Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. október 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/322/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114203541
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4114203541.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcov: 1. R.. J. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Y. č. XXX, 2. T. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. č. XXX, obaja právne zastúpení: Mgr. Peter Mesároš,
advokát so sídlom Bottova 34, 949 01 Nitra, proti žalovaným: 1. Československá obchodná banka, a.s.,
so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, 2. Auctio, s.r.o., so sídlom Kmeťkova 30,
949 01 Nitra, IČO: 36 765 121, právne zastúpený: JUDr. Miroslav Belica, advokát so sídlom Štefánikova
79, 949 01 Nitra, 3. G. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o
odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 11. januára 2016 č. k. 19C/25/2014-359,

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému v 1. a 3. rade nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovanému v 2. rade voči žalobcom v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 11. januára 2016 č. k. 19C/25/2014-359

(napadnutý rozsudok) zamietol žalobu a o trovách konania stanovil, že o nich rozhodne do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa žalobou podanou dňa
07.02.2014 domáhali určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby. Žalobu odôvodnili tým, že žalovaný v
prvom rade poskytol žalobcovi v prvom rade a jeho vtedajšej manželke R.. W. N., rod. B. (ktorá
vystupovala ako spoludlžníčka), úver na základe Zmluvy o poskytnutí úveru reg. č. XXXXXX zo

dňa 28.05.2008 vo výške 2.150.000,-Sk (71.366,93 eura). Za účelom zabezpečenia úveru zriadili
žalobcovia ako spoluvlastníci záložné právo v prospech žalovaného v prvom rade na základe Zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č.: XXXXXX/ZaI/X zo dňa 28.05.2008 v znení Dodatku
č.1. Príslušná správa katastra povolila vklad záložného práva dňa 19.06.2008 pod č. O Predmetom
záložnéhoprávabolinehnuteľnosti zapísanénaLVč.XXX,vedenýOkresnýmúradomNitra-katastrálny
odbor, okres I., T. Y., a k. ú. Y. ako pozemok reg.“C“ na parc. č. XXX/X, o výmere 529 m2 - zastavané
plochy a nádvoria, pozemok reg. „C“ na parc. č.XXX/X o výmere 237 m2 - záhrady, pozemok reg.“C“ na

parc.č.XXX/XX o výmere 34 m2 - zastavané plochy a nádvoria, stavba - rodinný dom s. č. XXX na parc.
reg. „C“ č. XXX/X, garáž bez súpisného čísla postavená na parc reg. „C“ XXX/XX. Žalobca v prvom rade
za účelom preukázania hodnoty nehnuteľnosti objednal vypracovanie znaleckého posudku u R.. F. O.,
ktorý vypracoval znalecký posudok č. XXX/XXXX a určil hodnotu nehnuteľnosti na sumu 2.500.000,- Sk(82.984,80 eura). Predmetný úver si žalobca v prvom rade a R.. W. N. - spoludlžníčka brali ako manželia
a použili ho na splatenie dlhov a rekonštrukciu predmetnej nehnuteľnosti v sume 45.000 - 50.000
eur. Keďže sa žalobca v prvom rade a jeho bývalá manželka (spoludlžníčka) dostali do omeškania so

splácaním úveru, žalovaný v prvom rade ako záložný veriteľ inicioval uskutočnenie dobrovoľnej dražby
predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný v druhom rade zabezpečil ohodnotenie nehnuteľnosti znaleckým
posudkom č. 89/2013, vypracovaným R.. Q. K., ktorý určil cenu nehnuteľností na sumu 85.000 eur,
pričomvyvolávaciacenabolavovýške63.750eur.Žalobcoviavžalobeďalejpoukazovalinaskutočnosť,
že znalecký posudok R.. Q. K. nebol vypracovaný v súlade s príslušnými všeobecne záväznými

predpismi. Tento vypracoval znalecký posudok bez toho, že by vykonal fyzickú obhliadku nehnuteľností.
Znalec rovnako nezohľadnil ani to, že žalobca v prvom rade spolu s bývalou manželkou (spoludlžníčkou)
preinvestovali do predmetnej nehnuteľnosti sumu 45.000 eur a podľa ich názoru, hodnota nehnuteľnosti
vo výške 85.000 eur nezodpovedala reálnej trhovej hodnote. Žalobcovia poukazovali aj na ustanovenia
§ 13 odsek 1 Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, v zmysle ktorého musí byť umožnená
účastníkom dražby ohliadka predmetu dražby v termíne uvedenom v oznámení o dražbe. V oznámení

o dražbe sa však pod písmenom O. neuvádzajú konkrétne termíny obhliadky dražby, čím dražobník
znemožnil obhliadku predmetu dražby potenciálnym záujemcom, teda zmaril vydraženie predmetu
dražby za čo najvyššiu hodnotu. S ohľadom na skutkové a právne okolnosti došlo k porušeniu viacerých
ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách, čím bolo naplnené ustanovenia § 21 odsek 2 ZoD,
na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby. Žalobca v prvom rade v konaní poukázal na to, že

v znaleckom posudku nebola zohľadnená rekonštrukcia nehnuteľnosti. V čase vykonania obhliadky
znalcom nebol doma, avšak o jej uskutočnení sa dozvedel od susedov, nakoľko jeho bývala manželka
mala od nehnuteľnosti (v ktorej býva so svojou matkou) kľúče. V samotnom dome obhliadka znalcom
vykonaná nebola.

3.Žalovanývprvomradenapojednávaníuviedol,že žalobcovivprvomradeajehobývalejmanželkebol
úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere zo dňa 28.5.2008 vo výške 71.366,93 eura. Bola uzatvorená
ajzáložnázmluvaohľadnenehnuteľnostíakúverovejzmluveazáložnejzmluvebolpredloženýznalecký
posudok zo dňa 17.8.2007, kde všeobecná hodnota nehnuteľností bola stanovená na sumu 82.984,80
eur. Úver nebol riadne a včas splácaný. Úver boli povinní splácať spoločne a nerozdielne navrhovateľ

v prvom rade so svojou bývalou manželkou. Pretože ho nesplácali, banka vyhlásila splatnosť úveru k
15.1.2013. Dňa 22.4.2013 bolo zasielané oznámenie o začiatku výkonu záložného práva a dňa 9.7.2013
sa mala konať ohliadka so znalcom, ktorému nehnuteľnosť sprístupnená nebola. Ing. W. N. nebola
povinná znalcovi nehnuteľnosť sprístupňovať, nakoľko v júli 2013 oznámila žalovanému v prvom rade
zmenu pobytu, teda nemohla predmetnú nehnuteľnosť sprístupniť. Žalobcovia v prvom a druhom rade

si povinnosť sprístupniť nehnuteľnosť nesplnili, preto nemajú právo sa domáhať neplatnosti dražby. Dňa
24.9.2013 prebehlo prvé kolo dražby, kde najnižšie podanie bolo určené do výšky stanovenej znaleckým
posudkom. Dražby sa nikto nezúčastnil. Dňa 12.11.2013 prebehlo druhé kolo dražby a nehnuteľnosť
bola vydražená žalovaným v 3. rade za sumu 63.750 eur. Žalovanému v prvom rade bol úver splatený
do výšky 59.900 eur, po odpočítaní odmeny a nákladov dražobnej spoločnosti. Keďže z výťažku dražby

nebol splatený celý úver, spoludlžníčka R.. N. sa dohodla ohľadne nedoplatku na úvere a sumu
7520,50 eur uhradila. Následne žalovaný v prvom rade odpustil žalobcovi v prvom rade a Ing. N. úroky z
omeškania vo výške 5600 eur, teda žalobca v prvom rade sa v tomto smere nemôže cítiť byť poškodený.

4. Žalovaný v druhom rade v konaní uviedol, že navrhuje žalobu zamietnuť, pretože dražba prebehla

v súlade so zákonom.

5. Žalovaný v treťom rade uviedol, že W. N. sa snažila dohodnúť so žalobcom v prvom rade, aby
počas obhliadky sprístupnil predmetnú nehnuteľnosť znalcovi. Na prvej obhliadke, ktorá sa konala dňa
09.07.2013 sa nezúčastnila, ale zúčastnila sa na obhliadke konanej dňa 12.7.2013. Rodinný dom sa

snažila znalcovi sprístupniť, pokúšala sa ho odomknúť, ale buď boli vymenené zámky, alebo boli dvere
zabezpečené z druhej strany kľúčom, lebo sa jej nepodarilo ich otvoriť. Asi pol roka pred rozvodom
splácala polovicu úveru, aj keď v predmetnej nehnuteľnosti nebývala a druhú polovicu úveru mal splácať
žalobca v prvom rade, ktorý ju ale nesplácal. Keďže úver nebol splácaný riadne a včas, viedlo to k
dražbe. Prvého kola dražby sa nikto nezúčastnil, v druhom kole sa zúčastnil preto, lebo chcel predmetnú

nehnuteľnosť kúpiť pre svoju sestru. R.. N. poskytla znalcovi dostatok údajov, vedela mu povedať o
všetkých rekonštrukciách, pretože tam bývala.6. Svedkyňa R.. W. N. na pojednávaní uviedla, že toho času býva so žalovaným v treťom rade a je
bývalou manželkou žalobcu v 1. rade. So žalobcom v 1. rade si zobrali hypotekárny úver asi v roku
2009 na rekonštrukciu domu, ktorý bol vo vlastníctve žalobcu v prvom rade a jeho matky - žalobkyne

v druhom rade. Časť úveru bola použitá na splatenie iných pôžičiek a časť použili na rekonštrukciu,
presnú sumu nevie. V apríli 2012 sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, a so žalobcom v prvom rade
sa dohodli, že hypotekárny úver, ktorý dovtedy splácala, budú platiť na polovicu a to do času, kým si
on nevybaví úver na prefinancovanie hypotekárneho úveru. Keďže žalobca v prvom rade svoju polovicu
úveru nesplácal, boli jej doručované rôzne písomnosti z banky a oznámili jej, že sa úver zosplatnil a

že dom pôjde do dražby. Pri rodinnom dome sa stretla s odhadcom, od rodinného domu mala kľúče.
Odhadcovi sa snažila sprístupniť čo sa dalo, dvere sa jej otvoriť nedali, lebo zrejme zvnútra bol kľúč.
Vysvetlila mu, čo všetko bolo zrekonštruované a čo bolo prístupné si nafotil. Odhadca sa jej pýtal na
vybavenie predmetnej nehnuteľnosti, napr. na kúrenie, vybavenie kuchynskej linky, kúpeľne, vstavané
skrine. Všetko, čo vedela, mu povedala. Žalobca mal vedomosť o ohliadke, mohol sa skontaktovať s
odhadcom, a tak spresniť informácie. Následne prebiehalo prvé a druhé kolo dražby, pričom prvé kolo

dražby bolo neúspešné. Nad znaleckým posudkom odhadcu sa nezamýšľala.

7. Svedok R.. Q. K., na pojednávaní vypovedal, že si ho objednala aukčná spoločnosť (žalovaný v
2. rade), aby vypracoval znalecký posudok. Jednalo sa o rodinný dom, pričom mu poskytli podklady
a to starý znalecký posudok č. 185 zo 17.08.2008, ako aj kolaudačné rozhodnutie. Termín obhliadky

bol dohodnutý, avšak nikto naň neprišiel. Následne bol stanovený ďalší termín obhliadky, kde prišla p.
N., ktorá mala kľúče od brány a pustila ho do dvora. Do domu sa však nedostal, nakoľko dvere nikto
neotváral. Informácie mu poskytla p. N., a to aj k vykonanej rekonštrukcii. K zhodnoteniu nehnuteľnosti
sa nevedel vyjadriť, nakoľko mal určiť len všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti podľa metodiky. Znalecký
posudok R.. M. ohodnotil nehnuteľnosť na cca 83.000 eur, on ju ohodnotil na 85.000 eur, pričom nebral

do úvahy sumu, ktorá bola od predchádzajúceho znaleckého posudku preinvestovaná. V znaleckom
posudku zohľadnil len informácie, ktoré mu boli poskytnuté o rekonštrukcii, pričom nebolo podstatné,
koľko bolo preinvestované, ale aká je hodnota nehnuteľnosti na trhu. V predchádzajúcom znaleckom
posudku sa uvádzala východisková hodnota 4.089.926, 76 Sk a technická hodnota bola vo výške
2.889.536,97 Sk, pričom v jeho znaleckom posudku je východisková hodnota nehnuteľnosti vo výške

206.075, Eur a technická hodnota vo výške 137.953,35 eur. V roku 2007 bola iná situácia na trhu
pretože v rokoch 2008-2009 nastal prepad. V znaleckom posudku Ing. M. je vyšpecifikovaný koeficient
predajnosti na 0,45%, čo bolo v roku 2007, a on vyšpecifikoval koeficient predajnosti v roku 2013 na
0,35%. V oboch posudkoch je konštatované, že nehnuteľnosť je veľmi dobre udržiavaná. Ak by však
zahrnul žalobcami vyšpecifikované prvky rekonštrukcie, malo by to vplyv na hodnotu nehnuteľnosti, ale

nie podstatný, možno by to bolo viac o 5.000 eur. Ak ide o nehnuteľnosť, do ktorej sa investovalo,
tak nehnuteľnosť sa nikdy nezhodnotí o celú preinvestovanú sumu. Čo sa týka nesprávne uvedených
rozvodov vody, ktoré nie sú v plastových potrubiach, ale v kovových potrubiach, tak kovové potrubia sú
vždy drahšie, pričom on vychádzal z predchádzajúceho posudku, kde sú uvedené plastové rozvody
vody. Najdôležitejšia je však cena nehnuteľnosti, ktorá je predateľná na trhu v danej lokalite.

8. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že na základe zmluvy o poskytnutí
úveru č. XXXXXX zo dňa 28.05.2008, uzavretej medzi žalovaným v prvom rade ako veriteľom na
jednej strane a žalobcom v prvom rade, jeho bývalou manželkou R.. W. N. ako dlžníkmi na strane
druhej, bol dlžníkom poskytnutý úver vo výške 2.150.000,-Sk (71.366,93 eura). Za účelom zabezpečenia

pohľadávky úveru zriadili žalobcovia (ako záložcovia) v prospech žalovaného v 1. rade (ako záložným
veriteľom) záložné právo na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg č. XXXXXX/
Zal/X zo dňa 28.05.2008 v znení Dodatku č.1. Správa katastra Nitra povolila vklad záložného práva
dňa 19.06.2008 pod číslom V XXXX/XX. Predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti zapísané na
LV č. XXX, vedené Okresným úradom I. - katastrálny odbor, okres I., T. Y., a k. ú. Y. ako pozemok

1reg.“C“ na parc. č. XXX/X, o výmere 529 m2 - zastavané plochy a nádvoria, pozemok. reg. „C“ na
parc. č.XXX/X o výmere 237 m2 - záhrady, pozemok reg.“C“ na parc.č.XXX/XX o výmere 34 m2 -
zastavané plochy a nádvoria, stavba - rodinný dom s.č. XXX na parc. reg. „C“ č, XXX/X, garáž bez
súpisného čísla postavená na parc. reg. „C“ XXX/XX. Žalobca v 1. rade si za účelom preukázania
hodnoty predmetných nehnuteľností nechal vypracovať znalecký posudok u znalca R.. F. O.. Tento

znaleckým posudkom č. XXX/XXXX zo dňa 17.08.2007 stanovil hodnotu založených nehnuteľností na
sumu 2.500 000,-Sk ( 82.984,80 eur). Žalobca v 1. rade a jeho bývalá manželka R.. W. N. nesplácali
úver riadne a včas, dostali sa do omeškania, preto žalovaný v prvom rade pristúpil k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti ku dňu 15.01.2013 a zároveň ich vyzval, aby dlžnú čiastku zaplatili do dňa26.01.2013. Vzhľadom na to, že dlžná čiastka nebola uhradená v lehote požadovanej žalovaným v 1.
rade, tento oznámil začatie výkonu záložného práva podľa § 151 Občianskeho zákonníka predajom
založených nehnuteľností. Následne žalovaný v 1. rade uzavrel so žalovaným v 2. rade zmluvu o

vykonaní dražby zo dňa 06.06.2013, pričom predmetom dražby mali byť založené nehnuteľnosti v
podielovom spoluvlastníctve žalobcov v prvom a druhom rade pre každého v podiele 1. Žalovaný
v 2. rade si za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom
dražby, nechal vypracovať znalecký posudok u znalca R.. Q. K., s termínom obhliadky predmetných
nehnuteľností dňa 09.07.2013. Výzva na sprístupnenie nehnuteľností pre účely stanovenia všeobecnej

hodnoty nehnuteľností bola žalobcom a bývalej manželke žalobcu v 1. rade R.. W. N. (spoludlžníčke)
zasielaná listom zo dňa 14.06.2013. Žalobcovia si predmetnú výzvu neprevzali v odbernej lehote,
bývalá manželka žalobcu v prvom rade R.. W. N., si ju prevzala dňa 21.06.2013. Obhliadka v termíne
09.07.2013, sa však neuskutočnila, nakoľko sa jej nikto nezúčastnil. Zároveň bol stanovený nový termín
obhliadky na deň 12.07.2013. Dňa 12.07.2013 sa uskutočnila obhliadka predmetnej nehnuteľnosti,
znalcovi umožnila prístup k nehnuteľnosti bývalá manželka žalobcu v 1. rade, nakoľko ešte v tom čase

disponovala kľúčmi od brány. Znalec R.. Q. K., vykonal obhliadku len zvonka, pretože do vnútra mu nebol
umožnený prístup, keďže dvere nikto neotváral, resp. dvere sa svedkyni N. otvoriť nepodarilo. Znalec R..
Q. K. na podklade znaleckého posudku č.XX/XXXX zo dňa 08.08.2013 ocenil založené nehnuteľnosti
na hodnotu 85.000 eur. Upovedomenie o termíne konania dobrovoľnej dražby (24.09.2013) nebolo
doručené žalobcom, nakoľko títo si ho neprevzali v odbernej lehote, pričom bývalej manželke žalobcu

Ing. W. N. upovedomenie doručené bolo. Dňa 24.09.2013 sa v mieste sídla Notárskeho úradu (O. tr.
9, Nitra) notárky V.. W. X., uskutočnila dražba založených nehnuteľností, špecifikovaných v žalobnom
návrhu, ktoré boli v podielovom spoluvlastníctve žalobcov. Dražbu organizoval žalovaný v 2. rade.
Dražba podľa notárskej zápisnice - osvedčenie o vykonaní dobrovoľnej dražby, nebola úspešná, nakoľko
sa jej nezúčastnil žiaden účastník. Predmetná notárska zápisnica nebola doručená žalobcom, ale iba

bývalej manželke žalobcu v prvom rade R.. W. N.. Žalovaný v 1. rade opätovne uzavrel so žalovaným v
2. rade dňa 02.10.2013 zmluvu o vykonaní 1. opakovanej dražby. Prvá opakovaná dražba sa uskutočnila
podľa spísanej notárskej zápisnice notárky V.. W. X. dňa 12.11.2013, pričom licitátorka udelila príklep
jedinému účastníkovi dražby - žalovanému v 3. rade, ktorý sa tak stal vydražiteľom predmetných
nehnuteľností. Cena dosiahnutá vydražením predstavovala sumu 63.750 eur. Notárska zápisnice o

priebehu dražby bola doručená účastníkom dražby, čo preukazujú aj fotokópie doručeniek.

9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 2, § 12 ods. 1-4, § 13 ods. 1, 2, § 16 ods. 6, § 17 ods.
1-3, § 21 ods. 2, 4, 6, § 22 ods. 1-4 Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách.

10. Na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie mal jednoznačne za preukázané, že
neboli porušené ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách (ZoD) a dražba prebehla v súlade s
predmetnými citovanými zákonnými ustanoveniami. Predmet dražby bol ohodnotený znalcom Ing. Q.
K., ktorý vypracoval znalecký posudok iba na základe obhliadky zvonka (pri zohľadnení znaleckého
posudku, ktorý bol vypracovaný v čase čerpania úveru žalobcami z roku 2007), nakoľko mu nebola

umožnená obhliadka nehnuteľnosti zvnútra. Nemožnosť vykonania obhliadky zvnútra, bola zavinená
samotným konaním, resp. nekonaním žalobcov. Zákon o dobrovoľných dražbách v ustanovení § 12
odsek 2 ZoD ukladá povinnosť vlastníkom predmetu dražby, aby po predchádzajúcej výzve umožnili
sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom jej ohodnotenia. Žalobcovia si túto možnosť zmarili, nakoľko
nepreberali zásielky na adrese trvalého pobytu. Z uvedeného dôvodu bola nehnuteľnosť ohodnotená

v zmysle § 12 odsek 3 ZoD len z údajov, ktoré boli znalcovi známe z ohliadky (a zo znaleckého
posudku vypracovaného v čase čerpania úveru žalobcami z r. 2007) a skutočností, ktoré sa dozvedel
od bývalej manželky žalobcu v 1. rade - svedkyne Ing. W. N.. Dražobník ako subjekt, nie je sám o
sebe odborne spôsobilým, aby sám vykonal ohodnotenie predmetu dražby, resp. preskúmal správnosť
ohodnotenia nehnuteľností znalcom. Z uvedeného dôvodu, si dražobník znalecký posudok objednal

u znalca, ktorý určil všeobecnú hodnotu podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Súd
prvej inštancie mal za to, že dražobník si splnil všetky povinnosti, vyplývajúcemu z ustanovenia § 12
odsek ZoD, nakoľko zabezpečil ohodnotenie nehnuteľnosti znalcom a znalecký posudok nebol v deň
konania starší ako šesť mesiacov. Žalobcovia svojím konaním zmarili riadne ohodnotenie predmetu
dražby, a nimi namietaná skutočnosť - nízka hodnota nehnuteľnosti určená znalcom, nie je dôvodom

na vyslovenie neplatnosti dražby, aj s poukazom na skutočnosť, že investície žalobcu v 1.rade a jeho
bývalej manželky v hodnote cca 45000 eur (v období po vypracovaní znaleckého posudku, ktorý bol
vypracovaný v súvislosti s braním úveru) ešte neznamenajú zhodnotenie nehnuteľnosti o takúto sumu.
Prípadné porušenie povinnosti znalcom pri vypracovávaní znaleckého posudku pre účely ohodnoteniapredmetu dražby, nie je porušením ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách, a teda ani dôvodom na
vyhlásenieneplatnostidražby.Akznaleczavineneporušilsvojepovinnostiprivypracovávaníznaleckého
posudku a nezohľadnil vykonanú rekonštrukciu, zodpovedá za vzniknutú škodu. Škodu vzniknutú v

príčinnej súvislosti so zavineným porušením povinnosti pri vypracovávaní znaleckého posudku znalcom
nie sú povinní hradiť navrhovateľ dražby (žalovaný v prvom rade), ani dražobník (žalovaný v druhom
rade).

11. K namietanému porušenia ustanovenia § 13 odsek 1 ZoD, že v oznámení sa v kolónke pod

písmenom O., neuvádzajú konkrétne termíny obhliadky, súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v
druhom rade si splnil všetky zákonom uložené povinnosti s cieľom vykonania dražby. Prvé oznámenie
o vykonaní dražby preukázateľne obsahovalo označenie termínov obhliadky nehnuteľnosti, avšak v
druhom oznámení tieto skutočnosti absentovali. So zreteľom na ustanovenie § 22 odsek 4 ZoD, ostatné
ustanovenia § 17 sa použijú primerane. Z predmetného ustanovenia súd prvej inštancie vyvodil najmä
to, že v prípade konania opakovanej dražby nie je obligatórnou náležitosťou uvedenie termínu obhliadky.

Navyše, v neskoršom oznámení o dražbe figurovalo telefónne číslo, na ktorom si bolo možné dohodnúť
ďalší termín obhliadky.

12. Vzhľadom na všetky uvedené skutkové a právne okolnosti súd prvej inštancie dospel k záveru,
že dražba nehnuteľnosti z dôvodu výkonu záložného práva záložným veriteľom prebehla v súlade

citovanými ustanoveniami Zákona o dobrovoľných dražbách, preto nevzhliadol dôvod na vyslovenie
neplatnosti dražby a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

13. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

14. Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie žalobcovia, žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alebo rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Uviedli, že
dražobník je povinný zaistiť ohodnotenie predmetu dražby a v prípade nehnuteľnosti sa musí cena
určiť znaleckým posudkom. Ohodnotenie predmetných nehnuteľností nebolo riadne zabezpečené, čím

dražobník porušil svoju povinnosť podľa § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, ktorý postihuje
porušenie jeho zákonných ustanovení práve neplatnosťou vykonanej dražby. Nie je právne významnou
skutočnosťou koho konaním nedošlo k riadnemu ohodnoteniu predmetu dražby, či to bol dražobník
alebo znalec.. Právne významnou skutočnosťou je samotné nesprávne určenie všeobecnej hodnoty
nehnuteľností a porušenie práv žalobcov, ako aj porušenie zákonných povinností žalovaného v 2.

rade v súvislosti so zabezpečením ohodnotenia predmetu dražby v zmysle § 12 ods. 1 zákona o
dobrovoľných dražbách. Ďalej uviedli, že znalecký posudok Ing. K., ktorý slúžil ako podklad pre dražbu
nehnuteľností, neodzrkadľuje skutočný stav nehnuteľností, ktorý je rozhodne významný pre rozhodnutie
potencionálnych dražobníkov pri rozhodovaní, či je pre nich predmetná nehnuteľnosť zaujímavá, resp.
či sa zúčastnia predmetnej dražby. V znaleckom posudku absentuje technologická časť samotného

bazéna, čo navodzuje dojem, že bazén je len samotná stavebná časť bez potrebných technológií
na riadne fungovanie. Bazén je riadne funkčný a plne vybavený kompletnou technologickou časťou
potrebnou na riadne prevádzkovanie bazéna. Bolo povinnosťou žalovaného v 2. rade zabezpečiť
ohodnotenie technologickej časti bazéna. Podľa ich názoru veci absentujúce v znaleckom posudku a v
opise predmetu dražby uvedenom v oznámení o dražbe, nie sú predmetom prevodu vlastníckeho práva

v zmysle vykonanej dražby. Došlo k porušeniu § 17 ods. 1 písm. d/ zákona o dobrovoľných dražbách.
Ďalej uviedli, že pokiaľ ide o vykonanie znaleckej ohliadky, predložili doklad o kúpe dáždnika v Českej
republike, čím preukázali neprítomnosť žalobcu v 1. rade na území Slovenskej republiky a preukázali
i zdravotnú indispozíciu žalobkyne v 2. rade. Z ich strany nešlo o flagratné a hrubé porušenie, resp.
vyhýbanie sa svojim povinnostiam v prípade neprevzatia si poštových zásielok. K neprevzatiu zásielok,

čo malo za následok ich neprítomnosť pri ohliadke nehnuteľností, došlo z objektívnych príčin. Podľa
ich názoru došlo k porušeniu viacerých ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, čím je naplnené
ustanovenie § 21 ods. 2. Uplatnili si náhradu trov prvostupňového konania v sume 773,38 eura a trov
odvolacieho konania v sume 184,04 eura.

15. K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadril žalovaný v 2. rade, žiadal napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť. Uviedol, že dražobník dňa 14.6.2013 zaslal vlastníkom nehnuteľností výzvu
na sprístupnenie predmetu dražby a dňa 8.7.2013 objednal vypracovanie znaleckého posudku, ktorý
bol zhotovený dňa 8.8.2013. Obhliadka nehnuteľnosti bola znalcom vykonaná v dvoch termínoch dňa9.7.2013 a 12.7.2013, pričom vlastníci ani raz nesprístupnili nehnuteľnosti a tak bol znalec poverený
vypracovať znalecký posudok v súlade s § 12 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách len z údajov,
ktoré mal dražobník k dispozícii. Vychádzal zo znaleckého posudku R.. O. a z informácií bývalej

manželka žalobcu v 1. rade. Z dôvodu nesprístupnenia nehnuteľností nebolo možné zohľadniť investíciu
v takom rozsahu ako prezentovali žalobcovia. Čiastočné zhodnotenie nehnuteľnosti zohľadnené bolo,
pretože znalec vykonal ohliadku exteriéru z vedľajšej verejnej komunikácie. Poukázal na to, že ceny
nehnuteľností v roku 2013 boli podstatne nižšie ako v roku 2007, pričom za dobu 6 rokov opotrebenia
sa investícia žalobcu v 1. rade nemohla prejaviť pri výpočte hodnoty nehnuteľnosti len jednoduchým

matematickým súčtom. Pri stanovení termínu dražby, termínov obhliadky a termínu opakovanej dražby
bolo postupované v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách. V konaní bolo preukázané, že
žalobcovia sa dobrovoľne rozhodli pristupovať k celému priebehu dobrovoľnej dražby pasívne, aj
napriek snahe dražobníka, nebola zo strany žalobcov poskytnutá potrebná súčinnosť. Pokiaľ ide
o doklad o zakúpení dáždnika v Českej republike, ide o dôkaz neurčitý až vágny, ktorý navyše
korešponduje len s dátumom odoslania listových zásielok a nie s dátumom pokusu o ich doručenie

žalobcom, ktoré sa uskutočnilo neskôr, pričom žalobca v 1. rade tvrdil, že bol v B. iba na jednodňovú
otočku. Pokiaľ ide o technologickú časť bazéna, znalec na pojednávaní uviedol, že ju neoceňoval,
pretože táto nie je súčasťou nehnuteľnosti. Ďalej uviedol, že obhliadky nehnuteľnosti sa vykonali v
dvoch termínoch, pričom žalobca bol o termíne upovedomený bývalou manželkou. Poukázal na to, že
žalobcovia museli obdržať lístok oznamujúci uloženie zásielky od Slovenskej pošty, podľa ktorého boli

doručované zásielky - výzvy k dispozícii na pošte po dobu ďalších 18 dní a žalobcovia si ich mohli
prevziať. Objektívne príčiny pre ospravedlnenie neprevzatia predmetných zásielok počas celej tejto
doby a ani neúčasť na oboch termínoch ohodnocovania nehnuteľnosti preukázané neboli. Nedošlo
teda k žiadnemu porušeniu akéhokoľvek právneho predpisu pri vykonávaní dražby. Súd prvej inštancie
dôkladne zistil skutkový stav a v odôvodnení rozhodnutia dal odpovede na všetky podstatné otázky

vyplývajúce zo žaloby alebo ktoré vznikli v predmetnom konaní. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho
konania.

16. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou konania, v zákonom stanovenej

lehote na podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP,
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenia povinnosti
ustanovenej v § 319 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné, preto rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci použitím Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do
30.06.2016. Následne bol prijatý nový procesný predpis - Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý
zákonom č. 160/2015 Z.z., a ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 a vychádza z princípu aplikácie
procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom
jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

18. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

20. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného

odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajeodôvodnenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súduprvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba
dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.

22. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne
vec posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie, so zisteným
skutkovým stavom i právnym posúdením veci. Súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými pre vec
relevantnými skutočnosťami správne, svoje rozhodnutie kvalifikovane zdôvodnil v zmysle § 220 ods. 2

CSP, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. Odvolací súd za aplikácie § 387 ods. 1 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku
okresného súdu v predmetnej časti. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2 Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je potrebné, aby odvolací súd v

odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa
stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden
celok (II.ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP
(do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného
súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

24. Odvolací súd uvádza, že preskúmaním postupu v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolaním
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zistil, že napadnutý rozsudok je v rovine odôvodnenia
koherentný so zákonnou úpravou správne aplikovanou a interpretovanou súdom prvej inštancie
na zistený skutkový stav tak ako vyplynul z dokazovania dostatočne vykonaného pre možnosť

rozhodnutia vo veci samej. V napadnutom rozsudku pritom súd prvej inštancie poskytol odpoveď na
všetky kľúčové otázky sporovej právnej veci, preto nebol priestor pre odvolací súd pre iný záver, v
rámci odvolaciehokonania limitovaného rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcov, než aby napadnutý
rozsudok ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalovaných, potvrdil. Odvolací
súdzvýrazňuje,ževšeobecnýsúdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkomkonania,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho),
ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z
tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Aj Európsky súd
pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje

súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia.
Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo

na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným
súdomúspešný,tedaabybolorozhodnutévsúladesjehopožiadavkamiaprávnyminázormi.Doobsahu
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním

navrhnutého spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili
výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania. Odvolací súd k tomu
poznamenáva, že pod pojmom účastník konania je v civilnom sporovom súdnom konaní potrebné (od
01.07.2016) rozumieť sporovú stranu (žalobca, žalovaný).

25. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku poukazuje na to, že žalobcovia
v žalobe ako dôvod neplatnosti dražby uvádzali dve skutočnosti, a to 1. nesprávne ohodnotenie
dražených nehnuteľností a 2. nemožnosť zúčastniť sa obhliadky dražených nehnuteľností. Pokiaľ ide
o námietku ohľadne ohodnotenia dražených nehnuteľností, žalobcovia ako vlastníci nehnuteľností mali
v zmysle 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách právo do 10 pracovných dní od doručenia

znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby, prípadne žiadať
vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. V takom prípade by bol dražobník povinný sa so vznesenými
námietkami vyporiadať a najneskôr 5 dní pred konaním dražby zaslať vlastníkom predmetu dražby
písomnú odpoveď. Ak by vlastníci žiadali nový znalecký posudok, dražobník by musel zabezpečiťbezodkladne do 30 dní znalecký posudok od iného znalca. Pokiaľ žalobcovia námietky proti znaleckému
posudku nevzniesli, vzdali sa svojho zákonného práva obrany v dražobnom konaní. Vzhľadom k tomu
sa nemôžu domáhať vyslovenia neplatnosti dražby z uvedeného dôvodu. Žalobcovia nepreukázali bez

akýchkoľvek pochybností, že by nemali objektívne možnosť prevziať si doručované zásielky ohľadne
úkonov týkajúcich sa dražby či už priamo v deň ich doručovania, alebo počas ich úložnej doby na pošte.

26. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcom bola doručovaná výzva na sprístupnenie nehnuteľností dňa
14.6.2013, pričom termín sprístupnenia bol stanovený na deň 9.7.2013. Zásielky si však neprevzali ani

v úložnej dobe. Obrana žalobcov ohľadne pobytu v Českej republike po dobu cca 1 dňa je vzhľadom na
deň doručovania zásielky a dĺžku úložnej doby na pošte, irelevantná. Taktiež obrana v tom smere, že
žalobkyňa v 2. rade bola hospitalizovaná v nemocnici je irelevantná, pretože žalobkyňa v 2. rade bola
hospitalizovaná v čase od 24.6.2013 do 16.7.2013, teda zásielku si mala možnosť prevziať a následne
potom požiadať o zmenu termínu z dôvodu hospitalizácie. Keďže zásielku neprevzala, dražobník
nemohol mal vedomosť, že je hospitalizovaná.

27. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobcom bolo doručované Oznámenie o konaní dražby zo
dňa 21.8.2013, termín dražby bol stanovený na deň 24.9.2013 a zároveň v oznámení bolo uvedené,
že termíny ohliadky nehnuteľností sú stanovené na deň 5.9.2013 a deň 16.9.2013. Žalobcovia si
zásielky neprevzali v deň ich doručovania a ani počas 18-dňovej úložnej doby. Dražba stanovená na

deň 24.9.2013 bola neúspešná z dôvodu absencie dražiteľov. Následne bolo žalobcom doručované
Oznámenie o konaní ďalšej (opakovanej) dražby zo dňa 18.10.2013, termín dražby bol stanovený na
deň 12.11.2013 a v časti týkajúcej sa ohliadky nehnuteľností bol uvedený telefonický kontakt pre prípad
záujmu o ohliadku. Ani tieto zásielka si žalobcovia v deň doručovania neprevzali a ani počas úložnej
doby. Dražba konaná dňa 12.11.2013 prebehla úspešne.

28. Z uvedených skutočností je nepochybné, že zo strany dražobníka boli dodržané všetky zákonom
stanovené postupy a splnené všetky zákonné podmienky pre vykonanie dražby. Odvolací súd sa
stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nedošlo k žiadnemu neporušeniu zákona pri vykonávaní
predmetnej dražby. Žalobcovia pristupovali k dražobnému konaniu ľahostajne a účelovo, čím si sami

spôsobili svoju neinformovanosť a nemožnosť účasti na úkonoch spojených s dražbou.

29. Vzhľadom na uvedené stanovisko odvolacieho súdu a skutočnosť, že odvolací súd sa stotožňuje
so závermi súdu prvej inštancie, i s dôvodmi žalovaného v 2. rade uvedenými vo vyjadrení k odvolaniu
žalobcov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP

potvrdil.

30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP a úspešným žalovaným v 1. a 3. rade nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože ich
náhradunežiadaliaaniimtrovyodvolaciehokonanianevznikli.Úspešnémužalovanémuv2.radepriznal

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne uznesením súd
prvej inštancie.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).