Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžso/151/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814214250
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2106:3814214250.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a

členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej v právnej veci žalobkyne I. N., bytom O.
XXX, D. A. proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Špitálska 8,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/1113/BEZ/2014/16718 Ant
zo dňa 06.06.2014, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 6. mája
2015, č. k. 13S/271/2014-58, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 6. mája 2015, č. k.
13S/271/2014-58, m e n í tak, že žalobu žalobkyne z a m i e t a.

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom zo dňa 6. mája 2015, č. k. 13S/271/2014-58, podľa § 250j ods. 2, písm. c),
d) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. UPS/US5/1113/
BEZ/2014/16781 Ant zo dňa 06.06.2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a žalobkyni náhradu trov
konania nepriznal.

Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Prievidza, zo dňa 03.04.2014, č. PD1/OPPNK/SOC/2014/40669-0006, ktorým
nebol žalobkyni priznaný peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby - maloletého S. U., nar.
XX.XX.XXXX, z dôvodu, že maloletý S. U. (ďalej len „maloletý“) sa podľa lekárskeho posudku č. PD1/
OPČ/SOC/2014/40700-03/83095 VAL nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.

Krajský súd v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože rozhodnutie
žalovaného nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu posudzovanej osoby. Podľa

preskúmavaných rozhodnutí správnych orgánov prvého a druhého stupňa maloletý nie je osobou
s ťažkým zdravotným postihnutím, keď miera jeho funkčnej poruchy je len 30 % a nie zákonom
stanovených najmenej 50 %, pričom správne orgány za najzávažnejšie ochorenie maloletého
považovali psychickú poruchu vývoja, sprevádzanú poruchami správania a pervazívnymi vývinovými
poruchami. Súd zistil, že maloletý bol rozsudkom Okresného súdu Partizánske z 23.07.2008, č.
k. 2P/349/2008-103 zverený do náhradnej starostlivosti žalobkyne, jeho starej matky. Krajský súd
uviedol, že podľa posledných lekárskych nálezov už v čase rozhodovania správnych orgánov trpel

maloletý nešpecifikovanou schizofréniou so skorým začiatkom a nešpecifikovanou vývojovou poruchou
s nepriaznivou prognózou ochorenia a toto ochorenie bolo v tom čase predmetom ďalšieho odborného
posudzovania. Súd mal za to, že za účelom riadneho zistenia skutkového stavu bolo preto potrebné
preskúmať zdravotný stav posudzovanej osoby za jej prítomnosti, resp. v súčinnosti s ošetrujúcimodborným lekárom maloletého tak, aby správny orgán mohol v dostatočnom rozsahu zistiť skutkový stav
a správne ustáliť otázku miery funkčnej poruchy maloletého. Súčasne krajský súd poukázal na to, že v
napadnutom rozhodnutí sa správny orgán nevysporiadal s námietkami žalobkyne a len odkazovanie na

závery lekárskeho posudku nepredstavuje riadne odôvodnenie rozhodnutia.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalovaný. Namietol, že napadnuté rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že z lekárskeho posudku zo
dňa 23.05.2014 nevyplýva, že by jeho závery boli v rozpore s podkladmi, z ktorých posudkový lekár

vychádzal, pričom vzal do úvahy všetky žalobkyňou predložené odborné lekárske nálezy o zdravotnom
stavemaloletého.Posudkovýlekárnemaldôvodspochybňovaťdiagnostickézáveryodbornýchlekárovv
nálezoch a správach, ktoré tvorili súčasť predloženej zdravotnej dokumentácie Zdôraznil, že zisťovanie
skutočného stavu, v danom prípade posúdenie zdravotného stavu maloletého, sa uskutočňuje v reálnom
čase a z podkladov, ktoré správnemu orgánu boli alebo mohli byť známe v čase rozhodovania a pri
preskúmavaní rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia.

Záver súdu, že žalovaný správny orgán nevykonal všetky potrebné úkony pre zistenie skutočného stavu
veci sa opiera o skutočnosti, ktoré v čase rozhodovania neboli a nemohli byť správnemu orgánu známe.
Miera funkčnej poruchy maloletého bola určená riadne a v čase rozhodovania bolo správne ustálené,
že nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Skutočnosť, že odborný lekár psychiater na
základevyšetreniazo14.05.2014uvádzaakopredpokladanéochorenieajnešpecifikovanúschizofréniu,

pričom diagnostika tohto ochorenia nebola ukončená, nemohla ovplyvniť mieru funkčnej poruchy.
Uvedené ochorenie bolo u maloletého diagnostikované až po hospitalizácii na Psychiatrickej klinike v
Martine v júli 2014, to je po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný trval na tom, že
správny orgán rozhodoval na základe riadne zisteného skutočného stavu veci v čase rozhodovania a
navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu žalobkyne zamietne.

Žalobkyňa napadnuté rozhodnutie krajského súdu považovala za správne a odvolanie žalovaného
navrhla zamietnuť.
Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„S.s.p.“). V zmysle § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších
predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok
bez pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

Podmienky priznania peňažného príspevku na opatrovanie upravuje zákon č. 447/2008 Z. z. o
peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide o fakultatívnu dávku, ktorú správny orgán môže,
ale nie je povinný priznať, nie je na ňu právny nárok. Súd pri preskúmaní takého rozhodnutia posudzuje

len to, či v správnom konaní bol riadne zistený skutočný stav a či správna úvaha nevybočila z medzí
zákona.

Zákonodarca jednoznačne definuje opatrovanie ako nástroj sociálnej pomoci určený pre občanov s
ťažkým zdravotným postihnutím, ktorí sú odkázaní na opatrovanie podľa § 14 ods. 4 (ak tento zákon

neustanovuje inak), teda ak stupeň ich odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa
osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. účelom opatrovania je zabezpečiť každodenne pomoc

fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o
domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí.

V konaní neboli preukázané žiadne také skutočnosti, ktoré by spochybnili zákonnosť rozhodnutia
žalovaného. Pre súd je pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia rozhodujúci stav v čase vydania

rozhodnutia žalovaného (§ 250i O.s.p.), v danom prípade ku dňu 06.06.2014. Podľa lekárskych nálezov,
ktoré boli predložené žalobkyňou a boli podkladom pri posudzovaní zdravotného stavu maloletého,
predovšetkým podľa prepúšťacej správy z hospitalizácie maloletého na Psychiatrickej klinike v Martine
od29.01.2014do14.02.2014,bolaumaloletéhodiagnostikovanápervazívnavývinováporuchastým,ženajpravdepodobnejšie ide o psychotický vývin na teréne poruchy autistického spektra ľahšieho stupňa.
To znamená, že lekársky nález vydaný po tomto dátume, v ktorom je odbornými lekármi po hospitalizácii
maloletého na Psychiatrickej klinike v Martine od 08.07.2014 do 17.07.2014 diagnostikované ochorenie

nešpecifikovanou schizofréniou, môže byť podkladom len pre prípadné nové správne konanie o novej
žiadosti vo veci priznania príspevku na opatrovanie.

Odvolací súd sa preto nestotožnil so záverom krajského súdu o nedostatočnom zistení skutkového
stavu na posúdenie veci. Odvolacím súdom nebolo zistené pochybenie v postupe žalovaného ani

prvostupňového správneho orgánu, keď v dostatočnom rozsahu zistili okolnosti rozhodujúce pre
posúdenie nároku na príspevok na opatrovanie, pričom závery posudkov neboli spochybnené inými
lekárskymi správami, ktoré by boli vydané pred dňom rozhodnutia žalovaného.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom krajského súdu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého
rozhodnutia, tým že žalovaný sa nevysporiadal s námietkami žalobkyne a poukázal len na závery

lekárskych posudkov. Žalobkyňa v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa uviedla
len to, že podala žiadosť o príspevok na opatrovanie na podnet odborníkov a žiada o opätovné
prehodnotenie zdravotného stavu maloletého. Žiadne konkrétne námietky neuviedla a nepredložila
ani žiadne odborné lekárske nálezy. Zdravotný stav maloletého bol opätovne posúdený posudkovým
lekárom žalovaného dňa 23.05.2014 so zhodným záverom, že nejde o fyzickú osobu s ťažkým

zdravotným postihnutím, keďže miera funkčnej poruchy maloletého je 30 %.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd považoval rozhodnutie žalovanej, ktorým bolo odvolanie žalobkyne
zamietnuté a potvrdené prvostupňové rozhodnutie o nepriznaní príspevku za opatrovanie, za vydané v
súlade so zákonom (§ 250j ods. 1 O.s.p.). Rozsudok krajského súdu preto podľa § 250ja ods. 3 veta

druhá v spojení s § 220 O.s.p. zmenil a žalobu zamietol.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 250k ods.1 O.s.p., lebo
žalobkyňa v tomto konaní nebola úspešná a žalovanému taká náhrada nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.