Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. október 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/195/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112223449
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5112223449.3

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobkyne: C. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX, T. L. C., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Müller & Mgr.
Martin Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovaným:
1/ Ing. S. X., nar. XX.XX.XXXX, B. XXXX/X, T. L. C., 2/ GOLDER, s.r.o., so sídlom Lipová 1183, Kysucké

Nové Mesto, IČO: 31 602 207, žalovaní v rade 1/,2/ právne zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr.
Ing. Martin Chlapík, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 339, o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy, v konaní o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
7C/141/2012-339 zo dňa 16. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaní v rade 1/,2/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu žalobkyne proti žalovaným v rade 1/,2/, ktorou sa
domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v rade 1/ ako predávajúcim a
žalovaným v rade 2/ ako kupujúcim dňa 04.07.2001 v časti prevodu rozostavanej stavby bez súpisného
čísla postavenej na parc. C-KN 74/4, parciel C-KN 74/1, 74/2, 74/4, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané

na LV XXXX k. ú. T. L. C. a tiež v časti prevodu stavby s. č. XXX postavenej na parcele C-KN 78 a
parciel C-KN 77, 78, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV XXXX k. ú. T. L. C. (v ďalšom texte už
len nehnuteľnosti), ktorej vklad bol povolený správou katastra Kysucké Nové Mesto pod č. V 771/11 (v
ďalšom texte už len kúpna zmluva V 771/11), zamietol, žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania
proti žalobkyni v celom rozsahu.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 06.07.2012, po jej

rozšírení dňa 25.07.2012 a úprave dňa 10.06.2014 domáhala súdneho výroku, ktorým by súd určil, že
kúpnazmluvaV771/11uzavretámedzižalovanýmvrade1/akopredávajúcimažalovanýmvrade2/ako
kupujúcim,jevčastiprevoduvyššieoznačenýchnehnuteľnostíneplatná.Zároveňsadomáhalasúdneho
výroku, ktorým by súd určil, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a
žalovaného v rade 1/. Elektronickým podaním so zaručeným elektronickým podpisom doručeným súdu
dňa 02.12.2014 žalobkyňa okrem iného zobrala žalobný návrh v časti o určenie, že nehnuteľnosti patria

do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v rade 1/ späť, na základe čoho uznesením
č. k. 7C/141/2012-223 zo dňa 03.12.2014 konanie v tejto časti zastavil.
Okresný sú ďalej v odôvodnení rozsudku poukázal na skorší rozsudok vydaný v predmetnej veci, č. k.
7C/141/2012-234zodňa04.03.2015,ktorýmbolažalobažalobkynezamietnutázdôvodunepreukázania
naliehavého právneho záujmu v zmysle ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (v ďalšom
texte už len OSP) na požadovanom určení čiastočnej neplatnosti dotknutej kúpnej zmluvy. Zároveň

poukázal i na uznesenie odvolacieho súdu č. k. 8Co/734/2015-316 zo dňa 28.04.2016 a na jeho
odôvodnenie, v ktorom odvolací súd vytkol okresnému súdu, že jeho závery o nedostatku naliehavéhoprávneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení sú nepresvedčivé a čiastočne i nepreskúmateľné.
Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia zároveň opísal podstatnú časť odôvodnenia zrušujúceho
uznesenia odvolacieho súdu, č. k. 8Co/734/2015-316 zo dňa 28.04.2016.

V ďalšej časti odôvodnenia (bod 12.) okresný súd uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 16.01.2017
za prítomnosti právnych zástupcov sporových strán týmto oznámil, že v súvislosti s nadobudnutím
účinnosti zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (v ďalšom texte už len CSP), bude predmetnú
žalobu právne posudzovať v zmysle ust. § 137 CSP.
Okresný súd ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku reprodukoval prednesy právnych zástupcov

strán sporu z pojednávania konaného dňa 16.01.2017 (bod 13., 14. napadnutého rozsudku), zistený
skutkový stav (bod 15. až 26. napadnutého rozsudku), a následne citoval § 40a Občianskeho zákonníka
- v ďalšom texte už len OZ, § 34 ods. 1, 2 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností ako i § 137 a
§ 470 CSP (bod 27. až 31. napadnutého rozsudku).
V ďalších bodoch (bod 33. až 40. napadnutého rozsudku) konštatoval, že pokiaľ sa žalobkyňa v
prejednávanej veci domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy V 771/11 v časti ňou vymedzených

nehnuteľností, domáhala sa tým určenia právnej skutočnosti, nie určenia, či tu právo je alebo nie je.
Právny úkon (v danom prípade zmluva) je právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája vznik,
zmenu a zánik práv a povinností. Z toho vyplýva, že pre účely ust. § 137 CSP je potrebné vnímať
žalobu o určenie platnosti/neplatnosti právneho úkonu ako žalobu o určenie právnej skutočnosti. Ďalej
poukázal na ust. § 470 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého sa vychádza z okamžitej aplikability CSP aj

na konania začaté pred účinnosťou CSP, t. j. predo dňom 01.07.2016. Ďalej okresný súd poukázal
na osobitnú časť dôvodovej správy k ust. § 137 CSP a ďalej uviedol, že vychádzal zo znenia ust.
§ 137 písm. c), d) CSP, v zmysle ktorých ustanovení a zároveň s prihliadnutím na obsah osobitnej
časti dôvodovej správy k označenému ustanoveniu, možno vyvodiť, že CSP zásadne nepripúšťa
určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za

podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Takýmto osobitným právnym predpisom
je napr. zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Pre
tieto výnimky je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma vo svojej dikcii
priznáva oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti. Za takýto právny
predpis a právnu normu však nemožno považovať ust. § 40a OZ o relatívnej neplatnosti právneho

úkonu. Relatívnej neplatnosti je potrebné dovolať sa, pričom ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa
musí adresovať ostatným účastníkom právneho úkonu. V prípade, keď ten, kto sa dovoláva relatívnej
neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu, jednostranný prejav vôle treba
adresovať všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa končí
relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú účinkami možno prirovnať k absolútnej

neplatnosti. Možnosť určenia tejto právnej skutočnosti súdom však zo znenia § 40a OZ nie je možné
vyvodzovať. Tento záver podporuje aj vyjadrenie textu právnych noriem, z ktorých vyplýva možnosť
podania žaloby o určenie právnej skutočnosti („neplatnosť skončenia pracovného pomeru možno
uplatniť na súde“, „môže požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby“, „neplatnosť výpovede môžu uplatniť
na súde“) na rozdiel od znenia § 40a OZ („pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti

právneho úkonu nedovolá“, pričom pojem dovolať sa toto ustanovenie používa vo vzťahu k účastníkom
relatívne neplatného právneho úkonu a nie vo vzťahu k súdu). Rovnako nemožno procesnú prípustnosť
žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva vyvodiť ani z § 34 ods. 2 zák. č.
162/1995 Z. z., keďže toto ustanovenie upravuje procesný postup okresného úradu ako miestneho
orgánu štátnej správy na úseku katastra, a to v prípade rozhodnutia súdu, ktorým by bola určená

neplatnosť právneho úkonu, ktorého predmetom bola nehnuteľnosť evidovaná v katastri nehnuteľností.
Okresný súd v tomto smere v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že súčasné znenie § 34 ods. 2
zák. č. 162/1995 Z. z. nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2010, pričom novelou vykonanou zákonom č.
103/2010 Z. z. bol do znenia tohto ustanovenia doplnený odkaz pod 10eb : § 44a a § 159a OSP.
Okresný súd ďalej porovnal znenie § 159a OSP a § 228 ods. 2 CSP, z ktorého porovnania vyvodil, že

vôľou zákonodarcu už s len určitými výnimkami nebolo zásadne umožniť žaloby o neplatnosť právnych
úkonov, hoci sa týkajúcich i práv k nehnuteľnostiam. Na základe vyššie uvedeného výkladu dospel k
záveru o procesnej neprípustnosti žaloby žalobkyne o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu
žalovaných, na základe ktorého došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalovaného
v rade 2/ a už bez toho, aby sa ďalej zaoberal meritom veci žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

Z tohto dôvodu a pre nadbytočnosť ani nevykonal ďalšie dokazovanie navrhnuté žalobkyňou, a to
znalecké dokazovanie za účelom vypracovania geometrického plánu, ktorým by zameral predmetné
parcely a na základe ktorého by bolo určené, aké časti týchto parciel tvorili pôvodné parcele č. 74
a č. 78. V samom závere odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že ani pôvodnáprávna úprava zakotvená v OSP neobsahovala všeobecné ustanovenie, ktoré by expressis verbis
upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti, keď i právna teória v tejto
otázke nebola jednotná. Zmluvy a iné právne úkony ako aj ich existencia, platnosť, či neplatnosť, sú

právnymi skutočnosťami, pričom určenie existencie právnej skutočnosti odporuje vo svojej podstate
zásade, že súd mal určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo
bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku, že kúpna
zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je vlastníkom žalobca alebo niekto iný. Pokiaľ teda
žalobkyňa sa domáhala určenia právnej skutočnosti a nie určenia, či tu právo je alebo nie je, vychádzajúc

zo znenia ust. § 137 písm. c), d) CSP a s prihliadnutím na obsah osobitnej časti dôvodovej správy k
tomuto ustanoveniu, je možné vyvodiť, že CSP zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej
skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného
právneho predpisu, pričom § 40a OZ takýmto právnym predpisom nie je. Za nového právneho stavu
bolo na žalobkyni reagovať na uvedené prípadnou zmenou žaloby. Čo sa týka otázky platnosti, resp.
neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými v rade 1/,2/, túto môže riešiť súd ako prejudiciálnu

v konaní o vyporiadanie BSM, ktoré na Okresnom súde Žilina prebieha.

2. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, ktorá ho navrhla zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V dôvodoch odvolania uviedla, že vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4C/70/2015

prebieha konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (v ďalšom texte už len
BSM) medzi žalobkyňou a žalovaným v rade 1/, pričom uznesením zo dňa 21.06.2016 bolo konanie o
vyporiadanie BSM prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina
pod sp. zn. 7C/141/2012 o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy V 771/11 o prevode nehnuteľností, ktoré
zaradila do masy BSM. Od rozhodnutia súdu o neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy malo závisieť, či

nehnuteľnosti, o ktorých tvrdí, že tvoria masu BSM, majú byť zahrnuté do BSM, a teda či majú byť v
rámci konania vedeného pod sp. zn. 4C/70/2015 vyporiadané.
Žalobou, ktorá je predmetom tohto konania, t. j. sp. zn. 7C/141/2012 sa domáha vyslovenia neplatnosti
kúpnej zmluvy V 771/11 s poukazom na porušenie ust. § 145 ods. 1 OZ, a to v dôsledku absencie jej
súhlasu ako manželky žalovaného v rade 1/ s prevodom nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej

zmluvy, nakoľko išlo o nehnuteľnosti nadobudnuté jedným z manželov počas trvania manželstva, t. j.
spoločné veci a ich prevod nie je možné považovať za bežnú vec, ktorá by mohla byť vybavená len
jedným z manželov. Neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy sa dovolala podaním žaloby s poukazom na
§ 40a OZ. Pre vyslovenie neplatnosti tejto zmluvy by teda súd musel ustáliť, či predmetné nehnuteľnosti
bolo spoločnou vecou, pre nakladanie s ktorou zákon vyžaduje súhlas druhého z manželov. Rozhodnutie

o neplatnosti právneho úkonu by zaväzovalo tak žalovaného v rade 1/ ako predávajúceho ako i
žalovaného v rade 2/ ako kupujúceho a v dôsledku toho by bol v katastri nehnuteľností vyznačený stav
predtýmtoprávnymúkonom,t.j.akovlastníkbybolzapísanýžalovanývrade1/.Vkonaníovyporiadanie
BSM by súd na základe predmetného rozhodnutia o neplatnosti právneho úkonu mohol nehnuteľnosti,
ktoré boli jeho predmetom, zahrnúť do masy BSM a tieto následne vyporiadať.

Okresný súd nezohľadnil osobitné okolnosti prípadu a nevyhodnotil v zmysle názoru odvolacieho súdu
naliehavý právny záujem žalobkyne na určení neplatnosti právneho úkonu, a to s ohľadom na ďalšie
konanie vedené o vyporiadanie BSM žalobkyne a žalovaného v rade 1/, v súvislosti s vedením ktorého
je nutné konštatovať, že rozhodnutie súdu o tom, že predmetné nehnuteľnosti patria do BSM by
nebolo rozhodnutím, ktoré by definitívne usporiadalo vzťahy medzi stranami sporu, keďže ohľadom

predmetných nehnuteľností prebieha konanie o ich vyporiadanie. Pre zahrnutie nehnuteľností do masy
BSM v prejednávanom prípade pritom nebolo potrebné osobitné rozhodnutie o tom, že do BSM
žalobkyne a žalovaného v rade 1/ patria, ale postačovalo, aby súd rozhodol o neplatnosti kúpnej zmluvy
V 771/11, v dôsledku čoho by sa v katastri nehnuteľností vyznačil stav pred uzavretím tejto kúpnej
zmluvy. Žalobkyňa poukázala na nesprávny záver okresného súdu vyslovený na str. 15 napadnutého

rozsudku,vzmyslektoréhosaneplatnosťpredmetnejkúpnejzmluvymôžeriešiťakoprejudiciálnaotázka
v konaní o vyporiadanie BSM. Nesprávnosť vysloveného záveru spočíva v tom, že ak by súd rozhodoval
o vyporiadaní BSM, takéto rozhodnutie by bolo záväzné len pre strany tohto sporu, t. j. pre žalobkyňu a
žalovaného v rade 1/, čo znamená, že takýmto rozhodnutím by nemohlo byť dotknuté vlastnícke právo
žalovaného v rade 2/, aktuálne zapísané v katastri nehnuteľností. Okresný súd teda svojim postupom

zabránil žalobkyni uplatňovať jej práva v spravodlivom súdnom konaní a vec nesprávne právne posúdil,
keďžalobužalobkynezamietol.Zuvedenéhopotomvyplýva,žemalanaliehavýprávnyzáujemnaurčení
neplatnosti kúpnej zmluvy V 771/11.Žalobkyňa za nesprávny považuje i výklad ust. § 137 CSP zo strany okresného súdu. Poukázala na
to, že označené ustanovenie uvádza demonštratívny výpočet druhov žalôb, preto ak v ňom nejaký
druh žaloby, resp. nárok nie je uvedený, to neznamená, že žaloba nie je prípustná. Ak by zákonodarca

chcel vylúčiť žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov, potom by musel pristúpiť k úplne inej
zmene normatívneho textu. Ak sa teda v zmysle § 137 písm. d) CSP možno domáhať určenia právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu, znamená to, že zákonodarca odčlenil z určovacích
žalôb žaloby, ktorých podanie pre určenie určitej právnej skutočnosti predvídajú osobitné predpisy. Nie
je jej zrejmý dôvod, pre ktorý jej určovaciu žalobu nebolo možné podriadiť pod § 137 písm. c) CSP,

nakoľko ak sa žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu podraďovali pod § 80 písm. c) OSP tak
je možné tieto žaloby podradiť pod ust. § 137 písm. c) CSP. Aj v prípade, ak by žalobu o neplatnosť
právneho úkonu nebolo možné podradiť pod žiadny z uplatňovaný nárokov vymedzených v § 137 CSP,
to neznamená, že takúto žalobu nie je možné podať. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to,
že s rozhodnutím súdu o neplatnosti právneho úkonu, ktorého predmetom je nehnuteľnosť, počíta i
Katastrálny zákon v ust. § 34 ods. 2, ktorý okresný súd cituje v odôvodnení napadnutého rozsudku,

ale opätovne ho nesprávne interpretuje v spojení s § 228 ods. 2 CSP. Okresný súd naviac poukazuje
len na ods. 2, ktorý rieši situáciu podania návrhu na vklad vlastníckeho práva v čase, keď v katastri
nehnuteľnostíbolazapísanápoznámkaosúdnomkonaní.Vprejednávanejvecivšaknedošlokuzavretiu
zmluvy o prevode práv k nehnuteľnostiam v čase, keď sa už viedol súdny spor, ale súdny spor bol
vyvolaný po prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo žalovaného v rade 1/ na žalovaného

v rade 2/. Zmena v texte ust. § 228 ods. 2 CSP oproti § 159a OSP preto nemá žiadny význam vo
vzťahu k prejednávanej veci. S poukazom na vyššie uvedené sa dôvodne dovoláva neplatnosti kúpnej
zmluvy V 771/11 vo vzťahu ku všetkým jej účastníkom, pričom rozhodnutie o neplatnosti kúpnej zmluvy
je podkladom pre rozhodnutie súdu o vyporiadaní BSM. Súd v konaní o vyporiadanie BSM skúma, čo
patrí a čo nepatrí do masy BSM, preto nie je potrebné, aby existovalo osobitné rozhodnutie o tom, čo do

BSM patrí, avšak je nevyhnutne potrebné rozhodnutie súdu o neplatnosti právneho úkonu, ktorým bol
prevedený spoločný majetok žalobkyne a žalovaného v rade 1/ na žalovaného v rade 2/ bez súhlasu
žalobkyne, keďže bez tohto rozhodnutia záväzného i pre žalovaného v rade 2/ nie je možné obnoviť
zápis v katastri nehnuteľností, ktorý tu bol pred uskutočnením predmetného právneho úkonu. V závere
odvolaniažalobkyňapoukázalanato,žeakbynapadnutýrozsudoknadobudolprávoplatnosť,vkonanío

vyporiadaní BSM by už súd nemohol skúmať otázku neplatnosti právneho úkonu ako predbežnú, keďže
o nej už bolo napadnutým rozsudkom meritórne rozhodnuté. Obdobne by tomu tak bolo, ak by žalobkyňa
sa chcela domáhať určenia vlastníckeho práva, ktoré sa nepremlčuje, avšak v tomto by sa opäť súd
musel zaoberať neplatnosťou predmetného právneho úkonu ako predbežnou otázkou, ibaže o tejto by
už bolo rozhodnuté napadnutým rozsudkom. Uvedené potvrdzuje, že zo strany okresného súdu bolo

napadnutým rozsudkom porušené jej právo na spravodlivý proces.

3. Žalovaní v rade 1/,2/ sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP)

a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365 CSP), vychádzajúc z viazanosti rozsahom odvolania a
odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 a contrario za použitia § 219 ods. 3 CSP), podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdil.

5. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie
písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220

ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v podstatných bodoch na ne odkazuje,
a preto uvádzať ďalšie (osobitné) dôvody už nepovažuje za potrebné.

6. Odvolacie námietky žalobkyne, ktorých podstata spočívala v tom, že okresný súd nesprávne právne
vyhodnotil otázku jej naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, čím zároveň bolo porušené

jej právo na spravodlivý súdny proces, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru,
že okresný súd na podklade vykonaných dôkazov zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností a s odkazom na ust. § 137 v spojení s § 470 ods. 1, 2 CSP vyvodil zoznačených ustanovení zákona i správne právne závery. Okresný súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku podrobným spôsobom a presvedčivo vysvetlil svoje právne úvahy, ktoré ho viedli k záveru
o nedôvodnosti žaloby žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia čiastočnej neplatnosti kúpnej zmluvy V

771/11 uzavretej medzi žalovaným v rade 1/ ako predávajúcim a žalovaným v rade 2/ ako kupujúcim.
Odvolací súd k odvolacím námietkam žalobkyne uvádza nasledovné :
Žalobkyňa v odvolaní namietala nesprávnosť výkladu ustanovenia § 137 CSP argumentáciou, že
označené ustanovenie uvádza len demonštratívny výpočet druhov žalôb, a preto, ak v tomto ustanovení
nie je nejaký druh žaloby uvedený, to neznamená, že žaloba nie je prípustná. Proti uvedenému tvrdeniu

nemožno síce nič namietať, ale iná súkromno-právna žaloba (v § 137 CSP neuvedená), je prípustná
iba za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z hmotného práva. V prejednávanej veci ide o určujúcu
žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy v časti tých nehnuteľností, o ktorých žalobkyňa tvrdí, že patria
do BSM so žalovaným v rade 1/. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť
sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 OZ). Žalobu o určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d)
CSP) možno podať iba v prípade, ak to priamo vyplýva z osobitného predpisu, za ktorý nemožno

ani podľa názoru odvolacieho súdu považovať ust. § 40a v spojení s § 145 ods. 1 OZ, na podklade
ktorých ustanovení sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy V 771/11, ako to správne
uviedol okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku (bod 35.). Je síce pravdou, že súdna prax
za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy (Občiansky súdny poriadok v platnosti do 30.06.2016)
pripúšťal v niektorých prípadoch žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov, u ktorých videla i

existenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení v zmysle § 80 písm. c) OSP (napr. rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/50/2000, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.05.2014, sp.
zn. 7Cdo 46,47/2013, rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 12.03.2013, sp. zn. 6Co/73/2012) avšak
vychádzajúc z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ktoré vychádza z okamžitej aplikability
CSP aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, žaloby o určenie právnej skutočnosti (s výnimkou, ak

takáto žaloba vyplýva z osobitného právneho predpisu) sa nepripúšťajú. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní
poukazovala i na ust. § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona, odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného
súdu, že označené ustanovenie upravuje len procesný postup okresného úradu ako miestneho orgánu
štátnejsprávynaúsekukatastravprípaderozhodnutiasúdu,ktorýmbybolaurčenáneplatnosťprávneho
úkonu, ktorého predmetom je nehnuteľnosť evidovaná v katastri nehnuteľností.

Žalobkyňa v odvolaní ďalej argumentovala tým, že medzi ňou a žalovaným v rade 1/ prebieha na
Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4C/70/2015 konanie o vyporiadanie BSM, ktoré bolo prerušené do
právoplatného skončenia tohto konania o neplatnosť kúpnej zmluvy V 771/11 a aj z tohto dôvodu má
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti označenej kúpnej zmluvy, nakoľko v prípade zamietnutia
takejtožalobybyužsúdvkonaníovyporiadanieBSMnemoholskúmaťotázkuneplatnostikúpnejzmluvy

V 771/11. Odvolací súd dospel k záveru, že ani tento argument žalobkyne vo vzťahu k zamietnutiu jej
žaloby na určenie právnej skutočnosti neobstojí. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalobkyňa sa v
rámci pôvodnej žaloby (č. l. 1 - 5 spisu) domáhala okrem neplatnosti kúpnej zmluvy V 771/11 i určenia,
že niektoré nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom označenej kúpnej zmluvy patria do BSM žalobkyne a
žalovaného v rade 1/. Túto časť žaloby však podaním doručeným súdu dňa 02.12.2014 vzala späť, o

ktorom nároku bolo uznesením okresného súdu zo dňa 03.12.2014 , č. k. 7C/141/2012-223 konanie
zastavené. Zároveň je potrebné poznamenať, že z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn.
4C70/2015 (konanie o vyporiadanie BSM) vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou domáha voči žalovanému
v rade 1/ tiež určenia, že nehnuteľnosti, ktoré boli i predmetom kúpnej zmluvy V 771/11 patria do BSM
žalobkyne a žalovaného v rade 1/. Žaloba o určenie, že určité konkrétne nehnuteľnosti patria do BSM

je žalobou o určenie, či tu právo (vlastnícke) je alebo nie je a možno ju podradiť pod ust. § 137 písm.
c) CSP (do 30.06.2016 pod ust. § 80 písm. c) OSP - pozn. odvolacieho súdu). Pri takejto žalobe súd
už skúma, či je alebo nie je daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Naproti tomu pri žalobe
o určenie právnej skutočnosti, súd v zmysle § 137 písm. d) skúma len to, či určenie právnej skutočnosti
vyplýva z osobitného predpisu alebo nie. Nakoľko konanie o žalobe žalobkyne na určenie nehnuteľností

patriacich do BSM bolo v prejednávanej veci zastavené, okresný súd už nemal dôvod podľa názoru
odvolacieho súdu v ďalšom konaní v tejto prejednávanej veci skúmať otázku naliehavého právneho
záujmu žalobkyne v zmysle § 137 písm. c) CSP, nakoľko predmetom tohto konania zostala už len žaloba
na určenie právnej skutočnosti, t. j. na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy V 771/11.
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia a právne úvahy rozsudok okresného súdu

napadnutý odvolaním žalobkyne ako vecne správny potvrdil.7. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP, v zmysle ktorých priznal žalovaným v rade 1/,2/ proti žalobkyni nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, nakoľko boli v tomto odvolacom konaní plne úspešní.

8. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)