Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. marec 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/75/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116887550
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116887550.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: A. F.Á., E.. XX.XX.XXXX, I. S.
XX, XXX XX Z., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089
01 Svidník, proti žalovanému POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35
807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 8Csp/14/2016-43 z 08.02.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:

I. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 322,- eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 322,- eur od 10.8.2016 do zaplatenia a to všetko v lehote troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere Č.. XXXXXXXXX zo dňa 19.9.2012, uvedená

vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru - bod 10) o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú
dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorene Zmluvy o úvere, spolu so všetkou
administratívou s tou spojenou, je n e p r i j a t e ľ n á.

III. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1-5, 53a ods. 1, § 54 ods.

1, ods. 2, § 100, § 107 ods. 1, ods. 2, § 451 ods. 1, ods. 2, § 3 ods. 1, § 39, § 517 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 2 písm. a/, § 9 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010Z.z., § 3 ods. 1, § 10c nariadenia
vlády SR č. 87/1995Z.z., § 298 ods. 1 CSP, čl. 3 bod 1 Smernice rady 93/13 EHS z 5.4.1993. Výrok o
trovách konania ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa v konaní žiadala učiť, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere
Č.. XXXXXXXXX zo dňa 19.09.2012, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru - bod

10)vtejčastipoplatku,ktorejzodpovedajúdvetretiny,zahŕňajúcenákladynavypracovanieauzatvorene
Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tou spojenou je neprijateľná podmienka a domáhala
sa vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 322,- eur.4. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na vyhlásení zmluvnej podmienky za neprijateľnú, tak
vychádzajúc z ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, súd prvej inštancie
konštatoval, že v každom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľa na

určení neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to bez toho, aby žalobkyňa musela tento naliehavý právny
záujem na určení osobitným spôsobom preukazovať, pretože tento vyplýva priamo z vyššie uvedených
zákonných ustanovení, najmä z citovaného § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
(porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.12.2013, sp.zn. 1Co/237/2013).

5. Súd prvej inštancie následne skúmal tu časť poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce
náklady na vypracovanie a uzatvorene Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tou spojenou.

6. Podľa bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok poplatok, ktorý má žalobkyňa žalovanému vrátiť
pozostáva z 1/3 úroku a 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorene Zmluvy o úvere, spolu so všetkou
administratívou s tou spojenou. Žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 350,- eur, pričom sa zaviazala

vrátiť 672,- eur. Náklady na vypracovanie a uzatvorene Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou
s tou spojenou teda predstavujú sumu 214,67 eura. Z toho je zrejmé, že tieto tvoria podstatnú časť
odplaty, ktorú mala žalobkyňa vrátiť žalovanému. Súd prvej inštancie tento poplatok vyhodnotil ako
neplatný z dôvodu rozporu s § 39 Občianskeho zákonníka pre obchádzanie zákona. Obchádzanie
zákona videl súd prvej inštancie v tom, že dojednaním tak vysokého poplatku, vo výške dvojnásobku

úroku, nie je ničím iným ako snahou obísť ustanovenia o tom, že výška úrokov pri úvere nesmie
byť v rozpore s dobrými mravmi a zároveň mal spôsobiť neúmerne navyšovanie úveru. Z rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky je zrejme, že dojednanie úrokov v neprimeranej výške bolo a je v rozpore
s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Taktiež je zrejmé, že takýto poplatok značne
prevyšuje náklady, ktoré má žalovaný s vypracovaním a uzatvorením zmluvy, a preto je takýto poplatok

neprimeraný a aj z tohto dôvodu sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd prvej inštancie
bol preto toho názoru, že poplatok, ktorému zodpovedajú 2/3 nákladov na vypracovanie a uzatvorene
Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tou spojenou spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je neprijateľný.

7. Súd prvej inštancie poukázal aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ17U
192/2010 zo dňa 03.05.2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí
spotrebiteľského úveru sú neprijateľné: „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie
pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému
vedľajšiemu dojednaniu o cene... Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery,

ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru Vrchní krajinský
súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme
minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva,
že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku
predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný

poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie“. Súd prvej inštancie sa
s týmto odôvodnením stotožnil.

8. Nakoniec súd prvej inštancie poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k.
11C/42/2012-46, zo dňa 13.09.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č.k.

5Co/219/2013-91, zo dňa 21.08.2014 bolo určené, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve, o tej
časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o
úvere spolu s administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a ako
taká je absolútne neplatná. V rozhodnutí súd uviedol, že „Podľa názoru súdu požadovanie úhrady
administratívneho poplatku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ vyžaduje od

spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané.
Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je totiž nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie
spotrebiteľovi a v jeho záujme.“ V danej veci ide o rovnakú zmluvnú podmienku, a preto je žalovaný je
povinný zdržať sa používania podmienky s takýmto znením. Keďže žalovaný na tejto podmienke trval,
súdu nezostávala iná možnosť ako ju opätovne vyhlásiť za neprijateľnú.

9. Pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 322,- eur, tak Zmluva neobsahuje
viaceré povinné údaje podľa § 9 ods. 2 písm. f), i), j), a y) zákona o spotrebiteľských úveroch, a
to termín konečnej splatnosti úveru, úrokovú sadzbu, ročnú percentuálnu mieru nákladov vypočítanúna základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere vrátane všetkých
predpokladov použitých na jej výpočet, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenú

podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených
do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za
príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. V zmluve je zaškrtnuté, že finančné

prostriedky boli poskytnuté žalobkyni na iný účel, avšak v prípade pochybností o tom, či ide o
spotrebiteľský úver, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy
dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie,
čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom
nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol
poskytnutý na nespotrebiteľský účel je na žalovanom. Ten sa k tomu vo svojom vyjadrení k podanej

žalobe nevyjadril, a preto mal súd prvej inštancie za to, že nespochybnil tvrdenia žalobkyne o tom, že
úver má charakter spotrebiteľského úveru. Táto nakoniec pri svojom výsluchu uviedla, že bola finančné
prostriedky použila na kúpu práčky. Preto podľa zákona o spotrebiteľských úveroch sa úver pokladá za
bezúročný a bez poplatkov

10. Keďže úver zo Zmluvy uzavretej medzi stranami sporu je bezúročný a bez poplatkov a medzi
stranami nebolo sporné, že žalobkyňa z poskytnutého úveru 350,- eur uhradila žalovanému sumu 672,-
eur, žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil o sumu 322,- eura, a preto ho súd prvej
inštancie zaviazal toto bezdôvodné obohatenie vydať.

11. Žalovaný vo svojom vyjadrení vzniesol námietku premlčania. Občiansky zákonník rozlišuje
všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny
charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom alebo iným
predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na premlčanie aplikovať ust. § 107

Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je
ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna dvojročná
premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Súd prvej inštancie nemal dôvod neveriť, že žalobkyňa
sa o bezdôvodnom obohatení dozvedala vo februári 2016 a taktiež žalovaný nepreukázal, že sa tak

žalobkyňa dozvedela skôr. Pokiaľ ide o objektívnu lehotu, tak žalovaný ako nebankový subjekt má
dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať
a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Neuvedenie úrokovej sadzby,
RPMN a priemernej RPMN, nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného
obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom. Podľa rozsudku Krajského súdu v

Prešove z 12. decembra 2011, sp.zn. 7Co/84/2011, dokonca dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti
uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané
na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. V danom prípade platí teda 10 ročná
premlčacia doba. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že nárok žalobkyne nie je
premlčaný.

12. Dlh, vzniknutý bezdôvodným obohatením je dlhom, ktorého zročnosť nie je určená právnym
predpisom, alebo rozhodnutím súdu, alebo nevyplýva z dohody účastníkov, a preto je dlžník, v tomto
prípade žalovaný, podľa § 563 Občianskeho zákonníka povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho
veriteľoplneniepožiadal.Zaprvú výzvunavydaniebezdôvodnéhoobohateniasúdpovažovaldoručenie

žaloby žalovanému dňa 08.08.2016. Splatnosť záväzku žalovaného teda nastal nasledujúci deň, t.j.
09.08.2016,pričomdoomeškaniasažalovanýdostalďalšímdňom,t.j.10.8.2016.Vzhľadomnauvedené
súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 322,- eur od 10.8.2016 až do zaplatenia.

13. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Jeho odvolacie námietky sú vyjadrením nesúhlasu s
právnym názorom, ktorý vyslovil súd prvej inštancie k týmto otázkam: 1. premlčanie, 2. administratívnypoplatok, 3. posúdenie zmluvy o úvere, 4. bezdôvodné obohatenie. Súčasne mal za to, že rozsudok je
nepreskúmateľný.

14. Žalobkyňa sa ku podanému odvolaniu nevyjadrila.

15. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej
stránke Krajského súdu v Prešove dňa 06.03.2018 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie
je dôvodné.

16. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav

v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, a na základe vykonaného dokazovania
dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
tu napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri
hodnotení dôkazov na starne jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej.

17. Možno teda uzavrieť, že podľa právneho názoru odvolacieho súdu dal súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strán konania (predovšetkým
tých, ktoré sú uvedené v zhrnutí odvolania žalovaného pod bodmi 1-4), pričom tak urobil v snahe
garantovať stranám konania ich právo na spravodlivé súdne konanie. Rozsudok obsahuje základné
obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie rozsudku v zmysle zásad daných § 220

ods. 2 CSP, ktoré stanovujú záväznú logickú štruktúru odôvodnenia, je teda preskúmateľný. Skutočnosť,
že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalovaného, teda súd prvej inštancie nerozhodol
v súlade s jej právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného práva na
spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu totiž postupoval v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo strán konania na súdnu

ochranu, túto stranám konania poskytol v požadovanej kvalite.

18. Správnemu výroku vo veci samej, potom zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

19. Odvolací súd tak potom rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si odôvodnenia ako vecne

správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že
stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bola úspešná
žalobkyňa, ktorej však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú, ani

si ich neuplatnila. V odvolacom konaní neúspešnému žalovanému nemohla byť priznaná náhrada
trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn.
6Cdo/544/2015.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.