvedenom závere súdu nemôže zmeniť

nič ani rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 sp. zn. C-42/15 vo veci Home Credit
Slovakia, a.s., proti N. Z.. Citovaným rozsudkom boli vykladané ustanovenia smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS (ďalej len "Smernica"). Súdny dvor Európskej únie nemá právomoc vykladať zákony členského
štátu; toto oprávnenie má súd členského štátu. V danom prípade je zrejmé, že povinné náležitosti zmluvy

ospotrebiteľskomúveresúinakupravenévSmerniciainakvzákoneč.129/2010Z.z..Včlánku10ods.2
písm.c/Smernicejestanovené,žezmluvaoúverezrozumiteľneastručneuvádzadĺžkutrvaniazmluvyo
úvere, no podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať nie len dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere ale aj termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru. Pri tejto rozdielnej úprave vnútroštátneho práva a Smernice súd skúmal, či do
úvahy prichádza priamy účinok smernice. Priama aplikácia smernice prichádza do úvahy len v sporoch,

kde je odporcom členský štát resp. akýkoľvek orgán konajúci v jeho mene, čo opakovane judikoval
Súdny dvor európskej únie (prípady Marshall,C-152/84, Faccini Dori, C-91/92 a Pfeiffer, C-397/01).
Priame použitie smernice je teda neprípustné v tomto súdnom konaní, kde žalobcom je súkromná
právnická osoba a žalovaným fyzická osoba. Smernici nemožno priznať ani nepriamy účinok v podobe
eurokonformného výkladu zákona, teda interpretácie vnútroštátneho práva vo svetle znenia a účelu

smernice. Cieľom eurokonformného výkladu zákona je najmä vyplniť medzery vnútroštátneho právneho
predpisu samotnými ustanoveniami smernice. V posudzovanej veci možno za použitia jazykového,
logického ale aj teleologického výkladu dospieť iba k jednému záveru, a síce, že v zákone č. 129/2010
Z.z. náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovené jednoznačne, a to rozdielne od ustanovení
Smernice, nad rámec Smernice. Zákonodarca sa teda od ustanovení smernice odchýlil, a zákon č.

129/2010 Z.z. schválil v takom znení s cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany, čo vyplýva z dôvodovej správy k tomuto zákonu. Ustanovenia § 9 ods. 2, § 11 zákona č. 129/2010
Z.z. nadobudli účinnosť 11.6.2010, a súdy už viac rokov konštantne judikovali, že v prípade absencie
vymedzených zákonných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere sa považuje úver za bezúročný
a bez poplatkov. Akýkoľvek eurokonformný výklad predmetných zákonných ustanovení by bol potom

v priamom rozpore so zákonom, nahrádzal by výslovné znenie zákona, čo je neprípustné, pretože by
sa jednalo o výklad contra legem. Takýto výklad by bol zároveň v rozpore aj s ustálenou rozhodovacou
praxou najvyšších súdnych autorít a výrazne by narušil princíp právnej istoty vyjadrený v čl. 2 ods. 1,
2 CSP. Aj súdny dvor spresnil, že zásada eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva má určité
obmedzenia. Povinnosť vnútroštátneho súdu prihliadať na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní

relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je teda obmedzená všeobecnými zásadami práva a
nemôže slúžiť ako základ na výklad vnútroštátneho práva contra legem (rozsudky z 15. apríla 2008,
Impact, C- 268/06, Zb.s. I-2483, bod 100, a Dominguez). Ďalej súd zistil, že RPMN ako podstatná
náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere v nesprávnej
výške 50,22%. Pri úvere v sume 500 Eur, pri celkovej čiastke na úhradu 645 Eur, a počte splátok 13,

z ktorých prvé tri sú vo výške 2,50 Eur, ďalších 10 je vo výške 63,75 Eur, a teda výška priemernej
mesačnej splátky predstavuje 49,62 Eur, a po zadaní týchto údajov do kalkulačky pre výpočet RPMN na
portáli Ministerstva financií SR www.fininfo.sk , správna výška RPMN predstavuje
53,44%. V zmluve o spotrebiteľskom úvere bola teda uvedená nižšia RPMN, čo je v neprospech
spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý pripravuje text zmlúv, je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou

a zodpovedá za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti.
Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Zákona č. 129/2010 Z.z sankcionuje absenciu termínu
konečnej splatnosti úveru, a RPMN v nesprávnej výške na neprospech spotrebiteľa tým, že úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je predmetný úver bezúročný a bez poplatkov a žalobca od
žalovanej nemôže požadovať žiaden úrok a žiadne poplatky. Žalovaná bola povinná vrátiť žalobcovi len
reálne poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 500 Eur, pričom žalovaná splatila žalobcovi celkovo
sumu 5 Eur, ktoré tvrdenie žalobcu žalovaná nerozporovala. Preto dlh žalovanej predstavuje sumu 495
Eur (500 Eur - 5 Eur).

11. Žalovaná je v omeškaní so zaplatením zostatku úveru od nasledujúceho dňa po dátume, ku ktorému
bol úver zosplatnený, teda od 9.5.2015. Úrok z omeškania za obdobie od prvého dňa omeškania
prináleží v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej akobola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 9.5.2015 bola vo výške 0,05%. Preto žalobcovi patrí
úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy istiny 495 Eur od 9.5.2015 do zaplatenia.

12. S poukazom na uvedené skutočnosti za použitia citovaných ustanovení právnych predpisov súd
výrokom I. zaviazal žalovanú, aby zaplatila žalobcovi neuhradený peňažný dlh zo zmluvy o úvere v
sume 495 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 495 Eur od 9.5.2015 do
zaplatenia a výrokom II. vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Lehotu na plnenie určil súd podľa

332 ods. 3 CSP.

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

14. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 640 Eur, súd jeho žalobe vyhovel v časti o zaplatenie
sumy 495 Eur, a preto úspech žalobcu predstavuje 77,34%, a súd žalobu zamietol vo zvyšnej časti
o zaplatenie odplaty v sume 145 Eur, čo predstavuje úspech žalovanej v rozsahu 22,66%. Prevažne
úspešný žalobca má potom podľa § 255 ods. 2 CSP právo proti žalovanej na náhradu trov konania v

rozsahu 54,68% /77,34% - 22,66%/ , o čom rozhodol súdu výrokom III.. O výške náhrady trov konania
súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.