Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. október 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/16/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314202742
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4314202742.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej v právnej veci žalobkyne: N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O. I. č. XXX, zastúpená AK JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47234466, proti
žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 250,- eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 3. septembra 2015
č. k. 14C/25/2014-91, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalovaná má nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 03.09.2016 č. k. 14C/25/2014-91 pri právnom posúdení podľa
§ 52 ods. 1 až 4, § 563, § 517 ods. 2, § 107 ods. 1, 2, § 456 Obč. zák., § 2 písm. a/ a b/, § 3 ods. 1, 2 a
§ 4 ods. 1 až 3 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu 24.06.2009 zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 250,- eur s 8,25% ročným úrokom z omeškania od 07.02.2014 až do
zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V danom prípade sa žalovaná na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatila o sumu 250,- eur, nakoľko

žalovaná v skutočnosti poskytla žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 300,- eur, pričom žalobkyňa
celkovo v 10-ich mesačných splátkach po 33,- eur zaplatila sumu 550,- eur. Rozdiel medzi týmito
sumami, t. j. 250,- eur považoval prvoinštančný súd za bezdôvodné obohatenie vzniklé na strane
žalovanej, ktoré je táto povinná vydať žalobkyni.

3. Vzhľadom k tomu, že zmluva o poskytnutí úveru zo dňa 24.06.2009 neobsahovala údaje o RPMN,
poskytnutý úver je potrebné považovať za úver bez poplatkov, pri ktorom je dlžníčka (žalobkyňa) povinná

vrátiť veriteľovi (žalovanej) iba čistú sumu poskytnutého úveru, t. j. 300,- eur.

4. Vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej vyhodnotil súd ako nedôvodnú, nakoľko v
danom prípade platí 10-ročná objektívna premlčacia doba so začiatkom plynutia 15.04.2010, t. j. dňom
zaplatenia poslednej splátky žalobkyňou. Konanie žalovanej vyhodnotil súd za úmyselné, pretože táto
už od svojho vzniku v marci 2001 poskytuje úvery z vlastných zdrojov a uvádzanie údajov týkajúcich
sa RPMN bolo jednou z náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere už v právnej úprave podľa zák. č.

258/2001 Z. z. Pokiaľ ide o plynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, tak táto začala žalobkyni
najskôr plynúť odo dňa 24.01.2014, t. j. kedy splnomocnila svojho právneho zástupcu k zastupovaniu
v tomto konaní, pretože až v tento deň žalobkyňa získala skutočné vedomosti o dôvodoch, ktoré jej
umožnili uplatniť právo na vydanie bezdôvodného obohatenia súdnou cestou.5. Príslušenstvo, t. j. 8,25% ročný úrok z omeškania od 07.02.2014 až do zaplatenia, priznal
prvoinštančný súd žalobkyni s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Obč. zák., a § 3 ods. 1 nar. Vlády SR

č. 87/1995 Z. z.

6. O náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s §
149 ods. 1 a § 160 OSP tak, že žalovanú, ktorá nemala úspech v konaní zaviazal zaplatiť žalobkyni (na
účet jej právneho zástupcu) náhradu trov právneho zastúpenia spolu v sume 239,89 eura, v lehote do

troch dní od právoplatnosti rozsudku.

7. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, žiadajúc odvolací súd, aby napadnutý
rozsudok zmenil tak, že návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietne, resp. aby ho zrušil a vec vrátil
prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

8. Požadovaný nárok žalobkyne sa v celom rozsahu stal premlčaný dňom 15.04.2013, pričom žalobkyňa
podala návrh na súde už dňa 17.02.2014. Námietka premlčania bola vznesená v rámci písomného
vyjadrenia k návrhu na začatie konania a súd sa pri rozhodovaní touto vôbec nezaoberal. Žalobkyňa
zaťažuje dôkazné bremeno o preukázaní úmyslu smerujúcemu k bezdôvodnému obohateniu v čase
podpise zmluvy, čo potvrdzuje aj súčasná súdna prax na Slovensku.

9. Naďalej zastáva názor, že predmetná zmluva o úvere sa bez ohľadu na dohodu zmluvných strán má
riadiť Obch. zák., v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/.

10. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že navrhuje odvolaciemu súdu, aby

potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania spolu
vo výške 29,97 eura. Poukázal na rozhodovaciu činnosť ÚSSR obsiahnutú v jeho rozhodnutí zo dňa
02.06.2013 sp. zn. II ÚS/329/2013, KS v Banskej Bystrici obsiahnutú v uznesení sp. zn. 4CoE/100/2013
a KS v Košiciach sp. zn. 4CoE/58/2013, z obsahu ktorých vyplýva, že obdobné právne vzťahy sa
majú riešiť podľa Obč. zák., resp. že majú spotrebiteľský charakter a finančné prostriedky plynúce z

úverov nie sú poskytované za účelom podnikania. Ak by aj súd neakceptoval argumentáciu žalobkyne
o nutnosti aplikovania zákona o spotrebiteľských úveroch na daný zmluvný vzťah, tak postavenie
žalobkyneakospotrebiteľkypreukázateľnevyplývazust.Obč.zák.,apotomuplatnenýnárokzodpovedá
bezdôvodnému obohateniu, pričom je dôvodný pre rozpor odplaty s dobrými mravmi.

11. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba „CSP“) preskúmal
odvolaním žalovanej napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie procesným postupom podľa § 378 ods. 1
a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), dospejúc
pritom k tomu záveru, že podané odvolanie žalobkyne, čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia
plynutia premlčacej doby v danom prípade je dôvodné.

12. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci sta v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. V danom prípade hlavným dôvodom k aplikácii procesného postupu v zmysle § 388 CSP,

ktorý sa prejavil v tom smere, že odvolací súd napadnutý rozsudok OS Levice zo dňa 03.09.2015 č.
k. 14C/25/2014-91 zmenil a žalobu žalobkyne zamietol, bol odlišný prístup (právny názor) odvolacieho
súdu na uznesení námietku premlčania žalovanou v porovnaní so zaujatým právnym názorom
prvoinštančného súdu ohľadne premlčania.

14. Odvolací súd v tejto súvislosti vzhľadom na deň podania žaloby žalobkyňou na prvoinštančnom
súde (dňa 17.02.2014) a posledný deň splatnosti desiatej splátky spotrebiteľského úveru poskytnutého
žalobkyni (dňa 15.04.2010) konštatuje, že trojročná všeobecná premlčacia doba v zmysle § 101 Obč.
zák., začala žalobkyni pre uplatnenie je nároku plynúť v nasledujúci deň po splatnosti poslednej splátky,t. j. od 16.04.2010, pričom posledný deň tejto doby ubehol žalobkyni dňa 16.04.2013. Vzhľadom k tomu,
že žalovaná v konaní vzniesla námietku premlčania, pričom žaloba zo strany žalobkyne bola podaná
zjavne po uplynutí trojročnej premlčacej doby (viac ako 10 mesiacov) odvolací súd žalobu žalobkyne

pre premlčanie jej nároku zamietol.

15. Odvolací súd v danom prípade nezdieľa ten právny záver, že by malo ísť o desaťročnú premlčaciu
dobu v zmysle § 107 ods. 2 Obč. zák., ako skonštatoval súd prvej inštancie, nakoľko žalobkyňa v konaní
neuniesla dôkazné bremeno v tom smere, že by preukázala úmysel žalovanej sa vo vzťahu k žalobkyni

bezdôvodne obohatiť. Počiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 1
Obč. zák., odvolací súd takisto odvodzuje odo dňa 16.04.2010, nakoľko týmto dňom žalobkyňa získala
vedomosť o tom, že poskytnutý úver žalovanou preplatila o 250,- eur s tým, že posledný deň tejto lehoty
takistomárnežalobkyniuplynuldňom16.04.2012.Vtejtosúvislostiodvolacísúdpoznamenáva,žeprávo
patrí bdelým (Vigilantibus iura raipta mut) resp. že neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje.

16. S poukazom na tieto dôvody, odvolací súd o podanom odvolaní žalovanej zo dňa 16.10.2015
smerujúcim voči prvoinštančnému rozsudku zo dňa 03.09.2015 č. k. 14C/25/2014-91, ako o dôvodnom
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

17. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1, 2 CSP s tým,

že žalovanej priznal nárok na náhradu týchto trov (prvoinštančných a odvolacích).

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné

dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (§ 429 ods.
1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).