Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. marec 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 12C/352/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408214356
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozefína Králová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1408214356.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudkyňou JUDr. Jozefínou Královou v právnej veci

navrhovateľa: Y.Q.Š., A.. XX.XX.XXXX, T. XXXX/X, Ž., štátny občan SR, právne zastúpený Advokátskou
kanceláriou Ecker - Kán & Partners, s.r.o., Námestie M. Benku 9/C, Bratislava, proti odporcom: v 1/ rade
THERIMEX SLOVAKIA, s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 213, Námestovo, IČO: 36 394 432, v 2/ rade
MBM - REAL, a.s., Hviezdoslavov námestie 213, Námestovo, IČO: 36 429 716, obaja právne zastúpení
Advokátskou kanceláriou JUDr. Škerda, s.r.o., Radlinského 49, Dolný Kubín, za účasti vedľajších
účastníkov na strane odporcu v 2/ rade: X/ P. P., A.. XX.XX.XXXX, I. X, W., Š.S. E. X., X/ G.. B. P.,
A.. XX.XX.XXXX, I. X, W., Š. E.Č. X., X/ S. P., A.. XX.XX.XXXX, I. X, W., Š. E. X., X/ P.. P. P., A..

XX.XX.XXXX, I. X, Bratislava, štátny občan SR, všetci právne zastúpení JUDr. Milanom Marušinom,
advokátom, Žatevná 8, Bratislava, o nahradenie prejavu vôle, eventuálne o zaplatenie 262.577,18 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa proti odporcovi v 1/ rade a odporcovi v 2/ rade v celom rozsahu zamieta.

Súd o trovách konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 27.10.2008 a doplneným dňa 09.12.2008 domáhal, aby súd uložil
odporcovi v 2/ rade povinnosť previesť na navrhovateľa vlastnícke právo (nahradenia prejavu vôle

odporcu v 2/ rade pri uzavretí kúpnych zmlúv obsiahnutých v návrhu na začatie konania):
a) k bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX vchod I. XX, zapísaného
na LV č. XXXX v k. ú. Dúbravka za cenu 20.000,- Sk/m2 bez DPH,
b) k bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX vchod I. X, zapísaného
na LV č. XXXX v k. ú. Dúbravka za cenu 20.000,- Sk/m2 bez DPH,
c) k bytu č. 46 nachádzajúceho sa na 6. poschodí bytového domu súp. č. XXXX vchod I. X, zapísaného
na LV č. XXXX v k. ú. Dúbravka za cenu 20.000,- Sk/m2 bez DPH,

eventuálne, aby súd uložil povinnosť odporcovi v 1/ rade zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške
7.910.400,- Sk, t.j. 262.577,18 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 01.09.2008
do zaplatenia.

Navrhovateľ poukázal na to, že ako sprostredkovateľ uskutočňoval v prospech odporcu v 1/ rade ako
stavebníka na základe Zmluvy o sprostredkovaní uzavretej dňa 05.04.2005 sprostredkovanie a pomoc
pri vyhľadávaní bytových domov vhodných na realizáciu bytovej výstavby a ďalšie úkony smerujúce k

tomu,abyvprospechodporcuv1/rade,akostavebníka,bolivydanéprávoplatnéstavebnépovolenia,na
základe ktorých by bol odporca v 1/ rade oprávnený realizovať nadstavbu bytových domov postavením
nových bytov. Keďže odporca v 1/ rade mal záujem realizovať výstavbu bytov v rámci územia Bratislavy,
a to vo forme výstavby nových bytových domov s bytmi, resp. uskutočnenia nadstavby existujúcichbytových domov, a navrhovateľ bol schopný vyhľadať vhodné existujúce bytové domy na tento zámer,
uzavrel odporca v 1/ rade s navrhovateľom ako sprostredkovateľom Zmluvu o sprostredkovaní dňa
XX.XX.XXXX, ktorej predmetom bolo sprostredkovanie a pomoc pri vyhľadávaní bytových domov

vhodných na realizáciu bytovej nadstavby a za naplnenie predmetu zmluvy sa považovalo získané
právoplatné stavebné povolenie na stavebníka - odporcu v 1/ rade.

Podľa navrhovateľa tak došlo z jeho strany k uskutočneniu všetkých potrebných úkonov a k
opakovanému naplneniu predmetu Zmluvy o sprostredkovaní podľa čl. II., a to vo forme vydania piatich

právoplatných stavebných povolení na stavebníka - odporcu v 1/ rade na nadstavbu bytových domov v
Bratislave - Dúbravke: I. XX, XX, XX, XX, I. X, X, X, X, X, I. XX, XX. S. Q. I. XX, XX, XX F. O. X, XX, XX
Y. I. XX, XX, ktoré mali byť pôvodne vydané na odporcu v 1/ rade, ako stavebníka, tak ako to vyplýva z
ustanovenia čl. II Zmluvy o sprostredkovaní, avšak počas uskutočňovania všetkých potrebných úkonov
smerujúcich k naplneniu predmetu Zmluvy o sprostredkovaní zo strany navrhovateľa došlo zo strany
odporcu v 1/ rade k požiadavke a následnej dohode medzi navrhovateľom a odporcom v 1/ rade, že

tieto stavebné povolenia budú zo strany príslušného stavebného úradu vydané priamo na personálne
aj majetkovo prepojený subjekt s odporcom v 1/ rade, t.j. na odporcu v 2/ rade, ako stavebníka.

Keďže získaním právoplatných stavebných povolení došlo k naplneniu predmetu Zmluvy o
sprostredkovaní, podľa čl. III Zmluvy o sprostredkovaní vznikol navrhovateľovi za každé právoplatné

stavebné povolenie nárok na zmluvne dohodnutú odmenu vo forme odkúpenia novopostaveného bytu
za kúpnu cenu rovnajúcu sa vynaloženým nákladom na jeho výstavbu s tým, že kúpna zmluva na
prevod vlastníckeho práva k novopostavenému bytu bude uzatvorená a návrh na zápis vlastníckeho
práva v prospech navrhovateľa bude podaný na kataster nehnuteľností najneskôr do 30 dní odo dňa
zapísania skolaudovaných bytov, postavených v zmysle príslušného stavebného povolenia, do katastra

nehnuteľností. Čiže na základe Zmluvy o sprostredkovaní došlo činnosťou navrhovateľa k vydaniu
piatich právoplatných stavebných povolení, čím vznikol navrhovateľovi nárok na odkúpenie piatich bytov
za vyššie uvedených podmienok, t.j. jeden byt za jedno právoplatné stavebné povolenie.

Do súčasnosti boli právoplatne skolaudované novopostavené byty bytových domov I. XX, XX, XX, XX, I.

X, X, X, X, X Y. I. XX, XX, avšak tieto neboli zapísané na príslušné listy vlastníctva v prospech odporcu v
1/ rade ako povinného subjektu na plnenie v zmysle Zmluvy o sprostredkovaní, ale v prospech odporcu v
2/ rade, ako spriazneného subjektu s odporcom v 1/ rade. Z bytov v predmetných nadstavbách bytových
domov, ktoré nadobudol odporca v 2/ rade, zostali ešte vo vlastníctve odporcu v 2/ rade byt č. XX
nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu I. XX Y. W. Č.. XX Y. XX nachádzajúce sa na X. poschodí

v bytovom dome I. X. Všetky ostatné byty boli predané tretím osobám.

Navrhovateľ k dnešnému dňu eviduje voči odporcovi v 1/ rade pohľadávku vo forme naturálneho plnenia
v rozsahu záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o sprostredkovaní previesť naňho vlastnícke právo k trom
novopostaveným bytom v zmysle predmetných stavebných povolení za podmienok uvedených v čl.

III Zmluvy o sprostredkovaní, keďže odporca v 1/ rade do dnešného dňa nepristúpil k plneniu svojich
záväzkov voči navrhovateľovi sám, resp. prostredníctvom odporcu v 2/ rade, hoci bol na to niekoľkokrát
vyzvaný.

Procesnú legitimáciu odporcu v 2/ rade byť účastníkom konania popri odporcovi v 1/ rade na strane

odporcu a zaviazať ho na plnenie v prospech navrhovateľa spoločne a nerozdielne s odporcom v 1/ rade
odvodzovalnavrhovateľodtoho,žeodporcav2/radejemajetkovoapersonálnespriaznenýmsubjektom
s odporcom v 1/ rade, na základe postúpenia práv a povinností z vydaných stavebných povolení z
odporcu v 1/ rade na odporcu v 2/ rade, resp. na základe akýchkoľvek iných právnych úkonov (kúpne
zmluva na novopostavené byty medzi odporcom v 1/ rade a odporcom v 2/ rade) došlo ku skutočnosti,

že odporca v 1/ rade nebol, ako pôvodný stavebník v zmysle Zmluvy o sprostredkovaní, a na ktorého
boli súčasne, ako stavebníka, vydané stavebné povolenia, zapísaný na príslušných LV ako vlastník
novopostavených bytov, avšak namiesto tohto bol ako vlastník novopostavených bytov zapísaný iba
odporcav2/rade.Nazákladedohodymedzinavrhovateľomaodporcomv1/radeuskutočnilnavrhovateľ
príslušné právne úkony smerujúce k vydaniu stavebných povolení na nadstavbu bytových domov I. XX,

XX, XX F. O. X, XX, XX Y. I. XX, XX tak, aby tieto boli priamo zo strany príslušného stavebného úradu
vydané na odporcu v 2/ rade, k čomu aj reálne došlo.Navrhovateľ ďalej uviedol, že na základe inej Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej
medzi odporcom v 1/ rade ako stavebníkom a G.. U. O., I. XX, W., ako sprostredkovateľom, s rovnakým
predmetom ako Zmluva o sprostredkovaní uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom v 1/ rade, došlo

zo strany odporcu v 2/ rade k čiastočnému plneniu záväzku za odporcu v 1/ rade v prospech G.. O.. Z
uvedeného vyplýva, že odporca v 2/ rade plnil za odporcu v 1/ rade v prospech sprostredkovateľa G..
O. práve zo Zmluvy o sprostredkovaní, nakoľko odporca v 1/ rade nebol schopný uskutočniť naturálne
plnenie z dôvodu, že nebol vlastníkom žiadneho z novopostavených bytov. Nakoľko došlo zo stany
odporcu v 2/ rade k čiastočnému plneniu záväzku odporcu v 1/ rade voči G.. O., vyplývajúceho zo Zmluvy

o sprostredkovaní, ktorej predmet plnenia aj odmena je totožná so Zmluvou o sprostredkovaní, ktorú
uzavrel navrhovateľ s odporcom v 1/ rade, navrhovateľ má za to, že v uvedenom prípade došlo zo strany
odporcu v 2/ rade k uznaniu jeho záväzku uskutočniť naturálne plnenie zo Zmluvy o sprostredkovaní za
odporcu v 1/ rade v prospech navrhovateľa.

V prípade nemožnosti uskutočnenia naturálneho plnenia zo strany odporcu v 1/ a odporcu v 2/ rade vo

forme prevedenia vlastníckeho práva k trom novopostaveným bytom na navrhovateľa, navrhovateľovi
vzniká voči odporcovi v 1/ rade nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré je oceniteľné
v peniazoch. Jeho výšku vyčíslil na základe priemernej podlahovej plochy novopostaveného bytu
vypočítanej zo všetkých priemerných podlahových plôch bytov v zmysle predmetných stavebných
povolení vydaných na odporcu v 1/ rade, ktorá predstavuje výmeru 64 m2, priemernej predajnej ceny

bytov v zmysle stavebných povolení na nadstavbu bytových domov I. XX, XX, XX F. O. X, XX, XX Y. I.
XX, XX, za ktorú budú tieto predávané zo strany odporcu v 2/ rade (údaje z portálu www.mbmreal.sk), a
ktorá predstavuje sumu 65.000,- Sk/m2 s DPH. Reálne nároky navrhovateľa voči odporcovi v 1/ rade, pri
uplatnení zásady, že je oprávnený odkúpiť byty za cenu stavebných nákladov, maximálne však 20.000,-
Sk/m2 bez DPH (23.800,- Sk/m2 s DPH) predstavujú na 1 byt sumu 64 m2 x 41.200,- Sk/m2 (65.000,-

Sk/m2 - 23.800,- Sk/m2) 2.636.800,- Sk (87.525,73 eur), t.j. pri nárokoch navrhovateľa na plnenie v
rozsahu troch bytov v celkovej sume 7.910.400,- Sk (262.577,18 eur).

Odporca v 1/ rade žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko Zmluva o
sprostredkovaní zo dňa XX.XX.XXXX bola v zmysle dohody s navrhovateľom koncipovaná a chápaná

ako všeobecná rámcová zmluva, o čom svedčí aj jej strohý a neurčitý obsah. Bola len určitým základom
pre prípadnú spoluprácu medzi ním a navrhovateľom, ak by sa preukázali tvrdenia navrhovateľa, že
je schopný svojím pričinením vyhľadať vhodné bytové domy na realizáciu nadstavby. Avšak sa tak
nestalo, a tak ani nebol dôvod uzatvárať zmluvu na konkrétne plnenia. Ďalej odporca v 1/ rade uviedol,
že ku všetkým úkonom až po vydanie stavebných povolení došlo bez pričinenia navrhovateľa, ktorý sa

na tomto nepodieľal, preto ani nebola vyvíjaná iniciatíva zo strany odporcu v 1/ rade na uzatvorenie
zmluvy s jasným, určitým a zrozumiteľným obsahom, kde by sa s konečnou platnosťou upravili práv a
povinnosti zmluvných strán a kde by sa jasne, určite a zrozumiteľne určili všetky náležitosti zmluvy a
práva a povinnosti zmluvných strán. Podľa odporcu v 1/ rade Zmluva o sprostredkovaní z XX.XX.XXXX
je neurčitá, keďže predmet ani iné zmluvné dojednania nie sú jasné, určité a zrozumiteľné, a preto ju

považuje za neplatnú. Odporca v 1/ rade fakt, že sa navrhovateľ odvolal na obdobnú zmluvu uzatvorenú
X. G.. O. a že na určenie chýbajúcich dojednaní v Zmluve o sprostredkovaní uzavretej medzi ním
a navrhovateľom použil dojednania obdobnej zmluvy X. G.. O., navrhovateľ tak sám potvrdil, že zo
samotného obsahu Zmluvy o sprostredkovaní uzatvorenej medzi ním a navrhovateľom nie je možné
definovať presne určiteľné konkrétne dojednania.

Odporca v 2/ rade sa k návrhu vyjadril, že nie je v žiadnom právnom vzťahu s navrhovateľom, pretože
s ním neuzatvoril žiadnu zmluvu, ani písomnú, ani ústnu, a teda nie je pasívne legitimovaný v konaní,
preto žiada, aby súd voči nemu žalobu zamietol.

Písomným podaním z 29.09.2009 do konania vstúpili ako vedľajší účastníci 1/ až 4/ P. P., G.. B. P., P.. P.
P. Y. S. P., všetci W. I. X, W., na strane odporcu v 2/ rade, čo odôvodnili tým, že majú právny záujem na
výsledku konania. P. P. Y. G.. B. P. (vedľajší účastníci 1/ a 2/) uzatvorili ako kupujúci dňa XX.XX.XXXX
kúpnu zmluvu s odporcom v 2/ rade ako predávajúcim, predmetom ktorej je prevod vlastníctva k bytu
č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX Q. I. X, zapísaného na LV č.

XXXX v k. ú. Dúbravka. Zároveň dňa 15.12.2008 poukázali predávajúcemu kúpnu cenu. P.. P. P. Y. S.
P. (vedľajší účastníci 3/ a 4/) uzatvorili ako kupujúci dňa 23.12.2008 kúpnu zmluvu s odporcom v 2/ rade
ako predávajúcim, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k bytu č. XX nachádzajúceho sa na
X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX Q. I. X, zapísaného na LV č. XXXX v k. ú. Dúbravka. Kúpnacena bola predávajúcemu vyplatená dňa 22.12.2008. Obidve kúpne zmluvy boli podpísané a kúpne
ceny vyplatené pred tým, ako sa odporca v 2/ rade dozvedel, že vo veci bolo uznesením Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 14.01.2009, sp. zn. 14Co 549/08-193, nariadené predbežné opatrenie a na súde

prebieha takéto konanie, t.j. jeho doručením zo dňa 29.01.2009. V čase podania návrhov na vklad k
predmetnému bytu ešte nebola v príslušnej správe katastra na liste vlastníctva zapísaná obmedzujúca
poznámka. Nakoľko nariadené predbežné opatrenie im znemožňuje nadobudnúť vlastnícke právo k
predmetnému bytu, pretože príslušná správa katastra konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností do rozhodnutia vo veci samej prerušila, majú preto právny záujem na výsledku

tohto konania.

Súd vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 12C 352/2008 - 528 zo dňa 27.12.2011 tak, že návrh
proti odporcovi v 1/ rade a odporcovi v 2/ rade v celom rozsahu zamietol. Proti uvedenému rozsudku
podal odvolanie navrhovateľ, ktorým žiadal napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľa rozhodol

uznesením č. k. 14Co 81/2012 - 578 zo dňa 06.08.2013 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Súd v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na
začatie konania, písomnými a ústnymi vyjadreniami účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými

dôkazmi, a to Zmluvou o sprostredkovaní zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenou medzi navrhovateľom a
odporcom v 1/ rade, Zmluvou o sprostredkovaní zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenou medzi G.. O. a
odporcom v 1/ rade, stavebnými povoleniami na nadstavbu bytových domov v Bratislave - Dúbravke: I.
XX, XX, XX, XX č. D - 2005/18235-680/G/60/Ry zo dňa 29.09.2005, I. X, X, X, X, X č. D - 2006/1141-143/
G/29/Ry zo dňa 24.04.2006, I. XX, XX č. D - 2006/3797-453/G/58/Ry zo dňa 08.11.2006, I. XX, XX, 26

F. O. X, XX, XX č. D - 2008/286-32/G/2/Ma zo dňa 05.03.2008 a I. XX, XX č. D - 2008/1714-243/G/6/Ma
zo dňa 15.04.2008, návrhom na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 01.03.2007
a 20.05.2008, kúpnymi zmluvami z XX.XX.XXXX Y. XX.XX.XXXX, výzvou na splnenie povinnosti z
31.07.2008, výpismi z LV č. XXXX, XXXX Y. XXXX, kolaudačnými rozhodnutiami na nadstavby bytových
domov Bratislava - Dúbravka: I. XX, XX, XX, XX č. D - 2006/5832-701/H/45/Ry zo dňa 12.10.2006, I. X,

X, X, X, X č. D - 2007/4944-324/H/53/Ry zo dňa 25.09.2007HH a I. XX, XX č. D - 2007/5360-706/H/52/
Ro zo dňa 25.09.2007, kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, výpisom z účtu (č. l. 242a-4), faktúrou č.
XXVFXXXXX vystavenou dňa XX.XX.XXXX, faktúrou č. XXVFXXXXX Q. T. XX.XX.XXXX, rozhodnutím
Správy katastra pre hl. m. SR Bratislavu č.Q.-XXXX/XX N. T. XX.XX.XXXX o prerušení konania o návrhu
na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, návrhom na vklad vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností zo dňa 11.05.2009, rozhodnutím Správy katastra pre hl. m. SR Bratislavuč.Q.-XXXX/XX
N. T. XX.XX.XXXX o prerušení konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností,
zmluvami o budúcej kúpnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX spolu s dodatkom zo dňa XX.XX.XXXX Y. N.
T. XX.XX.XXXX spolu s dodatkom zo dňa XX.XX.XXXX, oznámenie správy katastra pre hlavné mesto
SR o stave konaní pod por. č. Q. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutie správy katastra zo dňa

04.09.2009 a návrhom na vklad, originálmi spisov týkajúcich sa stavebného konania stavieb: Nadstavba
bytového domu I. XX, XX, XX, XX Bratislava - Dúbravka, Nadstavba bytového domu I. X, X, X, X, X
Bratislava - Dúbravka, Nadstavba bytového domu I. XX, XX Bratislava - Dúbravka, Nadstavba bytového
domuI.XX,XX,XXF.O.X,XX,XXBratislava-Dúbravka,NadstavbabytovéhodomuI.XX,XXBratislava
- Dúbravka, kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov v bytovom

dome I. XX, XX N. T. XX.XX.XXXX, XX.X.XXXXX a výsluchom svedkov G.. U. O., Q. W.M., G.. F. T.,
G.. Š. Y., P. O., N. P..

Súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti ustálil nasledovný
skutkový stav podstatný pre rozhodnutie súdu:

Súd z predloženej Zmluvy o sprostredkovaní uzavretej medzi odporcom v 1/ rade ako stavebníkom
a navrhovateľom ako sprostredkovateľom zo dňa XX.XX.XXXX zistil, že jej predmetom je
sprostredkovanie a pomoc pri vyhľadávaní bytových domov vhodných na realizáciu bytovej nadstavby.
Za naplnenie predmetu zmluvy sa považuje získané právoplatné stavebné povolenie na stavebníka.

V prípade, že sa predmet zmluvy naplní, zmluvné stany si dohodli odmenu, že stavebník predá
sprostredkovateľovi novopostavený byt za náklady vynaložené na jeho výstavbu. Kúpna zmluva na
novopostavený byt bude uzatvorená a podaná do katastra nehnuteľností najneskôr do 30 dní od
zapísania skolaudovaných bytov na list vlastníctva.Mestská časť Bratislava-Dúbravka vydala dňa 29.09.2005 stavebné povolenie č. D - 2005/18235-680/
G/60/Ry na stavbu „Nadstavba bytového domu I. XX, XX, XX, XX, Bratislava-Dúbravka“ na stavebníka

odporcu v 1/ rade, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.10.2005. Mestská časť Bratislava-Dúbravka
vydala dňa 12.10.2006 kolaudačné rozhodnutie č. D - 2006/5832-701/H/45/Ry, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 20.11.2006, ktorým povolila užívanie tejto stavby stavebníkovi odporcovi v 2/ rade.

Mestská časť Bratislava-Dúbravka vydala dňa 24.04.2006 stavebné povolenie č. D - 2006/1141-143/

G/29/Ry na stavbu „Nadstavba bytového domu I. X, X, X, X, X Bratislava-Dúbravka“ na stavebníka
odporcu v 1/ rade, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.06.2006. Mestská časť Bratislava-Dúbravka
vydala dňa 25.09.2007 rozhodnutie č. D - 2007/4944-624/H/53/Ro, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
19.05.2008, ktorým dodatočne povolila zmenu tejto stavby pred dokončením pre stavebníka odporcu v
2/ rade a zároveň povolila užívanie tejto stavby pre stavebníka odporcu v 2/ rade.

Mestská časť Bratislava-Dúbravka vydala dňa 08.11.2006 stavebné povolenie č. D - 2006/3797-453/
G/58/Ry na stavbu „Nadstavba bytového domu I.Y. XX, XX Bratislava-Dúbravka“ na stavebníka odporcu
v 1/ rade, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.12.2006. Mestská časť Bratislava-Dúbravka vydala dňa
25.09.2007 kolaudačné rozhodnutie č. D - 2007/5360-706/H/52/Ro, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
12.12.2007, ktorým povolila užívanie tejto stavby stavebníkovi odporcovi v 2/ rade.

Mestská časť Bratislava-Dúbravka vydala dňa 05.03.2008 stavebné povolenie č. D - 2008/286-32/G/2/
Ma na stavbu „Nadstavba bytového domu I. XX, XX, XX F. O. X, XX, XX Bratislava-Dúbravka“ na
stavebníka odporcu v 2/ rade, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.04.2008.

Mestská časť Bratislava-Dúbravka vydala dňa 15.04.2008 stavebné povolenie č. D - 2008/1714-243/
G/6/Ma na stavbu „Nadstavba bytového domu I. XX, XX W.-Dúbravka“ na stavebníka odporcu v 2/ rade,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.05.2008.

Súd z výpisov z listov vlastníctva č. XXXX, XXXX Y. XXXX pre O.. Ú.. T. zistil, že odporca v 1/ rade nie

je vlastníkom žiadneho z bytov v nadstavbách bytových domov v Bratislave - Dúbravke: I. XX, XX, XX,
XX, I. X, X, X, X, X Y. I. XX, XX. Odporca v 2/ rade je vlastníkom bytu č. XX nachádzajúceho sa na X.
poschodíbytovéhodomuX..Č..XXXXQ.I.XX,N.M.naD.Č..XXXX,W.Č..XXnachádzajúcehosanaX.
poschodí bytového domu súp. č. XXXX Q. I. X, zapísaného na LV č. XXXX a bytu č. XX nachádzajúceho
sa na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX Q. I. X, zapísaného na LV č. XXXX.

Súdzpodaniavedľajšíchúčastníkov1/až4/aknemupriloženýchdôkazovdoručenýchtunajšiemusúdu
dňa 29.09.2009 zistil, že bola podpísaná kúpna zmluva medzi odporcom v 2/ rade a P. P. (vedľajšími
účastníkmi 1/ a 2/) dňa XX.XX.XXXX O. W. Č.. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu
súp. č. XXXX Q. I. X, zapísaného na LV č. XXXX, a kúpna cena kupujúcimi poukázaná predávajúcemu

dňa 15.12.2008, a podpísaná kúpna zmluva medzi odporcom v 2/ rade a P. P. (vedľajšími účastníkmi 3/
a 4/) dňa XX.XX.XXXX O. W. Č.. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX
Q. I. X, zapísaného na LV č. XXXX, a kupujúcimi kúpna cena bola odporcovi v 2/ rade poukázaná dňa
22.12.2008. Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol podaný dňa 12.05.2009 a
Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu toto konanie prerušila rozhodnutím zo dňa 24.09.2009

vzhľadom na to, že na liste vlastníctva č. XXXX O.. Ú.. T. viazne predbežné opatrenie zákaz akýmkoľvek
spôsobomnakladaťsnehnuteľnosťou,bytomč.XX,naX.posch.,vchodI.X,podľaUzneseniaKrajského
súdu v Bratislave č. k. 14Co/549/2008-193 zo dňa 14.01.2009.

Svedok G.. U. O. vo svojej výpovedi uviedol, že na myšlienku zhotovenia nadstavby bytových domov

na J. I., kde býva, prišiel spolu s navrhovateľom. Spolu spravili prieskum, analýzy, vypracovali technické
riešenie, návrh a v roku 2005 sa stretli zástupcami a konateľmi odporcu v 2/ rade, ktorí pri prvom
stretnutí sami navrhli spôsob odmeny ústne a tiež určili kompletné kroky. Ako odmenu za svoju právu
každý z nich mal mať zabezpečený najväčší byt v hodnote 20.000,- Sk/m2. Spolu s navrhovateľom
pripravili nadstavbu, stretávali sa s vlastníkmi bytov, organizovali bytové schôdze, na ktorých opakovane

vysvetľovali realizáciu nadstavby. Dosiahli súhlas dvoch tretín vlastníkov bytov, ďalej spolupracovali
s miestnym úradom, stavebným úradom a výsledkom ich činnosti bolo vydané územné povolenie a
stavebné povolenie, kedy mala ich práca skončiť. Pokračovali však ďalej aj počas realizácie, až na
záver bolo vydané kolaudačné rozhodnutie. Na základe ich spolupráce bolo zhotovených päť bytovýchdomov spolu s 96 bytovými jednotkami. Spolu s navrhovateľom vybavili všetky súhlasy na realizáciu
predmetných nadstavieb. Svedkovi bolo na základe zmluvy o sprostredkovaní, ktorú uzavrel s odporcom
v1/rade,dvakrátplnené,avšakniejesiistý,čitobolodporcav1/alebov2/rade;dostalsícenajväčší,ale

holobyt a za druhú nadstavbu dostal ďalší holobyt, avšak v rozpore so zmluvou, nakoľko mal len 34 m2.
Svedok ďalej uviedol, že najväčší byt ako forma dohody bola oznámená ústne pred svedkami. V rámci
územného, stavebného a kolaudačného konania prišli s projekciou na stavebný úrad, dokumentáciu o
svojej činnosti však nemá. Svedok bol na stavebnom a miestnom úrade spolu so stavbyvedúcim G.. Y.,
ktorý zároveň vykonával technické veci od zriadenia staveniska až po kolaudáciu. Svedok sa nezúčastnil

na vydaní stavebného povolenia, nakoľko toto nebolo v zmluve a je vecou zhotoviteľa, aby si vybavil
stavebné povolenie. Stavebné povolenie by však nebolo vydané, ak chýba zmluva a súhlas vlastníkov
bytov.

Svedok Q. W., N. Bytového podniku Dúbravka, s.r.o., ktorý uskutočňoval správu bytových domov I.
XX-XX, I. X-X Y. I. XX-XX, vo svojej výpovedi uviedol, že v čase, keď sa riešil problém rekonštrukcie

bytového domu asi pred 6 rokmi (t.j. asi v roku 2004), sa stretával s G.. O., zástupcom vlastníkov bytov,
navrhovateľ mu bol predstavený ako osoba, ktorá G.. O. pomáha riešiť a spoluzabezpečovať realizáciu
nadstavby - opravy domu. Ich správcovská spoločnosť vo veci realizácie nadstavby dostala vypracované
zmluvy o dielo, ktoré boli vypracované zhotoviteľom a vlastníkmi jednotlivých bytov. Pri ich tvorbe sa
on ani správca nezúčastňovali, mali však z každého domu jedného zástupcu vlastníkov bytov, s ktorým

komunikovali. Tieto zmluvy mu priniesol G.. O., U.. A. Y. G.. Š.. Svedok sa zúčastnil na schôdzi, kde sa
riešila rekonštrukcia zanedbaných objektov a na ktorej boli prítomní aj G.. O. a navrhovateľ. Nevedel
uviesť, čo konkrétne urobil navrhovateľ pre realizáciu nadstavby, pretože toto nebolo preňho dôležité.
Komunikoval len s G.. O..

Svedok G.. F. T., C. H. MBM-STAV, s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 213, Námestovo, vo svojej výpovedi
uviedol, že s navrhovateľom sa zoznámil, keď im robil zmluvu na poistenie budovy, potom sa stretli asi
dva-tri krát náhodne v meste. Pri podpise zmluvy o poistení mu navrhovateľ povedal, že vie zohnať
prácu, nejaké nadstavby, preto podpísali aj Zmluvu o sprostredkovaní, podľa ktorej mal zabezpečiť
všetky podklady, územné rozhodnutie, stavebné povolenie tak, aby sa výstavba mohla realizovať. Účel

Zmluvy o sprostredkovaní bol v tom, že navrhovateľ mal zabezpečovať celý inžiniering, aby mohli
uskutočňovať nadstavby. Uzavretá bola asi v roku 2004 Q. A., kde boli prítomní iba on s navrhovateľom.
Ku skonkretizovaniu zmluvy nepristúpili, lebo na to nebol dôvod, keďže navrhovateľ z tej zmluvy neplnil
nič. Inžiniering realizácie nadstavby vykonal G.. Y. a nemá vedomosť, že by nejakú činnosť na realizácii
nadstavieb vykonával navrhovateľ. Bytové domy na I. J.D.. boli vyhľadané fyzickým potulovaním sa po

meste. Následne boli oslovovaní vlastníci bytov, čo robil G.. Y.. Prvý úkon na obytnom dome na I. J..
XX-XX bol vykonaný v roku 2004, odporca v 1/ rade tam mal aj pred rokom 2004 obchodné aktivity,
spojené s kúpou nehnuteľností. Svedok vykonával úkony vzťahujúce sa k uzatvoreniu jednotlivých
zmlúv o nadstavbe bytových domov I. X-X, XX-XX Y. XX-XX a k zabezpečeniu súhlasu zákonnej
väčšiny vlastníkov bytov, od roku 2005 sa viackrát zúčastnil schôdze vlastníkov, mal s vlastníkmi bytov

osobitné stretnutie, na ktorom riešil ich pripomienky, následne bola vypracovaná zmluva o realizácii s
odporcom v 1/ rade, ktorá bola opätovne pripomienkovaná a asi 5-krát prepracovaná, kým bola zmluva
vlastníkmi bytov podpísaná. Odporca v 1/ rade vlastníkom bytov prisľúbil isté protiplnenia ako nová
fasáda, výťahy, strešné žľaby, strecha a pod., ktoré boli aj následne vykonané. Je presvedčený, že práve
tieto protiplnenia boli hlavný a jediný dôvod, prečo vlastníci bytov súhlasili s realizáciou nadstavieb.

Zástupcami vlastníkov bytov na J.. I. Q. XX-XX bol p. Š., vchod X-X U.. A. a 14-20 F.. P. Y. O.. K zmluve
o sprostredkovaní uzavretej medzi odporcom v 1/ rade a G.. O. uviedol, že predaj bytu nachádzajúci sa
v objekte 12 a 16 nepovažuje za plnenie z tejto zmluvy, ale za osobitný obchodný prípad, nakoľko jeden
byt predávala P. O. spoločnosť MBM-REAL, a.s. (odporca v 2/ rade) a druhý byt od tejto spoločnosti
(odporcu v 2/ rade) kupovala len manželka F.. O.. Kúpna cena bytu pre P. O. bola oproti trhovej cene

nižšia preto, lebo potrebovali v tom čase peniaze, predávali holobyt.

Svedok Ing. Š. Y., zamestnanec spoločnosti MBM-STAV, s.r.o. od XX.XX.XXXX T. XX.XX.XXXX a osoba
splnomocnená odporcom v 1/ rade na konania vo veci výstavby nadstavby bytového domu I. XX-XX, vo
svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľa jedenkrát stretol na I. J.. XX-XX, kde vykonával inžiniering a

zabezpečoval realizáciu nadstavby. Vtedy už bola stavba rozostavaná a ľudia sa tam chodili pozerať.
Bol tam aj navrhovateľ, chcel si kúpiť byt a pýtal sa na projekt. Svedok v rámci realizácie nadstavby
bytového domu I. XX-XX vykonával prípravu nadstavieb bytov, projekčnú prípravu, stavebné povolenia,
vyjadrovanie sa k projektom a kolaudáciu, čo bolo náplňou jeho práce podľa pracovnej zmluvy.Okrem iného mal za úlohu rozvinúť určitý program, vytipovať vhodné bytovky na nadstavbu, rokovať s
potenciálnymi záujemcami o nadstavbu, výsledkom čoho mala potom byť realizácia nadstavieb. Toto
všetko vykonával na objektoch na I. J. a na ulici F. O.. Ďalej pripravoval a skupoval pozemky pre svojho

zamestnávateľa a roznášal letáky po Bratislave o možnosti nadstavby obytných domov. V roku 2005 pri
nástupe do práce už obdržal projektovú dokumentáciu na nadstavbu bytového T. I. XX-XX, teda viezol
si už hotový projekt na realizáciu, ktorú vykonávala firma MBM-STAV, s.r.o. Svedok v realizácii tejto
nadstavby ďalej pokračoval, a to vo vydaní stavebného povolenia, územného rozhodnutia, vyjadrení
štátnych orgánov k vydaniu povolenia na príslušný objekt. Miesto pracoviska počas realizácie troch

objektov nadstavby mal v Bratislave, pôsobil ako investičný manažér a stavbu aj sledoval. Pri realizácii
stavby I. XX-XX presviedčal okolie, vysvetľoval, hovoril s ľuďmi. Ohľadom obdobnej realizácie nadstavby
na bytových domoch I. X-X Y. XX-XX bol oslovený U.. A. Y. F.. Š.. Svedok sa zúčastnil aj na schôdzi
spoločenstva vlastníkov bytov objektov I. X-X Y. XX-XX, kde bolo odsúhlasené, že sa bude vykonávať
nadstavba. Ohľadom nadstavby v týchto dvoch bytových domoch rokoval len s F.. A. Y. Š.. S nadstavbou
bytového domu I. X-X boli problémy, ale po čase sa vyriešili; niekoľkokrát si vymenili zmluvy o nadstavbe

a s konečnou úpravou tejto zmluvy chodil U.. A. po ľuďoch na podpisy. Nemá vedomosť, že by ohľadom
nadstavby týchto bytových domov mali konkurenciu, t.j. že by so zástupcami vlastníkov bytov v týchto
objektoch niekto o realizácii nadstavby skôr rokoval ako on. Svedok nemá žiadnu vedomosť, že by
navrhovateľ vykonával akúkoľvek činnosť v súvislosti s nadstavbou predmetných bytových domov.
Navrhovateľ s ním na realizácii týchto nadstavieb nespolupracoval.

Svedkyňa P. O., W. I. XX, W., vo svojej výpovedi uviedla, že sa s navrhovateľom zoznámila v roku
2002, keď im poisťoval dom, ktorý potreboval rekonštrukciu. Navrhovateľ im vtedy povedal, že má
firmu, ktorá realizuje nadstavby bytových domov. Ohľadom tohto sa tiež uskutočnilo stretnutie, za
prítomnosti p. T., W., O. a navrhovateľa. Mali vytipované tri domy, kde by nadstavba bola možná. Po

tomto stretnutí sa šli spolu pozrieť konkrétne na každý dom a dohodli sa aj na odmene formou možnosti
odkúpenia bytu z každého domu, a to v cene nižšej ako 20.000,- Sk/m2, pričom mali to byť väčšie byty.
Ponuku akceptovali, ukázali domy vhodné na nadstavbu a podpísali sa dohody o spolupráci. F.. O. s
navrhovateľom spoločne zabezpečovali činnosť pre túto realizáciu, chodili po schôdzach, pripravovali
a presviedčali nájomníkov k realizácii tejto nadstavby, chodili na bytový podnik vybavovať, aby sa

mohla nadstavba realizovať; bolo potrebné zabezpečiť pôvodné projekty domu. Ďalej spolupracovali na
dosiahnutí súhlasu 2/3 väčšiny vlastníkov domu, aby bola možná dohoda. Ďalej pokračovala projekčná
činnosť, projekt vypracovávala spoločnosť v Ružomberku. Po celý čas realizácie nadstavby boli v
kontakte s jednotlivými pracovníkmi, právnikom stavebnej firmy, stavbyvedúcim a keď potrebovali, vždy
im pomáhali. Stretnutie s F.. O., T., ňou a navrhovateľom sa uskutočnilo v jeseni roku 2004. Ku dňu

podpisu Zmluvy o sprostredkovaní mali odsúhlasenú prvú zmluvu na dom 14-20, postupne pripravovali
na domy X-X Y. XX-XX. Predstavitelia odporcu v 1/ rade boli vlastníkom bytov predstavení až v štádiu,
keď už vlastníci po zdĺhavom presviedčaní odsúhlasili nadstavbu. Svedkyňa uviedla, že mali podpísané
zmluvy o súhlase vlastníkov bytov s nadstavbou bytových domov I. XX-XX, X-X Y. XX-XX a že stavbu
bude vykonávať odporca v 1/ rade. Tieto zmluvy boli odovzdané bytovému podniku.

Svedok G.. T. Š., zástupca vlastníkov bytov na I. J.. XX-XX, vo svojej výpovedi uviedol, že bol členom
3-člennej komisie pripravujúcej zateplenie domu. Vo februári 2005 ho prvýkrát oslovil F.. O. s návrhom
zatepliť dom formou nadstavby. Následne F.. O. im zabezpečil stretnutie so zástupcami odporcu v
1/ rade, ktorí dňa 16.03.2005 prišli na komisiu, odovzdali im výkresy skutočného prevedenia domu a

statiku. Dva týždne na to vypracovali ponuku, ku ktorej však boli pripomienky a preto ponuka musela
byť dopracovaná. Trvalo asi sedem mesiacov, kým táto ponuka bola prijatá. Všetkých týchto rokovaní
sa zúčastňoval G.. Y., G.. O. a ich 3-členná komisia. Podklady pre územné rozhodnutie pripravoval
odporca v 1/ rade ako stavebník, samotnú stavbu realizovala spoločnosť MBM-STAV, s.r.o. Inú ponuku,
ako ponuku od odporcu v 1/ rade nedostali ani ju nehľadali, nakoľko susedné bytové domu už nadstavbu

realizovali. Svedok uviedol, že nevie posúdiť, ako sa pričinil navrhovateľ na nadstavbe ich bytového
domu, pretože spolupracoval len s F.. O.G..

Svedkyňa N. P., obyvateľka bytu v bytovom dome I. X-X, vo svojej výpovedi uviedla, že F.. O. bol jej
susedom a asi dva-tri krát ju navštívil ohľadom toho, či bude súhlasiť s nadstavbou bytového domu.

Navrhovateľ bol u nej na osobnej návšteve jedenkrát spolu s F.. O.. Rozprávali sa o tom, že bytový dom
zateplia a že bude mať predkupné právo na byty. Na schôdzach vlastníkov, kde sa tieto veci prejednávali
nechodila pravidelne, ale má vedomosť, že F.. O. sa ich zúčastnil vždy, navrhovateľ asi dvakrát. K
súhlasu s nadstavbou ju zlákalo predkupné právo, pretože jej byt bol v dezolátnom stave a ak by to bolomožné, vymenili by ho. Presvedčenie o tomto nadobudli v čase výstavby bytového domu oproti, keď
videli ako pekne vyzerá a ako sa stavba realizuje.

Navrhovateľ vo svojich vyjadreniach uviedol, že zmluvu o sprostredkovaní zo dňa XX.XX.XXXX pokladá
za platnú, pretože cenu bytu za náklady vynaložené na výstavbu je možné určiť z účtovníctva odporcu v
1/ rade ako stavebníka, resp. následne z účtovníctva odporcu v 2/ rade, na ktorého boli rozostavané byty
prevedené vrátane práv a povinností vyplývajúcich zo stavebných povolení. Keďže nie je definované,
aký byt z novopostavených bytov má byť prevedený na navrhovateľa, je potrebné určiť priemernú

rozlohu bytu z novopostavených bytov vypočítanú zo priemerných podlahových plôch bytov v zmysle
stavebných povolení vydaných na nadstavby bytových domov I. XX, XX, XX, XX, I. X, X, X, X, X
a I. XX, XX, ktorá je 64 m2. V zmysle uvedeného je teda potrebné určiť priemerné náklady na
novopostavený byt. Mieru dostavanosti, v akej mal byť novopostavený byt prevádzaný, je možné určiť
z čl. III zmluvy, v stave, ktorý je minimálne potrebný zo stavebného a technického hľadiska pre vydanie
právoplatného kolaudačného rozhodnutia. Konkrétne špecifikácia bytu (poloha, výmera, počet izieb,

vnútorné členenie) podľa neho nie sú potrebné, pretože sa mal previesť priemerný byt, a tiež v čase
podpisu zmluvy nebolo ešte možné určiť, aké byty mali byť predmetom zmluvnej odmeny, nakoľko
vo vzťahu k stavebnému povoleniu na nadstavbu bytového domu I. XX-XX boli práce na projektovej
dokumentácii ešte len vo fáze prípravnej realizácie a sprostredkovateľská činnosť navrhovateľa vo
vzťahu k stavebným povoleniam pre bytové domy I. X-X Y. XX-XX boli začaté skôr. Navrhovateľ má za

to, že má právo na kúpu novopostaveného bytu za každé naplnenie zmluvy, čo vyplýva z ustanovenia
čl. II zmluvy, v ktorom je uvedené, že sa zaväzuje vyhľadávať bytové domy (teda množné číslo)
vhodné na realizáciu. Navrhovateľ v príslušnej časti Bratislavy vyhľadal vhodné bytové domy (na ktorých
sa reálne realizovali nadstavby), kedy kritériami vhodnosti boli technické parametre, a to vyhovujúca
statika, výška a existencia výťahovej šachty a urbanistická prípustnosť (súlad s funkčným využitím

územia v zmysle platného územného plánu). Týmto si navrhovateľ splnil všetky zmluvné náležitosti
sprostredkovateľskej činnosti, na základe čoho mu vznikol nárok na zmluvnú odmenu v celom rozsahu.
Pretojeirelevantné,činavrhovateľuskutočňovalajinéúkonynadrámeczmluvnepožadovanýchúkonov,
ktoré boli považované za sprostredkovateľskú činnosť vo forme riadneho naplnenia predmetu zmluvy.
Navrhovateľ uskutočnil úkony aj nad rámec zmluvne dohodnutého rozsahu Zmluvy o sprostredkovaní,

keď spolu s Ing. Klučiarikom vyhľadali vhodné bytové domy, organizovali domové schôdze, nadviazali
kontakt s vlastníkmi bytov a vysvetľovali im spôsob a rozsahu realizácie nadstavby a zabezpečili
uzavretie príslušných zmlúv o nadstavbe, keď pre túto vec získali (presvedčili) minimálnu 2/3 väčšinu
hlasov všetkých vlastníkov bytov. Navrhovateľ teda nemal

Odporcovia v 1/ a 2/ rade vo svojom vyjadrení uviedli, že zmluva o sprostredkovaní zo dňa XX.XX.XXXX
bola dohodnutá ako zmluva rámcová, ktorej obsah je neurčitý, keďže úmysel zmluvných strán bol taký,
že ak sa preukážu schopnosti navrhovateľa, nebude nič brániť v ďalšej ich spolupráci, ktorá bude
potvrdená zmluvou s riadne, presne, určito a zrozumiteľne dojednaným obsahom. Keďže sa ukázalo,
že navrhovateľ nie je osobou schopnou pomôcť a sprostredkovať vyhľadávanie bytov vhodných pre

nadstavbu pre odporcu v 1/ rade, k uzavretiu žiadnej ďalšej dohody nedošlo. Tvrdenia navrhovateľa,
že uskutočňoval pre odporcu v 1/ rade sprostredkovanie a pomoc za týmto účelom v konaní neboli
preukázané.Odporcoviauviedli,žezmluvuosprostredkovanípovažujúzaneplatnúztitulujejneurčitosti.
Nie je z nej zrejmá cena bytu (odplata) dojednaná vo výške nákladov vynaložených na jeho výstavbu,
teda či tieto náklady výstavby predstavujú len náklady na výstavbu bytu alebo aj náklady na výstavbu

spoločných priestorov, náklady vynaložené v súvislosti s nadstavbou bytového domu (zateplenie
ostatných pôvodných bytov, ktoré neboli predmetom nadstavby, ale tieto náklady museli byť na výstavbu
vynaložené). Rovnako nie je určité, v akej miere dostavanosti mal byť predmetný byt prevádzaný, t.j. či
ako holobyt alebo s plným vybavením, pričom táto skutočnosť výrazne ovplyvňuje výšku nákladov na
výstavbu bytu. Zo zmluvy ďalej nie je zrejmá ani poloha bytu v ktorom konkrétnom bytovom dome a

vchode, vnútorné rozdelenie bytu, jeho výmera, o koľko izbový byt malo ísť a tiež z nej nevyplýva, že by
mal navrhovateľ nárok na kúpu viacerých bytov; v čl. III tejto zmluvy sa uvádza, že navrhovateľ má nárok
na nejaký bližšie nešpecifikovaný (jeden) byt, bez ohľadu na počet nadstavieb resp. skolaudovaných
bytov. Čiže v dobe uzatvorenia zmluvy o sprostredkovaní nebolo známe, aký rozsah budúcich povinností
odporca v 1/ rade na seba prevzal, preto túto zmluvu pokladajú za neplatnú. Ak je teda zmluva neplatná,

nemohla potom odporcovi v 1/ rade vzniknúť povinnosť plniť z tejto neplatnej zmluvy a tiež sa nemožno
domáhať náhrady škody v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti. Ďalej uviedli, že odporca v 2/ rade
nie je pasívne vecne legitimovaný v konaní. Odporca v 2/ rade nie je a ani nikdy nebol v žiadnom
právnom vzťahu s navrhovateľom, pretože s ním neuzatvoril žiadnu zmluvu, a to ani písomnú, aniústnu. Zmluva o sprostredkovaní bola uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom v 1/ rade, a nie
odporcom v 2/ rade. V konaní nebolo preukázané, že došlo k postúpeniu povinností zo zmluvy z odporcu
v 1/ rade na odporcu v 2/ rade, ani pristúpenie odporcu v 2/ rade k zmluvnému záväzku odporcu v 1/

rade, čo navyše ani nie je možné, pretože podľa § 533 Občianskeho zákonníka možno pristúpiť len k
plneniu peňažného záväzku. Taktiež personálne prepojenie odporcu v 1/ a v 2/ rade nemôže mať za
následok, že jedna spoločnosť bude zodpovedať za následky druhej, a takisto neobstojí ani tvrdenie, že
ak odporca v 2/ rade pristúpil k čiastočnému plneniu záväzku vo vzťahu k G.. O.G. z obdobnej zmluvy
o sprostredkovaní uzavretej s odporcom v 1/ rade, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu nielen

voči G.. O., ale analogicky aj k navrhovateľovi. Odporcovia nesúhlasia s tvrdením navrhovateľa, že u
odporcuv1/radenastalatzv.subjektívnanemožnosťplneniazáväzku,čoumožňujesplniťtentozáväzok
prostredníctvom odporcu v 2/ rade, pretože odporcovia majú za to, že záväzok platne nevznikol, a preto
nemohlo dôjsť k dodatočnej nemožnosti plnenia a z tohto dôvodu ani k prechodu povinnosti plniť na
odporcu v 2/ rade. Zároveň poukázali, že možnosť domáhať sa splnenia záväzku prostredníctvom inej
osoby slovenský právny poriadok pripúšťa podľa § 352 Obchodného zákonníka len v obchodnoprávnych

vzťahoch. Predmetný právny vzťah je vzťahom občianskoprávnym, v ktorom je potrebné spravovať sa
ustanoveniami Občianskeho zákonníka, a nie Obchodného zákonníka. Občiansky zákonník v § 575
možnosť plniť prostredníctvom iného subjektu nepripúšťa. Preto ak by aj došlo k vzniku záväzku a
zároveň by nastala dodatočná nemožnosť jeho plnenia, podľa predpisov občianskeho práva by došlo k
zániku práv a povinností z právneho vzťahu. Odporcovia k návrhu navrhovateľa o nahradenie prejavu

vôle súdnym rozhodnutím uviedli, že podľa § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka je tohto práva je možné
domáhať sa na súde len do jedného roka. V predmetnom prípade táto lehota už uplynula a keďže ide
o prekluzívnu lehotu, súd má úradnú povinnosť na túto skutočnosť prihliadnuť. Opätovne poukázali
na neurčitosť a neplatnosť zmluvy o sprostredkovaní a s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 33 Cdo 930/2009 z 26.05.2011 uviedli, že navrhovateľ sa nemôže úspešne domáhať, aby

súd nahradil prejav vôle zmluvných strán, ktorý je v zmluve dohodnutý neurčitým spôsobom. Súd na
podstatných náležitostiach zmluvy nemôže nič meniť, doplňovať ani uspesňovať, preto je vylúčené,
aby neurčité údaje boli napravované výkladom prejavov vôle účastníkov zmluvy v zmysle § 35 ods. 2
Občianskeho zákonníka.

Odporcovia považujú aj eventuálny petit návrhu navrhovateľa za neopodstatnený, keďže zmluva o
sprostredkovaní je podľa nich neplatná. Ak by však súd túto zmluvu považoval za platnú a akceptoval
navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody, proti tomuto nároku vznášajú námietku premlčania.
Nárok na náhradu škody si navrhovateľ mohol uplatniť ihneď po tom, ako sa plnenie odporcu v 1/ rade
stalo nemožným, t.j. dňom postúpenia práv k bytom na odporcu 2/ rade na základe kúpnej zmluvy

zo dňa XX.XX.XXXX, o ktorej existencii navrhovateľ vedel. Keďže navrhovateľ podal návrh na súd
až dňa 27.10.2008, urobil tak až po uplynutí dvojročná premlčacia doby. Odporcovia z rovnakých
dôvodov vznášajú námietku premlčania, ak by súd nárok navrhovateľa posudzoval ako nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia.

Odporcovia k nároku na náhradu škody ďalej uviedli, že navrhovateľ nepreukázal vznik škody, jej výšku
ani príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom odporcu v 1/ rade a vznikom škody. Ak by žalovaným
nárokom bol ušlý zisk navrhovateľa, v prípade určovania ušlého zisku je rozhodujúce, o aký reálne
dosiahnuteľný (nie hypotetický) prospech prišiel. Nemožno preto náhradu škody odvodzovaný od akejsi
priemernej podlahovej plochy bytov alebo od nejakej priemernej predajnej ceny bytov považovať za

preukázaný. K nároku navrhovateľa z titulu bezdôvodného obohatenia uviedli, že v konaní nebolo
preukázané, že by navrhovateľ ako sprostredkovateľ uskutočňoval v prospech odporcu v 1. rade
sprostredkovanie a pomoc pri vyhľadávaní bytových domov vhodných na realizáciu bytovej nadstavby
a ďalších úkonov potrebných pre vydanie právoplatného stavebného povolenia, čo tiež vo svojich
výpovediach potvrdili aj svedkovia Q. W., G.. T. Š.H., G.. Š. Y. Y. G.. F. T.. Výpovede svedkov G.. O. Y. F..

O. považujú za nevieryhodnú, nakoľko sú zainteresované na výsledku tohto sporu a majú blízky vzťah k
navrhovateľovi, ktorý svedčil v ich prospech v obdobnom spore vedenom proti odporcom v 1/ a 2/ rade.

Odporcovia vo vzťahu k eventuálnemu petitu uviedli, že nie je možné pripustiť, aby navrhovateľ
formuloval svoje nároky o rôznych právach so samostatným skutkovým základom voči odporcovi v

1/ rade a odporcovi v 2/ rade prostredníctvom alternatívneho alebo eventuálnemu petitu v jednom
žalobnom návrhu. O alternatívu alebo eventualitu môže ísť len vo vzťahu k žalobnému návrhu a nie vo
vzťahu k viacerým žalovaným subjektom; títo musia mať, pokiaľ ide o účastníctvo, zaistené skutočnépostavenie účastníkov konania a nie len účastníkov pre prípad, že nastane určitá „alternatíva“, či
účastníkov in eventum (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20 Cdo 868/1999).

Vedľajší účastníci vo svojom vyjadrení uviedli, že zmluvu o sprostredkovaní zo dňa XX.XX.XXXX
považujú za neplatný právny úkon. Sprostredkovateľská zmluva podľa Občianskeho zákonníka má
smerovať k uzavretiu zmluvy, no zmluva o sprostredkovaní zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorená medzi
navrhovateľom a odporcom v 1/ rade uvádza, že za naplnenie predmetu zmluvy sa považuje
získané právoplatné stavebné povolenie na stavebníka. Z tohto znenia vyplýva, že nemôže ísť

o sprostredkovateľskú zmluvu. Do úvahy prichádza iba nepomenovaná zmluva v zmysle § 51
Občianskeho zákonníka, avšak Občiansky zákonník platnosť takéhoto právneho úkonu podmieňuje
určitosťou a zrozumiteľnosťou. Uvedenej zmluve o sprostredkovaní tieto náležitosti chýbajú. Predmet
zmluvy je iba veľmi stroho vymedzený. Zmluva vôbec nerieši, čo konkrétne má navrhovateľ vykonať, v
akej lokalite sa majú vhodné bytové domy nachádzať a ako má byť zachytený výsledok jeho činnosti.
Neurčitým je tiež dojednanie o odmene, z ktorého nie je možné zistiť, aký novopostavený byt má

byť na navrhovateľa prevedený (absentuje podlahová plocha, počet izieb, vybavenie bytu a pod.) a
taktiež za akú kúpnu cenu má byť predaný, keďže táto je vyjadrená v nákladoch vynaložených na jeho
výstavbu. Taktiež zo zmluvy nevyplýva, že by navrhovateľ mal za každé vydané stavebné povolenie
nárok na novopostavený byt, práveže naopak, v tejto súvislosti v zmluve použité jednotné číslo opäť len
poukazuje na neurčitosť zmluvy. Majú za to, že aj navrhovateľ si je vedomý neurčitosti zmluvy, pretože

nie je mysliteľné, aby zmluva musela byť vykladaná takým množstvom pomôcok a konštrukcií, aby sa
navrhovateľ dostal k tomu, čo na základe zmluvy požaduje, a aby bola považovaná za zrozumiteľnú
a určitú; navyše keď obe zmluvné strany si viaceré ustanovenia vysvetľujú rozdielne. Na základe
uvedeného považujú zmluvu o sprostredkovaní za neplatnú, preto je vylúčený vznik akéhokoľvek z nej
vyplývajúceho záväzku. K bezdôvodnému obohateniu uviedli, že ak by aj bolo vzniklo, mohlo vzniknúť

len na strane odporcu v 1/ rade, pretože všetky stavebné povolenia boli vydané naňho. Poznamenali
však, že z pripojenej spisovej dokumentácii zo stavebného úradu nie je o činnosti navrhovateľa žiadna
zmienkaapočassúdnehokonanianavrhovateľnepredložilžiadnydokumentpreukazujúcinímuvádzanú
činnosť.

Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“) záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej
škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 774 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje

obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi
poskytnúť odmenu, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 50a Občianskeho zákonníka účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby
uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo aj bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada.

Navrhovateľ s odporcom v 1/ rade dňa XX.XX.XXXX uzavrel zmluvu označenú ako „Zmluva o
sprostredkovaní“. Súd poznamenáva, že v predmetnom prípade ide o občiansko-právny vzťah,
nakoľko navrhovateľ je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a

preto nespadá pod ustanovenia Obchodného zákonníka. V dôsledku tejto skutočnosti je potrebné
na uvedený vzťah aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, a nie Obchodného zákonníka.
V zmysle § 774 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ
zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje poskytnúť
sprostredkovateľovi odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
Predmetom sprostredkovateľskej zmluvy je teda podľa citovaného zákonného ustanovenia obstaranie

uzavretia zmluvy pre záujemcu. Predmetom Zmluvy o sprostredkovaní, ktorú dňa XX.XX.XXXX uzavreli
navrhovateľ a odporca v 1/ rade, podľa jej čl. II bolo sprostredkovanie a pomoc pri vyhľadávaní
bytových domov vhodných na realizáciu bytovej nadstavby, pričom za naplnenie predmetu zmluvy sa
považovalo získané právoplatné stavebné povolenie na odporcu v 1/ rade. Predmetom tejto zmluvy teda
nebolo obstaranie uzavretia zmluvy, čo za charakteristický pojmový znak sprostredkovateľskej zmluvy

určuje Občiansky zákonník, ale výkon inej činnosti, len všeobecne označenej ako sprostredkovanie
a pomoc pri vyhľadávaní bytových domov vhodných na realizáciu bytovej nadstavby, a preto
zmluva hoci označená ako „Zmluva o sprostredkovaní“ nemôže byť sprostredkovateľskou zmluvou
v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 774 a nasl.). Keďže Zmluva o sprostredkovaní zo
dňa XX.XX.XXXX nevykazuje pojmové znaky žiadneho iného typu zmluvy, ide o zmluvu osobitne

neupravenú, nepomenovanú, uzavretú podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Predpokladom platnosti
takejto zmluvy je však aj dostatočne určité vymedzenie záväzkov z nej vyplývajúcich.

Súd preskúmaním Zmluvy o sprostredkovaní uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi navrhovateľom a
odporcom v 1/ rade dospel k záveru, že predmet zmluvy ani odmena neboli dostatočne konkretizované a

tento nedostatok spôsobuje absolútnu neplatnosť tejto zmluvy. Súd v súvislosti s posudzovaním otázky
platnosti zmluvy prihliadol na priebeh konania, ako aj na vyjadrenia účastníkov konania, z ktorých
vyplýva, že predmetom zmluvy boli iba bližšie neurčené sprostredkovanie a pomoc pri vyhľadávaní
bytových domov vhodných na realizáciu bytovej nadstavby. Zo samotného obsahu zmluvy nie je možné
určiť žiadne kvalitatívne ani kvantitatívne stránky sprostredkovania a pomoci, ktorú mal navrhovateľ

pri vyhľadávaní pre nadstavbu vhodných bytových domov vykonať, napr. či pre naplnenie predmetu
je postačujúca akákoľvek aj jednoduchá a bežná pomoc vykonávaná pri vyhľadávaní bytových domov
alebo pomoc kvalifikovaná, odborná priamo smerujúca k získaniu stavebného povolenia. Predmet
zmluvy je uvedený všeobecne a neurčito. Nie je z neho zrejmé, čo konkrétne má navrhovateľ vykonať,
aby sa jeho pričinením dosiahlo naplnenie predmetu zmluvy, a to získanie právoplatného stavebného

povolenia na odporcu v 1/ rade. Taktiež neurčitým je aj dojednanie o odmene v prípade, že sa
predmet zmluvy naplní. Podľa čl. III zmluvy o sprostredkovaní zo dňa XX.XX.XXXX mal odporca v 1/
rade za splnenia podmienky naplnenia predmetu zmluvy na základe budúcej kúpnej zmluvy predať
navrhovateľovi novopostavený byt (predmet kúpy) za náklady vynaložené na jeho výstavbu (kúpna
cena), a to najneskôr do 30 dní od zapísania skolaudovaných bytov na list vlastníctva (určenie doby,

do ktorej sa má kúpna zmluva uzavrieť). Z takéhoto dojednania však jednoznačne nevyplýva, o aký
konkrétny alebo konkrétne určiteľný byt malo ísť, t.j. či malo ísť o tzv. holobyt alebo o byt s plným
vybavením, koľko izieb mal tento byt mať, aká mala byť výmera jeho podlahovej plochy, ďalej jeho poloha
(v zmluve nie je jasne uvedené, či má vôbec ísť o novopostavený byt nachádzajúci v bytovom dome, na
ktorého nadstavbu bolo vydané stavebné povolenie získané za sprostredkovania a pomoci navrhovateľa

alebo o akýkoľvek novopostavený byt), a či navrhovateľovi vzniká za každé naplnenie predmetu zmluvy
nárok na odkúpenie bytu alebo bez ohľadu na počet naplnenia predmetu zmluvy navrhovateľovi patrí
nárok len na jeden novopostavený byt. Zo zmluvy tiež nevyplýva určite a zrozumiteľne, za akú kúpnu
cenu má byť na základe kúpnej zmluvy prevedený. Zmluva uvádza len „za náklady vynaložené na
jeho výstavbu“. Súd považuje takého dojednanie za neurčité aj v časti predmetu kúpy/kúpnej zmluvy,

aj v časti kúpnej ceny. Kúpnu cenu možno dohodnúť pevnou sumou, podielom, percentom alebo iným
matematickým vzorcom (postupom), podľa ktorého by dosadením veličín (hodnôt premenných) do
jeho zadania bolo možné v okamihu uzavretia zmluvy bez akýchkoľvek pochybností stanoviť presnú
finančnú čiastku. Pri výklade zmluvného ustanovenia o kúpnej cene existuje rozpor, či jej hodnotamá predstavovať len náklady s výstavbou bytu, alebo majú v nej byť zahrnuté tiež náklady spojené s
výstavbou spoločných priestorov, alebo tiež náklady vynaložené s nadstavbou bytového domu, ktoré
sa netýkajú len novopostavených bytov, ale aj ostatných pôvodných bytov. Výška kúpnej ceny je tiež

závislá od ďalších skutočností, a to počtu izieb v byte, od výmery podlahovej plochy bytu, od skutočnosti,
či ide o holobyt alebo byt s plným vybavením, a pod, o ktorých sa Zmluva o sprostredkovaní zo dňa
XX.XX.XXXX vo svojich ustanoveniach vôbec nezmieňuje. Z obsahu jej ustanovení nie je jednoznačné a
zrozumiteľné, ktoré veličiny (skutočnosti) tvoria matematický vzorec, na základe ktorého možno presne
určiť výšku kúpnej ceny, a preto je neurčitá. Súd má za to, že kúpna cena predmetu kúpy je neurčiteľná

tiež vtedy, ak je neurčitý už predmet kúpy.

Navrhovateľ vo svojich podaniach konštruoval vzorec, na základe ktorého možno vyčísliť kúpnu
cenu, resp. konkretizovať predmet zmluvy a jeho kúpnu cenu. Navrhovateľ vychádzal z určenia tzv.
priemerného bytu, ktorý konkretizoval na základe sčítania všetkých podlahových plôch bytov v zmysle
všetkých (troch) právoplatných stavebných povolení vydaných na odporcu v 1/ rade, ktoré vydelil počtom

všetkých novopostavených bytov nachádzajúcich sa v predmetných troch bytových domoch. Kúpna
cena mala byť vypočítaná k priemernému bytu určeného vyššie uvedeným spôsobom. Zákon nevylučuje
možnosť, aby plnenie povinného bolo v zmluve stanovené aj iným spôsobom ako uvedením peňažnej
čiastky,alemusísatakstaťspôsobom,nazákladektoréhobudemožnéurčiťcenuužvdobeuzatvorenia
zmluvy. Vyššie uvedený vzorec (spôsob) určenia bytu, ktorý mal byť predmetom kúpnej zmluvy, resp.

vypočítania jeho kúpnej ceny, však zmluvnými stranami v čase uzavretia Zmluve o sprostredkovaní zo
dňa XX.XX.XXXX dohodnutý nebol. Chýbajúce údaje alebo náležitosti právneho úkonu nie je možné
nahradzovať výkladom prejavu vôle podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Navyše, v tomto prípade
odmena bola dohodnutá nielen v podobe bytu ako materiálneho plnenia, ale aj v podobe práva na
uzavretie kúpnej zmluvy, na základe ktorej mal byť tento byt prevedený do vlastníctva navrhovateľa, t.j.

formou uzavretia budúcej kúpnej zmluvy. Pre kúpnu zmluvu týkajúcu sa nehnuteľnosti a tiež zmluvu o
budúcej zmluve zákon vyžaduje písomnú formu ako povinnú formu uskutočnenia právneho úkonu, ktorej
nedostatok sankcionuje neplatnosťou takého právneho úkonu. Z tohto dôvodu podstatné náležitosti
zmluvy o budúcej zmluve, ako aj budúcej zmluvy (t.j. kúpnej zmluvy), teda určitý alebo v dobe uzavretia
zmluvy určiteľný predmet kúpy a kúpna cena, musia byť v písomnom vyhotovení určito a zrozumiteľne

vyjadrené. Ich absenciu doplniť výkladom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o
výklad ústny, nespĺňajúci podmienku písomnej formy.

Z vyššie uvedených dôvodov súd pokladá zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 05.04.2005 za absolútne
neplatnú z dôvodu jej neurčitosti. Na absolútne neplatný právny úkon je potrebné hľadieť, ako keby

vôbec nevznikol. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí od začiatku a nemožno ju žiadnym
spôsobomnapraviť(konvalidovaťaleboratihabovať,čovyplývaztoho,ženemožnonaprávaťúkon,ktorý
neexistuje). Súd na ňu musí prihliadať z úradnej povinnosti. Keďže na základe absolútne neplatného
právneho úkonu nemôžu jeho „účastníkom“ vzniknúť práva a povinnosti, nemohla teda odporcovi v
1/ rade vzniknúť povinnosť čokoľvek z neho plniť, a to ani prostredníctvom inej osoby odporcu v 2/

rade (čo je prípustné len v obchodnoprávnych vzťahoch), odporca v 1/ rade túto „povinnosť“ nemohol
účinne ďalej previesť alebo inak postúpiť na tretiu osobu, resp. táto „povinnosť“ nemohla byť predmetom
prechodu práva na inú osobu na základe akejkoľvek právnej skutočnosti, a navrhovateľ sa splnenia tejto
„povinnosti“ nemôže úspešne dovolať. „Dlh“ z absolútne neplatného právneho úkonu nemožno uznať,
a to ani čiastočným plnením (čo v predmetnom prípade nenastalo, keďže ak by aj odporca v 2/ rade

pristúpil k čiastočnému plneniu v jednom svojom záväzku, ktorý uzavrel s jednou osobou, nemôže táto
skutočnosť mať analogicky za následok uznanie dlhu z iného obdobného právneho vzťahu uzavretého
s inou osobou). Keďže navrhovateľ odvodzuje svoj nárok na nahradenie prejavu vôle uzavrieť vyššie
špecifikované kúpne zmluvy proti odporcovi v 2/ rade zo Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa XX.XX.XXXX,
ktorú súd vyhodnotil ako absolútne neplatnú, a súd v konaní nemal preukázanú nijakú inú skutočnosť, z

titulu ktorej by odporcovi v 2/ rade vznikla povinnosť vyššie špecifikované kúpne zmluvy uzatvoriť, návrh
navrhovateľa proti odporcovi v 2/ rade v celom rozsahu zamietol.
Navrhovateľ sa eventuálnym petitom návrhu domáhal od odporcu v 1/ rade zaplatenia náhrady škody
vo výške sumy 262.577,18 eur spolu s príslušenstvom, ktorá vznikla tak, že na základe nesplnenia si
zmluvnej povinnosti odporcom v 1/ rade zo Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ

nezískal novopostavené byty za zmluvne dohodnutú cenu oproti reálnej trhovej hodnote bytov, t.j. že
mu nevznikol majetkový prospech spočívajúci v rozdiele medzi zmluvnou kúpnou cenou bytov a trhovou
cenou bytov aj napriek tomu, že si voči odporcovi v 1/ rade riadne splnil svoj zmluvný záväzok zo zmluvy
o sprostredkovaní.Navrhovateľ odvodzuje svoj nárok na náhradu škody z porušenia zmluvných povinností, na ktoré sa
odporca v 1/ rade zaviazal v Zmluve o sprostredkovaní, t.j. ide o zmluvnú zodpovednosť. Keďže súd

Zmluvu o sprostredkovaní zo dňa XX.XX.XXXX uznal za absolútne neplatný právny úkon, z ktorého jej
účastníkom práva a povinnosti nikdy nevznikli, z tohto dôvodu odporcovi v 1/ rade nemohla vzniknúť
žiadna povinnosť plniť, a preto z jeho strany nemohlo dôjsť ani k protiprávnemu úkonu, ktorý je
základným predpokladom pre vznik práva na náhradu škody. Odporcovi v 1/ rade z neplatnej zmluvy
nemohla vzniknúť zmluvná zodpovednosť, preto súd navrhovateľovi čo do eventuálneho petitu z titulu

náhrady škody nemôže priznať úspech.

Keďže však právne posúdenie skutkového stavu je vecou súdu, súd v intenciách uznesenia odvolacieho
súdu, ktorého právnym názorom je viazaný, sa zaoberal možnosťou, či odporcovi v 1/ rade nevzniklo
podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodné obohatenie z dôvodu, že navrhovateľ preňho
vykonal činnosť smerujúcu k vybavovaniu stavebných povolení, a v prípade, že k bezdôvodnému

obohateniu došlo, je potrebné ustáliť charakter plnenia, ktoré sa má vrátiť a výška jeho hodnoty.
Navrhovateľ vo svojich podaniach uviedol, že v prípade, ak súd Zmluvu o sprostredkovaní vyhlási za
neplatnú, nárok uplatnený v eventuálnom petite má predstavovať práve bezdôvodné obohatenie na
strane odporcu v 1/ rade voči navrhovateľovi. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu. Podľa § 457

Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná, každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko,
čo podľa nej dostal, a ak to nie je dobre možné, pretože bezdôvodné obohatenie spočíva vo výkonoch,
musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia je potrebné ustáliť, čo si účastníci navzájom

mali plniť. Navrhovateľ mal podľa Zmluvy o sprostredkovaní vykonávať sprostredkovanie a pomoc pri
vyhľadávaní bytových domov vhodných na realizáciu bytovej nadstavby, pričom za naplnenie zmluvy sa
považovalo získané právoplatné stavebné povolenie, a odporca v 1/ rade mal odpredať navrhovateľovi
novopostavený byt za zmluvnú kúpnu cenu (za náklady vynaložené na jeho výstavbu). Z tohto vyplýva,
že ak by aj nastalo bezdôvodné obohatenie odporcu v 1/ rade, odporca v 1/ rade by sa obohatil o činnosť

(výkon), ktorý preňho navrhovateľ vykonal, a nie o odmenu, ktorú mal v prípade naplnenia predmetu
zmluvy poskytnúť navrhovateľovi. Keďže vydanie obohatenia spočívajúceho vo výkonoch nie je dobre
možné, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Súd v prvom rade skúmal, či bezdôvodné obohatenie na strane odporcu v 1/ rade vôbec nastalo,

teda či navrhovateľ preňho vykonal činnosť smerujúcu k vybavovaniu stavebných povolení na základe
neplatnej zmluvy. Navrhovateľ v konaní nepreukázal a ani výpoveďami svedkov nebola preukázaná
spolupráca ani činnosti navrhovateľa, ktoré by preukázali jeho naplnenie Zmluvy o sprostredkovaní,
o ktorú opiera svoj návrh. Súd mal preukázané, že navrhovateľ sa nezúčastnil na schôdzach
vlastníkoch bytov ani osobitných stretnutiach so zástupcami vlastníkov bytov, na ktorých sa prerokúvala

otázka nadstavby bytových domov. Nebol žiadnym účastníkom ani dotknutými orgánmi poverený
alebo splnomocnený na zastupovanie v stavebnom konaní ani v inom správnom konaní pri vydaní
stavebného povolenia. Nepodieľal sa na zabezpečení vyjadrení štátnych orgánov k vydaniu stavebného
povolenia, čo všetko je preukázané v listinných dôkazoch - kompletnej dokumentácii stavebných
konaní. Práve naopak, svedeckými výpoveďami všetky prípravné práce na realizáciu nadstavby boli

prerokované a uskutočnené zamestnancami odporcu v 1/ rade (poukazujúc na odovzdanie pôvodnej
dokumentácie obytného domu G.. Y.), čím odporca v 1/ rade prostredníctvom svojich zamestnancov a
splnomocnenca preštudovaním a odborným posúdením mohol konštatovať možnosti nadstavby (napr.
statické posúdenie). Tieto skutočnosti súd mal preukázané s výsluchu svedka W.M., T., Y. a Š.. Svedok
W. uviedol, že ohľadom nadstavby bytových domov komunikoval len so zástupcami vlastníkov bytov

a p. O., a nie s navrhovateľom. Svedok T. uviedol, že celý inžiniering vykonal p. Y., ktorý vykonával
aj úkony vzťahujúce sa k uzatvoreniu jednotlivých zmlúv o dielo a zabezpečenia väčšinového súhlasu
vlastníkov bytov. Nemá vedomosť, že by nejakú činnosť vykonal navrhovateľ. Uvedené potvrdil vo svojej
výpovedi svedok Y., ktorý vykonával celý inžiniering od projekčnej prípravy až po kolaudáciu bytov
a potvrdil, že v prípade bytových domov I. X-X Y. XX-XX nemal konkurenciu, tzn. že by zástupcov

vlastníkov bytov v týchto bytových domoch oslovil ohľadom nadstavby bytového domu niekto iný pred
ním. Rovnako uviedol, že nemá vedomosť, že by navrhovateľ ohľadne nadstavby vykonával akúkoľvek
činnosť. Navrhovateľa stretol na stavbe ako potenciálneho záujemcu o kúpu bytu, ktorý sa len pýtal
na projekt stavby I. XX-XX, a nie ako osobu angažovanú v projektovej alebo inej činnosti súvisiacej snadstavbou. Svedok Š. uviedol, že p. O. mu sprostredkoval stretnutie s odporcom v 1/ rade, ktorý prišiel
s ponukou na nadstavbu bytového domu I. XX-XX, a ohľadom tejto veci spolupracoval len s p. O. a nie
s navrhovateľom. V prospech navrhovateľa svedčí výpoveď svedka O. a svedkyne O., ktorí uviedli, že

G.. O. spoločne s navrhovateľom vykonávali prieskum, analýzy, návrhy technických riešení, organizovali
stretnutia vlastníkov bytov a zabezpečovali ich súhlas. Túto spoluprácu však nepotvrdil žiadny ďalší
svedok. Ak sa aj vykonala činnosť, ktorú popisuje svedok O.Č., vzhľadom k ostatným dôkazom (najmä
výsluchom svedkov Š. a W.) vyplýva, že ju vykonal svedok O. sám bez asistencie navrhovateľa. Aj
svedkyňa P. potvrdila, že sprostredkovateľskú činnosť vykonával p. O., s navrhovateľom sa stretla len

raz, a aj v rámci stretnutia s p. O.. Skutočnosť o stretnutí navrhovateľa, p. O., F.. O., F.. W. Y. F.. T.
ohľadom sprostredkovania vhodných bytových domov pre nadstavbu, ktoré sa malo udiať v jeseni v roku
2004, svedok T. nepotvrdil, práve naopak, uviedol, že s navrhovateľom sa stretol len u nich vo firme v A.
ohľadom podpisu zmluvy o sprostredkovaní. Súd taktiež prihliadol na skutočnosť, že svedkovia O. Y. O.
(a tiež svedkyňa P., oslovená p. O., ktorá vypovedala v prospech p. O. v obdobnom spore) majú záujem
na výsledku sporu, nakoľko sú obidvaja proti odporcom v 1/ a 2/ rade v obdobnom súdnom spore.

Na základe takto vykonaného dokazovania po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej
súvislosti nemal súd preukázané, že by zo strany navrhovateľa došlo k výkonom (k činnosti) smerujúcim
k vybavovaniu stavebných povolení pre odporcu v 1/ rade podľa neplatnej zmluvy, a preto na strane
odporcu v 1/ rade nedošlo k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu, ktoré by bol povinný vrátiť. Na

základe vyššie uvedeného súd návrh navrhovateľa proti odporcovi v 1/ rade o zaplatenie sumy
262.577,18 eur s príslušenstvom v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 151 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“) v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo
väčšieho počtu nárokov uplatnených v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až

po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej: ustanovenia § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov
1 a2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

Súd o trovách konania z dôvodu väčšieho počtu uplatnených nárokov v konaní a tiež väčšieho počtu

účastníkov konania rozhodne podľa § 151 ods. 3 OSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava IV.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP (t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, v potrebnom počte
rovnopisov) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že (§ 205
ods. 2 OSP):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitných predpisov (§ 251 OSP, zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný
poriadok).