Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. máj 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/271/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814214250
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814214250.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov

JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobkyne I. N., bytom D. A., O.
XXX proti žalovanému Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Bratislava, Špitálska 8, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 6.6.2014, č. UPS/US5/1113/BEZ/2014/16718
Ant, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. UPS/US5/1113/ BEZ/2014/16718 Ant zo dňa 6.
júna 2014 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2, písm. c), d) O.s.p..

Žalobkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňasavčaspodanoužaloboudomáhalapreskúmaniarozhodnutiažalovaného č.UPS/US5/1113/
BEZ/2014/16718 Ant zo dňa 6.6.2014, ktorým bolo podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. zamietnuté
jej odvolanie a bolo potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi č. PD1/
OPPNK/SOC/2014/40669-0006 zo dňa 3.4.2014. Potvrdeným rozhodnutím nebolo vyhovené žiadosti
žalobkyne o priznanie príspevku na opatrovanie fyzickej osoby - vnuka žalobkyne
maloletého S. U..

Rozhodnutia oboch správnych orgánov vychádzali zo zistenia, že maloletý S. U. nie je osobou s
ťažkým zdravotným postihnutím, keď miera jeho funkčnej poruchy je len 30 %. Podľa zákona č.
447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu (ďalej len zákon) sa pritom za ťažké zdravotné
postihnutiepovažujepostihnutiesmieroufunkčnejporuchynajmenej50%.Zanajzávažnejšieochorenie
maloletého správne orgány považovali psychickú poruchu vývoja dieťaťa, ktorá je sprevádzaná
poruchami správania a pervazívnymi vývinovými poruchami. Pre oneskorený psychomotorický vývoj bol
maloletý sledovaný neurológom, endokrinológom. Bola u neho zistená autoimúnna tyreotída, ktorá je

zatiaľ bez liečby. Problémy maloletého sa prejavujú poruchami správania, emócii, ktoré správne
orgány na základe vypracovaného posudku zaradili k poruchám autistického spektra ľahšieho stupňa.
Zdravotný stav posudzovanej osoby bol hodnotený v štádiu diagnostického a terapeutického riešenia.
Správne orgány bez trvalejšieho hodnotenia liečebného efektu stav hodnotili na dolnej hranici stredného
stupňa s prípadným prehodnotením po spresnení diagnózy. Súčasne žalovaný vo svojom rozhodnutí
konštatoval, že u mal. S. sa pri IQ 82 nejedná o mentálnu retardáciu.

Vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného napadla žalobkyňa včas podanou žalobou. Nesprávnosť
napadnutého rozhodnutia videla v tom, že zdravotný stav jej vnuka nebol správne zhodnotený.
Poukázala na to, že maloletý vyžaduje zvýšenú starostlivosť, od malička je chorý. Kvôli jehozdravotnému stavu zostala doma, pričom jej príjem je len 157 eur mesačne, ktorá suma predstavuje
jej invalidný dôchodok.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne
správne. Zopakoval, že príspevok na opatrovanie nebol žalobkyni priznaný, nakoľko neboli na takéto
priznanie splnené zákonnom stanovené podmienky. Predovšetkým poukazoval na to, že zdravotný
stav maloletého bol zhodnotený na základe lekárskych správ a nálezov predložených samotnou
žalobkyňou. Toto zhodnotenie bolo podľa jeho názoru vykonané riadne a komplexne, pričom tak lekár

prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného dospeli k záveru, že miera funkčnej poruchy
u maloletého vnuka žalobkyne je 30 %. Vzhľadom na uvedené nie je splnená základná zákonom
stanovená podmienka pre priznanie požadovaného príspevku, a to, že ide o opatrovanie fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím. Poukázal na to, že k podanej žalobe spracovala stanovisko aj
posudková lekárka žalovaného, v ktorom trvá na svojich záveroch, ktoré sú uvedené v lekárskom
posudku zo dňa 23.5.2014, ktorý bol vypracovaný na základe vtedy aktuálnych lekárskych správ. Efekt

liečby, ktorá začala v období januára 2014 nebolo možné ešte v čase rozhodovania zhodnotiť. Z tohto
dôvodu bolo doporučené stav prehodnotiť po upresnení diagnózy a efektu liečby prehodnotiť.

ŽalobkyňapodalažalobunaOkresnomsúdePrievidza,ktorývecuznesením č.k.10S/1/2014-16
zo dňa 26.8.2014 postúpil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky z dôvodu vecnej

a miestnej príslušnosti. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 2Sž/17/2014 zo
dňa 9.10.2014 vec postúpil Krajskému súdu v Trenčíne, ktorý je vecne a miestne príslušným súdom na
konanie v tejto veci.

Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom žalobkyňa zopakovala žalobné dôvody a

súdu predložila prepúšťaciu správu maloletého z hospitalizácie od 8.7.2014 do 17.7.2014 a lekárske
správy od O.. I. B., detskej psychologičky a psychiatričky, ktorá je ošetrujúcou lekárkou maloletého.
Vo svojej výpovedi žalobkyňa uviedla, že zdravotný stav maloletého S. sa neustále zhoršuje, bez
vyhliadok na zlepšenie. Maloletý nie je samostatný v základných úkonoch ako
je napríklad sprchovanie resp. základné hygienické úkony. Podľa posledných lekárskych správ trpí

maloletý schizofréniou - nediferencovanou formou s veľmi skorým začiatkom a súčasne bola u neho
zistená pervazívna vývojová porucha a hraničné mentálne zaostávanie.
Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu, v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v
správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že žaloba

bola podaná dôvodne.

Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. UPS/US5/1113/BEZ/ 2014/16718 Ant zo
dňa 6.6.2014, ktorým bolo podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. zamietnuté odvolanie žalobkyne a
súčasne bolo potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi č. PD1/OPPNK/

SOC/2014/40669-0006 zo dňa 3.4.2014. Potvrdeným rozhodnutím nebolo vyhovené žiadosti žalobkyne
o priznanie príspevku na opatrovanie fyzickej osoby - vnuka žalobkyne maloletého S. U..

Správne orgány dospeli k záveru, že maloletý S. U. nie je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, keď
miera jeho funkčnej poruchy je len 30 % a nie zákonom stanovených najmenej 50 %. Za najzávažnejšie

ochorenie maloletého pri tom správne orgány považovali psychickú poruchu vývoja dieťaťa, ktorá
je sprevádzaná poruchami správania a pervazívnymi vývinovými poruchami. Konštatovali, že pre
oneskorený psychomotorický vývoj bol maloletý sledovaný neurológom, endokrinológom a bola zistená
autoimúnna tyreotída, ktorá je zatiaľ bez liečby. Problémy maloletého sa prejavujú poruchami správania,
emócii, zaraďovanými k poruchám autistického spektra ľahšieho stupňa. Zdravotný stav posudzovanej

osoby bol hodnotený v štádiu diagnostického a terapeutického riešenia.

Z administratívneho spisu bolo zistené, že rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo
dňa 23.7.2008 č.k. 2P/349/2008-103, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.8.2008 bol maloletý S. U.
zverený do náhradnej osobnej starostlivosti žalobkyne, jeho starej matky. Žalobkyňa je poberateľkou

čiastočného invalidného dôchodku a podľa potvrdenia Úradu práce a sociálnych vecí Prievidza zo
dňa 26.3.2014 má fyzickú a psychickú schopnosť vykonávať opatrovanie fyzickej osobe s ťažkým
zdravotným postihnutím.Maloletému S. bol rozhodnutím Úradu práce sociálnych vecí a rodiny zo dňa 21.11.2008 vydaný preukaz
občana s ťažkým zdravotným postihnutím s potrebou sprievodcu podľa § 57 ods. 4 zákona č. 195/1998
Z.z., pričom u neho bola určená miera funkčnej poruchy 50 %. Súčasne vo vypracovanom posudku

zo dňa 17.12.2008 bolo konštatované, že maloletý S. U. je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím,
pričom u neho vznikajú dôsledky v oblasti mobility a orientácie a v oblasti nevyhnutých životných
úkonov. Z tohto dôvodu bola u neho konštatovaná odkázanosť na sprievod a pomoc inej osoby, ktorá je
kompenzovateľná peňažným príspevkom na opatrovanie.

V lekárskom posudku zo dňa 13.12.2012 už bola u maloletého konštatovaná miera funkčnej poruchy 20
% s tým, že sa nejedná o mentálnu retardáciu a ani o ťažkú poruchu psychického vývoja. Na základe
uvedeného mu bol odňatý preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a súčasne
aj peňažný príspevok na opatrovanie.

Následne žalobkyňa podala novú žiadosť o priznanie uvedeného peňažného príspevku, a to dňa

26.2.2014. Predložila lekárske správy a nálezy od všeobecného lekára a otorinolaryngológa maloletého
zo dňa 24.10.2013, endokrinológa zo dňa 28.8.2013, správu z vyšetrenia počítačovou tomografiou zo
dňa19.11.2013,ortopédazodňa22.1.2014,správuzCentrašpeciálno-psychologickéhoporadenstvazo
dňa1.10.2013,prepúšťaciusprávuzpsychiatrickejklinikyUniverzitnejnemocniceMartinzhospitalizácie
od 29.1.2014 do 14.2.2014, konziliárnu správu zo dňa 11.2.2014, správu od detskej

psychiatričky zo dňa 13.1.2014. Po zhodnotení zdravotného stavu maloletého na základe predloženej
dokumentácie, správne orgány zhodne dospeli k záveru, že maloletý ako opatrovaná osoba nie je
osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.

Podľa § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z. posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na

posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho
z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického
záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej
fyzickej osoby.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá
dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná
na opatrovanie, opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje,
poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.

Podľa§47ods.3správnehoporiadkuvodôvodnenírozhodnutiasprávnyorgánuvedie,ktoréskutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Súd poukazuje na to, že základným cieľom konania o kompenzácii, vrátane konania o peňažnom
príspevku na opatrovanie je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím do spoločnosti, vrátane nepriameho zabezpečenia nevyhnutných podmienok
na uspokojovanie základných životných potrieb tejto osoby a minimalizácia sociálnych
dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré nie je postihnutá osoba schopná prekonať vlastným

úsilím a prostriedkami.

V danom prípade zostalo sporným či maloletý S. U., vnuk žalobkyne, ktorý jej bol zverený rozhodnutím
súdu do náhradnej osobnej starostlivosti je osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a teda či je splnená
jedna zo základných podmienok pre priznanie peňažného príspevku na opatrovanie tohto maloletého.

Súd v tejto súvislosti konštatuje, že rozhodnutie o nepriznaní peňažného príspevku na
opatrovanie musí byť tak ako každé rozhodnutie, ktoré zasahuje do sociálnych práv osôb, založené na
takých podkladoch, ktoré sú postačujúce pre presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Zdravotný
stav posudzovanej osoby musí byť preto preverený a posúdený tak, aby bez pochybností umožňoval

vysloviť záver, že sú alebo nie sú splnené podmienky pre priznanie požadovaného
peňažného príspevku. Žalovaný, ktorý vo veci rozhoduje, je povinný vykonať dokazovanie potrebné na
zistenie a objasnenie skutočného stavu veci, tak, aby na základe takto spoľahlivo zisteného skutkového
stavu mohol správny orgán o veci rozhodnúť. V danej veci má súd za to, že bolo potrebné za účelomriadneho zistenia skutkového stavu preskúmať zdravotný stav posudzovanej osoby za jej prítomnosti,
resp. v súčinnosti s ošetrujúcim odborným lekárom maloletého, tak aby správny orgán mohol v
dostatočnom rozsahu zistiť skutkový stav a správne ustáliť otázku miery funkčnej poruchy maloletého.

Podľa posledných správ a nálezov pritom maloletý trpí nešpecifikovanou schizofréniou, so skorým
začiatkom a nešpecifikovanou pervazívnou vývojovou poruchou s nepriaznivou prognózou ochorenia.
Bez pochybností bolo toto ochorenie u posudzovanej osoby už v čase rozhodovania správnych orgánov
asúčasnebolovtomtočasepredmetomďalšiehoodbornéhoposudzovania.Ztohtodôvodusajaviloako
vhodné zistiť skutkový stav buď vyšetrením posudzovanej osoby resp. vykonaním doplňujúcich dopytov

na ošetrujúceho odborného lekára maloletého.

Súčasne súd poukazuje na to, že odôvodnenie takéhoto rozhodnutia musí jasne, zrozumiteľne a
presvedčivo odôvodniť na základe akých skutkových zistení, z akých dôvodov a na akom právnom
základe správny orgán rozhodol. Z odôvodnenia rozhodnutia musí bez pochybností vyplynúť,
aké dôkazy boli vykonané, čo z jednotlivých dôkazov vyplynulo a akými úvahami sa správny

orgán pri ich posudzovaní riadil.

Komplexný posudok, napriek svojej významnosti, nepredstavuje jediný podklad rozhodnutia v konaní
podľa zák. č. 447/2008 Z.z.. Vzhľadom na uvedené je legitímne očakávanie žalobcu, že z odôvodnenia
rozhodnutia žalovaného o nepriznaní peňažného príspevku na opatrovanie, sa v zmysle zákonného

príkazu na presvedčivé odôvodnenie (§ 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku) dozvie jasné argumenty,
ako sa správny orgán vysporiadal s jeho odvolacími námietkami, ktoré smerovali k správnosti záverov
obsiahnutých v tomto posudku. Púhe odkazovanie na závery lekárskeho posudku nepredstavuje riadne
odôvodnenie rozhodnutia a to napriek tomu, že zák. č. 447/2008 Z.z. pripúšťa lekársku posudkovú
činnosť za účelom hodnotenia a posudzovania zdravotného stavu, jeho zmien a porúch podmieňujúcich

zdravotné postihnutie fyzickej osoby, keď toto posúdenie vyžaduje osobitné odborné znalosti. Uvedené
však neoprávňuje v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy SR žalovaného, aby upustil, resp. vôbec nevykonal
podrobnú analýzu zistených záverov v svojom rozhodnutí s vyhodnotením, prečo závery obsiahnuté v
komplexnom posudku vyhovujú kritériu spoľahlivo zisteného stavu veci v zmysle zásady súčinnostného
hľadania materiálnej pravdy v správnom konaní (§ 3 ods. 2 a 4 Správneho poriadku). Rozhodnutie

správneho orgánu musí okrem iného obsahovať aj odôvodnenie, v ktorom správny orgán uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov
a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Riadne, logické a pre účastníka
zrozumiteľné odôvodnenie sa pre neho stáva alebo argumentom presvedčujúcim ho o
zákonnosti vydaného správneho rozhodnutia alebo zdrojom argumentov na

spochybnenie tohto rozhodnutia.

Ako už bolo uvedené vyššie napadnuté rozhodnutie žalovaného nespĺňa uvedené požiadavky.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa §250j ods. 2 písm.

c) a d) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného o veci rozhodnúť po zohľadnení aktuálnych lekárskych správ
a nálezov maloletého S. U., eventuálne aj po vykonaní posúdenia zdravotného stavu v jeho prítomnosti
tak, aby bolo možné riadne zistiť mieru jeho funkčnej poruchy a správne ustáliť, či ide o osobu s ťažkým

zdravotným postihnutím Následne po takomto zohľadnení aktuálneho zdravotného stavu posudzovanej
osoby žalovaný o veci rozhodne tak, aby jeho rozhodnutie zodpovedalo zákonným požiadavkám, ktoré
na neho kladie ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

Podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti

žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.

Žalobca bol v konaní plne úspešný, a preto by mu v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. patrila náhrada
trov konania. Vzhľadom na to, že takúto náhradu nežiadal súd o trovách konania rozhodol tak ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne,
cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to
potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie

na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.