Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. december 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/410/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114231700
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114231700.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľky X.. I. I., nar.

XX.X.XXXX, bytom X.H., X.. O. XX, právne zastúpená JUDr. Johanou Bertovou, advokátkou so sídlom v
Prešove,Hlavná29,protiodporcoviD..T.K.,nar.XX.X.XXXX,bytomB.XX,H..A.-H.,právnezastúpený
JUDr. Ivanom Husárom, advokátom so sídlom v Košiciach, Vojenská č. 14, v konaní o určenie príspevku
na výživu nevydatej matke takto

r o z h o d o l :

odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľke ako nevydatej matke sumou 100 Eur mesačne
počnúc 1.11.2013 do 1.12.2014 vo výške 100 Eur mesačne,

odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke dlžné výživné za obdobie od 1.11.2013 do 1.12.2014 vo výške
1.300 Eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a ,

o trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti vo veci samej osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom zo dňa 11.4.2014 domáhala určenia príspevku na výživu nevydatej
matke vo výške 100 Eur mesačne počnúc 1.11.2013 do 30.4.2015.

Odporca s návrhom súhlasil iba čiastočne s tým, že návrh je dôvodný maximálne za mesiace november
a december 2013 a na ostatné nie sú splnené zákonné podmienky.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, spisom
tunajšieho súdu XXP/XXX/XXXX a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľkanapojednávanípotvrdila,ženávrhpodalavapríli2014,alesodporcomnežijúvspoločnej
domácnosti od novembra 2013, avšak najprv sa chcela dohodnúť. Keď už bolo jasné, že sa nedohodnú,
podala návrh na úpravu práv ako aj určenie výživného pre ňu. Poukázala pritom na to, že na syna otec
neprispieval viac ako jeden rok a to od toho času, kedy spolu nežili. Ona pracuje ako tlmočníčka, má
živnosť, ktorú neprerušovala ani počas materskej, avšak nemôže brať všetky zákazky, keďže sa stará
o dieťa, ktoré od septembra 2015 by malo nastúpiť do materskej škôlky. Návrh si podáva od 1.11.2013,
odkedy nežili v spoločnej domácnosti s odporcom a to až do 30.4.2015 v celkovej výške 1.800 Eur, teda

do druhého roku veku dieťaťa tak, ako je to v Zákone o rodine.

Navrhovateľka predložila súdu výpisy daňového priznania za rok 2011, kedy nemala dieťa, z roku 2013,
kedy bola tehotná, ako aj 2014. Okrem príjmu zo živnosti poberá aj rodičovský príspevok 203 Eur arodinné prídavky 23,50 Eur. Do právoplatnosti rozsudku o úprave práv a povinností k maloletým deťom
poberala aj dorovnávací príspevok vo výške 200 Eur mesačne.

Navrhovateľka potvrdila, že bolo určené výživné na mal. T. vo výške 500 Eur, 350 Eur bežné výživné a
150Eurnatvorbuúspor.Otecplatiloddecembra2014,alenietak,akobolourčenésúdom.Platil250Eur
bežné výživné a 50 Eur na tvorbu úspor do právoplatnosti rozsudku, ktorý sa stal právoplatným v máji
2015. Navrhovateľka potvrdila, že s odporcom bývali v spoločnej domácnosti mesiac pred narodením
syna a do jeho šiestich mesiacov. V tom čase už nepracovala a ak by ostali spolu bývať, tak určite by

nepracovala do troch rokov, pretože neplánovala pracovať. Jej čistý príjem v roku 2014 z daňového
priznania je 327 Eur mesačne. Je pravdou, že v poručenskom spise je uvedených 1.100 Eur, ale to je
hrubý príjem z vystavených faktúr. K odchodu zo spoločnej domácnosti navrhovateľka uviedla, že mala
ísť na dovolenku na Slovensko, tesne predtým však nastal konflikt medzi ňou a odporcom, následne aj
medzi samotným odporcom. Keď sa vrátila k odporcovi, tak zistila, že odporca vymenil zámky a nemala
sa kde vrátiť.

Odporca však tvrdil, že zo spoločnej domácnosti odišla navrhovateľka jednoducho preto, lebo sa tak
rozhodla. K žiadnemu útoku z jeho strany nedošlo, ani zo strany jeho rodičov. K výmene zámkov došlo
preto, pretože sa jej brat vyhrážal, že vtrhne do domu a zoberie veci pre sestru a pre dieťa. Keďže to
vyznelo hrozivo, pristúpil k výmene zámkov. Odporca poukázal na to, že už v čase, keď spolu bývali,

cítil, že sa chce navrhovateľka vrátiť na Slovensko. Čo sa týka platenia, tak on jej ponúkal, že jej
preplatí nejaké nákupy, ale peniaze jej žiadne neposielal. Keď rozsudok ohľadne maloletého ešte nebol
právoplatný, tak posielal 250 Eur výživné a 50 Eur na úspory. Keď sa stal rozsudok právoplatný v roku
2015, tak začne prispievať tak, ako má. Pracuje v O2 ako projektový manažér, jeho príjem je 2.400 Eur,
avšak ku koncu roka to bolo len 55.000,-- Kč. Býva v dome v A., čo je 40 km od X., čiže denne urobí

okolo 100 km a dáva mesačne na naftu cca 400 Eur. Dom, v ktorom býva, je jeho, má tam pôžičku a
stavebné sporenie, ktorú zaplatili jeho rodičia, teraz spláca po 500 Eur mesačne. Ďalej platí poistenie
80 Eur a 30 Eur mesačne. Bral pôžičky po 100.000,-- Kč, spláca ich po 400 Eur mesačne, zdokladoval
to. Elektriku platí 160 Eur mesačne.

Účastníci doložili aj písomné doklady k veci, navrhovateľka daňové priznanie. Odporca doložil zmluvy
o úveroch.

Na poslednom pojednávaní navrhovateľka trvala na svojom návrhu. Žiadala príspevok na výživu
nevydatej matke vo výške 100 Eur mesačne, čo podľa príjmu otca nie je taká vysoká požiadavka.

Odporca zotrvával na tom, že príspevok sa môže poskytnúť maximálne na dobu dvoch rokov, čo je ale
maximálna hranica a nemusí to byť teda dva roky. Je pravdou, že odporca má nadštandardný príjem,
avšak je to z dôvodu, že pracuje v zahraničí. Tie výdavky, ktoré dokladovali, sú objektívne. Urobil všetko
preto, aby v Čechách mohla žiť celá rodina, teda aj navrhovateľka s dieťaťom a navrhovateľka sa
rozhodla sama, že odíde a obrala sa tak o výhody spojené so žitím s odporcom. Poukazoval aj na to, či

by súd nemal zvážiť aj to, že iné osoby mali vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke, v tomto prípade
sú to jej rodičia. Má teda za to, že návrh je dôvodný len za mesiace november a december 2013.

Rozsudkom tunajšieho súdu XXP/XXX/XXXX zo dňa 12.11.2014 bol maloletý T. K. zverený do osobnej
starostlivosti matky, bolo určené výživné 500 Eur, z čoho 350 Eur k rukám matky ako bežné výživné

a 150 Eur na tvorbu úspor. Výživné bolo určené od 1.11.2013. Rozsudok týkajúci sa výživného sa stal
právoplatným 13.5.2015, ohľadne výchovy v decembri 2014.

Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný
najdlhšie po dobu dvoch rokov najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej

výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Zákon o rodine v § 74 určuje príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matky a tým
vlastne poskytuje ochranu všetkým formám rodiny bez rozdielu. U nevydatej matky ako u oprávnenej
sa ale nevyžaduje, aby nebola schopná živiť sa sama. Stačí, ak v dôsledku tehotenstva a pôrodu došlo

k zníženiu jej príjmov. Súd pri rozhodovaní prihliada aj na príjem matky v rozhodnom období. Ak by aj
trvala vyživovacia povinnosť jej rodičov, resp. iných osôb, nakoľko je sama odkázaná na výživu voči nej,
nemá existencia tejto povinnosti bez ďalšieho vplyv na zánik povinnosti platiť príspevok na výživu podľa
tohto paragrafu. Pri rozhodovaní súd prihliada na primeranosť vo vzťahu k schopnostiam a možnostiamotca dieťaťa, ako aj odôvodneným potrebám a pomerom matky. Nárok na výživu trvá maximálne dva
roky. Tento príspevok je príspevkom pre matku, pričom vyživovacia povinnosť otca voči dieťaťu týmto
nie je dotknutá. Výška príspevku je daná jeho primeranosťou.

Po vykonanom dokazovaní mal súd za to, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný a to v rozsahu
od 1.11.2013 do 1.12.2014 vo výške 100 Eur mesačne. Čo sa týka časového rozsahu, súd poukazuje
na to, že od 1.11.2013 rodičia F.. T. K. nežijú v spoločnej domácnosti, z ktorej odišla navrhovateľka.
Do 1.12.2014 jej odporca neprispieval nielen na jej výživu, ale ani na výživu maloletého dieťaťa a

teda ona sama musela zabezpečiť výživu sebe ako aj maloletému dieťaťu bez pomoci odporcu. Práve
táto skutočnosť sa javila súdu ako kľúčová. Napriek tomu, že maloletý nemal ešte ani rok, musela
navrhovateľka pracovať aspoň čiastočne, aby zabezpečila svoj príjem. Príjem matky bol zdokladovaný
daňovými priznaniami, príjem otca jeho príjmom a taktiež obe skutočnosti boli potvrdené aj z dôkazov
uvedených v spise XXP/XXX/XXXX. Ak odporca namietal to, že jeho čistý príjem po odpočítaní platenia
výživného nebol ani taký ako matkin, nie je to pravda, pretože on výživné v roku 2013 a 2014 reálne

neplatil. To, že mu výživné bolo určené od 1.11.2013, začal ho ako dlh splácať čiastočne až v decembri
2014, resp. v máji 2015. Tento postoj otca, ktorý viac ako rok nechal navrhovateľku s dieťaťom bez
akejkoľvek finančnej podpory, dáva súdu dôvod na to, aby návrhu navrhovateľky vyhovel. Výška 100
Eur mesačne je relevantná poukazujúc na príjem navrhovateľky za toto obdobie a príjem odporcu a
opätovne súd zdôrazňuje aj tú skutočnosť, že v tom čase odporca neprispieval na výživu maloletého

dieťaťa, alebo na výživu navrhovateľky nijakou sumou.

Relevantné sa videlo súdu návrh navrhovateľky zamietnuť od 1.12.2014, kedy odporca začal prispievať
aspoň čiastočne na výživu dieťaťa a navrhovateľka dosahovala príjem pre svoju vyživovaciu povinnosť.
Preto s poukazom na tieto skutočnosti v zmysle vyššie citovaného právneho zdôvodnenia súd návrh

navrhovateľky v prevyšujúcej časti zamietol.

O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti vo veci samej osobitným uznesením v zmysle
ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.