Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. október 2014

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 5C/46/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3508899656
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Trtalová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2014:3508899656.31

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Erikou Trtalovou v právnej veci

navrhovateľky L. H., T. E., H. XXX/X, právne zastúpenej JUDr. Jánom Chmelom, advokátom so sídlom
Piešťany, Royova 9 proti odporkyni L. C., T. E., X. I. XXX/X, právne zastúpenej JUDr. Petrom Mešencom,
advokátom so sídlom Vrbové, Piešťanská 426, o odstránenie neoprávnenej stavby a iné, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje v časti týkajúcej sa zriadenia vecného bremena k pozemku parcela č. XXXXX/X k.
ú. T. za náhradu XXX,-Eur, spočívajúceho v práve umiestnenia vodovodnej prípojky k stavbe rodinného
domu súpisné číslo X, z ktorého bude oprávnený každý vlastník domu súpisné číslo X, k. ú. T..

II. Odporkyňa je povinná do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku z pozemku parcela č. XXXXX/X
v k. ú. T., zapísaného na LV č. XXXX k. ú. T. odstrániť na svoje náklady drobné stavby - oplotenie s
betónovými základmi a betónovými stĺpikmi a pletivovou výplňou v časti, ktorej oplotenie sa nachádza na
pozemku navrhovateľky parcela č. XXXXX/X v k. ú. T., od miesta označeného bodom XXX-XX po miesto
označené bodom XXX-XX špecifikovanými vo vytyčovacom náčrte O.. H. P.É. Č.. XXX a vytýčeným v
teréne.

III. Odporkyňa je povinná umožniť navrhovateľke do 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku postavenie
nového oplotenia na majetkovej hranici medzi pozemkami v k. ú. Brestovec vo vlastníctve navrhovateľky
parcela č. XXXXX/X a vo vlastníctve odporkyne parcela č. XXXXX, ktorej priebeh je určený bodmi XXX-
X, XXX-XX I. XXX-XX špecifikovanými vo vytyčovacom náčrte O.. H. P. Č.. XXX, mapový list W.-N.-XX-
XX a vytýčenými v teréne znalcom O.. H. P. C.Ň. XX.XX.XXXX, pričom vytyčovací náčrt tvorí nedeliteľnú
súčasť tohto rozsudku.

IV. Znalcovi O.. H. P. sa ukladá povinnosť v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku vytýčiť body

XXX-X, XXX-XX a XXX-XX v teréne a to tak, že na plotovom dielci presne farebne vyznačiť bod XXX-
XX a v jeho úrovni umiestniť kolík na parcele č. XXXXX/X vo vlastníctve navrhovateľky a na parcele
č. XXXXX vo vlastníctve odporkyne a súčasne doručiť súdu vyčíslenie odmeny a hotových výdavkov
spojených s vytýčením na mieste samom.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 29.07.2003 v spojení so zmenou návrhu navrhovateľka žiadala, aby súd uložil
odporkyni povinnosť odstrániť stavbu oplotenia, ktoré odporkyňa postavila medzi ich pozemkami a
zriadiť vecné bremeno za náhradu k vodovodnej prípojke, ktorú vybudovala odporkyňa neoprávnene

na pozemku navrhovateľky. Uviedla, že oplotenie nie je postavené na hranici medzi parcelami, ale
odporkyňa ho neoprávnene postavila na pozemku navrhovateľky. Vzhľadom na to sa ide o neoprávnenú
stavbu, ktorej odstránenia sa domáha podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonník, keďže obdobne
ako oplotenie, vybudovala odporkyňa neoprávnene na pozemku navrhovateľky aj vodovodnú prípojku.Navrhovateľka žiadala usporiadať pomery medzi účastníkmi aj vo vzťahu k tejto prípojke, a to zriadením
vecného bremena za náhradu. Požadovanému vecnému bremenu malo zodpovedať právo odporkyne
na umiestnenie vodovodnej prípojky v pozemku navrhovateľky. Navrhovateľka si uplatnila náhradu trov

konania.

Po vykonanom dokazovaní Okresný súd Nové Mesto nad Váhom rozsudkom č. k. 5C/46/2008-162 zo
dňa 21.06.2010 návrh v celom rozsahu zamietol. Súd prvého stupňa konštatoval, že poloha pôvodného
dreveného plota bola v konaní podstatnou okolnosťou pre odporkyňou tvrdenú námietku vydržania.

Keďže pôvodný drevený plot postavili rodičia navrhovateľky okolo r. 1961 na úkor svojho pozemku,
bolo následné užívanie časti pozemku navrhovateľky odporkyňou resp. jej právnymi predchodcami
držbou, pretože s pozemkom nakladali ako s vlastným. Pretože plot postavili právni predchodcovia
navrhovateľky, odporkyňa, resp. jej právni predchodcovia nemali žiaden dôvod pochybovať, že im
pozemok patrí až po pôvodný drevený plot. Na ich strane tak bola daná dobromyseľnosť, a preto
bola ich držba oprávnená a odporkyňa, resp. jej právni predchodcovia sa vydržaním stali vlastníkmi tej

časti pozemku navrhovateľky, ktorá bola na ich strane plota. Na základe uvedeného dospel k záveru,
že odporkyňa v r. 1995 zriadila nové oplotenie v prevažnej časti na pozemku, ktorý vlastní z titulu
vydržania, preto sa v tejto rozhodujúcej časti o neoprávnenú stavbu nejedná. Návrh na odstránenie
tejto časti plota preto nebol dôvodný. Za dôvodné však nepovažoval súd prvého stupňa ani odstránenie
tej časti plota, ktorá sa nachádza pozdĺž severnej strany domu odporkyne a ktorá inak charakter

neoprávnenej stavby napĺňa. Poukázal na ustanovenie § 135 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý
pripúšťa odstránenie stavby iba v prípade, ak je takéto riešenie účelné, čo v danom prípade nie je
splnené. Strata funkcie celého plota spôsobená odstránením jeho časti by musela byť napravená
zriadením nového oplotenia, čo samo o sebe nevylučuje účelnosť odstránenia, v danom prípade je
však rozhodujúce, že zriadenie nového oplotenia po hranici pozemkov by sa týkalo úseku popri domu

odporkyne a medzi domom a oplotením by vznikol priestor iba cca 0,5 m, čo by malo za dôsledok
komplikovaný prístup odporkyne k svojmu domu v prípade potreby údržby a opráv. Takáto situácia by
potom viedla k ďalším sporom medzi účastníkmi vyplývajúcimi z nutnosti vstupu na susediaci pozemok.
Pre tieto dôvody súd prvého stupňa návrh zamietol, a to v časti pre nenaplnenie kritérií neoprávnenej
stavby a v časti pre neúčelnosť tohto riešenia, keď konštatoval, že nebolo možné usporiadať pomery

medzi účastníkmi inak, pretože navrhovateľka iné riešenie ako odstránenie oplotenia nežiadala a súd
nemôže prekročiť návrhy účastníkov. Čo sa týka návrhu v časti vodovodnej prípojky dospel k záveru,
že aj tu bola nemožnosť prekročiť návrh podstatná. Navrhovateľka žiadala zriadiť vecné bremeno,
ktorému by zodpovedalo právo odporkyne viesť vodovodnú prípojku pozemkom navrhovateľky, teda
vecné bremeno, z ktorého právo by patrilo určitej osobe (vecné bremeno ad personam). V prípade, že

by v budúcnosti došlo k zmene vlastníka vodovodnej prípojky z odporkyne na inú osobu, neprešlo by
právo z vecného bremena na nadobúdateľa vodovodnej prípojky a tento by mal prípojku v pozemku
navrhovateľky opäť neoprávnene. Zriadenie navrhovaného vecného bremena tak nebolo dôvodné ani
v tejto časti.

Proti rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka. Súdu prvého stupňa vytýkala, že jeho písomné
odôvodnenie rozhodnutia je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť,
najmä čo sa týka postupu pri určení priebehu pôvodného dreveného plota, a tým aj vydržania a
zamietnutia ostatných návrhov. Poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa
ktorých odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi

konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva, pričom takýmto
právom účastníka je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, kde povinnosť súdu riadne odôvodniť
svoje rozhodnutie vyplýva z ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p.. Nesúhlasila so záverom súdu prvého
stupňa, že vypovedala vo svoj neprospech v časti týkajúcej sa priebehu pôvodného oplotenia. Vo
vytýčení priebehu pôvodného dreveného oplotenia súdu prvého stupňa pochybil, pretože vychádzal

z neidentifikovateľných fotografií, z ktorých nie je možné určiť čas ani miesto vyobrazenia, pričom
nesprávne pochopil aj vyjadrenie navrhovateľky ohľadne priebehu pôvodného dreveného plota. Priložila
k odvolaniu zväčšeninu vytyčovacieho náčrtu z ktorého je zrejmé, že pôvodný drevený plot s veľmi
malými odchýlkami kopíroval vytýčenú hranicu medzi pozemkami účastníčok konania. Vyslovila názor,
že aj keby pôvodný drevený plot bol postavený tak, ako to pochopil a zapísal samosudca, išlo by iba

o veľmi malú výmeru, ktorú by za splnenia zákonných predpokladov mohla teoreticky nadobudnúť do
svojho vlastníctva odporkyňa vydržaním. Súdu prvého stupňa vytýkala, že okrem účastníčok pôvodná
poloha dreveného plota nie je ničím preukázaná (napr. znaleckým meraním, výpoveďou iných svedkov),
pričom súd prvého stupňa odmietol vykonať v tomto smere ďalšie dokazovanie. Súdu prvého stupňataktiež vytýkala, že vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je identifikované žiadnou výmerou,
bez zistenia, či držiteľ bol dobromyseľný, ako aj bez skúmania, či nedošlo k prerušeniu vydržacej doby.

Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 17Co/352/2010-178 zo dňa 28.03.2011 rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil v napadnutej časti a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd po preskúmaní dospel
k záveru, že takéto závery súdu prvého stupňa nezodpovedajú zistenému skutkovému stavu veci. Z
vytyčovacieho náčrtu vypracovaného znalcom Ing. Romanom Wágnerom dňa 30. 10. 2006 vyplýva, že
hranica medzi pozemkom navrhovateľky a odporkyne prebieha od bodu 11 do bodu 24 vytyčovacieho

náčrtu. Je nepochybné, a vyplýva to tiež zo záverov znaleckého posudku č. 9/06, že odporkyňa si
postavila sporný plot na pozemku, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľky, t.j. na parcele č. 37856/1,
pričom tento plot sa nachádza na pozemku navrhovateľky v celej svojej dĺžke s tým, že vo svojej ľavej
strane (podľa nákresu v bode XX) sa nachádza na hranici medzi pozemkami parcela č. XXXXX/X I.
XXXXX a z tohto bodu pokračuje po pozemku navrhovateľky až do svojej pravej časti (podľa nákresu
do bodu XX). Výmera, ktorou zasahuje odporkyňa svojim plotom do pozemku navrhovateľky podľa

znaleckého posudku je XX m2. Tvrdenia účastníčok konania ohľadne priebehu pôvodného dreveného
plota však v konaní boli rozporné. Odporkyňa tvrdila, že súčasný plot bol postavený presne na mieste
pôvodného dreveného plota, naopak navrhovateľka pri svojej výpovedi potvrdila priebeh pôvodného
dreveného plota "od hlavnej cesty po úroveň predku domu súp. č. X, od úrovne konca domu súp. č. X
po úroveň začiatku hospodárskej budovy a od konca úrovne hospodárskej budovy po koniec pozemku".

Z uvedenej výpovede súd prvého stupňa vyvodil, že pôvodný drevený plot prebiehal od bodu XX po
bod XX, od bodu XX po bod XX, od bodu XX po bod XX a od úrovne východnej strany domu odporkyne
až po bod XX náčrtu. Z výpovede navrhovateľky sa však javí (a vyplýva to aj z jej odvolania), že
podľa navrhovateľky pôvodný drevený plot prebiehal od hlavnej cesty po roh domu súp. č. X (bod
XX vytyčovacieho náčrtu), od druhého rohu domu súp. č. X (bod XX vytyčovacieho náčrtu), čiže nie

od úrovne domu súp. č. X, ale od rohov tohto rodinného domu odporkyne. Navrhovateľka taktiež v
odvolaní tvrdí, že súd prvého stupňa nesprávne pochopil jej vyjadrenie, že od rohu domu súp. č. X
(bod XX vytyčovacieho náčrtu) viedol pôvodný drevený plot k hospodárskej budove, keď mala na mysli
hospodársku budovu na pozemku odporkyne, a nie na svojom pozemku, ako si nesprávne vysvetlil súd
prvého stupňa. Skutočnosť, že pôvodný drevený plot neprebiehal tak, ako ustálil vo svojom rozhodnutí

súd prvého stupňa sa odvolaciemu súdu javí aj z predloženej fotografie, priloženej navrhovateľkou k
odvolaniu, ktorá sa nachádza v spise na čl. 170, kde sa javí, že drevený plot bol pripojený k rohu
rodinného domu odporkyne. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa o tom, že odporkyňa postavila nové oplotenie presne v mieste pôvodného dreveného
plotu, čo ju mohlo viesť k presvedčeniu, že jej aj táto časť pozemku patrí, a bola by preto titulom pre

nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k tejto časti pozemku, bolo predčasné, pričom pre takýto
záver súd prvého stupňa nemal dostatok dôkazov. Zo spisu vyplýva, že súd prvého stupňa k takémuto
záveru dospel len na základe výpovedí účastníčok konania a predložených fotografií, pričom odmietol
vykonaťvtomtosmereďalšienavrhovanédôkazy.Vzhľadomkrozpornýmtvrdeniamúčastníčokkonania
opriebehupôvodnéhodrevenéhoplota,ktoréjeprezáverovydržanívlastníckehoprávakčastipozemku

navrhovateľky odporkyňou podstatné, bolo preto nevyhnutné rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie. V novom konaní súd prvého stupňa vykoná všetky dôkazy navrhované
účastníkmi konania potrebné pre zistenie, v ktorom mieste bol postavený pôvodný drevený plot. Za
týmto účelom je nevyhnutné vykonať súdom prvého stupňa aj ohliadku na mieste samom, aby bolo
zrejmé, či priebeh dreveného plota tak, ako to ustálil súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí, bol vôbec

možný vzhľadom k tvrdeniu oboch účastníčok konania, že rodičia navrhovateľky užívali pozemok až
po úroveň steny rodinného domu súp. č. X. Až po takto doplnenom dokazovaní vykonaním ohliadky na
mieste samom, vypočutí navrhovaných svedkov, ako aj po oboznámení všetkých predložených dôkazov
bude môcť súd prvého stupňa vysloviť záver o tom, ktorú časť pozemku odporkyňa, resp. jej právni
predchodcovia užívali, či boli dobromyseľní v držbe a či teda v konečnom dôsledku mohlo dôjsť k

nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním.

S poukazom na § 226 O.s.p. v zmysle ktorého je súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu,
súd prvého stupňa preto opätovne vypočul účastníkov, nariadil znalecké dokazovanie znalcom v odbore
kriminalistika a geodézia a kartografia, vykonal ohliadku na mieste samom za účasti znalca a

účastníkov konania, vyhotovil fotografie na mieste samom.

Po začatí konania v priebehu dokazovania na základe záverov znaleckého posudku Ing. Romana
Wágnera č. X/XXXX navrhovateľka zobrala späť návrh v časti týkajúcej sa zriadenia vecného bremenak pozemku parcela č. XXXXX/X k. ú. T. za náhradu XXX,-Eur, spočívajúceho v práve umiestnenia
vodovodnej prípojky k stavbe rodinného domu súpisné číslo X, z ktorého bude oprávnený každý vlastník
domu súpisné číslo 2, k. ú. Brestovec. Odporkyňa dňa 05.09.2013 s čiastočným späťvzatím návrhu

súhlasila.

Navrhovateľka môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh
vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
(§ 96 ods. 1 O.s.p.)

Súdkonanienezastaví,akodporcasospäťvzatímnávrhuzvážnychdôvodovnesúhlasí;vtakomprípade
súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. (§ 96 ods. 2 O.s.p.)

Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo
pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu

manželstvo je alebo nie je. (§ 96 ods. 3 O.s.p.)

V zmysle § 96 O.s.p. a s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľka zobral návrh v časti týkajúcej sa
zriadenia vecného bremena späť, pričom odporkyňa so späťvzatím návrhu v časti vyjadrila súhlas, súd
konanie v časti týkajúcej sa zriadenia vecného bremena za náhradu zastavil.

Navrhovateľka a odporkyňa zotrvali na svojich tvrdeniach a súdu sa nepodarilo uzatvoriť zmier v tom
smere, že by sporná časť bola prikázaná odporkyni za náhradu. Účastníci od svojich súhlasných
stanovísk odstúpili a odporkyňa žiadal o vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru geodézia
a kartografia s miestom výkonu znaleckej činnosti v čo najväčšej vzdialenosti od miesta, kde sa sporná

hranica nachádza. Navrhovateľka a odporkyňa zotrvali na svojich tvrdeniach.

Navrhovateľka k doterajšiemu priebehu konania uviedla, že tento spor začal na základe jej návrhu
doručeného súdu dňa 29.7.2003, ide teda o viac ako 10-ročný spor. Počas tohto obdobia odporkyňa aj
navrhovateľkasitvrdiasvoje.Obeúčastníčkysanedokážumedziseboudohodnúťnapriektomu,žepred

dvoma rokmi na pojednávaní konanom dňa 29.9.2011 bol zo strany súdu navrhnutý spôsob vyriešenia
sporu, a to, že sporných XX m2 bude prikázaný do vlastníctva odporkyne s povinnosťou výplaty
navrhovateľky. K takémuto vyriešeniu sporu však nedošlo, odporkyňa s ním následne nesúhlasila.
Súd bude musieť vyhodnotiť jednotlivé výpovede účastníkov ako aj svedkov, ktoré sú samozrejme
v prospech alebo neprospech navrhovateľky. K fotografiám uviedla, že tieto sú nestotožniteľné či už

s dreveným plotom postaveným v minulosti ako aj s plotom postaveným v súčasnosti, keďže na
fotografiách sú len čiastkové úseky jednotlivých plotov. Navrhovateľka popísala priebeh dreveného
plotu v jednej z predchádzajúcich výpovedí, a tento priebeh potvrdil aj jej brat. Jedinú fotografiu, a to
najväčšiu fotografiu zo všetkých predložených stotožnila aj odporkyňa a na tejto fotografii, na ktorej je
dom odporkyne a z nej vyplýva, že tam drevený plot nebol. Celý spor má prapočiatok v tom období,

keď boli medzi rodinami oboch účastníčok dobré susedské vzťahy a pre potreby výstavby nového
plotu došlo k odstráneniu jedného plotového dielca a posunutiu plotu od spevnenej cesty z dôvodu, že
rodičom odporcu nevychádzal plotový dielec. Časť ich plotu bol od cesty odstránený a nahradený novým
plotovým dielcom. Posunutie dielca vidno s poukazom na vytyčovací kolík na predmetnej fotografii a
v tejto línii mal ísť aj pôvodný drevený plot. Poukázala na rozhodnutie stavebného úradu, že nový

plot medzi pozemkami a šopou bol postavený bez stavebného ohlásenia, čo bolo konštatované aj v
oznámení č. 8 zo dňa 29.04.2003.

Na pojednávaní konanom dňa 03.09.2014 navrhovateľka navrhla pripustiť zmenu návrhu rozšírením
žalobného návrhu tak, že odporkyňa je povinná do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku z pozemku

parcela č. XXXXX/X v k. ú. T., napísaného na LV č. XXXX k.ú. T. odstrániť na svoje náklady drobné
stavby - oplotenie s betónovými základmi a betónovými stĺpikmi a pletivovou výplňou v časti,
ktorej oplotenie sa nachádza na pozemku navrhovateľky parcela č. XXXXX/X v k. ú. T.. Súčasne, aby
bola odporkyni uložená povinnosť, umožniť navrhovateľke do 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku
postavenie nového oplotenia na majetkovej hranici medzi pozemkami v k. ú. Brestovec zo strany

navrhovateľky parcela č. XXXXX/X a zo strany odporkyne parcela č. XXXXX vytýčenej v teréne znalcom
Ing. Krišpínskym dňa 03.09.2014 tak, že od parcela č. XXXXX/X, kde na hranici sa nachádza betónový
plotový stĺpik, od ktorého hranica pokračuje priamo na kolík, ktorý sa nachádza priamo na hranici na
strane navrhovateľky a od tohto kolíka hranica pokračuje priamo k roxorovej tyči zatlčenej na pozemkuparcela č. XXXXX/X rovnako, ako je vytýčené vo vytyčovacom náčrte hranice medzi pozemkami parcela
č. XXXXX/X I. XXXXX v k. ú. T. znalcom Ing. Pavlom Krišpínskym zo dňa 03.04.2014, mapový list W.-
N.-XX-XX, ktorý vytyčovací náčrt tvorí nedeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

Odporkyňa rovnako zotrvala na svojich doterajších tvrdeniach, že pôvodný plot bol postavený na mieste,
kde bol postavený pôvodný drevený plot. Je zrejmé, že v určitej časti tento plot zasiahol do pozemku
navrhovateľky, avšak nie v takej miere ako tvrdí navrhovateľka. Z tohto dôvodu s poukazovanom
na vytyčovaní návrh O.. U. K., že O.. V. vo svojom znaleckom posudku nevychádzal z pôvodných

hodnôt uvedených v katastrálnej mape, uvedených v pôvodných mapách, ktoré sa nachádzajú v archíve
kartografie a na ktoré musí v zmysle právnych predpisov pri stanovení hranice prihliadať, pričom
tieto hodnoty sú pre vytýčenie hraníc záväzné. Odporkyňa naďalej trvala na svojom stanovisku, že
spornú časť pozemku vydržala, pretože súčasný plot bol postavený na hranici dreveného plota, teda
na pôvodnom mieste. Navrhovateľka aj vo svojich predchádzajúcich výpovediach pripustila, že súčasný
plot ide čiastočne po pôvodných hraniciach dreveného plotu. Tvrdenie, že nevyšiel plotový dielec, ktorý

je podľa fotografii umiestený na pôvodnom mieste, sa nezakladá na pravde. Navrhovateľka od začiatku
sporu, tvrdila, že hospodárska budova ako aj vodovodná prípojka odporkyne sú na jej pozemku. Svoje
tvrdenia zmenila, pričom odporkyňa od začiatku sporu zotrváva na svojom tvrdení. Záverom poukázala
na pôvodný charakter žalobného návrhu a na skutočnosti, ktoré boli v priebehu konania preukázané, ako
aj na tú skutočnosť, že znalecký posudok Ing. Komárkovej možno hodnotiť ako nesprávne vypracovaný.

Na základe predmetného znaleckého posudku by súd nemohol rozhodnúť. Súčasným dokazovaním
ako aj vytýčením na mieste samom bolo preukázané, že súčasný pletivový plot v časti kopíruje hranicu
určenú právnymi predchodcami až po bod zlomu označený XXX XX. Právnu hranicu ani hranicu, ktorá
vlastne ním bola vytýčená nespochybňuje, avšak podľa jej názoru po vykonanom dokazovaní má za to,
že odporkyňa časť pozemku označenú bodmi XXX XX, XXX XX a bodom XXX XX vydržala. Vzhľadom

na to, že došlo k vydržaniu časti pozemku považuje návrh za nedôvodný. Z tohto dôvodu žiada, aby bol
návrh zamietnutý a bola odporkyni priznaná náhrada trov konania.

Z úkonov znalca Ing. Pavla Krišpinského a zo záverov znaleckého posudku č. X/XXXX vyplynulo, že dňa
13.02.2014 znalec vykonal ohliadku spornej hranice za účasti účastníkov konania. Na mieste samom

som zameral potrebnú situáciu, ako aj skutočné oplotenie. Na získanie súradníc pôvodných
hraníc pozemkov použil originál mapy bývalého katastra z roku 1902. Táto mapa (jej reprodukcie) sa
používa aj v súčasnosti ako mapa katastra nehnuteľností registra B. (P.-B..) Takže pôvodné hranice
zamerané v roku 1902 platia dodnes. Na základe zamerania dostatočného počtu pevných identických
bodov (rohy pôvodných stavieb zameraných v roku 1902) som mohol vykonať lokálnu transformáciu za

účelom získania najpresnejšej polohy spornej hranice platnej od roku 1902. Vyhotovil vytyčovací náčrt,
kde čiernou čiarou je znázornený stav P.-B., čiernou zosilnenou čiarou je zobrazený správny priebeh
spornej hranice medzi parcelami P.-B. XXXXX vo vlastníctve odporkyne a č. XXXXX/X vo vlastníctve
navrhovateľky, označené bodmi XXX-X, XXX-XX I. XXX-XX (body prevzaté z vytyčovacieho náčrtu č.
XXX.) Keďže mnou zistené súradnice lomových bodov spornej hranice sú v dovolených odchýlkach s

údajmi z vytyčovacieho náčrtu č. 481, preto uvádzam tieto súradnice. Červenou čiarou je znázornené
skutočné oplotenie (so značkou obráteného „R.“), označené bodmi XXX-XX, XXX-XX, XXX-XX, XXX-
XX, XXX-XX I. XXX-XX (body prevzaté zo záznamu podrobného merania zmien č. XXX.) Keďže moje
zameranie oplotenia bolo v dovolených odchýlkach s meraním Ing. Wágnera, preto musím uvádzať
jeho výsledky merania. Na základe merania a porovnania s mapou bývalého katastra z roku 1902

zistil, že stavba oplotenia je postavená na pozemku navrhovateľky a postavením oplotenia sa pozemok
navrhovateľky tým zmenšil o XX m2. Záverom znalec konštatoval, že na hranici medzi parcelou P.-
B. Č.. XXXXX-X vo vlastníctve navrhovateľky a parcelou P.-B. Č.. XXXXX vo vlastníctve odporkyne
sa nachádza plot a je postavený na pozemku navrhovateľky tak, ako je to znázornené na priloženom
vytyčovacom náčrte červenou čiarou a označené bodmi XXX-XX, XXX-XX, XXX-XX, XXX-XX, XXX-XX

I. XXX-XX. Postavením oplotenia sa pozemok navrhovateľky tým zmenšil o 24 m2, plochu na priloženom
vytyčovacom náčrte ohraničujú body XXX-XX, XXX-XX, XXX-XX, XXX-XX, XXX-XX, XXX-XX, XXX-XX,
XXX-XX I. XXX-X. Podľa mapy bývalého katastra z roku 1902 platnej aj v súčasnosti, správny priebeh
spornej hranice má prebiehať tak, ako je to znázornené na priloženom vytyčovacom náčrte bodmi XXX-
X, XXX-XX I. XXX-XX.

Znalec Ing. Pavol Krišpinský nevyhotovil geometrický plán, keďže geometrický plán vyhotovený Ing.
Romanom Wágnerom č. 5C/46/2008 z 02.05.2012 sa s ním stotožňuje a je postačujúci pre prípadné
pre rozhodnutie súdu.Za účasti oboch účastníkov, právnych zástupcov a znalca Ing. Krišpinského súd vykonal ohliadku na
mieste samom, pričom znalec ešte raz vysvetlil účastníkom sporu, prečo došlo, a akým spôsobom k

rozptylu pri meraní a vzniku odchýlok pri určení výmery spornej časti pozemku. Znalec na mieste samom
vytýčil hranicu a označil bod, po ktorý v súčasnosti postavený plot kopíruje hranicu a kde nastáva rozptyl.
Uviedol, že podľa mapy z roku 1902, ktorá je podkladom, bola vytýčená výmera oplotenia. Znalec vytýčil
v priestore priebeh hranice od parcely č. XXXXX/X, kde na hranici sa nachádza betónový plotový stĺpik,
od ktorého hranica pokračuje priamo na kolík, ktorý sa nachádza priamo na hranici. Tento je na strane

navrhovateľky. Od kolíka hranica pokračuje priamo k roxorovej tyči na druhej strane pozemku Súčasne
ohliadajúci sudca vyhotovil fotodokumentáciu stavu plota. Znalec vysvetlil odporkyni, z akého dôvodu
nie je možné náčrt, na ktorý sa odvoláva, považovať za vytýčenie hranice medzi pozemkami. Obrázok
zo znaleckého posudku je náčrtom, ktorý sa robí pohľadom od ruky, kde sa zapisujú údaje, ktoré sa
potom vyhodnocujú a z nameraných údajov sa vyhotoví mapa, ktorú taktiež znalec ukázal v znaleckom
posudku. Ďalej znalec vysvetlil konštatovanie O.. U., ktorý v protokole o vytýčení pozemkov na strane

2 cituje: „zelenou čiarkovanou čiarou je znázornený priebeh hranice pozemkov geometrického plánu
č. XX/XXXX W. Č.. XXX, ktorý nie je v súlade s konštrukčnými mierami poľného náčrtu pôvodného
katastrálneho mapovania, ktoré sú pre konštrukciu hraníc pozemkov jednoznačne záväzne.“ A to
tak, že náčrt nie je meračským podkladom, týmto podkladom je mapa. Geometrický plán č. 97/2002
nevychádzal z pôvodnej mapy z roku 1902, ale vychádzal zo súčasných mapových podkladov, ktoré

sú reprodukciou zdeformované. V prípade odchýlky spôsobenej reprodukciou sa musí vychádzať z
pôvodných mapových podkladov, teda z mapy z roku 1902, čo je v tomto prípade pôvodný mapový
podklad.“ Znalec ku konštatovaniu Ing. Horňáka - „priebeh týchto hraníc so susednými parcelami v
záujmovej časti nebol do dnešného dňa žiadnym geodetickým zameraním menený, t.j. je platný v
priebehu, ako bol vyšetrený a zameraný v roku 1900.“ Uviedol, že mapovanie trvá určitý čas. V roku 1900

bol vyhotovený náčrt, ktorý sa robil tým spôsobom, že pracovníci chodili a zakresľovali jednotlivé parcely,
vyšetrovali údaje, ktoré sa v operáte nachádzali (vlastnícke a užívacie vzťahy, druhy pozemkov, omerné
miery a pod.), následne sa všetky lomové body hraníc v teréne označili medzníkom, a tie medzníky boli
zamerané teodolitmi, na základe tohto merania bola vyhotovená mapa. Samotné mapovanie trvá určitú
dobu,boloukončenévroku1902.Hranicapozemkuzroku1902sanachádzavovypracovanomvytýčení

hraníc znalcom Ing. Krišpinským, ktorú priamo na mieste samom vytýčil tromi bodmi. Ku konštatovaniu
O.. U., že geometrický plán č. XX/XXXX je vyhotovený v súlade s meraním z roku 1902, príp. 1900
uviedol, že geometrický plán č. XX/XXXX nie je v súlade s meraniami z roku 1902, toto konštatuje Ing.
Krišpinský a aj O.. U.. Ďalej znalec konštatoval, že jedna vec je reálne vytýčenie podľa roku 1902,
táto hranica podľa mapových zistení z roku 1902 platí od roku 1902 až po súčasnosť. Do dnešného

dňa nedošlo k zmene v katastri nehnuteľností. Ďalej jedna vec je hranica určená podľa platného stavu
v katastri a druhá vec je súčasné oplotenie, a tým aj vytvorená užívateľská hranica medzi dvoma
pozemkami. V prípade, ak súd rozhodne o tom, že hranica medzi pozemkami je totožná s hranicou
určenou v r. 1902, je možné oplotiť hranicu v bodoch X,X,X. Nie je potrebný ďalší podklad, pretože
hranica vyplýva zo súčasných údajov v katastri. Ak by súd rozhodol, že hranica bude určená v stave

hranice,ktorájeužívaná,podkladomprezápisdokatastranehnuteľnostímožnopoužiťgeometrickýplán
Ing. Wágnera. Tento plán bol vyhotovený dňa 18.04.2012 a úradne overený dňa 21.05.2012 pod číslom
XX/XXXX.Vsúčasnostihranica,ktorábolavterénevytýčenápriohliadkenamiestesamomazodpovedá
hranici z roku 1902, je hranica, ktorá je zakreslená aj v katastri nehnuteľností a od tejto hranice sa aj
počítajú výmery parciel navrhovateľky a odporkyne. Teda trojuholník od bodu X, X po súčasný plot

vlastnícky patrí navrhovateľke. Znalec vypracoval vytýčenie pôvodnej hranice v súlade s O.. U., a čo sa
týkageometrickéhoplánu,vtomsastotožňujemsIng.Wágnerom -vovýmere XXm2.Znalecsaodvolal
na závery ním vypracovaného znaleckého posudku, pričom zopakoval, že sa stotožňuje s vytýčeným
náčrtom Ing. Horňáka a stotožňuje sa s geometrickým plánom Ing. Wágnera. V roku 1902 výmery parciel
boli určované na základe vtedajších možných technických pomôcok, čiže nemohli byť určené s takou

presnosťou, ako sú v súčasnosti. Keďže sa stále používajú podklady z roku 1902, pracuje sa s údajmi o
výmerách, ktoré boli určené v tzv. dovolených odchýlkach. V súčasnosti novými meraniami sa upresňujú
a opravujú tieto výmery. Aj z katastrálneho zákona vyplýva, že výmery sú záväzné dovtedy, pokým sa
nepreukáže opak. Ak majú znalci rozličné výmery, ktoré hovoria o zábere pozemku navrhovateľky, je to
dôsledok toho, že jednotliví geodéti nepoužili správny podklad pre výpočet výmery (O.. U. pri zameraní

skutočného oplotenia zle zameral jeden bod, a tým mal pre záber vypočítanú inú výmeru ako ja a Ing.
Wágner použil súčasné podklady pre určenie pôvodu vlastníckej hranice, preto jeho výmera taktiež nie je
v súlade s výmerou znalca Ing. Pavla Krišpinského, aj napriek tomu geometrický plán môže byť použitý
ako podklad pre súdne rozhodnutie.Na mieste samom právny zástupca navrhovateľky predložil súdu fotografiu, ktorá sa nachádza na č.l.
153 ako veľká čiernobiela fotografia, aby bola stotožnená so skutočnosťou na mieste samom. Fotografia

bola daná k nahliadnutiu aj odporkyni. Súdom bolo zistené, že dom na čiernobielej fotografii je totožný
s domom odporkyne v súčasnosti len sú vymenené okná.

Odporkyňa si pri ohliadke vybrala fotky z prílohovej obálky čl. 1 z čl. 153 a z čl. 304. Odporkyňa
poukázala na to, že v roku 1978 sa robil plot, a v tom čase sa pripájali na existujúci plot navrhovateľky.

Betónový múrik medzi hranicami pozemkov navrhovateľky a odporkyne sa robil v roku 1995. Právny
zástupca navrhovateľky namietol k vierohodnosti fotografií, pretože nie je možné určiť, v ktorom roku
boli vyhotovené. Odporkyňa však zotrvala na svojom, že fotografia č. 1 - č. l. 153 bola vyhotovená v
roku 1978, čo možno potvrdiť zo získaného ohlásenia stavby a fotografia č.l. 303 je z roku 1979, na
ktorej má syn odporkyne 2 roky, a tým odporkyňa poukázala na skutočnosť, že aj navrhovateľka mala
už v tom čase nový plot aj s betónovým múrikom. Ďalej odporkyňa poukázala na fakt, že ploty idú k

sebe šikmo, inak by sa nestretali. Právny zástupca navrhovateľky konštatoval, že z fotografie č.l. 303
drevený plot, ktorý odporkyňa označila ako nový plot navrhovateľky - tento nemá oblúky a pred plotom
je strom. Odporkyňa ďalej poukazuje na fotografiu č. 2 zo znaleckého posudku č. 3/2012 a konštatovala,
že slivka je totožná so slivkou, ktorá ešte v súčasnosti rastie a uviedla, že táto bola na jej pozemku,
teda navrhovateľka mala drevo uložené za plotom po celej dĺžke domu a medzi plotom a domom sa

nachádzala zábrana proti unikaniu zvierat. Odporkyňa predložila z č. l. 153 fotografiu označenú písm.
A/ a týmto chcela upriamiť pozornosť na rast kmeňa stromu slivky. Slivka rastie v smere od betónového
spodku plota do plota odporkyne. Fotografie z č. l. 153 označené písmenami B/ a C/ preukazujú, že
navrhovateľkavroku1991nemalaplotzahospodárskoubudovou,kčomunavrhovateľkauvádza,žeáno
plot tam nebol, nakoľko sa pozemok užívala. Odporkyňa poukázala na fotografiu označenú písmenom

A/, že starý drevený plot sa nachádzal od kraja cesty po starú hospodársku budovu. Starý drevený plot
stotožňuje s fotografiou B/ č.l. 304.

Zo záverov znaleckého posudku znalca Ing. Jána Kuljovského, odbor kriminalistika, odvetvie
kriminalistická fotografia vyplynulo, že vyhodnotením objektívnej reality zistenej pri skúmaní na mieste

a porovnanie so sporným zobrazením bolo zistené, že zobrazenie predmetu - fotografia vlčiaka v
pozadí betónový základ je zhodné so zistenou objektívnou realitou zo dňa 05.09.2012, a to v pozícii
betónového základu oplotenia detail A-A1 v nadväznosti na drevené oplotenie v priebežnom a kolmom
smere. Zobrazené drevené oplotenie v priebežnom a kolmom smere obrázok č. 4a je v zhode
so získaným zobrazením dreveného oplotenia v predbežnom smere a rekonštruovaným pletivovým

oplotením v kolmom smere na obrázku č. 3a. Analýzou a vyhodnotením komparácie medzi zobrazením
premetu č. 2 a zistenou objektívnou realitou zo dňa 05.09.2012 nie je možné konštatovať jednoznačný
záver vzhľadom k tomu, že kompozícia sporného zobrazenia je taká, že spornú polohu stromu slivky
prekrýva iný strom v popredí zobrazenia a tým neumožňuje jednoznačne sa vyjadriť k jej pozícii, čo je
dokumentované obrázkom č. 7 Príloha č. 1 - fotografia slivky. Do zobrazenia bola vložená šípka, ktorá

smerujekboduX,čojemiestoprekrytiaspornéhozobrazeniaalíniaLzvýrazňujehornýokrajpôvodného
oplotenia. Aplikáciou obrazových filtrov na obrázok č. 7 nebolo možné získať také zobrazenie, ktoré by
umožnilo určiť polohu stromu slivky voči oploteniu.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo

kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to
nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").Podľa § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju
súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku
a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon
vlastníckeho práva k stavbe.

Podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na

nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace,
pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým
vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto
zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

Podstatnými okolnosťami v tomto konaní bola poloha pôvodného dreveného plota, ktorá bola v konaní

podstatnou okolnosťou pre tvrdenú námietku vydržania a dobromyseľnosť odporkyne pri užívaní spornej
časti nehnuteľnosti parcela č. XXXXX/X vytýčenej bodmi XXX-XX (XXX-XX), XXX-XX, XXX-XX, XXX-
XX, XXX-XX (XXX-XX).

Vykonanýmdokazovanímsanepodarilojednoznačnepreukázaťpostaveniedrevenéhoplota,odktorého

postavenia si odporkyňa odvodzuje svoje právo užívať časť parcely vo vlastníctve navrhovateľky.
Keďže pôvodný drevený plot postavili rodičia navrhovateľky okolo roku 1961 na úkor svojho pozemku,
bolo následné užívanie časti pozemku navrhovateľky zo strany odporkyne respektíve jej právnych
predchodcov držbou, no nemožno jednoznačne konštatovať, že s časťou pozemku nakladali ako
s vlastným. Protichodnosť svedeckých výpovedí ako aj predložené fotografie vytvárajú podklad pre

konštatovanie, že právni predchodcovia navrhovateľky a odporkyne si boli vedomí priebehu hranice,
avšak tento priebeh hranice nevyhovoval ani jednej zo strán pri užívaní nehnuteľností, a preto si
postavenie oplotenia prispôsobili vzájomným potrebám a vzájomne si umožnili užívanie časti pozemku
v ich vlastníctve. Z predložených fotografií dokonca bolo zistené, že v určitom období ani časť plota
nebola. Ďalej je veľmi problematické stotožniť obdobie, kedy boli fotografie zhotovené. Fotografie, ktoré

predložila odporkyňa a na ktorých je jej syn, zobrazená slivka, prípadne zobrazený vlčiak nedokazuje
spôsob, aký právni predchodcovia mienili užívať navzájom susediace nehnuteľnosti. Ak by súd pripustil
možnosť, že súčasný plot je postavený tak, že kopíruje miesto postavenia dreveného plota, čo však bez
pochýb preukázané nebolo, nemožno z toho vyvodzovať jednoznačný záver o nakladaní nehnuteľnosti
ako z vlastnou na strane odporkyne. Súd vzhľadom na rozpornosť tvrdení považoval za spravodlivé,

aby oplotenie medzi pozemkami účastníčok konania kopírovalo hranicu z roku 1902, od ktorej sa odvíja
aj výmera pozemkov navrhovateľky a odporkyne, pričom predmetná výmera je podkladom pre daňovú
povinnosť oboch účastníčok.

Vykonaným dokazovaním sa podarilo ustáliť časť oplotenia, ktoré kopíruje hranicu medzi pozemkami

ako aj hranicu vytýčenú v roku 1902 a v súčasnosti vymedzenú bodmi XXX-X I. XXX-XX špecifikovanými
vo vytyčovacom náčrte Ing. Pavla Krišpinského č. XXX, mapový list W.-N.-XX-XX a vytýčenými v teréne
znalcom Ing. Pavlom Krišpínskym dňa 03.09.2014.

Zostala sporná otázka časti oplotenia, ktorá je vymedzená bodmi XXX-XX I. XXX-XX špecifikovanými

vo vytyčovacom náčrte Ing. Pavla Krišpinského č. XXX, mapový list W.-N.-XX-XX a vytýčenými v
teréne znalcom Ing. Pavlom Krišpínskym dňa 03.09.2014 a časť parcely č. XXXXX/X vo vlastníctve
navrhovateľky vytýčenej bodmi XXX-XX (XXX-XX), XXX-XX, XXX-XX, XXX-XX, XXX-XX (XXX-XX).
V rozsahu výmery sa súdom ustanovení znalci rozchádzali, čo bolo spôsobené tým, že v roku 1902
výmery parciel boli určované na základe vtedajších možných technických pomôcok, čiže nemohli byť

určené s takou presnosťou, ako sú v súčasnosti. Keďže sa stále používajú podklady z roku 1902,
pracuje sa s údajmi o výmerách, ktoré boli určené v tzv. dovolených odchýlkach. V súčasnosti novými
meraniami sa upresňujú a opravujú tieto výmery. Aj z katastrálneho zákona vyplýva, že výmery sú
záväzné dovtedy, pokým sa nepreukáže opak. Ak majú znalci rozličné výmery, ktoré hovoria o zábere
pozemku navrhovateľky, je to dôsledok toho, že jednotliví geodéti nepoužili správny podklad pre výpočet

výmery (O.. U. pri zameraní skutočného oplotenia zle zameral jeden bod, a tým mal pre záber vypočítanú
inú výmeru a Ing. Wágner použil súčasné podklady pre určenie pôvodu vlastníckej hranice, preto jeho
výmera taktiež nie je v súlade s výmerou znalca Ing. Pavla Krišpinského).Pre posúdenie naplnenia zákonných podmienok pojmu tzv. neoprávnenej stavby je nutné, aby bola
stavba zriadená na cudzom pozemku a aby stavebník na takéto zriadenie nemal právo. To, či v tejto časti
bola stavba postavená na cudzom pozemku, je potrebné posúdiť, či odporkyňa bola vlastníčkou spornej

časti nehnuteľnosti titulom vydržania. Podstatným pre posúdenie je dobromyseľnosť odporkyne, pričom
dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie,
či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho
hľadiska(osobnéhopresvedčenia)účastníka,atrebavždybraťdoúvahy,čidržiteľpribežnej(normálnej)
opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať,

nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O
dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl
ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval
s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého
požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo
v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho

posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného
práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu
zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného
ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný.
Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a

pripúšťa rôzny výklad.

Toto tvrdenie je v aj súlade s právnou teóriou, podľa ktorej dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať ku
všetkýmprávnymskutočnostiam,ktorémajúzanásledoknadobudnutieveciapráva,ktoréjepredmetom
držby teda i k existencii písomnej zmluvy o prevod nehnuteľností. Pokiaľ sa niekto uchopí držby

nehnuteľnosti na základe ústnej dohody o jej prevode, nemôže byť vzhľadom ku všetkým okolnostiam
v dobrej viere, že je vlastníkom veci (Spáčil J.: Ochrana vlastnictví a držby v občanském zákonníku, 2.
doplněné vydání, C. H. Beck, Praha, 2005, s. 229)

Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že

mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť
držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s
prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať
pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí

nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus),
teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny
titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je
presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o
jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne

považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí
aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit
držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami
objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo
260/2008, zo dňa 10. decembra 2008)

Na základe zisteného skutkového stavu súd mal za to, že plot od bodu XXX-XX napĺňa znaky tzv.
neoprávnenej stavby, keďže ide o stavbu na cudzom pozemku, na zhotovenie ktorej nemala odporkyňa
právo, čo vyplýva zo stanoviska obce, a preto súd považoval návrh v tejto časti za dôvodný, a preto
odporkyni uložil povinnosť z pozemku parcela č. XXXXX/X v k. ú. Brestovec, zapísaného na LV č. XXXX

k.ú.T.odstrániťnasvojenákladydrobnéstavby-oploteniesbetónovýmizákladmiabetónovýmistĺpikmi
a pletivovou výplňou v časti, ktorej oplotenie sa nachádza na pozemku navrhovateľky parcela č. XXXXX/
X v k. ú. T., od miesta označeného bodom XXX-XX po miesto označené bodom 481-41 špecifikovanými
vo vytyčovacom náčrte Ing. Pavla Krišpinského č. 674 a vytýčeným v teréne. Funkcia plotu nebude
narušené, pretože v nadväznosti na odstránenie časti plotu nasledovať stavba nového plotu. Postavenie

nového plotu si vyžaduje aj technický stav pôvodného plotu, ktorý je postavený na plytkých betónových
základoch, čo bolo zistené pri ohliadke na mieste samom.S poukazom na vzájomné vzťahy, kedy by vybudovanie nového oplotenia navrhovateľkou bolo v
budúcnosti spojené s nezhodami a s poukazom na § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka uložil odporkyni
povinnosť umožniť navrhovateľke do 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku postavenie nového

oplotenia na majetkovej hranici medzi pozemkami.

Súčasne s poukazom na odstup času od vykonania vytýčenia hranice na mieste samom, na vyjadrenie
súdneho znalca a aby medzi účastníkmi nedošlo k pochybnostiam, súd uložil povinnosť znalcovi Ing.
Pavlovi Krišpinskému vykonať opätovné vytýčenie hranice a miesta, od ktorého je potrebné odstrániť

neoprávnenú stavbu - oplotenie.

S prihliadnutím na predmet konania súd o náhrade trov konania účastníkov rozhodne po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého v
zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa
už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže

namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená,
možno podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.