Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. november 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/233/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113203628
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7113203628.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobcu C.. C. N., narodeného XX.XX.XXXX,
bytom E. V. XXX, zastúpeného Peter Farkaš, advokátska kancelária spol. s r.o., so sídlom v Prešove,
Jahodová 8, IČO: 36 855 928, proti žalovanému O. Ď.M., narodenému XX.XX.XXXX, bytom v T., T. XX,
zastúpenému JUDr. Jánom Lemešom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Žizkova 19, o 17.000 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 15.11.2016 č. k.
15C/408/2013-233 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 01.06.2017 č. k. 15C/408/2013-278 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 15.11.2016 č. k. 15C/408/2013-233 v spojení s

dopĺňacím rozsudkom zo dňa 01.06.2017 č. k. 15C/408/2013-278.

Žalovaný má nárok proti žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa 15.11.2016
č. k. 15C/408/2013-233 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 01.06.2017 č. k. 15C/408/2013-278
žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému plnú náhradu trov konania a trovy štátu
v plnom rozsahu.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 196 200 € s príslušenstvom a
náhrady trov konania, titulom uzavretej zmluvy o pôžičke zo dňa 27.12.2009 so žalovaným v 1.rade O.
Ď. a žalovaným v 2.rade Y. D..

3. Uznesením zo dňa 20.1.2014 č.k. 15C/408/2013-52 súd konanie o zaplatenie sumy 179 200 € a
konanie voči žalovanému v 2.rade zastavil podľa § 96 ods.1,3 O.s.p..

4. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že zmluvou o pôžičke zo dňa 27.12.2009 uzavretou
medzi žalobcom ako veriteľom a O. Ď. a Y. D. ako dlžníkmi, sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkom
peňažnú pôžičku vo výške 196 200 €. Dlžníci sa zaviazali vrátiť veriteľovi pôžičku spoločne a nerozdielne
jednorázovo v hotovosti do 17.2.2010. Zmluvné strany si dohodli úrok z omeškania vo výške 0,08 %
denne z dlžnej sumy, ak dôjde k vráteniu pôžičky po termíne splatnosti až do doby zaplatenia celkovej
dlžnej sumy.

5. Právne vec posúdil podľa § 657 a § 658 ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

6. Súd konštatoval, že pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu bolo podstatné, aby žalobca preukázal
odovzdanie predmetu pôžičky podľa § 657 OZ, lebo podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke je reálneodovzdanie predmetu zmluvy. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou, ktorá vyžaduje
odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí veriteľom dlžníkovi) buď bezhotovostným spôsobom na účet
dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou.

7. Strany sporu tvrdili, že zmluvu o pôžičke podpísal žalobca ako veriteľ a žalovaný a Y. D. ako dlžníci v
kaviarni s názvom AHL v Košiciach na Moyzesovej ul. 27.12.2009. Finančné prostriedky mali byť použité
na finančnú transakciu, z ktorej žalovaný prisľúbil žalobcovi províziu z predaja nehnuteľnosti v Maďarsku
vo výške 20 % z požičanej sumy. Z tejto transakcie mala byť žalovanému požičaná suma vo výške okolo

20 000 €. Žalobca tvrdil, že poznal presný pomer, akým spôsobom si žalovaný a Y. D. rozdelili peňažné
prostriedky.

8. Súd dospel k záveru, že žalobca nepredložil dôkaz, že prejav vôle o poskytnutí pôžičky
zabezpečil príjmovým pokladničným dokladom na prevzatie sumy 196.200 €. Žalobca nepreukázal ani
zabezpečenie zmluvy o pôžičke zabezpečovacími prostriedkami podľa § 544 až § 558 OZ alebo vo

forme notárskej zápisnice, napriek tomu, že mala byť poskytnutá pôžička vo (vysokej) výške 196.200
€. Rovnako žalobca nepodal proti žalovanému ani dlžníkovi Y. D. trestné oznámenie pre trestný čin
podvodu, tak ako to urobil vo veci odsúdeného W.. N., ktorému žalobca požičal finančné prostriedky
vo výške 110.000 €. Žalovaného ani dlžníka Y. D. po uplynutí splatnosti dlhu, ktorá nastala 17.2.2010,
písomne ani ústne nevyzýval, aby pôžičku vrátil. Žalobca vyzýval žalovaného na vrátenie pôžičky až

počas súdneho konania vedeného na Okresnom súde Prešov proti odsúdenému W.. N. v roku 2013.
Žalobca vzal žalobu vo výške 179 200 € späť bez odôvodnenia. Druhého dlžníka, voči ktorému bola
pôvodne žaloba podaná, Y. D., sa nepodarilo vypočuť, pretože podľa oznámenia Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Košiciach zo dňa 5.4.2016 na uvedenej adrese dlhodobo nebýva, čo bolo zistené
od tam bývajúcich osôb, a preto tvrdenie žalobcu o odovzdaní predmetu pôžičky nebolo možné overiť.

Žalovaný od začiatku súdneho sporu popieral prevzatie finančných prostriedkov.

9. Tvrdenie žalobcu, že z požičaných finančných prostriedkov kúpila bývalá manželka žalovaného C.. Ď.
nehnuteľnostisanepreukázaloakopravdivé.Svedčíotomsvedeckávýpoveďalistinnédôkazyzaložené
v spise. Iné dôkazy žalobca súdu neposkytol. Nebolo preukázané, aby žalobca odovzdal žalovanému

„pôžičku“ a aby žalovaný peniaze od žalobcu prevzal, a preto súd žalobu zamietol.

10. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech
priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu proti neúspešnej strane (žalobcovi).

11. O trovách štátu rozhodol podľa § 255 ods. 1,2 CSP a čl. 4 ods. 1 CSP. Žalobcu, ktorý bol v
spore neúspešný, zaviazal na náhradu trov štátu, ktoré štátu vznikli preddavkovo ako náhrada vecných
nákladov voči Tatra banke, a.s..

12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa § 365 ods.1 písm. d/, f/, h/

CSP. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, a žalobe v celom rozsahu vyhovel,
alternatívne zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie.

13. Žalobca vyslovil názor, že jeho nárok je dôvodný a to v celom rozsahu. Žalobca predložil súdu
zmluvu o pôžičke podpísanú obidvoma dlžníkmi, teda aj žalovaným. Žalovaný nepoprel, že túto zmluvu

o pôžičke podpísal, a táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Žalovaný poprel, že by pôžičku
skutočne od žalobcu dostal napriek tomu, že v samotnej zmluve svojim podpisom potvrdil, že peniaze
žalobca odovzdal v hotovosti. Žalovaný tvrdil, že zmluva o pôžičke mala byť fiktívna za odmenu 5.000
€, avšak zároveň potvrdil, že uvedenú odmenu nedostal.

14. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že nebolo preukázané reálne odovzdanie
pôžičky žalovanému, a to buď príjmovým pokladničným dokladom alebo iným spôsobom. Príjmový
pokladničný doklad žalobca nepovažoval za potrebné vyhotoviť z dôvodu, že prevzatie pôžičky v
hotovosti potvrdil žalovaný a dlžník Y. D. podpisom na samotnej zmluve, čo je podľa neho rovnaký
spôsob preukázania odovzdania peňažných prostriedkov v hotovosti ako osobitný príjmový pokladničný

doklad. Odovzdanie pôžičky v hotovosti si vymienili samotní dlžníci a rovnako išlo o štandardnú
zmluvu, ktorú žalobca používal aj s inými dlžníkmi, ktorým odovzdal pôžičku v hotovosti, čo potvrdili
podpisom na samotnej zmluve (prípad N.). Dôvodom, prečo žalobca nepreukázal zabezpečenie pôžičky
niektorým zo zabezpečovacích prostriedkov podľa Občianskeho zákonníka je skutočnosť, že stranysa na zabezpečení pôžičky nedohodli, a nevyžadovali ju. Mali kamarátsky vzťah, dôverovali si, čo
v konaní potvrdili niekoľkokrát. Zabezpečenie pohľadávky je inštitút dobrovoľný, a nie je dôkazom o
samotnej existencii pohľadávky. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že zmluva mala byť fiktívna, bolo rovnako jeho

povinnosťou preukázať, ako si túto skutočnosť pre svoju ochranu zabezpečil voči žalobcovi, napr.
písomným vyhlásením žalobcu, že uvedené nebude od žalovaného vymáhať, prípadne vzdanie sa
nároku žalobcu a pod. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi stranami sporu bol kamarátsky vzťah, žalobca
nepodal zatiaľ voči žalovanému ani trestné oznámenie. Svojho nároku sa domáha v občianskoprávnom
súdnom konaní.

15. V konaní nebolo sporné, že žalobca v čase odovzdania pôžičky disponoval finančnou hotovosťou,
a to minimálne v sume, ktorá bola predmetom pôžičky. Nebolo sporné, že strany zmluvu o pôžičke
podpísali. Žalovaný nepreukázal, že malo ísť (len) o fiktívnu zmluvu, od žalobcu údajnú odmenu 5.000
€ nikdy nežiadal a ani nedostal, a z toho dôvodu nemožno jeho obranu považovať za úspešnú.

16. Zároveň vzniesol dôvodnú pochybnosť o hodnovernosti výpovede svedkyne C.. I. Ď. vzhľadom na
to, že so žalovaným sú napriek rozvodu v priateľskom vzťahu a po rozvode určitý čas ešte spolu žili.

17. Uviedol, že pri hodnotení dôkazov súd nezobral do úvahy skutočnosť, že žalovaný a Y. D. poskytli
žalobcovi osobné údaje dobrovoľne a to predložením vstupných dát opísaných v občianskom preukaze.

Súd sa nezaoberal ani otázkou zdôvodnenia, prečo dlžníci podpísali uvedenú zmluvu o pôžičke. Žalobca
má za to, že jeho procesné práva boli ukrátené svojvôľou súdu, resp. jednostranným hodnotením
dôkazov súdu, a to predčasným vyhodnotením dôkazov s poukazom na skutočnosť, že žalobca má
uzatvorenú so žalovaným a dlžníkom Y. D. zmluvu o pôžičke v predpísanej forme, kde je definovaná
požičaná čiastka, spôsob odovzdania pôžičky, moment vrátenia finančných prostriedkov, ktoré tvoria

predmet pôžičky, označenie zmluvných strán s osobnými údajmi, spôsob vrátenia pôžičky a podpisy
žalovaných, pričom u žalovaného bolo postačujúce tvrdenie, že bol v podnapitom stave, čo malo za
následok podpísanie len tak zmluvy o pôžičke znejúcu na predmetnú sumu. Tvrdenia žalovaného neboli
podložené žiadnym relevantným dôkazom, napriek čomu ich súd vyhodnotil ako pravdivé a dôverné.

18. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca ničím, okrem zmluvy nepreukázal, že
poskytol žalovanému a dlžníkovi Y. D. sumu 196.200 € v hotovosti. Uviedol, že žalobca si ani nezisťoval
u žalovaného, či nejaký finančný obchod v Maďarsku urobil, z uvedeného jasne vyplýva, že zmluva
bola iba fiktívna, a k reálnemu odovzdaniu peňazí nikdy nedošlo. Ako dôvod späťvzatia žalobného
návrhu žalobca uviedol, že nemal dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie súdneho poplatku, a

s pánom D. sa stretol po uzavretí pôžičky, a mal za to, že sa dohodli. Ak mal Y. D. zobrať sumu 176.
200 €, kto potom mal zabezpečovať ten veľký obchod v Maďarsku. Ďalej žalobca tvrdí, že žalovaný
spomenul, že mu má z tejto transakcie byť poskytnutá sumu 20.000 €. Od žalovaného však považuje
sumu o 3.000 € menšiu, teda 17.000 €. Celé toto tvrdenie žalobcu je zmätočné a nedôveryhodné. K
svedeckej výpovedi svedkyne C.. I. Ď. žalovaný uviedol, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať opak,

že nehnuteľnosti uvádzané žalobcom nadobudla svedkyňa z poskytnutých finančných prostriedkov
od neho. Bolo preukázané, že tieto nehnuteľnosti nadobudla z vlastných finančných prostriedkov a z
poskytnutých úverov. K namietanej nedôveryhodnosti svedkyne uviedol, že sú bývalí manželia a žili
spolu do vyporiadania bytových pomerov jedného z manželov. Vzťah s jeho bývalou manželkou nie je
nepriateľský, nakoľko majú spoločné deti.

19. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za vecne správny. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

20. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu k odvolaniu (v replike) zotrval na svojom odvolaní zo dňa

2.12.2016. Poukázal na to, že žalovaný pred súdom potvrdil, že zmluvu o pôžičke podpísal a teda
výslovne potvrdil svojim podpisom, že prevzal od žalobcu sumu 196.200 € v hotovosti. Pred súdom
však túto skutočnosť účelovo popiera. Žiadna odmena 5.000 € nebola zo strany žalobcu pre žalovaného
prisľúbená, ani ju žalovaný od žalobcu nikdy nežiadal. K spochybnenej výške sumy, ktorá je uplatnená
od žalovaného, t. j. 17.000 €, žalobca uviedol, že vo výpovedi dňa 1.12.2015 uviedol, že žalovanému

mala byť z tejto transakcia poskytnutá suma okolo 20.000 €.

21. Žalovaný v duplike uviedol, že žalobca vo vyjadrení (v replike) nepredniesol žiadne nové dôkazy.
Na jednej strane tvrdil, že ním poskytnuté finančné prostriedky mali byť použité na dobrý obchod vMaďarsku, ktorý mal zabezpečiť žalovaný, na druhej strane uvádza, že žalovanému bola poskytnutá
z transakcie suma okolo 20.000 €, ale žaluje iba 17.000 €. Žalobca však odovzdal obom dlžníkom
sumu 196.200 €. Podľa názoru žalovaného zo strany žalobcu prísľub odmeny vo výške 5.000 € bral ako

džentlmenskú ponuku za poskytnutú službu - uzavretie zmluvy o pôžičke, ktorú podľa tvrdenia žalobcu,
pred jej uzavretím potreboval žalobca zdokladovať určitým osobám. K tvrdeniu žalovaného, že zmluva
o pôžičke mala byť fiktívna žalovaný uviedol, že celú zmluvu o pôžičke, ktorá nebola naplnená, pretože
peniaze odovzdané neboli a nikdy sa neuvažovalo o ich reálnom odovzdaní zo strany žalobcu do rúk
žalovaného a Y. D. považoval za listinu, ktorou sa žalobca potrebuje pred kýmsi preukázať, a preto

nepotreboval žiadnu ochranu. Žalobca mu za túto službu džentlmensky prisľúbil odmenu. Jeho konanie
s vyplatením odmeny však bolo také, aké aj so žalobou.

22. Duplika žalovaného bola žalobcovi doručená dňa 27.2.2017.

23. Proti dopĺňaciemu rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov totožných, ako

boli uvedené v jeho odvolaní zo dňa 02.12.2016.

24. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu proti dopĺňaciemu rozsudku stotožnil s názorom súdu, že
žalobca nepreukázal reálne odovzdanie pôžičky žalovanému. Poukázal na to, že súd poskytol jasne a
zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom sporu.

Navrhol napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom potvrdiť. Zároveň si uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania.

25. Žalobca nevyužil právo na repliku ohľadne odvolania voči dopĺňaciemu rozsudku.

26. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolania žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti
rozhodnutiam, proti ktorým je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP
a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. d/,f/,h/ CSP) a dospel k záveru, že

odvolaniam žalobcu nie je možné vyhovieť.

27. Rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v
zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

28. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 14.11.2017 o 12.45 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 07.11.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

29. Žalobca namietal odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t. j. že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t. j.
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, §
365 ods. 1 písm. h/ CSP, t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

30. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podriadiť pod
§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania

formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

31. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre
jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami

skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne

sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je
logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré
vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, vierohodnosti alebo, keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-
§ 194 CSP.

32. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,

než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

33. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

34. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do

úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani
nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192
- § 194 CSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo

použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom nie je ani
nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci.

35. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového

stavu. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 191 ods. 1,2 CSP; z týchto dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím
rozsudkom ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

36. Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými
sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv
na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

37. Súd prvej inštancie vykonal vo veci všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu a tieto vyhodnotil
tak, že každý hodnotil jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti. Prihliadol na všetko, čo vyšlo za
konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu, a preto mu nemožno vytýkať porušenie postupu
pri hodnotení dôkazov podľa § 191 ods. 1,2 CSP.

38.Nazdôraznenievecnejsprávnostinapadnutéhorozsudkuakodvolacímnámietkamžalobcuodvolací
súd uvádza nasledovné:

39. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval nárok žalobcu z hľadiska plnenia zo zmluvy

o pôžičke. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi stranami sporu došlo k
uzavretiu písomnej zmluvy o pôžičke.

40. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), zmluvou o pôžičke prenecháva
veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí

dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

41. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia OZ, odvolací súd dopĺňa, že podstatnými náležitosťami
zmluvy o pôžičke je dohoda o prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), druhovom určení veci, povinnostivrátiť vec rovnakého druhu a určení času vrátenia. Čas vrátenia nemusí byť určený konkrétnym dňom,
ale stačí, ak je dohodnutý tak, že čas vrátenia možno určiť.

42. V prejednávanej veci bola medzi stranami sporu síce uzatvorená zmluva písomnou formou, avšak
pre tento zmluvný typ písomná forma zmluvy nie je nevyhnutná. Nevyhnutnou podmienkou zmluvy je
však reálne odovzdanie predmetu pôžičky.

43. Žalobca tvrdil, že finančné prostriedky dlžníkom odovzdal po podpise zmluvy, pričom dlžníci potvrdili

prevzatie finančných prostriedkov práve podpisom zmluvy.

44. Žalovaný namietal, že k žiadnemu odovzdaniu a prijatiu finančných prostriedkov nedošlo, a zmluva
mala byť iba zmluvou fiktívnou.

45. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, ak skúmal, či zo strany žalobcu došlo k reálnemu

odovzdaniu finančných prostriedkov dlžníkom.

46.Žalobcatvrdil,žefinančnéprostriedkyzpôžičkymalidlžnícipoužiťnakúpunehnuteľnostivMaďarsku
s jej následným predajom. Následne žalobca tvrdil, že finančné prostriedky žalovaný použil na nákup
nehnuteľností pre bývalú manželku (C.. Ď.).

47. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu navrhnutým žalobcom na preukázanie, či
nehnuteľnostinadobudnutébývaloumanželkoužalovaného,bolinadobudnutézfinančnýchprostriedkov
získaných z pôžičky.

48. Súd uzavrel, že vykonaným dokazovaním sa tvrdenie žalobcu o použití finančných prostriedkov z
pôžičky na nákup nehnuteľností pani C.. Ď. nepotvrdilo.

49. Iné dôkazy žalobca nenavrhol. Rovnako nenavrhol dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia o
zamýšľanom použití finančných prostriedkov dlžníkmi na kúpu nehnuteľností v Maďarsku a ich následný

predaj (na čom mal mať podiel na zisku).

50. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca nepreukázal, že došlo k reálnemu odovzdaniu finančných
prostriedkov (aj) žalovanému.

51. Poskytnutie finančných prostriedkov žalobca nepreukázal ani svedeckou výpoveďou tretej osoby,
ani žiadnym listinným dôkazom, okrem samotnej zmluvy. Samotnú zmluvu však žalovaný namietal ako
fiktívnu, a namietal aj prevzatie finančných prostriedkov.

52. Podľa názoru odvolacieho súdu aj správanie sa žalobcu skôr svedčí o fiktívnom charaktere uzavretej

zmluvy. Napriek tomu, že predmetom zmluvy o pôžičke bola suma 196.200 €, prevzatie finančných
prostriedkov nebolo potvrdené samostatným potvrdením o príjme ani zo strany žalovaného ani zo strany
dlžníka Y. D.. Poskytnutie finančných prostriedkov (a najmä ich vrátenie) nebolo žiadnym spôsobom
ani zabezpečené. Žalobca pôvodne žaloval aj druhého dlžníka Y. D., následne vzal žalobu voči jeho
osobe späť, s tým, že sa dohodli, avšak nepovedal, a ani nenaznačil, k akej dohode medzi žalobcom

a menovaným dlžníkom došlo. Navyše žalobca ani nenavrhol vypočuť druhého dlžníka ako svedka na
preukázanie skutočnosti, že dlžníci prevzali (podľa tvrdenia žalobcu „spoločne a nerozdielne“) finančné
prostriedky v sume 196.200 €.

53. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania.

V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní
dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú
teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na
nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
Napríklad od žalobcu nemožno požadovať, aby preukazoval, že mu žalovaný ešte nevrátil požičané

peniaze (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2010, sp. zn. 4 Cdo 13/2009).

54. Samotna´ skutocˇnostˇ, cˇi u´cˇastni´k konania vystupuje na strane zˇalobcu alebo zˇalovane´ho,
nema´ priamy vplyv na jeho povinnostˇ tvrditˇ rozhoduju´ce skutocˇnosti a predlozˇitˇ alebo oznacˇitˇdo^kazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a do^kazne´ho bremena medzi u´cˇastni´kmi
v spore za´visi´ na tom, ako vymedzuje pra´vna norma pra´va a povinnosti u´cˇastni´kov. Obvykle plati´,
zˇe skutocˇnosti navodzuju´ce zˇalovane´ pra´vo musi´ tvrditˇ zˇalobca, zatialˇ cˇo okolnosti toto pra´vo

vylucˇuju´ce su´ za´lezˇitostˇou zˇalovane´ho.

55. Vzhľadom na ustálenú súdnu prax v otázke bremena tvrdenia a dôkazného bremena, bremeno
tvrdenia žalobcu o tom, že odovzdal finančné prostriedky a predloženie alebo označenie dôkazu o
tejto skutočnosti zaťažovalo žalobcu. Vychádzajúc z princípu negatívnej dôkaznej teórie, nebolo od

žalovaného spravodlivé žiadať, aby preukázal, že reálne neprevzal finančné prostriedky od žalobcu,
ak tvrdil, že k prevzatiu (a odovzdaniu) finančných prostriedkov nedošlo. V danom prípade bremeno
tvrdenia a dôkazu o odovzdaní finančných prostriedkov zaťažovalo žalobcu.

56. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno svojich tvrdení, a jednoznačne nepreukázal, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným

ako dlžníkom došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov.

57. Rovnako odvolacia námietka žalobcu, že vyhotovenie príjmového pokladničného dokladu
nepovažoval za potrebné, nakoľko potvrdenie prevzatia finančných prostriedkov bolo uvedené v
samotnej zmluve, nie je dôvodná.

58. Žalovaný totiž namietal reálnosť zmluvy ako takej, nenamietal jej podpis, avšak mal za to, že z tejto
zmluvy nevzniknú žiadne právne účinky (vrátane vrátenia finančných prostriedkov).

59. Ak žalobca nezabezpečenie pôžičky niektorým zo zabezpečovacích prostriedkov, prípadne

vyhotovenie zmluvy nie vo forme notárskej zápisnice (ktorá by bola exekučným titulom), odôvodňoval
kamarátskym vzťahom medzi stranami, jeho (ne)konanie takýmto spôsobom, v konečnom dôsledku je
iba na ťarchu žalobcu. Zabezpečenie pohľadávky takýmto spôsobom síce nie je dôkazom o samotnej
existencii pohľadávky, ale nasvedčuje tomu, že pohľadávka reálne vznikla, a teda, že k odovzdaniu
finančných prostriedkov v danom prípade došlo, a preto sa veriteľ poistil pre prípad jej nevrátenia.

60. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
rozsudku, odvolací súd rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom ako vecne správny, potvrdil.

61. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP

v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní
plne úspešný, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v
plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ustanovenie §
251 CSP.

62. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).