Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. marec 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/139/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716010204
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6716010204.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého

a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Juraja Babjaka, v trestnej veci obžalovaného M. L., pre
prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. a iné, prejednal na verejnom zasadnutí dňa 29. marca
2017 odvolanie obžalovaného, proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 29.09.2016 sp.zn.
4T/18/2016 a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), f), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e v bode 1/ rozsudok Okresného súdu
vo Zvolene zo dňa 29.09.2016 sp.zn. 4T/18/2016 vo výroku o vine a náhrade škody a následne aj vo
výroku o treste.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. v zrušujúcej časti vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

II. Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. za skutok uvedený v obžalobe 2/ napadnutého rozsudku
obžalovaného M. L. o d s u d z u j e podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l), § 38 ods. 2,3 Tr. zák.

na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa§49ods.1písm.a)Tr.zák.saobžalovanémuvýkontrestuodňatiaslobodypodmienečneodkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému u r č u j e skúšobná doba vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Výrok o náhrade škody vo vzťahu k poškodenej K. Q. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., M. A. XXX/X,
týmto rozhodnutím ostáva nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 29.09.2016 sp.zn. 4T/18/2016 bol obžalovaný M. L.
uznaný za vinného, a to v bode 1/ z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. a v bode 2/ z prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe,

1/ ako zamestnanec spoločnosti C., s.r.o., V. XX, Q., na pozícii V. v období od 22.10.2014 do 26.01.2015
na doposiaľ presne nestotožnených miestach, si podľa znaleckého posudku vypracovaného znaleckou
organizáciou Znalex, s.r.o. Hronská 1, Zvolen, prisvojil motorovú naftu o objeme najmenej 559,15

l v hodnote 721,86 Eur zo služobného vozidla tov.zn. IVECO, ev.č. Q a motorovú naftu o objeme
najmenej 40,86 l v hodnote 50,79 Eur zo služobného vozidla zn. IVECO, ev.č. Q ktoré mu boli zverené
zamestnávateľom spoločnosťou C., s.r.o., V. XX, Q., prevádzka I., ktoré však následne nepoužil pre
potreby zamestnávateľa, ale tieto na doposiaľ na nestotožnenom mieste v okrese svojho trvaléhobydliska, okres I., použil pre svoju potrebu, čím spoločnosti CEDULA, s.r.o., Šamorínska 10, Senec,
IČO: 35881437, spôsobil škodu najmenej vo výške 772,685 Eur,

2/ dňa 02.02.2016 vo Zvolene, okres I., Z.. Q. XX, z bytu, v ktorom býval so svojou priateľkou, odcudzil
notebook značky Asus X553MA XX534T, výr.č. FBN0CV38783046C, ktorý sa nachádzal v plastovom
obale pod posteľou v izbe a fotoaparát zn. Canon EOS 1100D, výr.č. 0034X255, ktorý sa taktiež
nachádzal pod posteľou v izbe, a to tak, že ho vybral z tašky na fotoaparát a uvedené veci založil, čím
spôsobil poškodenej K. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., M. A. XXX/X, škodu vo výške 430,- Eur.

Za to mu bol uložený podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. h) Tr.
zák., § 38 ods. 2,4 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvanásť mesiacov. Podľa § 49 ods.
1 písm. a) Tr. zák. výkon uloženého trestu odňatia slobody mu bol podmienečne odložený a podľa §
50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba v trvaní 24 mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por.
bol obžalovaný zaviazaný nahradiť poškodenej K. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., M. A. XXX/X,

adresa na doručovanie písomností: A., A. XX, škodu vo výške 180,- Eur a podľa § 288 ods. 1, ods. 2
Tr. por. súd odkázal poškodenú K. Q. so zvyškom jej nároku na náhradu škody na občianske súdne
konanie. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd odkázal poškodenú spoločnosť CEDULA, s.r.o., Šamorínska
10, Senec, IČO: 35881437 s nárokom na náhradu škody na občiansko súdne konanie.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho obhajcu
odvolanie obžalovaný M. L.. V písomných dôvodoch odvolania okrem iného uviedol, že s rozhodnutím
prvostupňového súdu sa nestotožňuje, a to v bode 1/ napadnutého rozsudku, ktorým bol uznaný za
vinného z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., nakoľko sa on uvedeného prečinu nedopustil.
Zdôraznil, že z hľadiska účelu trestného konania má súd postupovať tak, aby trestné činy boli náležite

zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní, ako aj povinnosť zisťovať skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, pričom rozhodnutie okresného súdu v bode 1/ napadnutého
rozsudku je založené na nedostatočne vykonanom dokazovaní a naviac právne úvahy okresného súdu
v niektorých smeroch sú len čiastočne opodstatnené. Ak súd pri uznaní viny vychádzal z dohôd, ktoré
uzavrel zamestnávateľ s obžalovaným, tak predmetné dohody nemajú náležitosti právneho úkonu v

zmysle Občianskeho zákonníka v spojení s predpismi pracovného práva a len samotné podpísanie
uvedených dokumentov z jeho strany bez akýchkoľvek pochýb nesvedčí o tom, že tam uvedené sumy
spreneveril a použil ich pre vlastnú potrebu. V uvedených dohodách chýba nielen dátum ich uzavretia,
ale ani pri jednej dohode nie je určite a zrozumiteľne uvedené, čoho sa škoda týka a na základe akého
právneho titulu vznikla. Poukázal tiež na výpoveď zástupcu poškodenej strany M. Q., ktorý uviedol, že

priemerná spotreba bola stanovená zo spotreby predchádzajúcich rokov z bežnej praxe na konkrétnom
vozidle podľa toho, koľko sa do vozidla natankovalo a koľko sa prejazdilo. Spotreba bola 18,5 l/100 km
a keďže on povedal, že jazdí po meste, tak mu túto spotrebu zvýšili na 20 l/100 km.

Znalec D.. V. vypočítal priemernú spotrebu ako skutočnú priemernú spotrebu za obdobie rok dozadu a

pri výpočte vychádzal z maximálne skutočnej spotreby, napríklad u vozidla Q. Y. v mesiaci september
2014, 26,65l/100 km a k tomu vypočítal 20 % za prevádzky mimoriadnej výbavy vozidla alebo 30 %
za prevádzky mimoriadnej výbavy a poruchy vozidla. Na základe predložených záznamov o prevádzke
vozidla Q. Y. (č.l. 83 až 114) je však zrejmé, že pri tomto vozidle aj predchádzajúci vodiči mali
nadspotrebu, a to v mesiacoch 2 až 4, 6 a 7, 9/14, pričom v mesiaci máj 2014 sa vôbec nejazdilo a jediný

mesiac, keď sa dosiahla predpísaná spotreba, bol august 2014, ale vtedy vozidlo jazdilo len 6 dní. Pri
vozidle Q. XXX C. bola nadspotreba v mesiacoch 3 až 8/2014, v mesiacoch 9 a 10/2014 . V ďalšom
sa znalec vyjadroval k spotrebe pri dobrom technickom stave vozidla a pri núdzovom režime motora
a následne vypočítal nadspotrebu ako rozdiel medzi skutočnou priemernou spotrebnou a najväčšou
skutočnou spotrebou zvýšenou o 30 %. Je nepochybné a z výpovede znalca to vyplýva, že zvýšené

hodnoty nadspotreby boli získané na základe praktických skúseností, získaných pri oprave vozidiel
zhodného typu, ale nie tých, ktoré boli predmetom náležitého skúmania. Rovnako znalec pripustil, že
na zvýšenej spotrebe vozidla sa podieľa nielen používanie externých zariadení, ventilátorov, vyhrievaní
skiel či zhoršený výkon motora, ale aj technika jazdy. V znaleckom posudku vôbec nebol zohľadnený
vek vozidla, keď vozidlo Q. XXX L. má rok výroby 2001 a vozidlo Q. XXX C., rok výroby 2005, teda

sa jednalo o trinásť, resp. deväť ročné vozidlá. Na otázku obhajoby však znalec nevedel uviesť, aký
percentuálny podiel na spotrebe/nadspotrebe PHN môže mať technika jazdy, pretože s tým nemá
praktické skúsenosti a pri vypracovaní znaleckého posudku sa zameral na závady na motore. Obhajoba
už v prípravnom konaní navrhla, aby bol s predmetnými motorovými vozidlami vykonaný vyšetrovacípokus tak, že obžalovaný s naloženým tovarom podľa dodacích listov z niektorého konkrétneho dňa
absolvuje rovnakú trasu, zaznamenanú GPS systémom a takto sa reálne zistí spotreba motorového
vozidla, pričom bude možné exaktne určiť aj percentuálny podiel na spotrebe/nadspotrebe pri faktoroch,

ako sú technika jazdy, neskúsenosť vodiča (tzv. ťažká noha), preťažovanie vozidla a jazda v meste,
prípadne jazda do kopca.

Okrem toho ani po vykonanom dokazovaní sa nepodarilo ustáliť, či vozidlá mali alebo nemali ochranu
hrdla nádrže, pretože v čase ohliadky ju nemali, pričom podľa vyjadrenia zástupcov poškodenej strany

mala byť na nádržiach zátka na zabezpečenie proti krádeži, ale chýbalo sitko a ochrana proti krádeži
nebola funkčná. Podľa jeho názoru možnosť spreneveriť PHN z jeho strany vylučuje aj tá skutočnosť,
že tak podľa výpovede svedka F. O., ako aj svedka H. A. po upozornení na nadspotrebu, chodil s ním
osobne tankovať svedok O., a to na pokyn p. Q. minimálne v období, keď mu bolo pridelené vozidlo
Q. XXX C. a táto skutočnosť by mala byť uvedená podľa výpovede svedka O. na stazkách spolu s
jeho podpisom. Taktiež poukázal na to, že sa v rámci dokazovania nevenovala dostatočná pozornosť

systému tankovacích kariet.

Keďže vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané, že naplnil všetky obligatórne znaky
skutkovejpodstatyprečinusprenevery,navrholodvolaciemusúduzrušiťnapadnutýrozsudokavecvrátiť
okresnému súdu, aby ju v tejto časti znovu prejednal a rozhodol.

Na verejnom zasadnutí obhajca obžalovaného predniesol návrh v súlade s písomným vyhotovením
odvolania a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a
rozhodnutie, alternatívne obžalovaného za skutok pod bodom 1/ obžaloby oslobodiť.

Krajský prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť, pretože rozsudok prvostupňového súdu
považoval za správny a zákonný.

Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania primárne zistil, že nie je daný dôvod pre
rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. (odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou) a nie je daný

ani dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 1 Tr. por., a preto postupom podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného je čiastočne dôvodné.

Úvodom treba uviesť, že obžalovaný ku skutkom, ktoré mu kládla obžaloba za vinu, sa priznal len
čiastočne. Svoju vinu nepoprel vo vzťahu k prečinu krádeže uvedenému pod bodom 2/ napadnutého
rozsudku, avšak z prečinu sprenevery sa necítil byť vinným, a to z dôvodov, ktoré uvádzal aj v odvolaní.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní k bodu 2/ urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. d) Tr. por.,

pričom súd toto vyhlásenie podľa § 257 ods. 6 Tr. por. prijal, a preto obžalovaný nemôže právne účinne
odvolaním napadnúť výrok o vine rozsudku, ktorý bol po takomto dokazovaní vyhlásený súdom prvého
stupňa. Odvolací súd v takom prípade, ak obžalovaný odvolanie podá, nemôže v zmysle § 317 ods.
1 veta prvá Tr. por. preskúmať výrok o vine v napadnutom rozsudku, teda nemôže podrobiť revíznej
povinnosti prvostupňovým súdom zistený - priznaný - skutkový stav veci, ani jeho právne hodnotenie.

Odvolací súd poznamenáva, že ani odvolaním obžalovaný vinu vo vzťahu ku skutku 2/ nenapadol.
Jeho odvolanie smerovalo len do skutku uvedenom pod bodom 1/, právne kvalifikovaného ako prečin
sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák.

K argumentácii obžalovaného vo vzťahu k prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. odvolací súd
uvádza nasledovné:

Vo všeobecnosti je potrebné zdôrazniť, že súd v každej trestnej veci je povinný postupovať tak, aby
bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom

na jeho rozhodnutie. Je potrebné s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace tak proti
obvinenému ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, aby bolo možné vyniesť spravodlivé
rozhodnutie. Z judikatúry súdov SR možno vyvodiť, že náležité zistenie skutkového stavu podľa §
2 ods. 10 Tr. por. vyžaduje, aby súd svoje rozhodnutie o vine oprel o jednoznačne zistené a ničímnespochybniteľné fakty, ktoré vylučujú akúkoľvek pochybnosť, že sa skutok stal, ktorý je predmetom
trestného stíhania, resp., že skutok spáchal obžalovaný. Následne súd sa opiera nielen o tie dôkazy,
ktoré boli produkované na hlavnom pojednávaní ako výsluchy svedkov, ale aj o tie, ktoré zabezpečili

orgány činné v trestnom konaní a ktoré boli na tomto pojednávaní prebraté. Ak v priebehu hlavného
pojednávania sa dôkazná situácia výrazným spôsobom zmení alebo je nejasná, súd na takýto jav musí
reagovať a je jeho povinnosťou zisťovať, z akých dôvodov a prečo k takejto situácii došlo.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvostupňový sa dôsledne ust. § 2 ods. 10 Tr. por. neriadil

a nepreveril obranu obžalovaného najmä v tom smere, či k pohonným látkam, resp. k možnému
manipulovaniu s nimi nemohlo dôjsť aj iným spôsobom ako tým, že ich spreneveril práve obžalovaný,
keď v podstate iný dôkaz, ako tvrdenie svedka F. Q. neexistuje.

Uvedený svedok síce zotrval aj na hlavnom pojednávaní v tvrdení, že obžalovaný sa priznal k tomu,
že zverené pohonné látky z jemu pridelených vozidiel, na ktorých jazdil v inkriminovanú dobu, odcudzil,

avšak ním uvádzaní svedkovia, ktorí mali byť prítomní pri jeho priznaní, a to F. O., ako aj H. A., tieto
skutočnosti nepotvrdili, a to nielen v prípravnom konaní, ale ani na hlavnom pojednávaní.

Obžalovaný taktiež na hlavnom pojednávaní okrem iného tvrdil aj to, že k služobným motorovým vozidlá
v areáli SAD mali prístup všetci vodiči, tieto mali byť odomknuté a kľúče od nich sa nachádzali na stene

v kancelárii pána Q., do ktorej mali prístup aj iné osoby.

Zo znaleckého dokazovania okrem iného vyplynulo, že pri motorových vozidlách uvedených v obžalobe
bolo možné prečerpávať pohonné hmoty priamo z nádrže, pretože v čase ohliadky nádrž nebola
vybavená ochranou hrdla nádrže.

Aby bolo možné v tomto smere vylúčiť možnosť manipulovania s pohonnými látkami vo vzťahu
k motorovým vozidlám, ktoré boli obžalovanému zverené a na ktorých vznikla nadspotreba, ktorú
konštatoval znalec D.. X. V. v znaleckom posudku a potvrdil ju aj svojou výpoveďou na hlavnom
pojednávaní, bude potrebné výsluchmi svedkov zisťovať, či tvrdenie obžalovaného o možnosti

prečerpania pohonných látok inými osobami bolo v tom čase možné, teda, ako boli motorové vozidlá
voči takémuto protiprávnemu konaniu zabezpečené, kde presne sa kľúče od jednotlivých motorových
vozidiel nachádzali, kto mal k nim prístup a za akých okolností.

Za danej dôkaznej situácie, ktorá vzišla z konania na hlavnom pojednávania, nie je možné s určitosťou

vylúčiť, že tvrdenie obžalovaného v tomto smere nemá racionálny základ.

Na základe vyššie uvedeného v tejto časti odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. zrušil
napadnutý rozsudok, a to z dôvodov nejasnosti, resp. neúplnosti jeho skutkových zistení, resp., že sa
súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie a na objasnenie tvrdenia

obžalovaného bude potrebné dôkazy zopakovať, poprípade vykonať ďalšie dôkazy, a preto vec vrátil
súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Naproti tomu za skutok uvedený v bode 2/ napadnutého rozsudku, a to za prečin krádeže podľa § 212
ods.1Tr.zák.,kuktorémusaobžalovanýpriznal,odvolacísúduložilobžalovanémutrestodňatiaslobody

vo výmere tri mesiace v súlade s ust. § 212 ods. 1 Tr. zák. pri zistení jednej poľahčujúcej okolnosti v
zmysle § 36 písm. l) Tr. zák. V súlade s ust. § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu vo výmere 12 mesiacov.

Tento trest podľa názoru odvolacieho súdu zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že

mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúcu okolnosť a na osobu páchateľa, resp. jeho pomery a
možnosť jeho nápravy. Takto uložený trest zohľadňuje tak individuálnu, ako aj generálnu prevenciu.

Výrok o náhrade škody vo vzťahu k poškodenej K. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., M. A. XXX/
X, týmto rozhodnutím ostal nedotknutý.Záverom odvolací súd upozorňuje súd prvostupňový na ustanovenie § 327 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého
súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý
vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie

odvolací súd nariadi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.